Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216300
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215216300.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. U., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka: Z. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z., J. č. XXX/XX, otec: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., B. Q. č. X,
zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o úpravu výkonu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 18. novembra 2015 č.k. 12P/222/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu, v časti určenia rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, v
zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú H. U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá

bude maloletú aj zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné
maloletej H. sumou 80 eur mesačne počnúc vyhlásením rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky dieťaťa. Zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa
stretávať s maloletou H. každý týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý druhý párny týždeň
od soboty od 09. 00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý rok 25. 12. od 09.
00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa pripraviť a včas otcovi odovzdať v mieste bydliska

dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke na tom istom mieste. Vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej
stránke napadnutý rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa ustanoveniami § 36 ods. 1, 25 ods. 1, ods. 2, §
26, § 62 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 78 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého rodičia dieťaťa
nie sú manželia, spolužitie prerušili v júni 2015, odkedy starostlivosť o maloletú H. zabezpečuje matka.

Otec sa na základe dohody rodičov stretáva s maloletou každý týždeň v nedeľu a to tak, že dieťa je u
neho celý deň. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a spolu s prídavkami na dieťa
poberá sumu 223 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého dieťaťa je podnikateľ, nemá
žiadnych zamestnancov, jeho mesačný čistý príjem je 220 eur, z ktorej sumy mesačne platí na maloleté
dieťa sumu 70 eur, poistenie 57,16 eura, prenajíma si motorové vozidlo za 350 eur mesačne, platí
pohonné hmoty v sume 350 až 400 eur, a za mesačný servis a bežnú údržbu motorového vozidla 100

až 120 eur. Žije u svojich rodičov, ktorým na domácnosť neprispieva, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Po vykonanom dokazovaní určil výživné na maloleté dieťa otcovi v sume 80 eur mesačne dôvodiac,
že táto výška je primeraná veku aj potrebám maloletého dieťaťa a neohrozuje životnú úroveň otca.
Keďže výdavky otca presahujú jeho príjem, pričom neuviedol ani len výdavkovú zložku v časti stravy
a ošatenia, bol súd toho názoru, že otec je schopný platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, a to aj s
prihliadnutím na finančné pomery matky, ktorá je na materskej dovolenke a na jej osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa. K úprave styku otca s maloletým dieťaťom uviedol, že napriek nízkemu veku dieťaťa,
je dieťa zvyknuté na pravidelné stretnutia s otcom v jeho domácnosti, preto považoval ním určený stykza primeraný, ktorý dáva priestor dieťaťu, aby si zvyklo aj na nočné prespávanie u otca raz za mesiac.
V čase letných prázdnin považoval úpravu styku otca s maloletou dcérou za nadbytočnú, nakoľko je
predovšetkým potrebné, aby bol realizovaný pravidelný bežný styk bez problémov. K námietke matky,

týkajúcej sa závislosti otca na návykových látkach, neprihliadol s poukazom na predloženú lekársku
správu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon
číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním matka maloletej H. a to v časti určenia výšky

výživného v sume 80 eur mesačne a v časti úpravy rozsahu styku otca s maloletou dcérou namietajúc, že
nesúhlasí, aby dieťa prespávalo u otca každý druhý párny týždeň, keďže má iba 20 mesiacov, je citovo
naviazané na matku. Dieťa vychováva sama, v noci sa často budí a hľadá matku. Navrhuje úpravu styku
obmedziť na každú nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a sviatky podľa dohody rodičov. Taktiež
namieta výšku súdom určeného výživného 80 eur mesačne dôvodiac, že má príjem iba z rodičovského
príspevku vo výške 223 eur mesačne, z ktorého príjmu platí bývanie v sume 100 eur a zvyšná suma

nepostačuje na bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa. Navrhuje určiť výživné v
sume 150 eur mesačne.

Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky tvrdí, že o dieťa sa dokáže postarať,
nakoľko do prerušenia spolužitia sa plne podieľal na starostlivosti o maloleté dieťa, dieťa má už takmer

dva roky a starostlivosť o ňu nie je vôbec náročná. Keď je dcéra u neho, bez problémov zaspí a matky
sa vôbec nedožaduje. V domácnosti jeho rodičov, s ktorými býva, má vytvorené vhodné podmienky na
starostlivosť. Nevidí preto žiadny dôvod, prečo by sa s maloletou dcérou nemohol stretávať v rozsahu,
ako to určil prvostupňový súd. K výške výživného, namietaného matkou dieťaťa, dodal, že náklady
na stravu rozhodne nemôžu byť vo výške 120 eur mesačne, ako to uvádza matka, nakoľko dcéra

konzumuje už riadnu stravu. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa v časti určenia
výživného vo výške 80 eur mesačne súhlasí. V časti úpravy styku maloletej s otcom odporúča upraviť
vzhľadom na útly vek dieťaťa tak, že otec je oprávnený sa stretávať s dieťaťom každý párny týždeň od

soboty od 09.00 hod. do nedele 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý rok 25. 12. od 09.00
hod. do 18.00 hod.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie matky maloletého dieťaťa bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti,

týkajúcej sa určenia výšky výživného a úpravy rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom a konania, ktoré
mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania v danej veci je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej H.. Matka v podanom návrhu, ako aj v priebehu celého konania, navrhovala zveriť dieťa
do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume najskôr 100 eur, neskôr 150 eur. V priebehu
celého konania ani jeden z rodičov nenavrhoval upraviť styk otca s maloletou H., až v záverečnej reči
na pojednávaní dňa 18. 11. 2015 právny zástupca otca navrhol aj úpravu styku otca s maloletou dcérou.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, otcovi
určil výživné vo výške 80 eur mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou dcérou. Matka maloletého
dieťaťa podala odvolanie iba v časti určenia výšky výživného otcovi v sume 80 eur a v časti úpravy
rozsahustykuotcasmaloletoudcérou.Včastizvereniadieťaťadoosobnejstarostlivostimatky,rozsudok
súdu prvého stupňa napadnutý nebol, v tejto časti je právoplatný, z ktorého dôvodu sa odvolací súd

zaoberal iba úpravou výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a rozsahom jeho styku
s dcérou.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje predovšetkým právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V danej veci sa matka maloletej H. podaným návrhom domáhala zvereneia maloletej dcéry do jej

osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi v sume 100 eur mesačne. V priebehu vykonávaného
dokazovania na súde prvého stupňa v danej veci, ani jeden z rodičov nežiadal upraviť aj styk s maloletým
dieťaťom. V prvom rade sa na úprave stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti, majú rodičia dieťaťa dohodnúť. Až v prípade, ak uzavretie takejto dohody
nie je možné, určí rozsah úpravy súd, berúc do úvahy predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, jeho

vek, potreby, ako aj podmienky rodičov. V danom prípade súd prvého stupňa k určeniu styku otca s
maloletou H. nevykonal vôbec žiadne dokazovanie, nakoľko až v záverečnej reči právny zástupca otca
navrhol súdu aj úpravu styku otca s dieťaťom a súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania, túto
úpravu aj svojim autoritatívnym rozhodnutím nariadil. Bez vykonania dokazovania potrebného pre takéto
rozhodnutie, je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné, keďže nezodpovedá

výsledkom doteraz vykonaného dokazovania. V danej veci vôbec neboli zisťované podmienky realizácie
styku u otca, resp. u jeho rodičov, s ktorými býva v spoločnej domácnosti, nie je zrejmé, či rodičia otca
dieťaťa súhlasia s tým, aby sa stretávanie sa otca s maloletou dcérou realizovalo u nich, či v ich dome má
dieťa vytvorené vhodné podmienky (vzhľadom na vek dieťaťa), aby dieťa u otca prespávalo, resp. bolo
u neho celý deň. Takto nedostatočne zistený skutkový stav mal za následok predčasnosť rozhodnutia

súdu prvého stupňa, ako aj nedostatok dôvodov a dôkazov na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní matkou maloletej H..

Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci i v
časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a to z dôvodu nezisťovania

skutočných majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov maloletých detí a teda predčasnosti
vydania rozhodnutia aj v tejto časti.

Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým
dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby

dieťaťasúbezprostredneovplyvňovanéschopnosťami,možnosťamiamajetkovýmipomermirodičov.Ak
sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú

prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane
na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.Prenáležitézhodnotenieschopností,možnostíamajetkovýchpomerovnastranepovinného,
resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom), je potrebné zistiťpredovšetkým okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch
rodičov, ktoré dosahujú v čase súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery
rodičov vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na jeho životný štandard, počet, druh,

výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t.j.
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko
súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností
a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má

prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerov vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí.
Schopnosti a možnosti rodičov posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže
rodič dosiahnuť.

V danej veci súd prvého stupňa iba skonštatoval, že suma 80 eur mesačne, ktorú otcovi určil, zodpovedá

potrebám maloletého dieťaťa. Aj v tejto časti súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa
nedostatočne vyporiadal so zistením, že otec dieťaťa má príjem 220 eur mesačne, z ktorého príjmu platí
70 eur výživné na maloleté dieťa, sumu 57,16 eura poistné, prenajíma si dodávku mesačne za 350 eur,
platí pohonné hmoty mesačne v sume 350 až 400 eur a za mesačný servis a bežnú údržbu motorového
vozidla platí sumu 100 až 120 eur mesačne, pritom žiadne výdavky, týkajúce sa jeho osobnej spotreby

vôbecneuviedol.Zuvedenéhopotomvôbecniejezrejmé,zčohootecdieťaťauspokojujesvojezákladné
životné potreby a ako sa mieni, z ním uvedeného príjmu, podieľať na vyživovacej povinnosti k maloletej
H.. Iba samotné konštatovanie súdu prvého stupňa v tom smere, že takto určená suma je primeraná
veku aj potrebám dieťaťa a neohrozuje životnú úroveň otca, keďže výdavky otca presahujú jeho príjem,
bez ďalšieho šetrenia a dokazovania, je nepostačujúce. Ani raz sa otec detí v priebehu dokazovania

nevyjadril k svojmu skutočnému príjmu, keďže jeho výdavky vysoko prekračujú ním uvádzaný príjem vo
výške 220 eur mesačne. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, nezisťoval ich
a následne ich teda ani nemohol vyhodnotiť a zohľadniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je aj

v časti určenia vyživovacej povinnosti otca pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatočné
odôvodnenie nepreskúmateľný, odvolací súd preto nemal inú možnosť, ako v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v časti určenia

výšky výživného a v časti určenia rozsahu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, zrušil odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach pre nedostatok dôkazov podľa § 221
ods. 1 písm. h/ OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP mu v tejto časti vec vrátil na nové konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne bude zisťovať majetkové a príjmové pomery oboch

rodičov, oprávnené a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, posúdi schopnosť a možnosť otca
prispievať na jeho výživu. Taktiež sa bude zaoberať a bude zisťovať splnenie podmienok na realizáciu
styku otca s maloletou dcérou v dome jeho rodičov a to s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a tiež i
skutočnosťami uvádzanými matkou dieťaťa v podanom odvolaní a v písomných vyjadreniach kolízneho
opatrovníka a otca dieťaťa. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite a

riadne, podľa § 157 ods. 2 OSP zdôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom
preskúmateľné. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.