Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010736
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010736.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovanej S.V. H.,

J.. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 10. 09. 2015 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná S. H. , nar. XX. XX. XXXX v E. Y.H.,
trvale bytom O. J., N.
XX/XX,

j e v i n n á, ž e

dňa 25.12.2013 v čase o 18.30 h mimo katastra obce Dobrá Niva, okres Zvolen, na križovatke ciest I/66
s miestnou komunikáciou Ul. Slávikova v 59,65 km, ako vodička jazdiaca na OMV zn. Citroen Xsara,
ev. č. L. XXX G. spôsobila dopravnú nehodu tak, že jazdila s vozidlom po hlavnej ceste I/66 v smere
od obce Podzámčok, pričom v križovatke pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu na ulicu Slávikovu,

nedala prednosť oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. BMW 346L, ev. č. G. XXX U.,
ktoré viedol ako vodič L. V., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., Y. XXXX/XX, vošla do križovatky a
následne došlo k vzájomnej zrážke vozidiel, čím došlo k zraneniu spolujazdkyne vo vozidle BMW M.
V., nar. XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/XX, G. G. a to - podvrtnutie a natiahnutie puzdra stredného kĺbika
II., III. prsta pravej ruky, psychosomatický šok ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu jej PN
a liečenia 5 až 6 týždňov, čím porušila dôležitú povinnosť uloženú v ustanovení § 19 ods. 4 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanej u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodených:
- M. V., V.. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. G. G., Y. XXXX/XX,
- Zsolta Rimóciho, nar. 25.01.1970, trvale bytom Banská Bystrica, Tatranská 6329/53,
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874

- Sociálnu poisťovňu, a.s. pobočka Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica,
- Spoločnosť KIKA nábytok Banská Bystrica, Zvolenská cesta 30G, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 35
883 103,
s ich nárokmi na náhradu škody ich o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovanej, svedkov-poškodených, ďalších svedkov, oboznámením sa so znaleckým posudkom,
lekárskymi správami, čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná poprela spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazovala, že dňa 25.12.2013 vo večerných hodinách asi o 18.15 h išla ako vodička na vozidle Citroen
Xara zo Zvolena domov do Dobrej Nivy. Vo vozidle bola sama a bola pripútaná bezpečnostným pásom.
Vozidlo po technickej stránke bolo v poriadku, nemalo žiadnu závadu majúcu nejaký vplyv na vznik,

či priebeh predmetnej dopravnej nehody. Bola tma, povrch vozovky bol suchý, nepršalo, nesnežilo. V
okamihu odbočovania jej vozidla z hlavnej cesty doľava na vedľajšiu cestu spomalila, s vozidlom aj
zastala. V protismere od obce Dobrá Niva v smere na Zvolen videla jazdiť nejaké vozidlo, nevedela
uviesť ako ďaleko toto od nej bolo, malo však riadne rozsvietené svetlá. Toto vozidlo sa veľmi rýchlo k
nej približovalo a ona mu dávala prednosť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná nevedela uviesť, či pri

odbočovaní vľavo a pri tom, keď s vozidlom stála, bola za stredovou čiarou. Nespomenula si ani na to,
či stála rovno vo svojom jazdnom pruhu alebo či už bola s vozidlom natočená doľava. Následne došlo
k nárazu, pričom si myslela, že sa jednalo len o vzájomné šuchnutie vozidiel, avšak po vystúpení z
vozidla uvidela ich poškodenie. Po nehode bolo jej vozidlo nepojazdné, malo poškodenú ľavú prednú
časť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná sa nevedela vyjadriť ani k polohe jej vozidla po nehode.

Uviedla však, že po nehode ostatné vozidlá v jej jazdnom pruhu mohli popri jej vozidle vpravo prejsť.
Druhé vozidlo po náraze a po tom, čo z auta vystúpila, videla mimo vozovku na lúke. Potvrdila, že pani z
tohto vozidla jej povedala, že sa v podstate nič vážne nestalo, len sa sťažovala na bolesť prstov na pravej
ruke, ktoré neskôr už mala aj obviazané obväzom. K jazde tohto protiidúceho vozidla obžalovaná na
hlavnom pojednávaní uviedla, že sa jednalo o obyčajnú premávku, toto vozidlo šlo vo svojom jazdnom

pruhu,nebalansovalo,podľa nejlenišloveľmirýchlo.Kpríčinedopravnejnehodysaobžalovanávyjadriť
nevedela, nechápala ako k nej vôbec došlo, keďže protiidúce vozidlo jazdilo vo svojom pruhu a ona
nevie, či s vozidlom prešla za stredovú čiaru alebo nie, stála však a dávala tomuto vozidlu prednosť.
Pokiaľ aj v prípravnom konaní ( čl. 13, prvý odsek, predposledná veta ) vypovedala, že si je vedomá
zavinenia dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní tento rozpor vo svojej výpovedi z prípravného

konania vysvetlila tým, že je pravdou, že takto pred policajtom vypovedala, čo bolo v čase nehody,
kedy bola v šoku a až neskôr si uvedomila, že túto celú situáciu vzala na seba. Zopakovala, že sa nevie
vyjadriť k tomu, či nehodu spôsobila ona.
Ďalej na hlavnom pojednávaní dokazovala, že podľa nej rýchlosť protiidúceho vozidla nebola primeraná,
nevedela uviesť, aký čas uplynul od momentu, keď ho zočila do momentu stretu vozidiel. Poukázala na

to,žepoškodenáodmietlaísťnaošetreniedonemocnice,žepolicajtitútoudalosťposúdiliakoškodovú,spoškodeným L. V. spísali správu o nehode, ktorú v nasledujúci deň doručila poisťovni. Na mieste nehody
videla aj sanitku, ktorá prechádzala popri miestu nehody a pristavila sa, túto nikto z účastníkov nehody
neprivolal. Následne telefonicky s poškodenými V. komunikovala, takto sa dozvedela, že poškodená M.

V. do rána nemohla spať a že s rukou bola na ošetrení. Medzi nimi prebehol rozhovor aj ohľadom úhrady
škody na vozidle BMW, avšak jej ponuku uhradiť im 500,- € s poukazom na jej nízky príjem, poškodení
odmietli. Podotkla, že sa rozprávali len o škode na vozidle, nie o škode na zdraví. Na záver dokazovala,
že v prípade, že je v stresovej situácii, máva výpady pamäti.

Svedok-poškodenýL.V.nahlavnompojednávaníuviedol,žedňa25.12.2013viedolOMVzn.BMWev.č.
G. XXXCO, v ktorom na mieste spolujazdca sedela jeho manželka M. V. a na zadnom sedadle ich dcéra
H.. Vracali sa z Veľkého Krtíša a prechádzali cez Dobrú Nivu. Všetci traja boli pripútaní bezpečnostnými
pásmi. V čase nehody už bola tma, vozovka bola suchá, nepršalo, nesnežilo. Pri pokračovaní v jazde
na Zvolen v blízkosti pred jeho vozidlom, ani za ním nejazdili žiadne vozidlá. V protismere vozidlá jazdili,
plynulo.Onišielrýchlosťou 90km/h.Vypovedal,ženáhlenamiestenehodyv protismernejčastivozovky

mu z ničoho nič prešlo do jeho jazdného pruhu vozidlo. Či malo zapnutú smerovku, uviesť nevedel.
Toto sa udialo v bezprostrednej blízkosti pred jeho vozidlom, už stihol len inštinktívne strhnúť riadenie
jeho vozidla vpravo, i napriek tomuto manévru došlo k stretu ich vozidiel a to ľavou prednou časťou
jeho vozidla. Po náraze ich vozidlo odhodilo a zišli mimo cestu do priekopy. Súčasne došlo k vystreleniu
prednýchairbagov.Okolovozidlaboldymasmrad,pretoihneďzvozidlavšetcitrajavystúpili.Keďževidel

na ceste stáť to druhé vozidlo, pričom nikto z neho nevyšiel, išiel k nemu a vtedy z miesta spolujazdca
na prednom sedadle vystúpila obžalovaná. Nikto iný v tomto druhom vozidle nebol. Jednalo sa o vozidlo
Citroen Xsara červenej farby. Svedok dokazoval, že vozidlo po nehode bolo v polohe takej, že jeho
predná časť zasahovala do jazdného pruhu, v ktorom jazdil on. Obžalovaná mu uviedla, že je v poriadku
a na jeho otázku, čo sa stalo mu odpovedala, že jej zvonil mobilný telefón, pričom dôvod, prečo mu vošla

do jazdného pruhu, mu nepovedala. Svedok a jeho dcéra po nehode boli v poriadku, jeho manželka M. V.
saeštepriamonamiestenehodysťažovala,žemániečosprstamipravejruky.Nejakéodbornéošetrenie
namiestenehodynebolopotrebné,nejednalosaunejovonkajšie,krvácajúcezranenie,pretoanisanitku
neprivolali. Následne na miesto nehody prišli policajti, hasiči. Na hlavnom pojednávaní svedok vysvetlil,
z akého dôvodu v prípravnom konaní udalosť uzatvorili ako škodovú. Uviedol, že na mieste nehody

obžalovaná s manželom a nejakým pánom znalým v tejto problematike, za nimi chodili a vyvíjali snahu,
aby daná vec bola uzatvorená ako havária, nie ako dopravná nehoda. Svedok uvedenému nechápal,
mal za to, že havária a dopravná nehoda sú totožné pojmy. Bolo mu vysvetlené, že o dopravnú nehodu
ide vtedy, keď je táto spojená s ujmou na zdraví a liečením, pričom podstata bola v tom, že obžalovaná
by v takom prípade mohla byť stíhaná a mohla by ísť do väzenia. O haváriu ide len v prípade škodovej

udalosti. Až po takomto vysvetlení pochopili danú situáciu. Z dôvodu, že boli Vianoce, oni sa práve
vracali z nemocnice, kde boli navštíviť jeho matku, chorú na onkologické ochorenie, nikomu sa pri tejto
nehode nič vážne nestalo, bolo im povedané, že minuli betónový stĺp, tak pod vplyvom týchto okolností
súhlasili s uzatvorením predmetnej nehody len ako škodovej udalosti. Neskôr, keď sa o uvedenom radili
s právnikom, dospeli k záveru, že neurobili správne, keďže manželka zranenie utrpela a tak uvedenú

vec dali na správnu mieru a boli vypovedať pred policajtom, pričom tomuto uviedli to, čo na hlavnom
pojednávaní.Dokazoval,žemanželkaprednehodoužiadnyinýúrazneutrpela.Nahlavnompojednávaní
nevedel uviesť, o čo sa manželka prstami udrela. Potvrdil, že po nehode sa telefonicky s obžalovanou
rozprával, konkrétne o tom, či sa dohodnú o náhrade škody mimosúdne, svedok o konkrétnej sume
nehovoril, bol len spomenutý rozdiel medzi tým, čo im vyplatí poisťovňa a skutočnou škodou, obžalovaná

mu ponúkla nejakých 200,- €, s čím on nesúhlasil. Neskôr pri opakovanom telefonáte mu manžel
obžalovanej ponúkol 500,- €, 150,- € v hotovosti a zvyšok na splátky, s čím poškodení nesúhlasili. Kedy
tieto telefonáty prebehli, či pred ich výpoveďami na polícii ( t.j. pred 30.-31.12.2013 alebo po tomto
dátume ), si už svedok nespomenul. Podotkol, že vtedy riešili len nárok škody na vozidle.
Svedok - poškodený L. V. si na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu a to:

- cestovné náklady vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody ( podrobne vyčíslených na čl. 122-123 -
napr. odvoz poškodených z miesta nehody, odvoz poškodenej M. V. na urgentný príjem, k všeobecnému
lekárovi, k zamestnávateľovi atď.. ) v sume 149,47 €,
- oprávnenia poškodených a uplatnenie nároku na náhradu škody ( vyčíslené podrobne na čl. 157 -
rozdiel medzi skutočnou škodou na vozidle a poistným plnením ) v sume 574,65 €

- náklady vzniknuté v dôsledku havárie ( čl. 162 - prenájom iného motorového vozidla za obdobie od
30.12.2013 do plnenia poisťovňou t.j. do dňa 03.03.2014, 62 dní x 11,- € za jeden deň ) v sume 682,- €,- cestovné náklady vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody a liečenia úrazu ( vyčíslené na čl. 172-175,
napr. návšteva lekárov, poisťovne, polície, absolvovanie rehabilitácií, prevzatie prenajatého vozidla,
atď. ) v sume 300,98 €,

- náklady vzniknuté v dôsledku havárie ( špecifikované a vyčíslené na čl. 238 - podacie lístky, náplň do
tlačiarne, papier ) v sume 24,49 € a
- nárok na náhradu ušlej mzdy ( špecifikovanej, vyčíslenej na čl. 243-244 ) v sume 571,01 €.

Svedkyňa - poškodená M. V. na hlavnom pojednávaní potvrdila

skutočnosti uvedené jej manželom L. V. ohľadom dňa, času, osôb jazdiacich v ich vozidle v čase
nehody, smer ich jazdy. Rovnako potvrdila, že povrch vozovky bol suchý, bola tma. Ďalej uviedla, že
sledovala priebeh cesty. Ich vozidlo jazdilo vo svojom jazdnom pruhu, nebalansovalo, nemalo poruchu.
Dokazovala, že videla oproti idúce vozidlo, pričom tesne v okamihu, kedy mali popri sebe prejsť, toto
vozidlo prešlo cez stredovú čiaru do ich jazdného pruhu. Nevedela sa vyjadriť, či malo rozsvietenú
smerovku, či vozidlo obžalovanej bolo za stredovou čiarou. Nasledoval náraz, evidovala, ako manžel

strhol riadenie vozidla vpravo, vystrelili im airbagy. Takto s vozidlom zišli mimo cestu vpravo, kde
napokon s vozidlom zastali. Všade vôkol bol dym, preto manžel povedal, aby ihneď vyšli z vozidla.
Následne manžel išiel k vozidlu, ktoré do nich narazilo, ona utešovala dcéru, ktorá plakala. Vypovedala,
že ihneď po nehode pociťovala bolesti prstov pravej ruky, nepripisovala tomu však nejakú vážnosť,
nemala vonkajšie zranenie, či krvácajúce, preto sa venovala dcére. Na miesto nehody prišli policajti aj

hasiči, ktorým povedala o bolesti v prstoch a títo jej ruku prehmatali, uviedli, že sa nejedná o zlomeninu,
rukujejobviazali.Potvrdilavýpoveďobžalovanej,žeodmietlavdanomokamihuísťnalekárskeošetrenie
a to z dôvodu, že sa nejednalo o vonkajšie zranenie, nejednalo sa o neznesiteľnú bolesť, myslela si,
že prsty má len udreté. Nehoda preto bola uzatvorená ako škodová udalosť. Na hlavnom pojednávaní
dodala, že pred nehodou neutrpela žiadny úraz a to ani prstov. Dňa 16.12.2013 nastúpila do práce KIKA

nábytok, kde prvé 3-4 dni sa len zaúčala na pokladni, 2 dni sa oboznamovala so sortimentom na úseku
butiku ( dekorácie, kvety, porcelán a iný drobný tovar ). Nevedela na hlavnom pojednávaní sa vyjadriť,
ako k zraneniu jej prstov došlo. Vystrelil jej airbag do tváre, bolo to rýchle, nevie, o čo si ruku udrela.
Vedomie nestratila. Na hlavnom pojednávaní vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi, keď v prípravnom
konaní ako aj lekárovi, ku ktorému sa dostavila na druhý deň po nehode, uviedla, že k zraneniu dospela

tak, že spadla, pričom tento rozpor zdôvodnila rovnako ako jej manžel ( Vianoce, onkologicky chorá
svokra, jej návšteva v nemocnici tesne pred nehodou, hrozba väzenia obžalovanej, minutie betónového
stĺpa,samotnéjejzranenie-nekrvácajúce,vyvíjanienátlakuneznámejosoby).Nahlavnompojednávaní
sa ďalej poškodená vyjadrovala k jej liečbe, obmedzeniu v pracovnej sfére, pričom vypovedala, že aj
keď na vlastnú žiadosť nastúpila do práce, samotná liečba trvala až do leta 2014 ( 5 týždňov mala prsty

v sádre, rehabilitácie, počas ktorých mala bolesti, nedostatočná hybnosť prstov, nemožnosť uchopenia
vecíprstami),poktorúdobujejvpráciprideľovalimenejnáročnéúlohy.Ohľadomkomunikácieonáhrade
škody s obžalovanou a jej manželom vypovedala na hlavnom pojednávaní rovnako ako jej manžel a
potvrdila, že v tom čase sa s obžalovanou rozprávali len o škode na vozidle.
Poškodená na hlavnom pojednávaní sa pripojila k nároku na náhradu škody

uplatnenému na hlavnom pojednávaní jej manželom - poškodeným L. V. s tým, že súčasne si uplatnila
aj nárok na náhradu škody z titulu bolestného vyčísleného znalcom v sume 966,- €.

Ing. Zuzana Ďurišová bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedok a súčasne aj ako
splnomocnenec poškodeného a to spoločnosti KIKA nábytok Slovensko s.r.o. k nimi uplatňovanému

nároku na náhradu škody. Svedkyňa uviedla, že poškodená je ich zamestnanec. Osobne ju nepozná.
Vypovedala, že pani V. do práce nastúpila dňom 15.12.2013 a v čase nehody bola v skúšobnej dobe.
Bola jej pridelená práca s drobnými predmetmi na oddelení porcelánu, bytových doplnkov a upratovania,
pričom v tieto prvé dni sa len zoznamovala s pracovným prostredím, vykladala drobný tovar, sledovala
kolegyňu pri jej práci na pokladni a následne tie posledné dni z týchto 6 dní aj sama prácu na pokladni

vykonávala. Poprela, že by bola pracovala s nábytkom. Upresnila, že po jej nástupe absolvovala v
prvé dni školenie BOZP, zdravotnú prehliadku a doklady o uvedenom sú súčasťou jej osobného spisu.
Počas 6 dní, ktoré pani V. odpracovala do času nehody a jej nástupu na pracovnú neschopnosť,
zamestnávateľ nemá vedomosť a ani hlásenie o nejakom úraze, čo i len drobnom u jej osoby, ktorú
skutočnosť si overila nahliadnutím do knihy úrazov pred konaním hlavného pojednávania. Svedkyňa

ďalej vypovedala, že poškodená im telefonicky oznámila, že mala dopravnú nehodu, z dôvodu ktorého
bude pracovne neschopná. Telefonát učinila dňa 26.12.2013 jej priamej nadriadenej M. H., ktorá túto
informáciu odovzdala svedkyni v tento istý deň. Tiež uviedla, že v roku 2013 mali obchodný dom v dňoch
24., 25., 26.12. zatvorený, čo si pamätá z dôvodu, že už v roku 2014 mali v dňoch tohto sviatku predajňuotvorenú. Podotkla, že je obvyklé, že zamestnanci aj počas voľných dní, sviatkov, dopredu informujú
svojich nadriadených o ich prekážkach v práci, pretože takáto povinnosť je im daná aj vnútorným
poriadkom. Svedkyňa potvrdila, že neskôr sa s pani V. osobne rozprávala, táto jej uviedla, že má problém

v zovieraní predmetov rukou. Takéto ťažkosti pani V. mala aj po jej ukončení pracovnej neschopnosti t.j.
dňa 22.02.2014, z dôvodu ktorého pristupovali k výkonu jej práce opatrnejšie.
Splnomocnenec poškodeného KIKA nábytok Slovensko s.r.o. F.. L. Ď. si na hlavnom pojednávaní
uplatnila z titulu náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti M. V. škodu vo výške 64,62 €.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj ďalšie nároky na náhradu škody, keď poškodený Sociálna
poisťovňa si z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenej M. V. uplatnila škodu vo výške 333,70
€ ( čl. 44, 254 ), poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si z titulu poskytnutia zdravotnej
starostlivosti M. V. uplatnila škodu v sume 228,47 €.

Svedok Š. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je manželom obžalovanej a spoločne sú vlastníkmi

motorového vozidla Citroen Xsara, ev. č. L. - XXX G.. Vypovedal, že po tom, čo mu obžalovaná
telefonicky oznámila, že mala dopravnú nehodu, dostavil sa na jej miesto. Nevedel sa vyjadriť k priebehu
nehody, na hlavnom pojednávaní však vypovedal, že zranenie u poškodených nevidel, nevidel ani to, že
by bola poškodená M. V. ošetrovaná, ani to, že by bola mala niečo na svojom tele obviazané. Uviedol,
že v čase jeho príchodu na mieste nehody už boli prítomní policajti, hasiči. Potvrdil polohu vozidiel

po nehode tak, ako to uviedla obžalovaná ( vozidlo Citroen Xsara v pravom jazdnom pruhu v smere
jazdy obžalovanej a vozidlo BMW vedľa cesty na lúke ). Vypovedal, že len od obžalovanej sa dozvedel,
že oproti idúce vozidlo išlo rýchlo, že zastala, že bola vo svojom jazdnom pruhu, stála rovno v smere
jazdy, že nevie, akým spôsobom k nehode došlo. Dokazoval, že obžalovaná ani nemohla vedieť, či
stredovú čiaru prešla, pretože podľa svedka na mieste nehody a v tom čase ani žiadne čiary na vozovke

vyznačené neboli. Svedkovi na hlavnom pojednávaní bola predložená zápisnica a fotodokumentácia z
ohliadky miesta nehody ( čl. 95 a nasl. ), z ktorej vyplýva, že ohliadka a fotodokumentácia boli vykonané
dňa 14.01.2014 ( dopravná nehoda sa stala dňa 25.12.2013 ) a na fotografiách vidieť riadne vyznačenú
stredovú čiaru na mieste nehody. Ďalej uviedol, že obžalovaná bola asi v šoku a po tom, čo jej aj
policajti povedali, že je vinná, lebo odbočovala vľavo a mala dať prednosť, tak túto nehodu vzala na

seba. Dokazoval, že obžalovaná niekedy stresy zvláda, inokedy nie. Rovnako od obžalovanej vedel,
že ešte pred jeho príchodom sa na mieste nehody pristavila okolo idúca sanitka. Poškodená M. V.Ó.
spolu s dcérou odišli v čase, keď už on bol prítomný na mieste nehody. Po nehode komunikoval s
poškodeným L. V. a to len ohľadom škody na vozidle, neskôr komunikáciu prenechal obžalovanej z
dôvodu, že sa jednalo o jej nehodu s tým, že nech si to dorieši ona. O iných nárokoch na náhradu škody

zo strany poškodených spolu nejednali a až z písomných listín od poisťovne sa dozvedel, že poškodení
si uplatňujú aj inú náhradu škody. Poprel, že by v čase ich telefonickej komunikácie s poškodenými bol
mal vedomosť ohľadom nimi uplatňovanej aj náhrady škody na zdraví u M. V.. Na záver uviedol, že
vozidlo Citroen Xsara nemali havarijne poistené.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa M. H., ktorá vypovedala, že poškodená M. V. je jej
kolegyňa, medzi sebou majú len pracovný vzťah, v súkromí sa nestretávajú. Podotkla, že je nadriadenou
poškodenej. Potvrdila výpoveď svedkyne Ing. L. Ď. ohľadom výkonu práce počas prvých dní po nástupe
poškodenejdopracovnéhopomeru,keďuviedla,žeprvé3dnisalenzaúčalanapokladni,kdevpodstate
len sedela, ďalšie dni jej svedkyňa vysvetľovala fungovanie PC systému, aby vedela reagovať na otázky

apotrebyzákazníkov(jednalosaooddeleniedrobnéhotovaruakohrnčeky,príbory,vázičkyapodobne).
Na tomto úseku sa tovar len dokladá do regálov. Bolo potrebné v prvé dni od jej nástupu poškodenú
najskôr oboznámiť o tomto tovare, uviesť jej stratégiu jeho uloženia, z ktorého dôvodu do 23.12.2013
poškodená fyzicky žiaden tovar nevykladala, pričom dňa 26.12.2013 už utrpela úraz. V tento deň jej aj
oznámila, že nebude môcť nastúpiť do práce, lebo má niečo s rukou. Svedkyňa potvrdila, že po ukončení

pracovnej neschopnosti poškodená mala menej pohyblivé prsty, mala problém s manipuláciou s tým
drobným tovarom. Svedkyňa vedela, že poškodená absolvovala rehabilitácie, ako dlho, k tomu sa už na
hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil so znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca

z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia, traumatológia, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodená
M. V. dňa 25.12.2013 pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to podvrtnutie a natrhnutie puzdra
stredného kĺbika II. a III. prsta pravej ruky a psychotraumatický šok ľahkého stupňa. Konštatoval, že
sa jedná o poranenie ľahké, bez zanechania trvalých následkov s možnosťou ľahšieho obmedzeniahybnosti v poranených kĺbikoch prstov, ktorá sa časom môže upraviť. Uviedol však, že hojenie takéhoto
poranenia je zdĺhavé, vyžaduje si dokonalú a nesmiernu trpezlivosť. Pracovná neschopnosť poškodenej
trvala od 26.12.2013 a bola ukončená na jej žiadosť z dôvodov problémov s absenciou na pracovisku

dňa 21.02.2014, t.j. asi 8 týždňov. Podľa znalca pri nekomplikovanom priebehu takéhoto zranenia
neschopnosť práce trvá asi 5-6 týždňov i viac. Pokiaľ sa jednalo o narušenie jej obvyklého spôsobu
života, znalec uviedol, že vplyvom tohto zranenia poškodená počas liečby bola limitovaná vo všetkých
činnostiach kladúcich nároky na pravú ruku a to tak v profesionálnej, domácej i spoločenskej, aktívnej
činnosti ( najmä v samoobslužnej - hygienickej ). Zo znaleckého posudku vyplýva, že aj v čase podania

znaleckého posudku ( máj 2014 ) mala poškodená ešte mierny opuch oboch prstov, ale už len mierne
obmedzenú hybnosť v zovieraní, vo vystieraní. K mechanizmu vzniku zranenia znalec v znaleckom
posudku uviedol, že poranenia u poškodenej boli lokalizované na pravej dominantnej ruke, ktorá bola
použitá, resp. mohla byť použitá k ochrane tela poškodenej v každej fáze dopravnej nehody a to aj pri
vystupovanízpoškodenéhovozidladonerovnéhoterénu,Poranenébolilendvaprsty,ktorépodľaznalca
museli byť uchytené, niekde zastrčené do nejakého priestoru v interiéri vozidla tak, aby pri nehode došlo

k ich páčeniu a teda poraneniu. Podotkol, že k takémuto zraneniu mohlo dôjsť rozličným spôsobom a aj
na rôznom mieste, pričom v interiéri vozidla je možnosť širokej škály manévrovacieho pohybu v tomto
priestore a v akejkoľvek situácii motorového vozidla, v ktorom sa poškodená viezla a ktoré havarovalo.
Zo znaleckého posudku tiež vyplýva aj možnosť utrpenia takéhoto zranenia aj na inom mieste a nejaký
čas pred nehodou. Znalec však tiež uviedol, že z kompletnej osobnej zdravotnej dokumentácie, ktorú

pred vypracovaním posudku naštudoval, nevyplýva žiadny nález o takomto prekonanom poranení
poškodenej v minulosti. Nikdy nebola liečená na reumatológii, ortopédii pre ochorenie skeletu a kĺbov.
Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku a ďalej uviedol,
že pokiaľ v posudku konštatoval, že takéto zranenie mohla poškodená utrpieť aj na inom mieste a aj v
čase pred nehodou, viedlo ho k tomu to, že vznik tohto typu zranenia skutočne môže byť mnohorakého

charakteru.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane
spracovanej fotodokumentácie ( čl. 90-100, čl. 99-112 ) zo dňa 14.01.2014, pričom z fotografií vidieť
vyznačené stredové čiary na komunikácii, so záznamom o vykonaní dychovej skúšky u oboch vodičov,

ktoré boli negatívne ( čl. 114 ), s lekárskymi správami ( čl. 115-117 ), z ktorých vyplýva prvotné ošetrenie
poškodenej a utrpené zranenia, s oznámením poisťovne ( čl. 118 ) o poistnom plnení poškodenému L.
V. v sume 2.360,85 € a tiež sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi ohľadom osoby obžalovanej ( EKV
čl. 291-293, odpis z RT čl. 298, správy na obvineného čl. 297 )..

Obžalovaná spáchanie skutku poprela. Obhajovala sa tým, že v konaní nebolo preukázané, či v
skutočnostiporušiladôležitúpovinnosťuloženújejzákonom,žeohľadomtejtootázkynebolprodukovaný
žiadny objektívny dôkaz s výnimkou výpovedí účastníkov nehody a pokiaľ aj v prípravnom konaní
pri svojom výsluchu pred policajtom svoju vinu doznala, poukázala na to, že v stresových situáciách
reaguje skratovo, preto aj v okamihu nehody sa k tejto priznala, avšak s odstupom času si uvedomila

závažnosť danej situácie ako aj to, že všetku vinu vzala na seba. Poprela, že by pri odbočovaní doľava
nebola dala prednosť v jazde vozidlu poškodených. Vypovedala, že vozidlo poškodeného išlo veľmi
rýchlo. Ďalej svoju obhajobu upriamila na to, že poškodená M. V. sa vôbec nevedela vyjadriť k príčinám
svojho poranenia s poukazom na to, že inak si na priebeh nehody dobre pamätá a s poukazom aj
na konštatovanie znalca, že k takémuto typu poranenia mohla dospieť aj na inom mieste a aj pred

predmetnou dopravnou nehodou. Touto obhajobou obžalovaná upriamovala pozornosť na účelovosť
výpovedí poškodenej. Preto zastáva názor, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
ujmou na zdraví poškodenej a konaním obžalovanej.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd z dôkazov a to najmä výpovedí

poškodených, z ktorých v zhode vyplýva priebeh dopravnej nehody, že poveternostné podmienky boli
dobré, aj keď bola tma, že vozidlo nemalo poruchu, ktorá by mala vplyv na vznik nehody, obaja a to v
zhode aj s výpoveďou samotnej obžalovanej vypovedali, že s vozidlom na komunikácii nebalansovali,
išli rovno v smere svojej jazdy a vo svojom jazdnom pruhu. Z ďalších dôkazov a to zo záznamu
z dopravnej nehody, zo zápisnice z ohliadky miesta dopranej nehody, najmä z fotodokumentácie

vyhotovenej ihneď po nehode vyplýva poloha vozidiel po nehode, poškodenia na jednotlivých vozidlách,
pričom jednoznačne podľa názoru súdu z fotografií vidieť, že vozidlo obžalovanej malo poškodenú
ľavú prednú časť vozidla ( ľavé svetlo, ľavý nárazník ) a tiež aj celý ľavý blatník a ľavé koleso ( čl.
104 foto č. 16, 17 ), pričom vozidlo poškodených malo poškodený ľavý blatník, koleso ( čl. 108 fotoč. 30, 31, 33 ). Z ďalšej fotodokumentácie obsiahnutej v spise vyplýva, že cesta v mieste nehody a v
jej čase bola vyznačená čiarami a to aj stredovou. Pokiaľ aj obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní
obhajovala stresom v skratových situáciách, akou bola aj táto dopravná nehoda, čo bol dôvod, prečo v

čase vzniku dopravnej nehody vzala vinu za jej spôsobenie na seba, súd poukazuje na jej výpoveď na
hlavnom pojednávaní, ktorou sama potvrdila, že jazda poškodených nebola ničím zvláštna, že vozidlo
poškodených jazdilo vo svojom jazdnom pruhu, nebalansovalo, pričom nevedela uviesť, či ona so svojím
vozidlom prešla za stredovú čiaru, nevedela uviesť, či vtedy stála alebo už začala s vozidlom manéver
odbočovania vľavo, pričom z poškodení jednotlivých vozidiel vzhliadnutých z fotografií obsiahnutých v

spise a špecifikovaných vyššie, podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že manéver odbočovania
vľavo obžalovaná začala, inak v prípade, že by bola stála s vozidlom v smere svojho jazdného pruhu,
buď by k nehode nebolo vôbec došlo, vozidlá by v takom prípade boli prešli popri sebe, alebo ak
by k nej došlo, tak z dôvodu jazdy poškodeného, pričom však aj samotná obžalovaná na hlavnom
pojednávaní tvrdila, že vozidlo poškodeného jazdilo riadne vo svojom pruhu, bez balansovania, a v
takomto prípade by sa jednalo o čelnú zrážku vozidiel, čo nie je prípad tejto nehody. Z uvedeného

dôvodu, keď už len z logického pohľadu je možné ustáliť priebeh tejto nehody ( z poškodených častí
vozidiel, pri výpovediach tak poškodených ako aj obžalovanej a pri tom, keď obžalovaná nevie popísať
svoju pozíciu, manéver odbočovania, či už bola v pohybe, či už bola natočená, či prešla cez stredovú
čiaru, lebo si na to nepamätá, aby súd mohol preveriť aj jej verziu ), mal súd za to, že dopravnú nehodu
zapríčinila obžalovaná popisom ustáleným v skutkovej vete výroku rozsudku s tým, že jej obhajobu v

tom smere, že reaguje skratovo, keď aj jej manžel Štefan Kliment vypovedal, že niekedy stresy zvláda
a inokedy nie, za účelovú s cieľom vyhnúť sa tejto trestnej zodpovednosti a napokon aj náhrade škody.
Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní dôkaz navrhnutý
obhajobou - podanie znaleckého posudku z odboru cestnej premávky na priebeh predmetnej dopravnej
nehody a príčinu jej vzniku, pretože aj bez neho bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, tak ako je

to už vyššie uvedené ( výpoveďami poškodených, ktorý v zhode uviedli priebeh dopravnej nehody, tiež
aj samotnou výpoveďou obžalovanej, ktorá verifikovala bezchybnú jazdu poškodeného pri neuvedení
svojej jazdy, lebo si na to nepamätá, nepamätá si, kde stála, či už za stredovou čiarou, či sa už pohla a
začala manéver odbočovania vľavo, s poukazom na fotodokumentáciu ohľadom poškodenia vozidiel ),
že skutok sa stal a tento spáchala obžalovaná

Pokiaľ ďalej obhajoba poukazovala na to, že k zraneniu poškodená mohla dôjsť aj inak a na inom mieste
a namietala tak príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a zranením ako škodou na zdraví, súd
poukazujenato,ževykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žeihneďponehodesapoškodená
sťažovala na bolesti v prstoch, tieto jej na mieste samom aj hasiči ošetrili, čo potvrdila aj obžalovaná,
že videla u poškodenej obviazanú ruku, že na druhý deň po nehode bola poškodená na ošetrení a z

lekárskejsprávyvyplývajúobjektívnezistenialekáromatoopuchII.aIII.prsta,bezhematómu,bolesť,že
jej bol urobený aj RTG, ktorým tiež bolo konštatované uvedené zranenie u poškodenej, že pred nehodou
neutrpela úraz v súvislosti s výkonom svojej práce, čo potvrdili jej priame nadriadené a ani úraz tohto
typu v práci počas 6 dní pred nehodou nemohla utrpieť, pretože nevykonávala takú prácu, pri ktorej by
mohlo k takémuto zraneniu dôjsť, lebo sa podrobila školeniu, zoznamovaniu sa s prácou na pokladni a

napokon mechanizmus a vznik zranení vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, keď podľa znalca
je možný takýto mechanizmus vzniku utrpených zranení, pričom ďalej z posudku vyplýva aj to, že po
preštudovaní celej zdravotnej dokumentácii poškodenej, znalec nenašiel v nej záznam o úraze, či liečbe
pravej hornej končatiny - prstov. Súd preto konštatuje, že poškodená utrpela úraz prstov v príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou spôsobenou práve obžalovanou. Na uvedenom závere nič

nemení skutočnosť, že poškodená nevedela presne uviesť o čo si prsty udrela, keď vypovedala, že sa
jednalo o okamih, že jej vystrelil airbeg do tváre a z týchto dôvodov aj keď nestratila pri tom vedomie a
všetko si pamätá, skutočne nevie, o čo si prsty udrela, resp. či tieto mala niekde vsunuté. Podľa názoru
súdu ostatné okolnosti - pociťovanie bolesti v prstoch ihneď po nehode, to, že už na mieste nehody o
tom hovorila, že ju bolia prsty pravej ruky, vrátane lekárskej správy z druhého dňa, RTG, znaleckého

posudku, neexistencia informácie v jej zdravotnom zázname o takomto type zranenia, vyvrátenie, že by
k nemu bola dospela v práci, či v súkromí podľa výpovede manžela, vypovedajú o tom, že toto zranenie
utrpela počas predmetnej dopravnej nehody. Pokiaľ aj poškodená po nehode policajtom a aj lekárovi
na druhý deň uvádzala ako príčinu vzniku jej zranenia pád, na hlavnom pojednávaní
( a už aj v prípravnom konaní ) zmenu svojej výpovede podrobne vysvetlila, pričom podľa názoru súdu sa

jedná o logické vysvetlenie majúce racio v udalostiach, ktoré sa udiali v čase nehody a tesne pred ňou,
preto súd takéto vysvetlenie v kontexte celého prípadu vyhodnotil ako vieryhodné. Nijakým spôsobom
nebolo preukázané, že by poškodená bola zranená už pred skutkom. Taktiež ničím nebolo preukázané,
dokazované, že by k zraneniam bolo došlo po skutku až do samotného vyšetrenia lekárom.Súd obžalovanú na základe vyššie uvedeného uznal za vinnú v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 158 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na

zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona, pretože obžalovaná poškodenej M. V. v nedbanlivosti ublížila na zdraví

tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej zákonom ( § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke ) a to nedala prednosť oproti idúcemu vozidlu, vošla do križovatky, následne došlo k zrážke
vozidiel a k zraneniu poškodenej.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak,
ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovanej, jej

pomery a možnosť jej nápravy. Obžalovaná konala v nedbanlivosti. Nepriťažovala jej žiadna okolnosť,
poľahčovalo jej, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Je vydatá, zamestnaná s
mesačným príjmom 380,- € netto, má dve už plnoleté deti. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená.
Doposiaľ nebola priestupkovo sankcionovaná, ani súdom potrestaná, nemá ani záznam v evidenčnej
karte vodiča.

Vychádzajúc z týchto skutočností, pri prevahe poľahčujúcich okolností, súd obžalovanej uložil trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby vo výmere štyroch mesiacov s
tým, že jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, čo je doba určená na
samej spodnej hranici zákonom stanovenej dĺžky skúšobnej doby. Súd obžalovanej uložil aj trest zákazu

činnosti a to vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov, čo je výmera
tohto trestu rovnako uložená na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej výmery. Takto uložený
trest súd považoval za primeraný, dostatočný na nápravu a prevýchovu obžalovanej, ako aj ochranu
spoločnosti. Pri výmere trestu súd prihliadol na osobu obžalovanej ako osoby do nehody bezúhonnej.

Poškodených, aj keď si v rámci adhézneho konania uplatnili nároky na náhradu škody, súd ich s týmito
nárokmi odkázal na občianske súdne konanie, pretože sa v danom prípade v prvom rade jedná o škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, kde je potreba si túto najskôr uplatniť u príslušnej poisťovni
a až následne v nepokrytej časti si túto uplatňovať od vinníka dopravnej nehody. V tomto prípade už
nejaká škoda bola poisťovňou hradená, poškodení si uplatnili tiež vyčíslili škodu z titulu aj iných nárokov

než je len škoda na vozidle, či zdraví, ktorej dokazovanie by už presahovalo potrebu tohto trestného
konania, preto súd poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na konanie o občianskych
právnych veciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.