Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010142
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716010142.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016
prejednal odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

W. N.,

nar. X.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom B., B. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina, na
verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/73/2016 zo dňa 14. júna 2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky krajskej prokuratúry z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. N. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák., pretože v presne nezistenom
čase, pravdepodobne v jeseni roku 2015 si cez internet objednal a zadovážil päť semien rastliny
konope (Cannabis sativa), následne ich v presne nezistenom čase niekedy v decembri 2015 zasadil
do plastových nádob a umiestnil v pivnici rodinného domu na ulici J. číslo XXXX/XX v obci Z., okres
B., taktiež si zaobstaral špeciálne zariadenie slúžiace na pestovanie tejto omamnej látky a umiestnil ho
v pivnici pri rastlinách, priebežne sa o rastliny staral, tieto polieval, v dôsledku čoho týchto päť rastlín

vyrástlo do výšky 63 cm až 207 cm a tieto prechovával na uvedenom mieste až do 10.02.2016, kedy
rastliny konope boli pri domovej prehliadke zaistené a vydané polícii, pričom podľa znaleckého posudku
Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča sa jednalo o:

- rastlinu konope o výške 207 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 235,40 gramov, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 13,2 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 1036-3107

jednotlivým dávkam drogy (stopa č. 2),
- rastlinu konope o výške 190 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 209,10 gramov, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 16,1 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 1122-3367
obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 3),
- rastlinu konope o výške 205 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 214,70 gramov, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 20,1 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 1439-4294

obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 4),- rastlinu konope o výške 150 cm, pričom jej upotrebiteľná časť predstavovala 81 gramov s priemernou
koncentráciou účinnej látky 14,5 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 392-1175 obvykle
jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 5),

- rastlinu konope o výške 63 cm, pričom jej upotrebiteľná časť predstavovala 6,75 gramov, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 1,6 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 11-14 obvykle
jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 6),
- 4 stonky rastliny konope o výške 85 cm, s upotrebiteľným podielom 13,58 gramov, s priemernou
koncentráciou účinnej látky 12,3 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 56-167 obvykle

jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 7),

obvinený ďalej neoprávnene prechovával v rodinnom dome na ulici J. číslo XXXX/XX, v obci Z., okres
B. aj plastovú nádobu, obsahujúcu rastlinný materiál konope o hmotnosti 0,61 gramov s priemernou
koncentráciou účinnej látky 13,7 hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 3-8 obvykle jednorazovým
dávkam drogy (stopa č. 9),

- pri zadržaní dňa 10.02.2016 obvinený dobrovoľne vydal 1 ks cigarety s obsahom konope o hmotnosti
0,180 gramov (stopa č. 1),

obvinený ďalej neoprávnene prechovával v byte č. XX na B. ulici č. XXXX/XX v B., plastovú

dózu s modrobielym uzáverom obsahujúcu rastlinný materiál konope o hmotnosti 17,02 gramov, s
priemernou koncentráciou účinnej látky 18 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 102-306
obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa číslo 12a), ktorú vydal pri domovej prehliadke dňa
10.02.2016,

pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle Zák. č. 139/1998 Zb. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol
ako účinná látka konope je zaradený v zmysle toho istého zákona do I. skupiny psychotropných látok a
celková hodnota zaisteného rastlinného materiálu konope predstavuje 7.781,60 Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 39 ods. 1, 3 písm. c/, 38 ods. 2, 3, 36 písm.
l/, n/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 48 ods.
4 Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, konkrétne

uvedených vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa,

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý

odvolaním prokurátorky, ktoré najprv písomne zahlásila tak, že toto smeruje proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného. Následne prokurátorka odvolanie podrobne písomne odôvodnila.
Prokurátorka vytýkala výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa najmä chybu v tom, že bolo
nedôvodne použité moderačné oprávnenie v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. Pochybenia prokurátorka videla
aj v zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v nepriznaní

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., ako aj v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n/ Tr.zák. Prokurátorka urobila výklad ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., pričom dospela k záveru,
že súd prvého stupňa neuviedol žiadne výnimočné okolnosti, prípadne mimoriadne pomery páchateľa,
ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Podľa
názoru prokurátorky samotné priznanie obžalovaného a vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/

Tr.por. nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. odôvodňovala
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný taktiež nenapomáhal orgánom činným v
trestnom konaní, pretože rozhodujúce dôkazy pre trestné konanie boli získané bez aktívnej participácie
obžalovaného, domovou prehliadkou. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď nepriznal priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., teda nezohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti

dopustil už dvoch úmyselných trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Súd prvého stupňa
taktiež svoj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu nijako neodôvodnil. Prokurátorka
navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. vo výroku o treste
s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol o uložení trestu odňatiaslobody obžalovanému podľa §§ 172 ods. 2, 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák. na dolnej hranici
trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia za súčasného
uloženia ochranného dohľadu a trestu prepadnutia vecí v rozsahu, v akom ho uložil súd prvého stupňa.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
poukázal na ťaživé osobné pomery obžalovaného (smrť otca, chorá matka), ktoré odôvodňujú použitie
ustanovenia § 39 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaný nemá sklony k páchaniu trestnej
činnosti, pričom skutky, za ktoré bol podmienečne odsúdený, spáchal pred 14-timi rokmi (2002), resp.

11-timi rokmi (2005). Obhajca navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné strany na svojich návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal so súhlasom
prokurátorky vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho

súdu nasledovné. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu prichádza do úvahy len v dôsledku „výnimočných“
okolností prípadu, prípadne „mimoriadnych“ pomerov páchateľa. Takéto vymedzenie okolností prípadu
a pomerov páchateľa obsahovalo pôvodné ustanovenie § 40 Tr.zák. účinného od 1.1.1962. V súčasnosti
platné a účinné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu už takéto vymedzenie

okolností prípadu ani pomerov páchateľa neobsahuje.

Z obsahu znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. nepochybne vyplýva: „...že pre mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom svedčia všetky také okolnosti
prípadu alebo zistené pomery páchateľa (prípadne ich kombinácia), ktoré by pre páchateľa znamenali

neprimeranú prísnosť trestu, ak by bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom...“.

K správnemu odôvodeniu použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom
prvého stupňa, senát odvolacieho súdu najmä dodáva, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Tr.por. pri obzvlášť závažnom zločine, kde dolná hranica trestnej sadzby je 10 rokov, je takou
okolnosťou prípadu (obžalovaný sa prakticky vzdáva spravodlivého súdneho procesu - kontradiktórnosti
vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výroku o vine), kedy trest odňatia slobody
v minimálnej výmere 10 rokov môže byť neprimerane prísny.

Taktiež pokiaľ prokurátorka v odvolaní uvádzala, že obžalovaný nenapomáhal orgánom činným v
trestnom konaní, pretože rozhodujúce dôkazy pre trestné konanie boli získané bez aktívnej participácie
obžalovaného, s týmto sa senát odvolacieho súdu nestotožnil. V ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. pod
pojmom „príslušné orgány (napomáhanie im) sa nemajú na mysli len orgány činné v trestnom konaní,
ale aj súd - (zhodne napr. §§ 1, 10 ods. 1, 2 Tr.por.). Nemožno pritom mať pochybnosť o tom, že v

konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní ako „najvyššiu“ formu napomáhania súdu, je nutné chápať
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, alebo c/ Tr.por.

K námietke prokurátorky týkajúcej sa nepoužitia ustanovenia § 37 písm. m/ Tr.zák. o priťažujúcej
okolnosti (predchádzajúce odsúdenie za trestný čin), je ďalej potrebné uviesť v zhode aj s písomným

vyjadrením obhajcu nasledovné. Ustanovenie o priťažujúcej okolnosti na základe predchádzajúcej
súdnej trestnosti je legislatívne zakotvené tak, aby negatívne dôsledky plynúce z tejto priťažujúcej
okolnosti (napr. zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr.zák.) nemuseli nevyhnutne
prichádzať do úvahy vo všetkých prípadoch predchádzajúceho odsúdenia. Vyplýva to z vety zabodkočiarkou § 37 písm. m/ Tr.zák. Pod pojmom „povaha predchádzajúceho odsúdenia“ sa tu môžu
mať na mysli aj prípady, kedy k predchádzajúcemu odsúdeniu došlo pred viac ako 10-timi rokmi, ako
tomu bolo v tomto prípade.

Naviac z obsahu odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.7.2016 vyplýva, že tam
uvedené dve odsúdenia obžalovaného je nutné považovať už za zahladené (osvedčenie sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, vykonanie trestu zákazu činnosti).

Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom prokurátorky pokiaľ namietala zaradenie
odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Je síce pravdou, že súd prvého
stupňa odôvodnil tento svoj výrok rozsudku len opísaním znenia § 48 ods. 4 Tr.zák. Senát odvolacieho
súdu sa však so správnosťou tohto výroku stotožnil, pričom pre takéto zaradenie obžalovaného do
„miernejšieho“ ústavu, ako tomu malo byť podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.zák., svedčí najmä tá okolnosť,
že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Nie je preto nevyhnutne potrebné hneď

prvýkrát, najmä na jeho prevýchovu pôsobiť v najprísnejšom ústave na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.