Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Tymko
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/590/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805205436
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7805205436.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej Š. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.I. XX, M., o vymoženie
istiny 286,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného Rožňava, č. k.
9Er/195/2005-18 zo dňa 18.04.2011, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi
Mihalovi, so sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie v sume 47,24 Eura, a to do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
Vodôvodneníuzneseniasúdprvéhostupňauviedol,ženanávrhoprávnenéhoanazákladeexekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N 2044/2005, NZ 20154/2005, NCRLs 19885/2005 zo
dňa 07.05.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril súd vykonaním exekúcie vo veci
súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 286,80 Eur s
príslušenstvomatrovexekučnéhokonania.Oprávnenýpodaldňa22.11.2010návrhnazmenuexekútora
a exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Súd prvého stupňa citoval § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, 4, § 22 ods. 2, § 517 ods. 2, § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 103 a § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Súd prvého stupňa z exekučného
titulu zistil, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinnou v zmluve o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 15.12.2004 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinnou takto
splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Ďalej povinná v splnomocnení udelila súhlas, aby bol
splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta
vzmyslezákonaoadvokácii.Súdprvéhostupňaposúdilzmluvuoúvereč.XXXXXXXzodňa15.12.2004
ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko sa v danom prípade jednalo o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Preto na právnyvzťah medzi oprávneným a povinnou z predmetnej zmluvy o úvere bolo potrebné aplikovať zákon
o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 Obchodného zákonníka a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa mal za to, že povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný
spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnila
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je aj uznanie záväzku
z úveru v jej mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutiaalebopreexekúciunacelýjejmajetokdovýškyvzniknutejpohľadávkyalebojejzostatkuajej
príslušenstva. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva
pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny
výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína. Navyše
splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uznal v jej mene sumy, ktoré v notárskej
zápisnici neboli presne vyčíslené a zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Konal teda
v rozpore s dobrými mravmi, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
mal za to, že právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako
splnomocnencom povinnej je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu
a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica nie je teda materiálne vykonateľný exekučný titul, a
preto súd prvého stupňa exekúciu vykonávanú na jej podklade vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie vo výške 47,24 Eura rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 196 a nasl. Exekučného
poriadku a § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a
na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený zastával názor, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona
obsiahnutá v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora
vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V
opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Z uvedeného vyplýva,
že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Oprávnený ďalej uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere dňa 15.12.2004,
kedy podľa Občianskeho zákonníka boli spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zároveň mal oprávnený
za to, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v
zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený zároveň
poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 392 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník pri práve
na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať
s jeho plnením. Preto napadnutým uznesením súdu prvého stupňa, ktorým sa exekúcia vyhlásila za
neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas exekučného konania k zmene skutkového ani právneho
stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť
zabezpečiť iný exekučný titul, lebo jeho pohľadávka bude premlčaná.
Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa
03.09.2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“.
VnávrhunaprerušeniekonaniaoprávnenýpoukázalnanajnovšívývojrozhodovacejčinnostiÚstavného
súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie
základných práv a slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný
rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základnýchľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I
ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo
posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že
žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného
poriadku nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s
výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje
za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne
splnomocnila fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený
žiadal, aby konanie bolo podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušené a aby boli na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v
nasledovnom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.
Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že zmluva o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2004 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka; že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a že preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd
prekročil právomoc zverenú mu zákonom.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 15.12.2004 zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,97 Eur, ktorý
sa povinná zaviazala oprávnenému vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 120,83 Eur,
t.j. spolu 286,80 Eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal
záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe
tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 2044/2005, NZ 20154/2005,
NCRLs 19885/2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Oprávnený namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Pokiaľ ide o charakter samotnej zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza, že tento nemožno posudzovať
len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie.
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť
dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Do toho sú zahrnuté aj tie
právne akty, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (01. mája 2004).
Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).
Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu.
Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym, pričom
toto tvrdenie možno podložiť rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio Costa c/a
E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať žiadneho
vnútroštátneho predpisu, ktorý by bol v rozpore s komunitárnym právom. V opačnom prípade by bola
ohrozenáaplikáciakomunitárnehopráva,ktorájenevyhnutnýmpredpokladomnauskutočňovaniecieľov
Zmluvy o založení ES. Ďalším obdobným rozhodnutím, ktoré obsahuje problematiku princípu prednosti
komunitárneho práva je rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a
S.p.A. Simmenthal, podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne
právo a chrániť práva zverené komunitárnym právom jednotlivcovi, pričom má ponechať neaplikované
každé prípadné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, a to
bez ohľadu na čo, či ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej
úpravy. V prípade, že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou právnou normou, je
povinnosťou orgánu aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym
(tzv. eurokonformný výklad). Pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je
povinnosťou orgánu aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje komunitárnemu právu.
Pri výklade Smernice, Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi
smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v
rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis.
V zmysle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že na posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov
konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa 15.12.2004, je potrebné použiť tzv.
eurokonformný výklad, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere bola Slovenská republika
členským štátom Európskej únie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či
zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné
strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu.
V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinnou
uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov nebankovými subjektmi z vlastných zdrojov - čo
vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri uzatváraní zmluvy o
úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom
vzťahujúcimsakjejobchodu,povolaniualebopodnikaniu(čl.2písm.b/Smerniceč.93/13/EHS).Zmluva
o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci
svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.Odvolací súd preto uvádza, že je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je
vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa,
teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a aj § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, aj keď to z týchto ustanovení priamo nevyplýva.
Oprávnený ďalej namietal, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri
spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo
prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri
spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého na to splnomocnila
povinná v zmluve o úvere.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.
V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým
účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím
zastupovaním a tento nebol oprávnený na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku povinnej z
úveru.
V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahujeprejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom
voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu
exekúcie na jeho základe.
Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola
vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné,
aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti
povinnej.
Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvého stupňa opätovne preskúmaval spôsobilosť
exekučného titulu Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je
záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím. Rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, táto má charakter
verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorej správnosť
sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie ako exekučného
titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by
bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2007, spis. zn. 3Cdo/164/1996, v
ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným
nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie
zastavené.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie k odvolaniu, ktoré oprávnený vykonal podaním zo dňa
03.09.2012označenýmako:„Návrhnaprerušeniekonaniapostupompodľa§109ods.1písm.c/O.s.p.a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, odvolací súd
už len dodáva, že rozsah a dôvody odvolania možno dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty, v danom
prípade do 17.05.2011. V predmetnej veci doplnenie právnej argumentácie právnych dôvodov odvolania
bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 05.09.2012, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z
tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným odvolací súd neprihliadal v súlade s
citovaným § 205 ods. 3 O.s.p..
Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.uzneseniesúduprvéhostupňa
vo výrokoch, ktorými exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Odvolací súd z podaného odvolania oprávneného taktiež zistil, že tento v úvode svojho odvolania síce
uviedol, že odvolanie podáva v zákonnej lehote proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, avšak
z jeho obsahu nevyplýva, žeby ním boli napadnuté aj výroky, ktorými súd prvého stupňa zamietol návrh
na zmenu exekútora a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti
uznesenie nepreskúmaval.
Oprávnený po podaní odvolania podal aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s
oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. TomášaKušníranajejzastupovanieprispisovanínotárskejzápisnicenapĺňalocharakterneprijateľnejpodmienky
v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom konaní
nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Totiž splnomocnenie,
ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania
dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe
takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS
404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.