Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3014200010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu M. W., bytom
Y., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 52984-3/2013-BA zo 04. decembra 2013, o nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo 06. augusta 2014, č. k. 13S/4/2014-29, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 06. augusta 2014, č. k.
13S/4/2014-29, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo 06. augusta 2014, č. k. 13S/4/2014-29, krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu
číslo 52984-3/2013-BA zo 04. decembra 2013, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza číslo 3020-29/2013-PD z 21. októbra
2013, ktorým podľa § 99 v spojení s § 17 ods. 1 a § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca

2010. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že žalobcovi dňom 01. januára
1991 vzniklo živnostenské oprávnenie v predmete podnikania maliarske a natieračské práce a od
01. februára 1991, až doposiaľ, je žalobca prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo činná
osoba (SZČO). Žalobcovi bola zistená dňa 17. marca 2010 choroba z povolania - ochorenie kostí,
kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia. Lekárskym

posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06. mája 2011, vyhotoveným
posudzujúcimlekáromMUDr.A.W.apotvrdenýmprednostomKlinikypracovnéholekárstvaatoxikológie
Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej aj „KPLa T“) MUDr. Y. Y., PhD., bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu ohodnotené počtom bodov 700. Krajský súd s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia dospel k záveru, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nie je žiadnym zo
subjektov vymenovaných v § 16 a § 17 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto sa na neho nevzťahuje úrazové
poistenie, nevznikol mu v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky, a teda ani na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Námietky žalobcu považoval krajský súd za nedôvodné
a v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Rozsudok krajského súdu ako
aj rozhodnutie správneho orgánu vníma ako veľkú nespravodlivosť a osobnú diskrimináciu z dôvodu
jeho súčasného postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Takmer 20 rokov odpracoval ako

zamestnanecštátnehopodnikuapotombolnútenýprijaťstatusSZČO.Povznikuchorobyzpovolaniasa
nemôže zákonnou cestou domôcť svojich práv, napriek tomu, že celý produktívny život pracoval poctivo
a zodpovedne.

Žalovanážiadalaprvostupňovýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Odvolanímnapadnutérozhodnutie

krajského súdu považuje za zákonné a správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a rozhodnutie žalovanej v medziach žaloby a v rozsahu odvolania, a to bez nariadenia pojednávania (§
250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci nároku žalobcu na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená dňa 17.03.2010.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie
ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného
úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.

Úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred

rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.

Podľa § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytuje náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa
u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva

aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v
štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,
v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa
osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu

odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo
výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom má aj:

a) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z
povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
b) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych
združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úsekuochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel
pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
c) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov,

prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti
alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla
choroba z povolania,
d) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel
pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom

podujatí alebo spoločenskom podujatí,
e) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej
pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz
alebo im vznikla choroba z povolania.

Samostatne zárobkovo činná osoba nie je do osobného rozsahu úrazového poistenia vôbec zahrnutá.

Má však možnosť poistiť sa u niektorej z komerčných poisťovní v rámci všeobecného úrazového
poistenia.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesdôvodmirozhodnutiakrajskéhosúdu(§219ods.2O.s.p.),
ku ktorým v kontexte s dôvodmi podaného odvolania považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Z predloženej spisovej dokumentácie je nepochybné, že žalobca v čase zistenia choroby z povolania bol
samostatne zárobkovo činnou osobou. Obdobie od jeho posledného zamestnaneckého pomeru (1990)
až do zistenia choroby z povolania je časovo významné, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra
predmetom jeho podnikania pod obchodným názvom M. V. sú maliarske a natieračské práce so vznikom

oprávnenia 01.01.1991 a ďalšie predmety činnosti s neskoršími dátumami vzniku oprávnenia.

Navrhovateľ je teda od 01.02.1991 samostatne zárobkovo činnou osobou, čo znamená, že od
uvedeného dňa nemá postavenie zamestnanca podľa § 4 a § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., a nemal ani
postavenie fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2 tohto zákona.

Samostatne zárobkovo činná osoba má postavenie tzv. „samozamestnávateľa“, na ktorú sa nevzťahuje
úrazové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z., a teda ani povinnosť platiť poistné na také poistenie.
Odvolacísúdpretonepovažovalzadôvodnúnámietkunavrhovateľa,žezdôvodujehopostaveniaSZČO
je diskriminovaný.

Námietkužalobcu,žepostupžalovanejpovažujezadiskrimináciu,nepovažujeodvolacísúdzadôvodnú,
nakoľko so žalobcom nebolo zaobchádzané iným spôsobom ako s inými osobami v jeho postavení.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s poukazom
na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi trovy súdneho konania nepriznal, nakoľko
v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.