Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112240216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112240216.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko konajúca na
území SR BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava,
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, proti odporcovi: J. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. X/
X, XXXXX, E., zastúpený opatrovníkom O.. P. I., vyšší súdny úradník Krajského súdu v Nitre, za
účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpená: JUDr. Bohdan Jakubis,
advokát so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 1.345,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy
1.345,62 eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % z jednotlivých súm a k náhrade trov
konania a to z dôvodu, že odporca na základe žiadosti obsiahnutej v časti C úverovej zmluvy, vyčerpal z
úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) peňažné prostriedky vo výške 7.183,99 Sk, z ktorej
sumy ku dňu odstúpenia od zmluvy uhradil sumu 7.539,64 eur a po odstúpení sumu 330,- eur.

Navrhovateľ v priebehu konania vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 30,- eur.
Právny zástupca navrhovateľa, právny zástupca vedľajšieho účastníka ani opatrovník odporcu sa na
pojednávanie nedostavili, predvolanie mali doručené a preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával
v ich neprítomnosti.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s
odstúpením od úverovej zmluvy, s Výpisom z účtu, s potvrdením o akceptácii návrhov odporcu, s

potvrdením o prijatých platbách, s potvrdením o odfinancovaní fin. prostriedkov, s výpisom z úverového
účtu, so sadzobníkom poplatkov a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 10.12.2002 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu
tovaru, ktorého hodnota činila 4.999,- Sk ako aj výška úveru, ktorý sa zaviazal odporca splácať v ôsmych
splátkach po 674,- Sk mesačne. V časti C predmetnej úverovej zmluvy - úverová karta navrhovateľ
zaradil odporcu do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydal

mu úverovú kartu. Podľa návrhu navrhovateľ odporca vyčerpal na základe úverovej karty celkove sumu
7.183,99 eur a uhradil celkove sumu 7.869,64 eur a v priebehu konania 30,- eur. Navrhovateľ odstúpil
od predmetnej úverovej zmluvy dňa 23.3.2012, ktoré odstúpenie odporca prevzal dňa 27.3.2012. Podľa
oznámenia navrhovateľa odporca celkove zaplatil sumu 7.919,64 eur.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých Výnosov, ak
veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené
náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenu alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zákonom č. 258/2001 Z. z., účinným od 01.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv.

spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 € do 20.000 €.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa,konkrétne
smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý
sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii

vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má
povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,
aby dosiahol účet smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok ESD
zo dňa 27.06.2000 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v.Rocio Murciano Quintero, C - 240/98 a SalvatEditores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Badillo, C - 242/98, Mohammed
Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

V danej veci súd konštatuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti
C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca,
poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, bola rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 14C/86/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

17.05.2012 sp. zn. 9Co/37/2012 vyhlásená za neprijateľnú.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“),ktorá v čl. 7
ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok:
„členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať Zmluvnú podmienku,

ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav,naviaczákonomexplicitnezakázanýapriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamom
rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie
zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou

činnosťou spochybňovať a popierať.

Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj poskytnutie
kontokorentného úveru, je v rozpore s § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb., v zmysle ktorého

predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak
pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach,
Nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo
poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké na všetky prípady a v obchodnom styku
obvyklé. Poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci je nepriamo viazané na žiadosť o

poskytnutiekontokorentnéhoúveru,oktorýžiadaspotrebiteľautomatickybezmožnostiodmietnutia.Súd
opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“ neobsahuje
náležitostipodľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.,najmäsumu,početatermínysplátokistiny,úrokova
inýchpoplatkov,neobsahujepodmienkypodľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.,alenajmäneobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa § 4 ods. 5

citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol kontokorentný úver poskytnutý len na základe žiadosti,
súd je názoru, že nebola dodržaná písomná forma pre absenciu písomného prijatia návrhu zmluvy.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že daný zmluvný vzťah je platný len z dôvodu začatia

čerpaniaprostriedkovzostranyžalovaného.Vzhľadomnaabsenciuvyššieuvedenýchnáležitostízmluvy
súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z. z.Súd ďalej z potvrdenia navrhovateľa, ktoré súdu predložil zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi
peňažné prostriedky vo výške 7183,64 € a odporca zaplatil z dôvodu čerpania celkovú sumu 7919,64 €.

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľ môže požadovať od odporcu len vrátenie
istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) a odporca zaplatil navrhovateľovi z titulu
čerpania úveru už sumu 7919,64 €. Z toho dôvodu súd rozhodol, že návrh navrhovateľa zamietol.

Ohľadne späťvzatia nhávrhu v časti o zaplatenie sumy 30,- € súd konanie s poukazom na ust. § 96

ods.1,3 O.s.p. konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.