Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/397/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230373
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: P. S., N..

XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XX, R., t.č. K. XX/X, G., T., proti odporcovi: V. S., N.. X.X.XXXX, bytom Š.
F. XXX, v konaní o určenie výživného pre manželku takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom súdu podaným dňa 21.11.2014 navrhovateľka navrhla, aby súd uložil odporcovi povinnosť
prispievať na jej výživu od 1.12.2005 sumou 800,- Sk mesačne do 10-teho dňa v mesiaci vopred titulom
manželského výživného. V rámci návrhu poukázala na to, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa

19.5.1988 a z manželstva sa im narodili 4 deti, pričom odporca po predchádzajúcich nezhodách opustil
spoločnú domácnosť a na výživu im ničím neprispieva. Z návrhu ďalej vyplýva, že v čase podania bola
navrhovateľka nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti a je žiadateľkou o dávku
sociálnej pomoci, pričom k tejto žiadosti je potrebné predložiť potvrdenie o podaní návrhu na určenie
manželského výživného. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nie je schopná si zabezpečiť
prostriedky na výživu, navrhla, aby súd jej návrhu vyhovel.

Odporca v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.1.2015 k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou
nežije v spoločnej domácnosti, v r. 2008 vážne ochorel, je po mozgovej príhode a poberá invalidný
dôchodok vo výške 278,30 EUR. Ďalej poukázal na to, že prispieva na výživu dcér P. P. P., každej po 25
EUR mesačne, taktiež si platí lieky asi 13 EUR mesačne, žije v Českej republike a na nájom prispieva
2.000,- Kč, pričom jeho dôchodok mu nepostačuje ani na jeho výdavky, preto s návrhom nesúhlasí a
žiada ho zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: návrh, sobášny list účastníkov, vyjadrenie odporcu zo dňa 27.1.2015,
potvrdenia sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku, vyjadrenie navrhovateľky súdu
doručené dňa 25.2.2015, potvrdenie rakúskeho úradu práce o poberaní podpory v nezamestnanosti v
období od 22.7.2014 do 21.3.2015, vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa
23.9.2015, čestné prehlásenie R. A., N.. XX.XX.XXXX zo dňa 13.11.2015, preukaz fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 15.1.2016, pracovná

zmluva zo dňa 10.3.2015, potvrdenie o príjem z č.l. 41 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.5.1988 v Š. F. a ich manželstvo naďalej trvá. Z výsluchu účastníkov
súd zistil, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2005, pričom odporca žije s priateľkou vČeskej republike. V roku 2008 utrpel mozgovú príhodu a od vtedy nemá úplne funkčnú ruku a taktiež má
sťaženúchôdzu,vdôsledkučohojedržiteľompreukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím
so sprievodcom. Z výsluchu odporcu, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tento je

poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je od 1.1.2016 vo výške 284,60 EUR. Z čestného prehlásenia
priateľky odporcu R. A. vyplýva, že tejto prispieva na úhradu nákladov v spoločnej domácnosti čiastkou
2.500,- Kč mesačne a odporca si ako invalidný dôchodca taktiež uhrádza poplatok za satelitné vysielanie
televízie v sume 897 Kč mesačne.
Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že táto nie je žiadateľkou dávky v hmotnej núdzi na území

Slovenskej republiky, ale v Rakúsku, kde aj pracuje, pričom v čase podania návrhu bola nezamestnaná
a nemala ani nárok na podporu v nezamestnanosti, preto bola nútená podať tento návrh. Z potvrdenia o
príjme predloženého navrhovateľkou vyplýva, že mesačný príjem predstavuje sumu 1.310 EUR, k čomu
ale navrhovateľka uviedla, že jej priemerný príjem je asi 1.100 EUR mesačne a pokiaľ zastupuje nejaké
kolegyne, tak jej príjem je preto vyšší. K príjmu odporcu uviedla, že má vedomosť o tom, že poberá
invalidný dôchodok a keď ho boli navštíviť, tak sa mal sám vyjadriť, že prevádzkuje krčmu v Českej

republike.
Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.9.2015 vyplýva, že navrhovateľka nie je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani žiadateľkou o dávku v hmotnej núdzi, ani
žiadnou zo štátnych sociálnych dávok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“),
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich urči jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeajkeďúčastníciužvyše10rokovnežijú
v spoločnej domácnosti sú naďalej manželmi. Súd mal zároveň za preukázané, že jediným príjmom

odporcu je jeho invalidný dôchodok, ktorý poberá od 1.1.2016 v sume 284,60 EUR mesačne. Súd nemal
za preukázané, aby odporca mal aj nejaký iný príjem, napr. z prevádzkovania krčmy, pričom z potvrdenia
obce B., kde odporca býva vyplýva, že odporca používa adresu prevádzky svojej priateľky R. A. ako
adresu na doručovanie súkromnej korešpondencie, pričom na tejto adrese nie je prihlásený k trvalému,
ani prechodnému pobytu. Súd mal taktiež za preukázané, že vzhľadom na zdravotný stav odporcu

(ochrnutá pravá ruka, sťažená chôdza) by tento ani nemohol vykonávať nejaké trvalé zamestnanie. Na
základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, aby príjem žalobcu umožňoval uhrádzať
výživné v prospech svojej manželky, súd teda dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia, nie je dôvodný, keďže nie je v schopnostiach ani možnostiach
odporcu prispievať na jej výživu, preto jej návrh zamietol. Na druhej strane súd poukazuje na skutočnosť,

že príjem samotnej navrhovateľky je mnohonásobne vyšší, pričom táto je už v súčasnosti zamestnaná
a má pravidelný príjem.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
neúspešná navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania a úspešný odporca si s poukazom na
ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.