Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218589
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114218589.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: J. F. C., a.s., L. XXXX/XXX, XXX XX I., Q.: XX XXX
XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava,
proti žalovanej : Iveta N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: C. združenie W., X. 9, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou HKP
Legal, s.r.o. advokátska kancelária, Sasinková 6, 811 05 Bratislava, o odvolaní vedľajšieho účastníka

proti rozsudku Okresného súdu v Prešove , č.k. 13C/100/2016-54 zo dňa 27.2.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je
povinný zaplatiť 183,72 Eur vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Kuboviča,
advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuzamietol,náhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznal

a nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi.

Svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odôvodnil ustanovením
§ 142 ods.1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. V tomto rozhodnutí uviedol, že vedľajšieho
účastníka považoval za nezrozumiteľné a neodvodnené, keďže v danom prípade nešlo o paralelne
uzavretie viacerých zmlúv a namietanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa § 4 ods. 2 podľa písmena g. Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Tento zákon spájal výslovne iba s neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov a nie s vedľajším
účastníkom tvrdeným neuvedením výšky úrokov, prípadne iných poplatkov. Vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia, keďže z hľadiska ich
potreby na účelné bránenie práva súd nepovažoval ani za potrebné a najmä účelné. Každý účastník
má síce právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno spájať automaticky

aj s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia. Je možné priznať len tie, ktoré sú účelne
vynaložené, vedľajší účastník vstupuje do konania dobrovoľne. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajšieho účastníka, či boli spôsobilé priniesť účastníkovi popri ktorom sa
vedľajší účastník konania zúčastňuje, tohto konania priaznivejšie rozhodnutie a teda aký je význam
týchto trov vo vzťahu k bráneniu práva účastníka hlavného, vychádza aj z hľadiska hospodárnosti v tejto
súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6MC 9/2013.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, tento poukázal
na to, že vystupoval v konaní na podporu strany žalovanej. Podstatným pre právne posúdenie veci
je, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne a postrádal akýkoľvek zákonný alebo
zmluvný podklad. Poukázal na zákonnú úpravu ustanovenia § 93 ods.2,3 a 4 O.s.p. z ktorých
jasne vyplýva právo vstúpiť aj z vlastného podnetu vedľajšiemu účastníkovi, ktorého predmetom je na
činnosť ochranu práv podľa osobitného predpisu teda spotrebiteľského práva v konaní popri hlavnom

účastníkovi. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré bolo založené za účelom kolektívnej
ochrany práv spotrebiteľa. Prejedávaná vec bola typický spotrebiteľský vzťah kde dodávateľ služby,ktorý má profesionálny aparát, ekonomickú moc, má nadvládu reálnu nad spotrebiteľom a oveľa väčšiu
profesionálnu skúsenosť, znalosť práva i prístup k právnym službám. V kontexte z tohto významu
právneho zastúpenia považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a účelové, ktoré odporuje

zákonom Slovenskej republiky, ale aj predpisom Európskej únie. Absurdnosťou je tá situácia, že žalobcu
ako obchodnú spoločnosť zastupuje advokát. Rovnako poukázal na početnosť sporov, ktoré žalobca
vyvoláva podaním žalôb v obdobných právnych veciach voči spotrebiteľom , pričom má vedomosť o
tom, že tieto vzťahy značne ovplyvňuje nerovnováha, rozpor s dobrými mravmi, nesplnenie zákonom
stanoveným podmienok, ktoré zakotvuje do zmluvy a tým činí tieto zmluvy za neplatné. Poukázal

na nález ústavného súdu č.4Us/84/2014 kde sa práve zaoberal otázkou formálneho prístupu pri
hodnotení nároku alebo respektíve účelného uplatňovania alebo bránenia práva vedľajšieho účastníka v
podobeprávnehozastúpenia,Ústavnýsúdpovažovaltakýtoprístupainterpretačnýpostupvšeobecných
súdov za neodôvodnený svojvoľný. Rovnako citoval rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
1Us3819/2013 s obdobným záverom. Z tohto dôvodu navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť
a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 142,78 Eur a priznať aj náhradu trov

odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby teda podanie odvolania vo výške 25,73 Eur plus
režijný paušál 8,39Eur plus 20% DPH spolu teda 51,45 Eur.

Odvolací súd prejednal rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 odsek 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že toto

odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Súd prvého stupňa síce zistil dostatočným spôsobom
skutkový stav no vec nesprávne právne posúdil , keďže z obsahu spisu sú zrejme všetky skutočnosti,
ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia. Odvolací súd postupoval v zmysle ustanovení
§ 220 O.s.p. a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom.

Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca podal 1.7. 2014 žalobu na zaplatenie sumy 937,22 Eur s
príslušenstvom voči žalovanej. Po doručení žaloby a príloh listinných dôkazov k nej pripojených dňa
11.8.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do predmetného konania na strane žalovanej
ako vedľajšieho účastníka. Po doručení listinných dôkazov a vyjadreniu žalovanej , že súhlasí s tým,

aby občianske združenie- Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava vstúpilo na jej strane ako vedľajší
účastník na obranu jej práv, dňa 1.10.2014 vedľajší účastník podal k veci vyjadrenie.

Postup súdu prvého stupňa bol taký, že po doručení všetkých listinných dôkazov a vyjadrení
účastníkov konania vrátane vyjadrenia vedľajšieho účastníka zamietol žalobu ako nedôvodnú a rozhodol

o náhradne trov konania medzi žalobcom, žalovaným a vedľajším účastníkom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný účastník právo na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi,
ktorý v konaní úspech nemal.

Podľa tohto ustanovenia sa posudzujú nároky na náhradu trov konania nielen medzi hlavnými
účastníkmi, čiže v danom prípade žalobcovi a žalovanej, ale aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval
na strane žalovanej a ktorý má rovnaké práva vo vzťahu k náhrade trov konania ako aj účastník hlavný
popri ktorom vystupoval teda žalovaná.

Pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňoval skutočnosť, že neboli trovy právneho zastúpenia účelne a
hospodárne vynaložené, keďže vedľajší účastník argumentoval iným spôsobom a za podstatné prečo
žalobu zamietal, súd prvého stupňa považoval iné skutočnosti, táto argumentácia súdu prvého stupňa
neobstojí.

Možno dať za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že skutočne Občiansky súdny poriadok platný v
Slovenskej republike po jeho novelizácií pripustil možnosť vstupu právnických osôb ako združení, ktoré
vystupujú na ochranu práv do konania z vlastného podnetu (§ 93 ods.4 O.s.p.). Túto možnosť využil
aj vedľajší účastník, ktorý si vyžiadal žalobu i listinné dôkazy na ktoré žalobca poukazoval v žalobe a
žiadal a následne na konkrétnu právnu vec aj reagoval písomným vyjadrením.

Nebola správna ani argumentácia súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník argumentoval viacerými
zmluvami, pričom bola uzavretá jedna úverová zmluva a tiež argumentmi o bezúročnosti a
bezpodplatovosti tohto konania, keďže z obsahu spisu vyplýva, že zmluva uzavretá medzi žalobcoma žalovanou bola úverovou zmluvou,ale v rámci tejto zmluvy bola žalovanej vnútená aj platobná karta
YES, na základe ktorej bolo žalovanej umožnené čerpanie ďalších finančných prostriedkov nad úverový
rámec ( bez ohľadu na to, či to žalovaná využila alebo nie ).

Z ustálenej praxe Krajského súdu v Prešove vyplýva jednotný postup, že tento postup dodávateľa
peňažnej služby konkrétne Home Credit Slovakia a.s. bol posudzovaný ako vnútená služba, teda právny
úkon o ktorý záujem žalovaná v skutočnosti ani nemala.

Z týchto dôvodov odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka a poukazuje na to,
že takto formálne posudzovanie nároku na náhradu trov konania, ktoré v danom prípade predstavovali
trovy právneho zastúpenia neobstojí a je to popretie účelu náhrady trov ako takých, ide vlastne o
kompenzáciu výdavkov účastníka konania, ktoré sú použité na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho
práva. Úspešný účastník, ktorý bol v konaní úspešný má nárok na náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia a v danom prípade sa odvolací súd domnieva, že ani vyjadrenie vedľajšieho

účastníka na podporu žalovaného nie je možné posudzovať ako bezvýznamné. Z týchto dôvodov
podľa §220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa. V konaní pred
súdomprvéhostupňa,vzniklimutrovykonaniaakotrovyprávnehozastúpeniapodľa§10ods.2vyhlášky
č. 655 /2004 Z.z.( ďalej len advokátskej tarify) z hodnoty sporu 937,22 Eur za jeden úkon právnej služby

odmena 51,45 Eur. Išlo konkrétne o dva úkony, prevzatie a prípravu § 13 ods. 1 písmena a advokátskej
tarify a podanie vo veci samej § 13 a ods.1 písmena c advokátskej tarify, k tomu priznal dvakrát režijný
paušál podľa §16 ods. 3 advokátskej tarify vo výške 8,04 Eur a k tomu priznal aj 20% DPH, čo je 23,8 Eur
podľa § 18 ods. 3 advokátskej tarify. Spolu tak trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa
predstavovali sumu 142,78 Eur.

Keďže išlo o rozhodnutie, ktoré odvolací súd zmenil a týkalo sa náhrady trov konania, odmena za úkon
v rámci odvolacieho konania teda podanie odvolania bola vypočítaná podľa § 13 a ods. 2 písmena b
advokátskej tarify v hodnote polovice jedného úkonu právnej služby ( 51,45 Eur : 2 je 25,73 Eur a k
tomu priznal jedenkrát režijný paušál 8,39 Eur, čo je spolu 40,94 Eur). Celkové trovy konania vedľajšieho

účastníka, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia činili sumu 183,72 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.