Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204982
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615204982.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: U.. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXX/XX,
Z., zastúpená: JUDr. Miloš Opačitý, bytom Streďanská 2536/43, Topoľčany, proti odporcovi: L. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXX/XX, Z., zastúpený: Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M.R.
Štefánika 30/33, Topoľčany, o vylúčenie odporcu z užívania bytu a nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/265/2015-165 zo dňa 23.

novembra 2015 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov náhradu trov konania v sume 33,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 250,04 eur, na účet právneho zástupcu odporcu č. 0263677718/0900, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 3, § 146
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a tým, že podaným
návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie v tom smere, že odporcovi

zakazuje vstupovať do spoločného bytu účastníkov konania a vylúčil odporcu z užívania predmetného
bytu. Na pojednávaní dňa 23.11.2015 navrhovateľka návrh zobrala späť a žiadala konanie zastaviť.
Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľkou súhlasil, uplatnil si náhradu trov konania a právneho
zastúpenia. S poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou a súhlasom odporcu so späťvzatím
návrhu navrhovateľkou súd konanie bez ďalšieho zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol tak,
že na ich náhradu odporcovi zaviazal navrhovateľku, ktorá späťvzatím návrhu zavinila, že konanie sa

muselo zastaviť. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 33,00 eur za odvolanie
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a z trov právneho zastúpenia v sume 250,04 eur
vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil súd zo základnej tarify
vo výške 1/13 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby á 61,85 eur, za úkony: prevzatie a
príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní pred OS Topoľčany dňa 14.10.2015, zastupovanie
na pojednávaní pred OS Topoľčany dňa 23.11.2015, podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení

predbežného opatrenia á 30,93 eur (1/2), (§ 13 a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), a 4x režijný
paušál á 8,39 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v časti náhrady trov konania včas odvolanie navrhovateľka,
ktoré odôvodnila tým, že v návrhu na začatie konania uviedla, že akonáhle dal odporca návrh na rozvod
manželstva a zistil, že s ním navrhovateľka súhlasí, začal jej vyčítať, prečo súhlasí s rozvodom. Ďalej

mala za to, že ak bude s návrhom na rozvod manželstva súhlasiť a bude ústretová, bude sa dať s
odporcom dohodnúť aj vo veci vyporiadania BSM, ale nestalo sa tak. Pokiaľ išlo o riešenie vyporiadaniaBSM, najmä nehnuteľného majetku, ani tu nedošlo k dohode a odporca na návrhy navrhovateľky
reagoval záporne. Dodala, že odporca nemal záujem vyporiadať BSM a len celú vec zámerne zdržiaval,
niekoľkokrát menil to, na čom sa zhodli, taktiež sústavne a systematicky znehodnocoval a poškodzoval

byt a znemožňoval jeho nerušené užívanie. To boli skutočné dôvody podania jej návrhu o vylúčenie
odporcu z užívania bytu a vydanie predbežného opatrenia. Chcela poukázať na domáce psychické
násilie. Záverom uviedla, že sa chcela vrátiť bývať do ich spoločného bytu o čom vopred informovala
odporcu. Po jej nasťahovaní začal odporca byt maľovať, hoci jeho právny zástupca tvrdil, že byt maľovať
netreba, tiež zmizol sporák, došlo k odpojeniu elektrickej energie a plynu, zmizli svetlá, pokazila sa

batéria, boli vytrhnuté úchytky zo skriniek a lišty dreveného obkladu. Záverom zdôraznila, že z prejavov
odporcu je jasné, že sa vyžíva v súdoch, nehľadá žiadnu dohodu, je frustrovaný, že jeho trestné
oznámenie skončilo tak, ako skončilo, preto v dôsledku správania odporcu vzala návrh späť.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka bola v konaní riadne
zastúpená zástupcom ako občanom avšak s právnym vzdelaním, ktorý preto mal vedieť, ako by mal

súd rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania v prípade, ak navrhovateľ zoberie návrh po vyvolaní
veci a vykonaní dokazovania v celom rozsahu späť. Z tohto dôvodu považoval argumenty navrhovateľky
uvedené v odvolaní za irelevantné. Žiadal odvolanie navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol návrh na vylúčenie odporcu z užívania bytu a nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým zakáže odporcovi vstupovať do spoločného bytu účastníkov konania až do

právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany v konaní o vyporiadanie BSM pod sp. zn.
4C/74/2014. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5C/265/2015-63 zo dňa 09.07.2015 zakázal odporcovi
dočasne vstupovať do bytu, do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany v konaní o
vyporiadanie BSM účastníkov vedené pod sp. zn. 4C/74/2014, ktoré rozhodnutie bolo uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/803/2015-135 zo dňa 31.08.2015 zmenené tak, že návrh navrhovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 pred súdom
prvého stupňa (č.l. 163 spisu) vzala návrh navrhovateľka späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že
chcela, aby bol odporca vypočutý a mala za to, že nemá zmysel bojovať s niekým, kto za to nestojí.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu

konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca

strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda aniprocesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu

sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na
strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení §
146 ods. 2 OSP. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady
na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného

zreteľa) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie
v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,

je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP je všeobecnou a teda subsidiárnou
úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 OSP, upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným
z účastníkov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP. Z uvedeného vyplýva
záver, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania musí najprv dôsledne

skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi konania a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať
žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľky, ktorý
vzala svoj návrh späť v plnom rozsahu bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhala.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením priznal
odporcovi trovy konania a na ich náhradu zaviazal navrhovateľku.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov konania v sume
33,00 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 250,04 eur

v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom je potrebné dodať,
že výška priznanej náhrady trov konania nebola odvolaním navrhovateľky ani namietaná. Odvolací súd
v tejto súvislosti len podotýka, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala v roku 2015 sumu 64,53 eur (t.j. 1/13

výpočtového základu vo výške 839 eur), keďže si však odporca vyúčtoval výšku odmeny za jeden úkon
právnej služby v sume 61,85 eur, súd prvého stupňa mu správne priznal ním požadovanú výšku odmeny.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a odporcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne
neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.