Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/588/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203985
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614203985.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - G., J. R. XXX, zastúpená opatrovníčkou: N. I.,
pracovníčka Okresného súdu Skalica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zastúpený: JUDr.

Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 3.269,82 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 3C/148/2014-65 zo dňa 15. januára
2015, v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti náhrady trov vedľajšieho účastníka m e n í tak,
že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania
n e p r i z n á v a .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil, žalovanej nepriznal náhradu trov konania,
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
258,42 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka, a vrátil žalobkyni súdny poplatok za návrh v sume 189,30 eura. Svoje rozhodnutie v časti
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktorý ukladá
povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, s tým, že
žalobkyňa zobrala svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu, týmto úkonom zavinila zastavenie konania.
Žalovaná by teda mala právo na náhradu trov konania od žalobcu, avšak náhradu trov konania si
neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, preto súd žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Na

strane žalovanej stál vedľajší účastník, ktorému prislúcha náhrada trov konania z rovnakého dôvodu,
teda v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.. Súd mal za to, že vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť v súdnom
konaní právnym zástupcom, trovy právneho zastúpenia teda súd nepovažoval za neúčelne vynaložené.
Žalobkyňajepovinnázaplatiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovprávnehozastúpenia vsume258,42
eura za 2 úkony po 121,17 eura, prevzatie veci a vyjadrenie k späťvzatiu, 2krát paušál po 8,04 eura.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon a 1 paušál za

doplňujúce vyjadrenie, ktoré súd považoval za nadbytočné a išlo o trovy konania neúčelne vynaložené.
Doplňujúce vyjadrenie vo veci samej bolo zaslané pre prípad, že by súd konanie z dôvodu nesúhlasu
žalovanej nezastavil. Keďže išlo o späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním, súhlas, resp. nesúhlas
so späťvzatím návrhu zo strany žalovanej je v zmysle ustanovení O.s.p. irelevantný. Vedľajší účastník
je oprávnený nahliadať do spisu, informovať sa o priebehu konania na súde a potrebné skutočnosti si
týmto spôsobom zistiť.Proti tomuto uzneseniu podala v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorá namietla, že trovy vedľajšieho účastníka neboli
vynaložené účelne, navrhla preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a

vedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznať,uplatniacsitrovyodvolaciehokonaniavovýške
23,02 eura. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 z 19.03.2014, v
zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Podania vedľajšieho
účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou

námietkou premlčania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa,
musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznane trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia

zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - žalobkyňou (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je časť výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd priznal náhradu trov konania. Ostatné výroky

uznesenia (o zastavení konania, o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej a o vrátení súdneho
poplatku za návrh) nadobudli právoplatnosť, pretože sa voči nim žiaden z účastníkov konania neodvolal.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojim návrhom podaným na súde dňa 28.4.2014 domáhala
zaplatenia 3.269,82 eura s príslušenstvom žalovanou z nesplatenej pôžičky. Dňa 3.10.2014 do konania

vstúpil vedľajší účastník na strane žalovanej. Účastníci konania námietky voči vstupu vedľajšieho
účastníka súdu nezaslali. Podaním doručeným súdu dňa 12.1.2015 zobrala žalobkyňa návrh celkom
späť, navrhla konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania, nakoľko
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tomto smere poukázala
na rozhodovaciu činnosť vo viacerých súdnych konaniach. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov

konania, nakoľko žalobkyňa zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Tiež poukázal na rozhodovaciu
činnosť súdov.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať.

Citované ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci
pre posúdenie náhrady trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok (právo).
Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Vo všeobecnosti podľa
uvedeného ustanovenia súd rozhoduje v prípade, ak si účastníci konania do zastavenia konanianáhradu trov konania neuplatnia, nevzniknú im, vzdajú sa tohto práva. Ustanovenie § 146 ods. 2 potom
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje
zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.

Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného
práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení
konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzala žalobkyňa návrh
späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinila, že konanie muselo byť zastavené a vznikla jej povinnosť nahradiť

trovy konania žalovanej, resp. i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Povinnosťou súdu je však
v prípadoch, keď rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 posudzovať aj účelnosť, resp.
neúčelnosť vynaložených trov konania, analogicky podľa § 142 ods. 1 O.s.p, pretože vynaložené trovy
na uplatnenie alebo bránenie práva musia byť vynaložené vždy účelne.

Podľa názoru odvolacieho súdu náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemala byť priznaná,

pretože nejde o účelné bránenie práva, t. j. súd prvého stupňa o náhrade trov konania v tomto
prípade nerozhodol správne. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu 03.10.2014 len oznámil,
že vstupuje do už začatého konania, požiadal o doručenie žaloby. Následne sa vedľajší účastník
písomne vyjadril až k späťvzatiu žaloby podaním zo dňa 09.01.2015, vyjadril súhlas so späťvzatím
žaloby a rozsiahlou argumentáciou podporil uplatnenie si náhrady trov konania. Podania vedľajšieho

účastníka teda neobsahovali žiadnu konkretizáciu v súvislosti s prejednávanou vecou (okrem označenia
žalovanej a spisovej značky), preto ide o formulárové podanie so všeobecnými citáciami ustanovení
právnych predpisov a všeobecnými právnymi závermi. Nemožno preto hovoriť o tom, že vedľajšiemu
účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie na súd
zo dňa 09.01.2015, pretože z obsahu predmetného podania vyplýva, že vedľajší účastník sa so žalobou

neoboznámil, vec neštudoval, nepripravoval sa na ňu. Úkon vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci
má povahu paušálneho podania. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník vstúpil do
súdneho konania, ale konkrétne kvalifikované právne úkony do späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne
neurobil. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že vedľajší účastník sa nezúčastnil v konaní ani
na jednom pojednávaní a jeho úkony sú zamerané na zabezpečenie si náhrady trov konania a nie na

ochranu záujmov žalovanej ako spotrebiteľky. Ak vedľajší účastník zastúpený advokátom do späťvzatia
žaloby neurobil žiadne účelné kroky na ochranu práv žalovanej, potom z hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p. nie
je možné konštatovať oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia.
Uznesenie súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi, ale odvolací súd žalobkyni náhradu trov konania
podľa § 150 O.s.p. nepriznal.

Vo všeobecnosti nepriznať trovy konania podľa § 150 O.s.p. je možné len výnimočne a v prípade, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane účastníkov, pričom má súd vychádzať z posúdenia
všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, je pritom potrebné
zohľadniť nie len pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť, ako by sa takéto

rozhodnutie dotklo predovšetkým na majetkových pomeroch oprávneného účastníka. Významným z
hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj
účastníkov konania v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu existujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd

žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, spočívajúce v okolnostiach, za ktorých žalobkyňa
žalobu podávala a domáhala sa ňou práva na zaplatenie istiny a príslušenstva. Odvolaciemu súdu
je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobkyňa podáva žaloby v mnohých veciach, v ktorých
nadobudla pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom pohľadávky boli premlčané
(čo sa zrejme odrazilo na odmene za nadobudnuté pohľadávky). Žalobkyňa postupuje v konaniach,

do ktorých vstupuje vedľajší účastník rovnako, po vstupe vedľajšieho účastníka zoberie žalobu späť v
celom rozsahu. Keďže vedľajší účastník namieta len premlčanie nároku žalobkyne vo všetkých takýchto
konaniach, je možné z takéhoto postupu vyvodiť záver, že žalobkyňa berie žaloby späť z dôvodu
vznesenej námietky premlčania. Žalobkyňa teda začína konania často s rizikom vznesenia námietkypremlčania zo strany žalovaného alebo vedľajšieho účastníka a s rizikom, že bude v konaní neúspešná.
Žalobkyňa napriek uvedenému žaloby podáva opakovane a pri podávaní rovnakých, vzorových žalôb
sa necháva vždy zastupovať právnym zástupcom (rovnako ako vedľajší účastník). Ak teda nebola

priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne,
potom je správne, v súlade so zásadou spravodlivosti nepriznať ani trovy odvolacieho konania žalobkyni,
za (jednu polovicu) úkonu právnej služby - podanie odvolania, právnou zástupkyňou žalobkyne, pretože
ide o podanie, ktoré v rovnakých prípadoch žalobkyňa podáva opakovane a mení len spisovú značku
a meno žalovaného (samozrejme vo veciach kde súdy rozhodujú tak, ako v tomto prípade) a rovnako,

ako vedľajší účastník sa necháva pri takomto úkone zastúpiť právnym zástupcom, hoci odvolanie by už
po množstve rozhodnutých vecí rovnakým spôsobom mohla podať samotná žalobkyňa.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.