Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010160
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712010160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen rozhodujúc predsedkyňou senátu JUDr. Marianou Philadelphyovou a prísediacich

Dušana Hancka a JUDr. Františka Hanusku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2015 vo
Zvolene, v trestnej veci obžalovaných 1/ ml. D. U. a spol., stíhaných pre zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zákona a iné spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ J.. D. U., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom
R. XXX, T., prechodne bytom R. XXX,
T., bez pracovného pomeru,

obžalovaný 2/ ml. D. U., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom M.,
Y. XXXX/XXX, bez pracovného pomeru,

K. X/ J.. Š. Ď., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom
U. U., K. X, prechodne bytom
M., U. T. XX, bez pracovného

Pomeru,

s ú v i n n í,

že
dňa 03.09.2010 v čase okolo 22.00 hod. v meste Zvolen, okres Zvolen na Nám. SNP, ml. D. U. G. J..

Š. Ď. po spoločnej vzájomnej dohode s ml. D. U. za prítomnosti osôb mladších ako 18 rokov fyzicky
napadli J. B., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že tohto napadli pri bráne vinárne Kľúčik od chrbta,
pričom ho spoločne zrazili na zem, v dôsledku čoho J. B. spadol tvárou na zem a pri páde narazil
hlavou na betónový roh lavičky, následkom čoho ostal v bezvedomí nehybne ležať na zemi, pričom z
hlavy mu začala tiecť krv a aj napriek tomu ml. D. U., ml. D. U. a ml. Š. Ď. pokračovali v útoku tým,
že ml. D. U. G. J.. D. U. si kľakli na J. B. zozadu v oblasti nôh, kde ho udierali päsťami do oblasti
chrbta a ml. Š. Ď. najmenej jedenkrát kopol ležiaceho J. B. do oblasti trupu, čím spôsobili J. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/X zranenia a to tržnozmliaždené poranenie nad ľavou očnicou,
zlomenie stropu mediálnej steny ľavej očnice, zlomeninu lebkovej bázy vľavo, zmliaždenie spánkovej
oblastimozguso zakrvácanímvpravo,krvácanienadmozgovýmiobalmičelovéholalokanaľavejstrane,
krvácanie nad mozgovými obalmi v nadočnicovej oblasti vľavo, krvácanie pod mozgovými obalmi v
oblasti čelového laloka vľavo, poranenie zvratnej vetvy blúdivého nervu s ochrnutím hlasivky vľavo, ktoré
zranenia si vyžiadali opakované chirurgické ošetrenia z dôvodu ohrozenia života, následnú rehabilitáciu
s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 5 mesiacov s možnými doživotnými trvalými

následkami,t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti najmä tým, že napadli iného,
čin spáchali v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 1/8 rokov,

č í m s p á c h a l i

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c) Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ ml. D. U.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 7 Tr. zákona, § 36 písm. j)
Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v
trvaní 3 ( troch ) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. g) Tr. zákona, súd obžalovanému 1/
u k l a d á povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa

svojich schopností a možností a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd z r u š u j evýrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.
zn. 1T 24/2015 zo dňa 27.02.2015, právoplatného dňa 27.02.2015, ktorým bol obžalovaný 1/ uznaný za

vinného podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 156 ods. 1 Tr. zákona a u ktorého podľa § 101 ods. 1 Tr. zákona
súd podmienečne upustil od potrestania s určením skúšobnej doby v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný 2/ ml. D. U.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 7 Tr. zákona, § 36 písm. j)

Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného 2/ pre výkon tohto trestu odňatia slobody z
a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Zvolen, sp. zn. 0T 13/2015 zo dňa 10.02.2015, právoplatného dňa 10.02.2015, ktorým bol obžalovaný
2/ uznaný za vinného podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vovýmere 4 ( štyri ) mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a za súčasného uloženia mu trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému 2/ u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Obžalovaný 3/ ml. Š.Z. Ď.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 7 Tr. zákona, § 36 písm. j)
Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v
trvaní 3 ( troch ) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. g) Tr. zákona, súd obžalovanému 3/
u k l a d á povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa
svojich schopností a možností a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľ § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd z r u š u j evýrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.
zn. 1T 24/2015 zo dňa 27.02.2015, právoplatného dňa 27.02.2015, ktorým bol obžalovaný 3/ uznaný za
vinného podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 156 ods. 1 Tr. zákona a u ktorého podľa § 101 ods. 1 Tr. zákona
súd podmienečne upustil od potrestania s určením skúšobnej doby v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovaným 1/, 2/, 3/ u k l a d á povinnosť a to spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodeným:

- J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/X, škodu
z titulu bolestného vo výške 22.186,10 €,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, z titulu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 18.655,59 €,
- Sociálnej poisťovni, ul. 29. Augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 z titulu vyplatených

nemocenských dávok a vyplateného invalidného dôchodku za obdobie od 30.08.2011 do 09.10.2014
v sume 13.971,55 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, súd poškodeného J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/
X, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho

o d k a z u j e na konanie o občiansko-právnych veciach..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv 529/10 dňa 01.03.2012
obžalobu na obvinených 1/ ml. D. U. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c) Tr. zákona

spáchanéhoformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Všetci traja obžalovaní spáchanie skutku, ktorý sa im kladie za vinu, popreli a na hlavnom pojednávaní
pred tunajším súdom urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku o tom, že sú nevinní.Obžalovaný 1/ ml. D. U. na hlavnom pojednávaní nevypovedal. I napriek tomu, že prokurátor navrhol
jeho výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítať ( čl. 77-83 ), súd poukazuje na
to, že obžalovaný 1/ ani v prípravnom konaní nevypovedal.

Po takmer dvoch rokoch od podania obžaloby, už v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní
obžalovaný dňa 06.02.2014 požiadal o možnosť vypovedať v danej veci. Takto uviedol, že sa v
predmetný deň stretli a to všetci traja obžalovaní a J. J.. Spolu sa išli zabaviť na disco v bare X., kde si
objednali zopár kôl, pív. Potom nejaký chlapec mal problém s jeho bratrancom - obžalovaným 3/ Š. Ď.
a ťahal ho von. Keďže následne prišlo za ním nejaké dievča a oznámilo mu, že vonku je bitka a že je

problém s obžalovaným 3/ Š. Ď., išiel von aj on. Pred X. videl J. J. bez trička, ktorého bil nejaký chlap, čo
však obžalovaný 1/ neriešil, pretože hľadal obžalovaného 3/ Š. Ď.. Išiel sa pozrieť k väčšej skupine ľudí
a vtedy zozadu do neho niekto strčil alebo kopol ho, čo bol silný náraz, v dôsledku ktorého on spadol
do statných tam stojacich chlapcov. Spadli viacerí, čo už bolo pri lavičke. Ako vstával, napadol ho H. K.,
pričom ako ho napádal, tak nejako vyšli z tej skupiny. Z dôvodu, že H. K. je vyšší než on, nevládal sa
mu brániť, preto odtiaľ odišiel. Svedkov, ani poškodeného v čase skutku nepoznal. Dokazoval, že v ten

večer mal odetý červený pulóver a biele nohavice. Nevedel sa vyjadriť k zraneniu poškodeného, ako k
nemu došlo, vôbec nereagoval, že by sa na tomto mieste bolo niekomu niečo stalo.

Obžalovaný 2/ ml. D. U. na hlavnom pojednávaní postupoval rovnako ako spoluobžalovaný 1/ a k veci
nevypovedal, len dodal, že existuje svedok, ktorý potvrdí, že je nevinný. Aj u obžalovaného 2/ prokurátor

navrhol jeho výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítať ( čl. 98-104 ), súd však
rovnako konštatuje, že obžalovaný 2/ aj v prípravnom konaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.
V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní sa len vyjadril, že na mieste činu bol s kamarátom W.
U., ktorého držal, pretože bol veľmi opitý a tohto niesol domov.

Obžalovaný 3/ ml. Š. Ď. na hlavnom pojednávaní postupoval rovnako ako jeho spoluobžalovaní 1/ a
2/ a k veci nevypovedal. Aj u obžalovaného 3/ prokurátor navrhol jeho výpoveď z prípravného konania
na hlavnom pojednávaní prečítať ( čl. 84-90 ), súd však zhodne konštatuje, že obžalovaný 3/ tiež v
prípravnom konaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.
V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní len podal vyjadrenie k svedeckým výpovediam v tom

znení, že on v ten večer žiadny konflikt, či potýčku s nikým nemal.

NahlavnompojednávaníbolvypočutýpoškodenýJ.B.,ktorýuviedol,žedňa03.09.2010sapodzámkom
vo Zvolene stretol s J. S., J. X. a s jeho priateľkou, kde J. S. telefonoval jeho bratranec J. D., ktorý mu
oznámil, že sa mu vyhrážajú slovami, že „nepomôže ti ani S. „. Neskôr J. D. sa k nim pripojil a to ešte v

čase, keď boli pod zámkom. Potom spolu išli do mesta a na viac sa už poškodený nepamätá. Uviedol,
že z obžalovaných v čase skutku poznal a to z videnia len obžalovaného 3/ Š. Ď.I..
Po tom, čo sa na anesteziologicko-resustitačnom oddelení prebral, od priateľky, rodičov, kamarátov a
známych sa dozvedel o skutku. Ako prvý mu o ňom povedali rodičia a priateľka S. Ľ.. Uviedli mu, že
ho napadli, že mal zlomenú lebku, krvácanie do mozgu, že ho museli operovať. Neskôr mu o skutku

rozprávali aj kamaráti. Následne aj sám sa pýtal a zisťoval u známych skutočnosti ohľadom skutku.
Takto sa dozvedel, že na mieste činu boli H. K., J. D. a tento mu povedal, že prítomný pri tom bol
aj J. J., ktorý zase mu uviedol, že bol tam aj N. Č. a všetkých týchto menovaných poškodený oslovil
z dôvodu poskytnutia mu nejakých informácii o predmetnom skutku. Z takto získaných informácií sa
dozvedel, že stál pred X. s H. K., následne bol niekým strčený, resp. udretý päsťou následkom čoho

spadol na betónový kraj lavičky. Ďalej sa dozvedel, že nejaká okoloidúca mu poskytla prvú pomoc a bola
privolaná sanitka. J. J. a N. Č. mu uviedli, že práve všetci traja obžalovaní sú páchateľmi tohto skutku.
J. S. mu povedal, že útok nevidel, lebo v okamihu útoku bol otočený k poškodenému chrbtom. Ďalej na
hlavnom pojednávaní na otázky obhajcov vypovedal, že konflikt s obžalovaným 1/ ml. D. U. nemal, tohto
pred incidentom nepoznal. Z rozprávania iných tiež zistil, že J. S. sa na mieste samom s niekým iným

naťahoval a to v podchode a vonku. Podľa poškodeného vzdialenosť od podchodu ku lavičke, na ktorú
spadol môže byť päť metrov. Na záver poškodený dodal, že pár mesiacov pred predmetným skutkom
bol v J., pričom oproti na zástavke MHD vykonával potrebu, kde s partiou stál aj obžalovaný 3/ ml. Š.
Ď. a vykrikoval, že „ D.i nepomôže ani S.. Vtedy obžalovaného 3/ aj oslovil s tým, aký má problém, na
čo mu obžalovaný 3/ odpovedal, že žiadny.

Vpriebehuhlavnéhopojednávania,potom,čosaobžalovaný2/D.U.nahlavnépojednávanienedostavil
s ospravedlnením sa pre svoj zlý zdravotný stav, tohto poškodený stretol na druhý deň po odročenom
pojednávaní a na jeho otázku, či obžalovaný 2/ nemal byť na súde mu tento uviedol, že: „ skús niečo
na mňa vytiahnuť, tak ťa zabijem !“ ( čl. 567 ).Poškodený si v tomto trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške
22.186,10 €, ďalej účelne vynaložené náklady spojené s jeho liečením vo výške 328,71 €, z titulu vecnej

škody na veciach pri skutku mu poškodených vo výške 166,- €, tiež z titulu náhrady za stratu na zárobku
vo výške 145,44 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu
škody za vynaložené liečebné náklady za ošetrenie poškodeného ( č.l. 754 ) vo výške 18.655,59 €.

Poškodená Sociálna poisťovňa Bratislava, si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody
v úhrnne vo výške 13.971,55 € ( čl. 635 ) a to z titulu výplaty nemocenských dávok za obdobie od
10.09.2010 do 29.08.2011 vo výške 4.707,90 €, z titulu výplaty invalidného dôchodku za obdobie od
30.08.2011 do 09.10.2014 vo výške 9.263,65 €.

Svedkyňa Z. B. na hlavnom pojednávaní využijúc ustanovenie § 130 ods. 1 Tr. poriadku odmietla

vypovedať.
Zo zápisnice o jej skoršom výsluchu z prípravného konania ( čl. 256-259 z 18.01.2011
) a po jej prečítaní na hlavnom pojednávaní vyplýva, že je matkou obžalovaného 1/ ml. D. U.. Ďalej
vypovedala,žeobžalovaný1/jejednýmzjejpiatichdetí,ktorévychovávasamaporozchodesichotcom.
S ml. obžalovaným 1/ nemala v minulosti výchovné problémy, pričom aj jeho prospech v škole bol dobrý.

Rovnako s ním nemala ani problémy v správaní. Následne začal študovať SOU na Podborovej - odbor
kaderník. Toto štúdium už v I. polroku zo zdravotných dôvodov prerušil. Nevidela na ňom, že by požíval
alkoholické nápoje, či iné návykové látky, netúlal sa, býval doma, s kamarátmi chodieval do mesta v
piatky a domov sa vracal okolo 23.00 h. Niekedy sa stalo, že prespal vo Zvolene u jej sestry, no vždy to
svedkyni musel oznámiť. Svedkyňa mala vedomosť, že v takomto prípade ( keď zostal vo Zvolene ) mu

zvykol zatelefonovať jeho bratranec Š. Ď., ktorý býva vo Zvolene a je synom jej sestry. Z počutia vedela,
že v inkriminovaný večer bol jej syn vo Zvolene spolu s obžalovaným 3/ Š. Ď..

Svedkyňa N. U., matka obžalovaného 2/ ml. D. U., rovnako na hlavnom pojednávaní využila právo k
veci nevypovedať a preto bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej skoršej výpovedi ( čl.

260-263 z 28.04.2011 ). V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že syn ukončil povinnú školskú
dochádzku, ďalej v štúdiu nepokračoval, bol doma a to zo zdravotných dôvodov. So synom nemala
výchovné problémy, študoval na Gymnáziu Gándiho v Lučenci ( od IV. po VII. triedu ), pričom najhoršiu
známku mal trojku. Keď túto školu zrušili, začal študovať na IV. ZŠ sídlisko Zlatý Potok vo Zvolene,
kde sa kamarátil s obžalovaným 3/ Š. Ď., jeho prospech sa vtedy zhoršil, mal aj štvorky, následne

nebol klasifikovaný a povinnú školskú dochádzku ukončil v VII. ročníku, t.j. dva krát prepadol. Svedkyňa
potvrdila, že má vedomosť o tom, že jej syn sa kamaráti aj s J., t.j. D. U. a to už asi tri roky. Od syna
asi po dvoch dňoch od skutku sa dozvedela, že bol na mieste činu, ale že sa do bitky nezapojil, len
videl, ako poškodený spadol na zem a že spolu s kamarátmi z tohto miesta ušiel. Vec bola následne aj
medializovaná, videla v televízii video záznam v správach a spoznala na mieste udalosti svojho syna.

Doplnila, že vedela o tom, že sa po námestí mal v tom čase prechádzať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj zákonná zástupkyňa obžalovaného 3/ Š. Ď. a to jeho matka
J. Ď., ktorá totožne odmietla vypovedať využijúc ustanovenie § 130 ods. 1 Tr. poriadku. Preto aj u tejto
svedkyni bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej skoršia výpoveď ( čl. 264-266 z 28.04.2011 ), z

ktorej vyplýva, že svedkyňa svoje právo nevypovedať využila už v prípravnom konaní.

Svedkyňa J. J. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že pozná obžalovaného 1/ D. U.Č., jedná sa o
spolužiakovho kamaráta, obžalovaného 2/ D. U. nepozná a obžalovaného 3/ Š. Ď. pozná už dávnejšie
a to z čias základnej školy. Poškodeného v čase skutku nepoznala, dnes sú kamaráti. Ku skutku

vypovedala, že dňa 03.09.2010 oslavovala narodeniny a preto s priateľom H. F. a s ďalšími osobami
boli v bare X.. Bola tam nejaká akcia - hip hop párty a to v priestoroch terasy baru. V čase okolo 21.30
h spozorovala roztržku asi medzi 2-3 osobami, strkali sa, do ktorej sa zapojilo viacero osôb. Boli tam
aj Rómovia. Videla ako SBS-kár tieto osoby vytlačil pred bar. Asi do piatich minút ľudia z baru začali
vychádzať von s tým, že pred barom sa niečo deje. Takto aj ona s priateľom H. F. z baru X. vyšli von na

ulicu a už len videla na zemi v blízkosti lavičky ležať osobu, ktorej poskytla prvú pomoc. Podotkla, že na
mieste bol veľký zhon, ľudia kričali, týchto si však ona nevšímala, lebo dávala pomoc poškodenému. Asi
do piatich minút prišla sanitka a poškodeného odviezla. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že následne
s priateľom H. s určitosťou stretli obžalovaného 1/ D. U., obžalovaného 3/ Š. Ď., ktorých už v čase skutkupoznala a s nimi bola ešte tretia osoba, ktorú vtedy nepoznala a počula ich rozprávať sa medzi sebou o
priebehu napadnutia poškodeného. Pokiaľ v prípravnom konaní je uvedené meno J., poukázala na to,
že tohto podľa mena nepoznala. Nikdy jej nebol predstavený tak, že sa volá D. U., je možné, že niekde

zachytila jeho meno ako „Milan“ a preto si myslela, že je to jeho meno. Pokiaľ ale vypovedala o osobe
pod menom „Milan“ s istotou hovorila o obžalovanom 1/ D. U..

Svedok W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ani jedného z obžalovaných v čase skutku nepoznal.
Poškodený je jeho dobrý priateľ, s ktorým sa v tej dobe stretával častejšie, v súčasnej dobe už

menej. Potvrdil výpoveď poškodeného v tom, že v predmetný večer sa s jeho priateľkou spolu stretli
s poškodeným, s J. S., s W. Š. vo Zvolene pod zámkom. Potvrdil, že J. S. telefonoval bratranec a
povedal mu, že má nejaké problémy v bare X. na hip-hop párty. Následne sa všetci presunuli do tohto
baru, kde sa na pár minút rozišli, on zostal so svojou priateľkou. Všimol si, že sa na terase baru strhla
nejaká „mela“. Tam videl, ako poškodený a J. S. sa s niekým rozprávali. S. Y. s niekým strkal, svedok
sa ich snažil rozdeliť. Kričali po sebe, lebo hrala nahlas hudba, pričom J. S. mu povedal, že ide von s

jedným Rómom, niečo si vydiskutovať. Preto aj svedok s J. S. vyšiel von. Videl, že takto z baru vyšla
aj jeho priateľka a všimol si, že za nimi vyšla skupina cigáňov. Takto z tej skupiny cigáňov začal na
nich jeden kričať, začal sa vyzliekať, skočil k J. S. a udieral ho päsťami, na čo sa strhla hromadná
bitka. Kedy vyšiel z baru poškodený, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel, už ho len vonku registroval a
to v postavení takom, že najskôr bola lavička, potom poškodený a následne svedok, všetko smerom

od lavičky k baru. Na poškodeného mal dobrý výhľad. Ďalej medzi ľuďmi registroval K. tiež X.. Ľudia
pobehovali, kričali, videl že k poškodenému sa blížili dve osoby, ktoré ešte svedok trochu podržal a keď
sa otočil videl, ako útočníci poškodeného bili, vtedy ešte poškodený stál, potom útočili aj na svedka a
keď sa opäť otočil, už poškodeného videl na zemi. Nevidel, ako konkrétne k útoku na poškodeného v
čase keď spadol došlo, lebo v tom okamihu bol k poškodenému otočený chrbtom. Svedok na hlavnom

pojednávaní si nevedel spomenúť na tieto dve osoby, preto ich nevedel ani označiť. Ďalej svedok na
hlavnom pojednávaní dokazoval, že tí, ktorí poškodeného napadli, sa následne rozutekali. Na druhý deň
sa svedok stretol s H. K., ktorý mu povedal, že práve on sťahoval z poškodeného nejaké osoby a tiež
mu povedal, že hneď na to začal tieto osoby naháňať. Po skutku sa o predmetnej udalosti s kamarátmi
rozprával. Pokiaľ v rámci rekognície podľa fotografií označil nejaké osoby, urobil tak nie podľa výzoru

osôb na fotografiách, ale podľa mien, ktoré sa následne z rozprávania dozvedel. Tu podotkol, že podľa
fotografií páchateľov nepoznal. Takto policajtovi povedal mená U. G. Ď., ktoré sa dozvedel z rozprávania
po skutku a dozvedel sa, že títo mali byť účastníkmi predmetnej bitky. Svedok doplnil, že bitka bola len
pred barom, nie na terase baru, kde bola len strkanica.

Ako svedok bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj J. S., ktorý dokazoval, že z obžalovaných v čase
skutku poznal len obžalovaného 3/ Š. Ď.. Vedel, že tento mal nejaký problém s jeho bratrancom J. D..
Poškodeného pozná, od detstva sú kamaráti. Potvrdil, že v predmetný večer prišiel do baru X.k spolu
s poškodeným, W. X., jeho priateľkou H. a to okolo 22.00-22.30 h.. Potvrdil, že v priestoroch baru sa
on rozprával s obžalovaným 3/ Š. Ď., ktorý po Zvolene rozširoval, že ho zbije. Už tu medzi nimi začala

strkanica, kde k nim pristúpili ďalší Rómovia a aj poškodený a W. X.. Následne sa presunuli pred bar.
Počul ako niekto zakričal „zabijeme ich!“ Videl ako sa skupina Rómov z podchodu na nich vyrútila, asi
trajaišlivočinemu,ktorýchodstrčilapotomvidel,akoďalšívofialovejmikine(pozn.J.J.),ktorúsicestou
vyzliekal do pol pása, začal na svedka útočiť. Vypovedal, že ďalší išli smerom k poškodenému a W. X.X..
Keďže svedok sám sa bránil útokom iných, nevedel sa vyjadriť k samotnému útoku na poškodeného.

Keď už bol poškodený na zemi, svedok mu svojím roztrhnutým tričkom, vplyvom bitky, utieral z tváre
krv a vypovedal, že tie osoby, s ktorými mal strkanicu vo vnútri už na tomto mieste neboli, okrem toho,
s ktorým sa bil pred barom. Tiež svedok upresnil, že osoby, ktoré videl rozbehnúť sa za poškodeným a
W. X., boli osobami totožnými, s ktorými mal vo vnútri baru konflikt, tieto stáli vedľa obžalovaného 3/ Š.
Ď.. Po skutku v nasledujúce dni sa dozvedel, že na mieste skutku bol aj Č., J.,, ktorí obžalovaných už v

čase skutku poznali a boli na mieste činu, tiež tam bol aj H. K. a tento mu povedal, že práve on naháňal
obžalovaného 3/ Š. Ď.. Na záver svedok vypovedal, že vo vnútri baru sa poškodený nijako do konfliktu
nezapojil, skôr svedka ťahal von, aby konflikt nevznikol.

Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že v čase skutku poznal všetkých troch obžalovaných

z videnia, pozná aj poškodeného, je to jeho kamarát. Ďalej uviedol, že je bratrancom svedka J. S..
Potvrdil, že bratrancovi J. S. povedal, ako mu ľudia hovoria, že „ mu ani Lepáček nepomôže“ a že takto
to hovoria obžalovaný 1/ D. U. a 3/ Š. Ď.. Potvrdil, že takto v inkriminovaný večer bol pred barom Kľúčik,
kde sa stretol s J. S., s poškodeným, s ďalšími kamarátmi. Potvrdil, že neskôr vnímal svojho bratranca vovnútri baru a videl, ako sa okolo neho zbehla tlupa ľudí, medzi ktorými určite boli aj obžalovaný 1/ D. U.
a 3/ Š.Z. Ď.. Následne videl, ako bol jeho bratranec pred barom, poškodeného vtedy nevidel. Videl ako
sa strhla nejaká bitka, ako sa jeho bratranec pred barom bil s J., na čo sa pozeral, bol blízko nich. Z jeho

pohľadu nevidel útok na poškodeného, tohto už len zazrel na zemi, ale dokazoval, že už v ten večer mal
vedomosť o tom, čo sa udialo, pretože na lavičke, na ktorú poškodený dopadol, sedeli jeho kamaráti a
to N. Č. a J. J.Í., ktorí mu ihneď po skutku uviedli, že v strkanici, pri ktorej došlo k zraneniu poškodeného
boli práve D. U., Š. Ď. G. X.. Povedali mu, že najskôr poškodeného prvý krát strčili, pričom poškodený
vstal a potom ho opäť sotili, kedy poškodený už spadol na predmetnú lavičku a rozbil si hlavu. Poukázal

na to, že obžalovaný 2/ D. U. má prezývku „X.“ a obžalovaný 1/ D. U. má prezývku „MIŇO“. Na hlavnom
pojednávaní ďalej svedok dokazoval, že H. K. naháňal obžalovaného 3/ Š. Ď., čo bolo po tom, čo už
bol poškodený na zemi. V tomto okamihu už na tomto mieste žiadneho z obžalovaných nevidel. Svedok
nevedel vysvetliť dôvod, pre ktorý sa po Zvolene hovorilo, že „ mu nepomôže ani S., v minulosti konflikt
s obžalovaným 1/ nemal. Podotkol, že mal vedomosť o tom, že všetci traja obžalovaní sú bitkári, že sú
konfliktní. Svedok len vyslovil domnienku, že dôvod napadnutia poškodeného bol ten, že tento sa vo

vnútri baru zastaral do konfliktu S. a že bol jeho kamarátom, s ktorým do tohto baru prišiel.
V závere trestného konania bol svedok na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby dopočutý a uviedol,
že si nespomína, čo mal v predmetný večer odeté. Po vzhliadnutí videozáznamu dodal, že nevie s
presnosťou označiť, ktorá z osôb na tomto zázname je on, pričom nikoho z osôb videných na tomto
zázname stotožniť nevedel. Poprel, že by osobou v bielom tričku, tmavých nohaviciach a bielych

teniskách, bol on, tak ako ho na hlavnom pojednávaní na zázname označili obžalovaní ( ktorí sa na
tomto zhodli, keď opakovane si prezerali tento záznam ).

Svedok Ján Oravec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku bol na jeho mieste, keď sa
po skončení svojej práce vracal domov motorovým vozidlom, ktoré zaparkoval na námestí a išiel k baru

X., kde sa stretol s poškodeným, J. S. a inými kamarátmi. Z tohto dôvodu bol triezvy, nepožil žiadne
alkoholické nápoje. Keďže v bare sa konala nejaká hip-hop párty, bolo tam veľa ľudí, dnu ani nešiel,
ostal na námestí. Neskôr bol v bare na terase za poškodeným, kedy vo vnútri vznikol nejaký konflikt
medzi J. S. a niekým iným. S týmto nechcel mať nič spoločné, preto aj s poškodeným vyšli pred bar
na námestie. Išli k najbližším lavičkám, rozprávali sa. V tom čase boli otočený chrbtom k bráne, kde sa

nachádza bar X.. Následne z baru začali vybiehať ľudia a vtedy zaregistroval, ako na poškodeného
bežia tri osoby. Z pohľadu svedka tieto tri osoby bežali popri sebe a odzadu zhodili poškodeného na
zem, poškodený dopadol na kolená a ruky, čo svedok dobre videl. Videl, ako sa poškodený chcel ešte
postaviť, pričom tie osoby boli v pohybe a do poškodeného opäť narazili, následkom čoho poškodený
už zostal ležať na zemi po páde na lavičku. Videl, ako poškodenému tiekla krv. Na hlavnom pojednávaní

upresnil, že z týchto troch osôb to bol obžalovaný 1/ D. U. a 3/ Š. Ď., ktorých z videnia poznal, tretiu
osobu si nepamätá. Ďalej dokazoval, že na poškodenom, pri jeho nohách, kľačal obžalovaný 1/ D. U..
Vedľa bol ďalší chlapec, ktorého nepoznal. Svedok najskôr skopol osobu, ktorú nepoznal, táto osoba sa
prevrátila a už sa ďalej do konfliktu nezapojila a potom prišiel k obžalovanému 1/ D. U., ktorý svedka
chytil za golier a chcel sa s ním biť, pričom svedok ho odstrčil a obžalovaný 1/ prepadol cez lavičku.

Svedok videl aj obžalovaného 3/ Š. Ď., ktorý sa nachádzal vedľa poškodeného, bližšie k jeho trupu, bol
niekde pri rebrách poškodeného a kopal ho z boku. Potom, ako obžalovaný 1/ prepadol cez lavičku,
svedka zozadu chytil obžalovaný 3/ Š. Ď., strčil do svedka a keď sa svedok otočil, obžalovaný 3/ začal
z miesta činu utekať. Svedok sa rozbehol za ním a naháňal ho v smere k pamätníku Valaška, pričom
svedok ho nedobehol a vrátil sa späť na miesto činu. K odevu obžalovaného 3/ uviedol, že mal oblečený

bledý sveter, iné si nevšimol. Podľa svedka, poškodený nemal žiadny konflikt, zo strany poškodeného sa
ani nejednalo o žiadnu bitku, jemu to pripadalo ako bezdôvodné napadnutie poškodeného. Vypovedal,
že po skutku pokračoval v ceste za prácou do Trenčína, v tom čase sa preto s nikým o uvedenom
nerozprával. Ešte dodal, že videl, ako pred barom mal J. S. konflikt s chlapcom bez trička. Doplnil, že
viac útočníkov na poškodeného nevidel, aj keď sa tam nachádzalo viacero ľudí. Ten prvý útok nevedel

presne svedok na pojednávaní popísať, lebo sa udial na jeho úrovni, videl len sotenie, nevie, či tomuto
niečo predchádzalo, potvrdil však, že ten druhý útok spočíval len v strčení poškodeného a následne na
ňom kľačali a udierali ho, čo trvalo len chvíľu.

Svedok N. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj keď bol na mieste činu v čase jeho spáchania,

s poukazom na odstup času si už na skutok nepamätá. Pamätal si len, že sa chceli biť vo vnútri baru
a to jeden z obžalovaných, nevedel uviesť ktorý, že boli štyria, už sa nevedel vyjadriť, na koho chceli
útočiť, on ich poslal von. Vonku videl hádku, bitku. Uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
S poukazom na jeho vyjadrenie a na návrh obžaloby bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnicao jeho skoršej výpovedi ( čl. 145-150 ). Z tejto vyplýva, že v predmetný večer v bare X. pracoval ako
brigádnik, predával lístky, vyberal vstupné pri bráne do baru X.. Konala sa tam hip-hop párty. Prišli aj
nejaký Rómovia, s ktorými už pri vstupe bol problém, odmietali zaplatiť vstupné. Bolo to okolo 22.00 h..

Asi po pol hodine si všimol, že vo dvore baru vznikol konflikt medzi jedným Rómom z tejto skupiny a
inou osobou. Na tento konflikt bol upozornený barmanom a tieto osoby sa medzi sebou zatiaľ len strkali.
Okolo nich stáli ďalší Rómovia a iní, utvoril sa taký kruh. Svedok ich požiadal, aby odišli na verejné
priestranstvo a ďalej išiel predávať lístky ku bráne baru. Následne si všimol, že na námestie sa presunulo
množstvo ľudí - zákazníkov baru. Videl, ako jeden Róm z tejto skupiny Rómov išiel proti osobe stojacej

pri lavičke a túto osobu strčil na zem, či ju aj udrel, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Táto útočiaca
osoba sa následne z davu ľudí rozbehla cez pešiu zónu ku kostolu. Ďalej vypovedal, že osoba, ktorá
vybehla z toho davu ľudí, nebola osobou totožnou s tou, ktorá mala vo vnútri baru konflikt. Na záver
uviedol, že nie je zo Zvolena, preto ľudí na tomto mieste prítomných identifikovať nevedel.

Svedkyňa H. Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku bola priateľkou W.Š. X. a bola

v ten večer spolu s ním aj s poškodeným vo Zvolene pod Zámkom. Ďalej s nimi boli J. S. a W. Š., ktorý
do baru s nimi nešiel. Ostatní sa odtiaľ presunuli do baru Kľúčik, kde bola hip-hop párty a kde sa od
seba oddelili. V bare sa ona s priateľom zdržali asi 15 minút, pretože po tom, čo W. X. niekde odbehol
a vzápätí sa k nej vrátil, už jej povedal, že odchádzajú. Z baru odchádzali tak, že prvý vychádzal J. S.,
potom poškodený, jej priateľ a ona. Všimla si, že za nimi ide väčšia partia ľudí ( v počte asi 8-10 ). Popri

nej vychádzala jedna osoba vo fialovej mikine a druhá asi v čiernej. Všimla si ich preto, že boli odetí tak
štýlovo, hip-hopovo ( mali šiltovky, vyťahané mikiny a pod. ) a boli Rómovia. Keď už boli pred barom,
po tom, čo sa svedkyňa presunula k zlatníctvu, videla, ako jeden z tejto skupiny Rómov vybehol na J.
S., Y. F. G. M. Y. U.. W. T., G. D. K. R. R. W. Kršňákovi a išli smerom, kde stál poškodený. Nevidela
napadnutie poškodeného, už ho len evidovala na zemi a W. X. bol pri ňom. Videla, ako 2-3 osoby z tohto

miesta utekali v smere na divadlo.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok J. J.. Tento dokazoval, že pozná všetkých troch
obžalovaných a tak to bolo aj v roku 2010, kedy sa spolu stretávali. Dnes už nie, pretože pracuje v
Bratislave. Poškodeného nepoznal. Vypovedal, že boli spolu v podniku, že tam bolo viacero ľudí, požívali

alkoholické nápoje. On do baru prišiel neskôr a to s T. U.. Potom sa presunuli do Večierky a naspäť
do X.a sa vrátil už len on sám, bez T. U.. Uviedol, že išli z baru von, kde bola „mela“. Na hlavnom
pojednávaní uviedol, že von išli preto, že niekto ich chcel biť. Nevedel uviesť, či vo vnútri baru sa niečo
udialo. Vonku registroval obžalovaného 2/ D. U., smiať sa. O poškodenom sa dozvedel následne v škole,
že niekto zo Sekiera skončil v kóme a že na útoku na neho sa mali podieľať jeho kamaráti a to D., J.

G. X.. Pod prezývkou D. pozná obžalovaného 3/ Š. Ď., pod prezývkou J.o pozná obžalovaného 1/ D.
U. a pod prezývkou X. pozná obžalovaného 2/ D. U.. O uvedenom mu povedal T. U., W. D. ( študenti
SOŠ hotelových služieb a obchodu Podborová Zvolen ). Obžalovaní komentovali informácie šíriace sa
ohľadom tohto skutku, že mali byť práve oni účastní tohto útoku na poškodeného, ich komentáre boli
dosť nepekné. Svedok nepoprel, že aj on mal pred barom konflikt, že on ako prvý zakričal „ kto sa chce

biť“, pretože dnu mu niekto povedal, že ich chce niekto zbiť a preto reagoval týmito slovami. Potvrdil,
že on bol tou osobou, ktorá bola pred barom do pol pása nahá a osoba, s ktorou mal konflikt bola od
neho vyššia. Neskôr sa dozvedel, že sa jednalo o hokejistu. Dôvod, pre ktorý sa vyzliekol bol ten, že
mal odeté nové veci. Neskôr mu obžalovaní hovorili, že každý z nich sa tam s niekým naťahoval, ale
popreli, že by sa boli naťahovali s poškodeným.

Aj J. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní a to ako svedok. Dokazoval, že v čase skutku z videnia
poznal obžalovaného 3/ Š. Ď. a 1/ D. U.. Poškodeného nepoznal. Potvrdil, že on bol osobou, ktorá v tom
čase sedela na predmetnej lavičke a to spolu s N. Č.. Konflikt zaregistroval v okamihu, keď skupina ľudí
sa rozbehla smerom k nim, pričom v tejto skupine spoznal obžalovaného 1/ D. U.. Vtedy poškodený stál

medzi nimi a tou skupinou čo bežala. Dodal, že poškodený sa pozeral na ten iný konflikt pred barom,
avšak potom sa už obracal smerom ku svedkovi. Tá skupina strčila poškodeného a medzi nimi bol aj
obžalovaný 1/ D. U.. Či v nej bol aj obžalovaný 3/ Š. Ď., to si nevšimol, vonku ho neregistroval, všimol si
len obžalovaného 1/ D. U., ostatných si nevšímal. Preto sa nevedel vyjadriť k tomu, či niektorí z ďalších
obžalovaných bol medzi tými, čo bežali alebo nie. Svedok ďalej uviedol, že keď tá skupina troch ľudí

bežala, spočiatku nevedel, čo mienia urobiť, ale keď videl, ako strkajú poškodeného, už poznal ich cieľ.
Poškodený padal na kolená a dopredu v smere na predmetnú lavičku, pričom tí traja ho ďalej strčili. V
tom okamihu svedok z lavičky vstal, odbehol a to asi na 5-10 sekúnd. Spolu s Č. sedeli na tej lavičke,
na ktorú poškodený dopadol. Obzrel sa a už len videl poškodeného ležať na zemi. Z tých troch, ktorína poškodeného bežali, už žiadneho nevidel. Po páde poškodeného aj N. Č. z lavičky odišiel. V čase
skutku svedok nebol pod vplyvom alkoholu. Svedok ešte dodal, že vo vnútri baru registroval konflikt,
ktorý mal obžalovaný 3/ Š. Ď., iný konflikt vo vnútri nevidel. Takto svedok dokazoval, že bol aj vo vnútri

baru, ale z dôvodu hip-hop párty, keďže ho to nezaujímalo, vyšiel von.
Na hlavnom pojednávaní svedok označil obžalovaného 1/ D. U. ako osobu, ktorá sa rozbehla za
poškodeným a tohto aj sotila.

Svedok N. Č. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že v čase skutku poznal obžalovaných z videnia. V

čase skutku vo vnútri X. nebol, bol len von a sedel s J. J. na predmetnej lavičke, na ktorú poškodený
dopadol. Videl, ako z Kľúčika vyšla veľká partia ľudí. V prvej skupine bol poškodený a v druhej boli všetci
traja obžalovaní, J. J. a ešte ďalší. Bola tam „mela“, hádali sa, pobili sa, svedok nevedel uviesť kto s
kým. Videl, ako poškodený sa otočil smerom k lavičke, na ktorej svedok sedel a následne ho všetci
traja obžalovaní strhli a poškodený spadol na túto lavičku hlavou a zostal ležať. Poškodený takto až k
lavičke letel aj 2 metre od toho sotenia. Dodal, že obžalovaní spadli na poškodeného, pričom následne

ho obžalovaný 1/ D. U. a 3/ Š. Ď. ešte kopali. Čo robil obžalovaný 2/ D. U. si už svedok nespomenul.
Potom prišla vysoká osoba a obžalovaných rozohnala, títo ušli. Videl, ako obžalovaného 1/ D. U. niekto
naháňal okolo pamätníka Valašky. Svedok doplnil, že v okamihu, keď poškodený na lavičku dopadol,
svedok na tejto lavičke sedel, pričom obžalovaní aj cez neho a J. J. prepadli a on aj zároveň urobil pohyb
taký, že sa posunul na koniec lavičky. Nevedel uviesť, v ktorom okamihu sa mu z dohľadu stratil J. J..

Svedkyňa T. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že všetkých troch obžalovaných pozná zo školy,
poznala ich aj v čase skutku a rovnako aj poškodeného, ktorého pozná od detstva, býval vo vedľajšom
paneláku. Dokazovala, že bola prítomná v čase skutku v bare Kľúčik a že bitka pozostávala z dvoch
častí, pričom ona bola svedkom tej prvej, v ktorej sa bili J. J. s J. S.. Svedkyňa ich rozdeľovala. Vedľa

nich sa bil obžalovaný 3/ Š. Ď., nevedela však uviesť s kým. Potom sa to ukľudnilo, ona sa vrátila do
baru a vzápätí všetci vybiehali von a vtedy už len zazrela poškodeného na zemi v krvi. Videla, ako H. K.
naháňal obžalovaného 3/ Š. Ď. cez námestie. Tiež svedkyňa vypovedala, že po tom, čo z tohto baru X.
odišla, po tom, čo poškodeného odviezla sanitka, cestou do baru Peklo videla za kríkom všetkých troch
obžalovaných. Títo sedeli na lavičke blízko Ministri, podišla k nim a na jej otázku, ktorý z nich to bol, jej

obžalovaný 3/ Š. Ď. odpovedal, aby sa na uvedené opýtala obžalovaného 1/ D. U., že on to vie lepšie.
Podľa svedkyne obžalovaný 1/ D. U. sedel, bol v šoku, neodpovedal, nereagoval. Svedkyňa odišla. Na
ďalšie dni jej obžalovaný 1/ D. U. telefonoval a uviedol jej, že si prezrel kamerový záznam a že on to
nebol. K dôvodu konfliktov, o ktorých sa svedkyňa zmieňovala vyššie, uviesť nevedela, nevedela ani,
či poškodený bol do nich nejako zainteresovaný. Na záver dodala, že obžalovaní 1/ D. U. a aj 2/ D. U.

mali v tom čase odeté biele nohavice.

Svedok W. U. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý na návrh obhajoby obžalovaného 2/ D. U.Ž. a
vypovedal, že na predmetnej hip-hop párty bol spolu s obžalovanými a inými, že mal vypité a obžalovaný
2/ D. U. ho niesol domov. Pokiaľ ide o požitý alkohol, svedok uviedol, že „na cárach nebol“, preto si na

dianie v ten večer pamätá. Vypovedal, že vypil okolo 10-15 pív a nejaké štamperlíky. Po požití alkoholu
tzv. okná nemáva, nevie, či je alkoholik, alkohol mu chutí. Dokazoval, že obžalovaný 2/ D. U. Z. s ním
domov okolo 21-23.00 h. Uviedol, že vo vnútri X.a nevidel žiadny problém, konflikt dnu nemal nikto
z obžalovaných. Podotkol, že tam bolo veľa ľudí, ale nikoho iného z tam prítomných svedok označiť
nevedel. S obžalovanými je kamarát.

Aj svedok N. U. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý na návrh obhajoby obžalovaného 3/ Š.Z. Ď. k jeho
vyjadreniu sa na správanie sa obžalovaného 3/ na mieste činu. Svedok uviedol, že dnes a aj v čase
skutku všetkých troch obžalovaných poznal. Rovnako poznal aj poškodeného ale tohto len z videnia.
Dokazoval, že v predmetný večer bol v bare X. s priateľkou S. M., že tam bol aj obžalovaný 3/ Š. Ď., ktorý

na terase baru v rámci nejakej súťaže tancoval. Takto pokojne to bolo až do doby, kým do baru nevošiel
poškodený so svojou partiou. Postavili sa okolo obžalovaného 3/ Š. Ď., oslovili ho „D.“, slovne na neho
narážali. On prestal tancovať, nenechal si nadávať, nadávky im opätoval, vznikol medzi nimi len slovný
konflikt, pričom svedok obžalovaného 3/ Š. Ď. zobral preč, aby sa nebili a vtedy sa tam strhla „mela“ a
to asi 15 ľudí. Následne títo bežali von z baru, cez podchod na námestie. Svedok s obžalovaným 3/ Š.

Ď. rovnako vyšli von a už len zazreli poškodeného na zemi v mláke krvi. Svedok videl, ako pri zmrzline
Jadran stál N. U. s priateľkou D. J., ku ktorým sa svedok a obžalovaný 3/ Š. Ď. pridali a už spolu udalosti
na tom mieste sledovali a kde svedok obžalovaného 3/ Šimona Ďurača videl naposledy. Svedok ešte
uviedol, že sa tam bil aj J. S.. Keď vyšli z X.a, svedok svoju priateľku S. M. poslal preč z dôvodu, abypri tom nebola. Svedok registroval aj ostatných obžalovaných a to jednak v bare na terase, ale aj pred
podchodom na námestí. Nevedel sa vyjadriť, čo títo robili, videl ich stáť.

Na správanie sa obžalovaného 3/ Š. Ď. na mieste činu, bol na hlavnom pojednávaní tiež na návrh
obhajoby tohto obžalovaného, vypočutý ako svedok aj N. U.. Tento vypovedal, že už v čase skutku
poznal všetkých troch obžalovaných a z videnia poznal aj poškodeného. Uviedol, že v predmetný večer
bol v bare X. s obžalovanými, N. U.K., J. J. a so svojou priateľkou J. J.. Takto stáli na terase baru a
pozerali sa na obžalovaného 3/ Š. Ď., ako súťažne tancoval. Následne prišiel poškodený s partiou, strhla

sa hádka, ale svedok nevedel uviesť medzi kým, lebo sa venoval priateľke. Potom spolu s ňou odišiel
von a to pred Jadran, kde zostali stáť. Ozval sa krik, buchot a z X. vyšla veľká tlupa ľudí, ktorí spadli
na zem. Na to prišiel za nimi pred Jadran N. U. s obžalovaným 3/ Š.Z. Ď.. Dokazoval, že N. U. spolu
s obžalovaným 3/ Š. Ď. z podchodu vyšli ako posledný, po tej tlupe ľudí a vtedy už tá tlupa ľudí bola
spadnutá na zemi.
Svedkyňa S. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala na návrh obhajoby a uviedla, že v čase skutku z

videnia poznala všetkých troch obžalovaných, poškodeného nepoznala. Vypovedala, že bola pred X. v
čase, keď došlo ku zraneniu poškodeného, avšak prišla na toto miesto až po tom, čo už poškodený ležal
na zemi. Osobu menom N. U. pozná, nevedela však na hlavnom pojednávaní uviesť, či tohto na mieste
činu v ten večer stretla. Na tomto mieste vtedy bola s N. U., s ktorým v tom čase tvorili pár a po tom, čo
videli, si povedali, že ihneď odtiaľ odídu, čo aj urobili. Vo vnútri baru Kľúčik asi nebola. Pamätala si, že

pred X. videla všetkých troch obžalovaných. Svedkyňa poprela, že by bola svedkom nejakého konfliktu
J. K. X/ Š. Ď. G. R. T. T. X.. D. J. pozná, nevedela však uviesť, či túto pred Kľúčikom v tom čase videla.
Svedkyňa D. J. rovnako vypovedala na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby a uviedla, že
obžalovaných v čase skutku poznala, poškodeného nie. Dokazovala, že bola v čase skutku v blízkosti
jeho miesta a to - stála pred Poštou Zvolen, kde stála Y. N. U.. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či tam

bola G. S. M., alebo aj niekto iný, pamätala si však, že na tomto mieste boli všetci traja obžalovaní.
Moment pádu poškodeného nevidela. Dokazovala však, že spred Pošty Zvolen spolu s N. U. išli domov,
pretože z takýchto vecí má obavy. Ďalej vypovedala, že ešte pred pádom poškodeného bola vo vnútri
X., nepamätala si, že by vo vnútri došlo k nejakému incidentu, avšak v čase, keď z baru vychádzala,
pred podchodom počula krik. V okamihu pádu poškodeného, už na tomto mieste nebola, bola pred

poštou. Ešte dodala, že podľa nej zmrzlina Jadran vo Zvolene sa nachádza medzi poštou G. X.. Na
záver uviedla, že pokiaľ pred poštou stála s N. U., nikto z obžalovaných za nimi neprišiel.

Zo záverov znaleckého posudku č. 30/2010 zo dňa 03.12.2010 vypracovaného MUDr. Pavlom
Cikatricisom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia vyplýva, že

poškodený J. B. utrpel dňa 03.09.2010:
- tržnozmliaždené poranenie nad ľavou očnicou - dve rany
- zlomeninu stropu a mediálnej steny ľavej očnice
- zlomeninu lebkovej bazy vľavo
- zmliaždenie spánkovej oblasti mozgu so zakrvácaním vpravo

- krvácanie nad mozgovými obalmi čelného laloka na ľavej sgtrane
- krvácanie nad mozgovými obalmi v nadočnicovej oblasti vľavo
- krvácanie pod mozgovými obalmi v oblasti čelového laloka vľavo
- reznú ranu na ľavej strane hlavy 25 cm dlhú - po kraniectomii
- reznú ranu v čelovej oblasti vpravo - naloženie ICP a

- poranenie zvratnej vetvy blúdivého nezvu s ochrnutím hlasivky vľavo.
Znalec konštatoval, že vyššie uvedené poranenia mohli vzniknúť úmyselným konaním
inou osobou. V zmysle vyšetrovacieho spisu, ktorý mu bol pre účely vypracovania znaleckého posudku
dodaný, znalec ustálil, že prvý úder o značnej intenzity bol smerovaný do oblasti najpravdepodobnejšie
pravej strany tváre, alebo hlavy. Tento úder spôsobil otras mozgu s poruchou vedomia. Stratou vedomia

sa telo poškodeného zrútilo na dlažbu a pri páde jeho hlava musela naraziť na značne tvrdý, hranatý
podklad oblasťou ľavej očnice, čím došlo k zlomeniu stropu a bočnej steny ľavej očnice, ale aj lebkovej
bazy. Či došlo k úderu do hlavy poškodeného na ľavú stranu, temeno, alebo pravú stranu hlavy, nie je
možné identifikovať, pretože bola poškodená tak ľavá, ako i pravá časť mozgu a krvné výrony boli tak
v ľavej hemisferálnej ako i pravej hemisferálnej oblasti mozgu ( tzv. krvácanie ako plachta ). Dodal, že

úder do hlavy musel byť o veľkej intenzite a bol spôsobený najpravdepodobnejšie predmetom o mäkkej
konzistencie, nie ostrým, nie hranatým a nie drsným. Ani na jednom mieste hlavy po údere nebola
porušená integrita kože a úder ani neporušil kostenú časť lebky. Väčšia časť poranení mozgu, tváre a
kostry tvárovej časti hlavy boli spôsobené najpravdepodobnejšie pádom poškodeného na tvrdý hranatýa možno i hladký predmet. Intenzita nárazu hlavou o spomínaný predmet bola značná a bola zároveň
sumovanáhmotnosťoupoškodeného,lebopoprizlomeninelebečnejbazy,zlomenineľavejočnice,došlo
aj k zmliaždeniu mozgu a mnohopočetným krvácaniam pod i nad mozgové obaly. K intenzite úderu

do tváre, či hlavy znalec uvádza, že bola rovnako značná, lebo popri zmliaždeniach u poškodeného
došlo aj k poraneniu mozgu s hlbokým bezvedomím a pádu. Uvedené poranenia znalec kvalifikoval
ako ťažké, ktoré vždy zanechávajú určité trvalé následky aj s možnou invaliditou. U poškodeného bol
postihnutý životne dôležitý orgán a to priamo - mozog. Taktiež u poškodeného bola ohrozená aj krčná
chrbtica s miechou a to hlavne v súvislosti s jeho pádom na betónový predmet a potom i dlažbu.

Preto poškodenému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Poškodený bol obmedzený v obvyklom
spôsobe života vo všetkých činnostiach svojho študentského, domáceho, kultúrneho, spoločenského
ako aj športového života. Aj po troch mesiacoch od vzniku zranení musel požívať len mixovanú stravu
aplikovanú mu cez sondu vyvedenú mu zo žalúdka cez kožu brucha na povrch. Nemohol ďalej študovať,
cestovať, potreboval pomoc inej osoby, mohol len čítať, či pozerať televíziu. Má rozsiahle jazvy ( vplyvom
potrebných chirurgických zásahov ) na viditeľnej časti hlavy, čo u iných vzbudzuje ľútosť. V športovej

oblasti bol poškodený obmedzený na dlhšiu dobu, pri vypracovaní znaleckého posudku poškodený
prešiel asi 5-10 metrov a len za účasti sprievodcu. Znalec určil dobu liečby a práceneschopnosti
poškodeného na tri až päť mesiacov s poukazom na to, že táto doba liečby sa týka len poranení bez
liečby ich následkov ( následky v psychickej sfére života poškodeného, neurologickej, rehabilitačnej a
možno i resocializačnej, je možnosť takejto liečby aj dlhodobo - po celý život poškodeného ), s bodovým

ohodnotením zranení pri náhrade za bolesť vo finančnom vyjadrení vo výške 22.186,10 Eur.
Znalec v prípravnom konaní doplnil znalecký posudok o svoju výpoveď ( čl. 270-272 ), ktorá na hlavnom
pojednávaní bola prečítaná a v nej uviedol, že zotrváva na záveroch ním podaného znaleckého posudku
s tým, že po preštudovaní dodaných mu ďalších materiálov od vyšetrovateľa, poopravil svoje závery
ohľadom mechanizmu vzniku poranení poškodeného tak, že princíp zostáva zachovaný, avšak aby

došlo k takému bezvládnemu pádu, nekoordinovanému, muselo pred týmto pádom dôjsť k bezvedomiu
alebo aspoň k poruche vedomia u poškodeného, kedy poškodený mohol najskôr spadnúť na obe ruky,
kolená a tak bol následne ďalej sotený do tej betónovej lavičky. Posudok poopravil v tom, že kým v
ňom uvádzal, že poškodený bol zozadu z jeho chrbtovej strany udretý do hlavy a tak stratil vedomie,
po ktorej strate vedomia spadol na lavičku, po oboznámení sa s ďalším materiálom obsiahnutým v

spise, poopravenie jeho posudku spočíva v tom, že po údere do hlavy mohol spadnúť na štyri a tak bol
ďalej sotený a udretý hlavou o veľkej intenzite do tej betónovej lavičky. Zvyšok záverov jeho posudku
zostáva nezmenený. Ďalej znalec vypovedal, že ostatné druhy poranení ako rany nad ľavou očnicou,
zmliaždenie a škrabance v driekovej oblasti vľavo, mohli byť spôsobené aj kopancami, pričom rana na
ľavej očnici mohla byť spôsobená aj pri páde. Znalec sa pri znaleckom dokazovaní upriamil najmä na

najťažšie poranený orgán a to mozog. Tie ostatné poranenia mimo hlavy, a to drieku, brucha, končatín,
tým nepripisoval mimoriadnu vážnosť a práve tie mohli byť spôsobené buď údermi, päsťou, kopaním a
mohli byť spôsobené aj spomenutým pádom poškodeného na betónovú podlahu, podklad.
Znalec po tom, čo bol na hlavnom pojednávaní prehratý videozáznam z priebehu predmetného konfliktu,
bol dopočutý aj na hlavnom pojednávaní a uviedol, že na záveroch ním podaného znaleckého posudku

zotrváva. Podotkol, že ešte pred tým sotením poškodený dostal intenzívny úder do oblasti ľavej očnice
a až následne došlo k pádu sotením. Zotrval na tom, že poškodený dostal úder do ľavej očnice, ktorý bol
takej intenzity, že mu spôsobil zlomeninu ľavej očnice a v dôsledku toho aj otras mozgu, preto k otrasu
mozgu došlo podľa znalca už pri údere do ľavej očnice poškodeného.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o
vydaní veci - CD s videozáznamom zo dňa 03.09.2010 od Mestskej polície Zvolen, deklarujúci obrazový
kamerový záznam z miesta činu ( čl. 332 - 336 ), lekárskych správ ohľadom ošetrení poškodeného
vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody a trov konania poškodeným doloženého účtovnými
dokladmi ( č.l. 342 - 372/, odpisov z registra trestov na obžalovaných ( č.l.376 - 378 ), správ na osoby

obžalovaných ( čl. 380-440 ), spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 13/2015, rozsudkov Okresného
súdu Zvolen, sp. zn. 1T 24/2015 čl. 747 - 750 ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj so znaleckým posudkom vypracovaným KÉU Slovenská
Ľupča ( čl. 316 - 331 ) ohľadom expertízy obrazového záznamu - videozáznamu Mestskej polície Zvolen
z 03.09.2010, vrátane vyhotovených detailných zobrazení zaznamenaných osôb na týchto snímkach

s tým že zo záverov tohto posudku vyplýva, že z dôvodu nízkej kvality predloženého videozáznamu
nebolo možné vyhotoviť využiteľné zobrazenie tvárí zaznamenaných osôb. Ďalej sa súd oboznámil aj s
doplnkom k tomuto znaleckému posudku KEÚ ( čl. 663 - 710 ), ktorým došlo k vyhotoveniu zobrazenia
relevantnýchsnímokzvideozáznamuvpôvodnejveľkostizobrazenia.Rovnakonahlavnompojednávaníbol kamerový záznam zo dňa 03.09.2010, získaný od Mestskej polície Zvolen, na základe zápisnice o
vydaní veci ( čl. 332 ) OR PZ Zvolen, prehratý a to priamo znalcom KEÚ Slovenská Ľupča Mgr. Petrom
Pobeškom, prostredníctvom ich zariadenia a s čo najvyšším možným rozlíšením.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste

verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.
Podľa ods. 2/ na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1v
prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Všetci traja obžalovaní spáchanie skutku popreli. V prípravnom konaní nevypovedali, toto svoje právo
využil na hlavnom pojednávaní len obžalovaný 1/ D. U. a to takmer dva roky po podaní obžaloby, pričom
zotrval na tom, že je nevinný. Obhajoval sa tým, že aj on bol sotený, vplyvom čoho spadol na ostatných

a následne ho napadol Ján Oravec. Keďže z dôvodu fyzickej prevahy H. K. sa mu nevedel brániť, odišiel
z tohto miesta. Obžalovaný 2/ D. U. v rámci vyjadrení sa k výpovediam svedkov len uviedol, že na
mieste činu bol s W. U., ktorý bol značne pod vplyvom alkoholických nápojov a ktorého z tohto dôvodu
niesol domov, preto sa skutku nemohol dopustiť, keďže na mieste samom sa nenachádzal. Napokon
obžalovaný 3/ Š.Z. Ď. len uviedol, že žiadny konflikt na mieste činu s nikým nemal a to ani s poškodeným.

Z vykonaného dokazovania, rozsiahleho, mal súd za preukázané a to najmä z výpovedí:
- svedka W. X.Š., ktorý bol s poškodeným v bare X. a ktorý uviedol, že jeden Róm sa na terase baru
rozprával s poškodeným, že vonku videl, ako dvaja Rómovia išli na poškodeného, ktorých ešte on
sám pozastavil svojim telom, avšak, keď sa pootočil, už poškodeného len videl na zemi a zároveň tento

svedok vypovedal, že tí, ktorí poškodeného napadli, sa rozutekali,
- ďalej svedok J. S. potvrdil výpoveď svedka W. X. v tom, že vo vnútri mal obžalovaný 3/ Š. Ď. konflikt,
pričom tohto obžalovaného svedok poznal, že okolo neho vtedy stáli ostatní Rómovia, že sa jednalo o
totožné osoby, ktoré sa rozbehli na poškodeného a ktoré sa po jeho páde rozutekali.
- svedok J. D. rovnako v zhode s W. X., J. S. potvrdil, že boli s poškodeným v čase skutku, tento svedok

videl na predmetnej lavičke N. Č. G. J. J. a títo dvaja svedkovi mu ihneď po skutku uviedli, že útočníkmi
na poškodeného boli obžalovaní 1/, 2/, 3/,
- svedok H. K. potvrdil, že bol s poškodeným v bare a tento svedok v zhode so závermi
znaleckého posudku MUDr. Cikatricisa vypovedal o dvoch útokoch na poškodeného, prvého zozadu na
poškodeného, po ktorom sa ešte poškodený snažil zdvihnúť a následne prišiel druhý útok a jeho pád

na lavičku. Tento svedok usvedčuje obžalovaných aj z útoku na telo poškodeného v čase, keď tento
už bezvládne ležal na zemi, konkrétne svedok usvedčuje obžalovaných 1/ D. U. a 3/ Š. Ď.Č., ktorých
poznal a usvedčuje ešte jedného, ktorého označiť nevedel, lebo ho nepoznal. Ďalej v zhode s ostatnými
svedakami vypovedal, že útočníci sa následne rozutekali, pričom on konkrétne naháňal obžalovaného
3/. Š. Ď.. Poprel, že by bol bežal za obžalovaným 1/ D. U. tak, ako to uvádzal obžalovaný 1/ na hlavnom

pojednávaní. Svedok obžalovaných 1/ D. U. a 3/ Š. Ď. poznal, preto vie, koho naháňal,
- svedok N. X., osoba zodpovedná za poriadok a predaj lístkov v bare tiež potvrdil, že na terase baru
mal jeden z obžalovaných konflikt ( pozn. súdu obžalovaný 3/ Š. Ď. v zmysle vykonaného dokazovania ),
vypovedal, že boli štyria ( pozn. súdu všetci traja obžalovaní a J. J. v zmysle vykonaného dokazovania ),
že ich poslal von a ďalej tento svedok usvedčoval obžalovaných tým, že vonku videl hádku, bitku, videl

ako jeden Róm z týchto štyroch išiel oproti inej osobe ( pozn. súdu poškodenom v zmysle vykonaného
dokazovania ), túto osobu sotil blízko lavičky a potom sa rozbehol preč a zároveň svedok dokazoval,
že sa jednalo o iného Róma, než ktorý mal vo vnútri baru konflikt ( t.j. iný než obžalovaný 3/ Š. Ď., lebo
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný 3/ mal vo vnútri baru konflikt ),
- svedok J. J., navyše kamarát obžalovaných, potvrdil, že práve on pred barom zakričal, že kto sa

chce biť, tento svedok videl obžalovaného 2/ D. U. pred barom. Vypovedal, že po skutku sa všetci
traja obžalovaní negatívne vyjadrovali o informáciách šíriadich sa po meste ohľadom nich v spojitosti
so skutkom,- najmä však z výpovedí dvoch svedkov a to J. J. G. N. Č. mal súd za preukázané, že útočníkmi na
poškodeného boli práve obžalovaní, pretože títo dvaja svedkovia sedeli na predmetnej lavičke, na ktorú
poškodený dopadol. Títo svedkovia vypovedali, že traja Rómovia sa na poškodeného rozbehli, z nich

poznali obžalovaného 1/ D. U., že poškodeného sotili dva krát, že po prvom sotení spadol na kolená a
nasledovalo druhé sotenie s pádom na lavičku. J. J. H.Q. Q. F. pojednávaní označil obžalovaného X/
D. U. ako osobu, ktorá útočina na poškodeného a tu súd poukazuje na výpoveď N. X., ktorý uviedol,
že poškodeného sotil iný Róm, než ten, ktorý mal vo vnútri baru konflikt ( t.j. iný než obžalovaný 3/ Š.
Ď., lebo tento mal vo vnútri konflikt v zmysle vykonaného dokazovania ). V zhode s výpoveďou J. J.

aj svedok N. Č. zo spáchania skutku usvedčuje všetkých troch obžalovaných s poukazom na to, že
týchto v čase skutku poznal. Z jeho výpovede zase v zhode s výpoveďou N. X. vyplýva, že boli štyria
( obžalovaní a J. J. ), ktorí z podchodu vyšli a že obžalovaní 1/, 2/, 3/ sotili poškodeného, že poškodený
letel aj dva metre, že spadli na poškodeného, že prepadli aj cez lavičku, na ktorej spolu s J. J. sedeli a
tu je potrebné poukázať aj na videozáznam, z ktorého takýto prepad a posun osôb na lavičke aj vidieť
a tiež svedok N. Č. potvrdil, že obžalovaného 1/ D. U. vysoká osoba naháňala.

- ďalej svedkyňa T. N. potvrdila, že konflikt na mieste činu s niekým mal aj obžalovaný 3/ Š. Ď.. Potvrdila,
že H. K. po skutku naháňal práve obžalovaného 3/ Š. Ď., keď takto vypovedal aj H. K.. Táto svedkyňa
uviedla, že obžalovaných poznala, že týchto po skutku ešte v ten večer stretla, pričom obžalovaný 3/ Š.
Ď. H. na otázku, ktorý z nich to bol, odpovedal, že nech sa opýta obžalovaného 1/ D. U., ktorý podľa
svedkyne bol v strese, nereagoval, neodpovedal. Svedkyňa uviedla, že v čase skutku obžalovaný 1/

D. U. a 2/ D. U. mali odeté biele nohavice. Tu je potrebné opäť poukázať na videozáznam, z ktorého
vidieť osoby okolo poškodeného odeté v bledých nohaviciach. Je tiež potrebné poukázať na obhajobu
obžalovaného 2/ D. U. v tom, že on išiel domov odniesť »opitého« kamaráta W. U. a preto na mieste činu
sa nenachádzal, ktorá skutočnosť nekorešponduje s výpoveďou svedka J. J., ktorý videl obžalovaného
2/ pred podchodom a nekorešponduje ani s výpoveďou tejto svedkyne, keď všetkých obžalovaných

ihneď po skutku stretla v blízkosti Ministri, teda aj obžalovaného 2/ D. U., ktorý podľa jeho výpovede mal
ísť odprevadiť W. U. domov, pričom obžalovaný 3/ býval v jeho blízkosti,
- súd vyhovel obhajobe obžalovaného 2/ D. U. a na hlavnom pojednávaní vypočul svedka W. U., t.j. tú
osobu, ktorú mal obžalovaný 2/ z dôvodu značnej opilosti odniesť domov, pričom tento svedok naopak
vypovedal, že až tak »opitý« nebol, aj keď potvrdil, že obžalovaný 2/ ho bol odprevadiť domov. Svedok

vypovedal, že si všetko dobre pamätá, tiež uviedol, že nikto z obžalovaných na tomto mieste konflikt
nemal, ktorá skutočnosť ale nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože z tohto vyplynulo, že vo
vnútri baru na terase mal konflikt práve obžalovaný 3/ Š. Ď., o čom vypovedali viacerí svedkovia. Je
potrebné poukázať u tohto svedka na fakt, že obhajoba obžalovaného 2/ D. U. tohto svedka navrhla
vypočuť až na hlavnom pojednávaní, keď pre obžalovaného 2/ sa jedná o svedka poskytujúceho mu

svojou výpoveďou alibi, že na mieste činu v čase jeho spáchania obžalovaný 2/ nemal byť,
- súd ďalej vyhovel obhajobe obžalovaného 3/ Š. Ď. a na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov N. U., S.
M., D. J. G. N. U., ktorí mali potvrdiť, že obžalovaný 3/ Š. Ď. poškodeného nenapadol, lebo v čase útoku
sapripoškodenomnenachádzal.ZvýpovedesvedkaN.U.vyplýva,žebolvX.sovšetkýmiobžalovanými
apriateľkouS.M..Dokazoval,žeprávepoškodenýajehopartiaspustilikonfliktvovnútribaru.Potvrdil,že

v tomto okamihu vzal obžalovaného 3/ Šimona Ďurača a spolu vyšli von, konkrétne pred zmrzlinu Jadran
a že vtedy S. M. poslal preč. Takto sa postavili k N. U. a jeho priateľke D. J.. Tento svedok vypovedal aj o
tom, že vo vnútri a tiež vonku videl aj obžalovaných 1/, 2/. Naproti tejto výpovedi svedkyňa S. M. poprela,
že by bola svedkom konfliktu medzi obžalovaným 3/ Š. Ď. a poškodeným vo vnútri baru, na rozdiel
od výpovede jej priateľa N. U., keď tento vypovedal, že vo vnútri bol práve s ňou a keď teda on videl

určitý konflikt a práve z toho dôvodu vzal obžalovaného 3/ von a keďže mala pri ňom byť aj S. M., tohto
všetkého mala byť aj svedkom, čo svedkyňa poprela. Svedkyňa naopak uviedla, že na miesto činu s N.
U. prišli až po skutku, v čase, keď poškodený už bol na zemi a že hneď odtiaľ spolu odišli. Súd konštatuje,
že jej výpoveď nie je v zhode s výpoveďou svedka N. U.. Svedkyňa D. J. vypovedala, že v čase skutku
stála pred Poštou Zvolen spolu s N. U. a keď videli, čo sa udialo, ihneď išli spolu domov. Poprela, že by

niektorý z obžalovaných a to ani obžalovaný 3/ Š. Ď., bol za nimi pred poštu prišiel, naopak dokazovala,
že nikto k nim neprišiel a že stáli ďalej od Kľúčika a to pred Poštou Zvolen, že nevideli presne, čo
sa dialo. Obdobne ako svedok N. U.č, vypovedal aj svedok N. U.. Z vyššie uvedeného potom súdu v
rámci hodnotania týchto výpovedí vyplýva, že vypočutí svedkovia nepotvrdili obhajoby obžalovaných
2/ D. U., keď svedkovia tohto obžalovaného videli na mieste činu a to aj tesne po skutku, z čoho

vyplýva, že nemohol z tohto mieste odísť a odniesť »opitého« W. U., ktorý sám svoju opilosť nepotvrdil
a nebola potvrdená ani obhajoba obžalovaného 3/ Š. Ď., že s nikým nemal na mieste činu konflikt, lebo
uvedené bolo svedeckými výpoveďami preukázané, pričom jeho obhajoba podľa názoru súdu nebola
jednoznačná,keďženímnavrhnutísvedkoviasarozchádzalivosvojichvýpovediach(miesto,prítomnosťosôb). Preto túto ich obhajobu súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu a aj
trestu. Potrebné je poukázať na to, že sa jednalo o svedkov navrhnutých až v štádiu súdneho konania,
pričom obžalovaným 2/ a 3/ nič nebránilo ich navrhnúť vypočuť už v prípravnom konaní, čo neeurobili.

Vykonané dokazovanie súd hodnotil v súhrne i jednotlivo, svoje závery obsiahnuté vo výroku rozsudku
oprelnajmäovýpovedesvedkovN.Č.Z.,J.J.,H.K.,N.X.,W.X.,ktorískutok,resp.jehočasťvideli,tento
popísali a to v zhode s ich výpoveďami z prípravného konania, ďalej o závery znaleckého dokazovania
MUDr. Cikatricisa v spojení js doplňujúcou výpoveďou znalca, lekárske správy ohľadom zranenia

poškodeného, ktoré dôkazy verifikujú zranenia a tiež možný útok, lokalizáciu zranení u poškodeného ( aj
na nohách a hrudi ) a ktoré sa zhodujú s popisom útoku na telesnú integritu poškodeného svedkami J.,
Č., K. a ktoré dôkazy usvedčujú všetkých troch obžalovaných zo spáchania skutku a tiež ich usvedčujú
aj z ďalšieho útoku na poškodeného v čase, keď už tento nehybne ležal na zemi ( obžalovaní ho kopali
a bili do nôj a hrude, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, keď aj na týchto miestach boli
zistené u poškodeného zranenia - škrabance, pomliaždeniny, ktorým však s poukazom na zranenie

mozgu bola venovaná menšia pozornosť tak, ako to uviedol znalec ).
VýpoveďamisvedkovatoJ.J.,T.N.súdzistil,žebezprostredneposkutkustretlivšetkýchobžalovaných,
pričom J. J. ich počula rozprávať sa o napadnutí poškodeného, rozprávali sa o tom, kto ho sotil a
T. N. popísala stav obžalovanch, najmä obžalovaného 1/, ktorý bol podľa nej v strese, nereagoval,
neopovedal. Z výpovedí ďalších svedkov D. D. W. X.Á., J. S., N. X. a ďalších mal súd za preukázané,

že útočníci sa rozutekali a týchto iné osoby naháňali, pričom svedok H. K. vypovedal, že on naháňal
práve obžalovaného 3/ Š. Ď.. Tento svedok na hlavnom pojednávaní usvedčoval obžalovaného 1/ D.
U. a 3/ Š. Ď.Č. z útoku na poškodeného s tým, že tam bol aj tretí, ktorého nepoznal, že pri útoku však
boli traja, ešte svedok videl, ako na poškodenom kľačali, udierali ho, videl, ako obžalovaný 3/ Š. Ď.
bol pri trupe a ďalší dvaja pri nohách, že viac útočníkov na poškodenom nevidel. Navyše svedok J. J.,

kamarát obžalovaných vypovedal, že všetci obžalovaní po skotku komentovali reči šíriace sa po meste
v súvislosti so skutkom a nimi, on sám sa tako dozvedel v škole, že práve obžalovaní sú zodpovední
za zranenia u poškodeného.
Z uvedeného zdôvodnenia súdu vyplýva, že svedkovia buď priamo obžalovaných usvedčujú zo
spáchania skutku ( J. J.X., N. Č., H. K. ) alebo sú tu svedkovia, ktorí buď určité skutočnosti videli ( videli

páchateľov ale nepoznali ich ) avšak dokazovali, že páchatelia sa vzápätí rozutekali a ďalší svedkovia,
ktorí útok nevideli, zase dokazovali, že videli tých, ktorí sa rozutekali a iné osoby ich naháňali, tieto
utekajúce osoby poznali alebo sa o nich dopočuli, pričom dokazovaním bolo ustálené, že sa jednalo o
osoby obžalovaných.
Súd poukazuje aj na kamerový záznam, z ktorého po vzhliadnutí najvyššieho rozlíšenia vidieť, že osoba

v červenom a bielych teniskách stojí pred poškodeným ( poškodený je osoba v žltom svetri, číslo snímky
109 o 22.06.42 ), vidieť kontakt s poškodeným, čo môže byť aj úder do ľavej očnice poškodeného z
predu, pričom obžalovaný 1/ mal odetý červený sveter, svetlé nohavice, biele tenisky, ďalej zo záznamu
vidieť sotenie poškodeného zozadu, za ním vidieť viaceré osoby, pričom dve idú za ním a následne
ďalšie, vidieť, že bezprostredne za poškodeným ide osoba v červenom a svetkých nohaviciach a bielych

teniskách a za nimi je osoba v bielom, tmavé nohavice, svetlé tenisky, keď takýto popis odevu mal
obžalovaný 2/ a u tejto osoby vidieť natiahnuté ruky, následne vidieť pád poškodeného na zem a vzápätí
sa na neho zvalili dve osoby, jedna v svetlých nohaviciach a jedna v bielom tričku, pričom na lavičke
vidieť s určitosťou jednu osobu a vidieť aj ďalšiu, ktorá sa s prichádzajúcim sa davom na lavičke posúva
ďalej ( J. J., N. Č. ). Súd však konštatuje, že tento videozáznam z hľadiska hodnotenia jednotlivých

dôkazov vzal do úvahy len podporne, pretož nie je z neho možné vyčítať tváre jednotlivých osôb, jedná
sa o nekvalitný záznam.

Z takto vykonaného dokazovania a to priamych dôkazov - výpovedí svedkov J. J., N. Č., H. K., N.U.
X., usvedčujúcich obžalovaných zo spáchania žalovaných trestných činov, znaleckým posudkom a

nepriamych dôkazov - výpovedí ďalších svedkov, len podporne kamerovým záznamom, mal súd za
preukázané, že skutok sa stal a tento spáchali obžalovaní v spolupáchateľstve v zmysle výroku tohto
rozsudku, preto ich súd aj uznal za vinných podľa písomne podanej obžaloby.

Pokiaľ aj obhajoba obžalovaného vo svojej záverečnej reči upriamila obhajobu okrem iného aj na

nekorešpondenciu skutkovej vety podanej obžaloby so závermi vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní ohľadom toho že dokazovaním nebola preukázaná vzájomná dohoda obžalovaných na
napadnutí poškodeného a ani spolupáchateľstvo, naopak súd po vykonanom dokazovaní sa so znením
skutkovej vety podanej obžaloby stotožnil a to aj so znením »po dohode« a aj v »spolupáchateľstve«,pretože podľa názoru súdu dohoda a spolupáchateľstvo boli vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní preukázané a to svedkami J. S., W. X., J. D., ktorí zhodne vypovedali o určitom konflikte
predchádzajúcom predmetnému skutku a to, že práve obžalovaní 1/ D. U. a 3/ Š. Ď. mali po meste

rozširovať, že D. zbijú, Ž. mu ani S. nepomôže. Bolo preukázané, že v predmetný večer J. D. telefonoval
J. S. a uviedol mu, že má problémy v bare X., kde sa poškodený s partiou vrátane J. D. presunuli, pričom
vo vnútri baru sa J. D. rozprával s obžalovaným 3/ Š. Ď. a mali spolu slovný konflikt, tiež konflikt vo vnútri
mal aj J. S. s obžalovaným 3/ Š. Ď. a vznikla medzi nimi už vo vnútri určitá strkanica, pričom následne
sa presunuli pred bar, kde J. J. kričal, kto sa chce biť, resp. zabijeme ich a medzi týmito osobami boli aj

obžalovaní 1/, 3/. Práve v týchto okolnostiach súd videl motív obžalovaných na spáchaní predmetného
skutku, keď na jednej strane tu boli obžalovaný 3/ s kamarátmi - spoluobžalovanými 1/, 2/ a J. J. a na
strane druhej J. D., ktorému sa takto obžalovaní vyhrážali ( že mu ani S. nepomôže ) spolu s partiou,
medzi ktorými bol aj poškodený.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu

obžalovaných, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal
a tento spáchali práve obžalovaní, pričom všetci traja obžalovaní po objektívnej aj subjektívnej stránke
naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona, keď na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti najmä tým, že napadli
poškodeného a tento čin spáchali v prítomnosti tam nachádzajúcej sa skupiny aj osôb mladších ako

18 rokov a tento prečin spáchali zároveň v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zákona, keďže pri tom, ako úmyselným konaním na mieste verejnosti prístupnom
fyzicky napadli poškodeného, tomuto súčasne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečby a pracovnej
neschopnosti v trvaní najmenej 5 mesiacov, dokonca s možnými doživotnými trvalými následkami. Preto
súd obžalovaných 1/, 2/ a 3/ uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Z ustanovení ukladania sankcií mladistvým v zmysle Trestného zákona vyplýva, že účelom trestu u
mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na

predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, Uložený trest má súčasne viesť
k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na
osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné
a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k

začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich
pomery, možnosť nápravy, ako aj na vyššie uvedené zásady ukladania trestu v zmysle Trestného

zákona. Závažnosť spáchaného trestného činu spočíva v tom, že obžalovaní svojím konaním narušili
záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je pri prečine výtržníctva ochrana
majetku a pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok,
a pri zločine ublíženia na zdraví aj ochrana pred ohrozením zdravia iného.

Obžalovaný 1/ je slobodný, má priateľku, s ktorou majú jedno 1,5 ročné dieťa, žijú v spoločnej
domácnosti,jezamestnanýazarábaokolo550,-€mesačne.Obžalovaný2/jenezamestnaný,evidovaný
na ÚPSVaR, nepoberá žiadne dávky od štátu, žije z peňazí, ktoré mu poskytuje matka. Je slobodný,
má priateľku s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou koncom roka 2015 očakávajú narodenie
dieťaťa. Obžalovaný 3/ je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR, nepoberá žiadnu dávku od štátu,

zarábasibrigádnicky,mávplánezabezpečiťsiprácuvzahraničí.Jeslobodný,bezdetný,žijevspoločnej
domácnostispriateľkou.Zmiestatrvaléhobydliskabližšiehodnoteníniesú.Dospáchaniaskutkunemali
záznamvpriestupkovejagendeaninebolisúdompotrestaní.Obžalovaní1/a3/bolinaposledyodsúdený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 24/2015, právoplatným dňa 27. 02. 2015, pre prečinublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona, pričom u oboch došlo k podmienečnému upusteniu od potrestania a určeniu skúšobnej doby v
trvaní 6 mesiacov. Obžalovaný 2/ bol naposledy súdom potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu

Zvolen sp. zn . 0T 13/2015, právoplatným dňa 10.02.2015, pre prečin podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona a
bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaným poľahčuje okolnosť, že do spáchania skutku viedli riadny život ( § 36 písm. j) Tr. zákona ),

naopak priťažuje im, že spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Na všetkých troch
obžalovaných pri ukladaní trestu bolo potrebné aplikovať ustanovenia o mladistvých, keďže sa skutku
dopustili ešte ako osoby mladistvé. U obžalovaných 1/ a 3/ bolo potrebné ukladať im súhrnný trest vo
vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 24/2015 a u obžalovaného 2/ rovnako súhrnný
trest k odsúdeniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 13/2015. V zmysle vyššie uvedených zásad pre
ukladanie trestu, za aplikácie ustanovení o mladistvých, tzv. asperačnej zásady a súhrnného trestu, pri

rovnostipoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostiach,súdobžalovanýmuložiltrestytak,akojeuvedenévo
výroku tohto rozsudku, keď mal za to, že takto uložené tresty sú uložené v zmysle zákona, sú primerané
spáchanej trestnej činnosti i osobám obžalovaných, postačujú na ochranu spoločnosti i prevýchovu
obžalovaných.

S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaných v celom rozsahu
vinnými zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil im zároveň povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodeným škodu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorú
si poškodení riadne, včas uplatnili, o ktorej súd pochybnosti nemal. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú
poškodenému J. B. z titulu ním uplatnených ďalších nárokov, okrem bolestného, ktoré mu súd v rámci

adhézneho konania priznal, s týmto jeho ďalším nárokom ho už súd odkázal na občianske súdne
konanie,pretožehocisipoškodený ajtútoškoduuplatnilriadneavčas,jejpreukazovaniebyužpresiahlo
potrebu tohto trestného konania ( vecná škoda, strata na zárobku a iné ).
Pokiaľ aj obhajoba navrhovala poškodených odkázať na občianske súdne konanie s poukazom na
ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka, naopak súd je toho názoru, že aj v zmysle tohto ustanovenia

je možné maloletých ( v tomto konaní v čase spáchania skutku mladistvých obžalovaných ) a tu súd
poukazuje na to, že v čase vyhlásenia rozsudku, už plnoletých obžalovaných, zaviazať k povinnosti
nahradiť poškodeným uplatnenú, špecifikovanú a preukázanú škodu. Súd tiež poukazuje na znenie
ustanovenia § 287 Tr. poriadku v čase vyhlásenia rozsudku platné, podľa ktorého, ak tomu nebráni
zákonná prekážka, obligatórne súd vždy uloží obžalovanému povinnosť nahradiť škodu. Na rozdiel od

názoru obhajoby, aj takýto výrok o náhrade škody musí rozsudok v adhéznom konaní obsahovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.