Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218298
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114218298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci žalobcu

Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného
JUDr. Pavlom Novákom, advokátom so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej G. Z., nar.
XX. XX. XXXX, trvalý pobyt S. C. XX, XXX XX S. C., o zaplatenie 2 826,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v časti o zaplatenie 1 518,17 eura, úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1 772,50 eura od
15. 08. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 324,79 eura od 15.
08. 2014 do zaplatenia z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20. 08. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2

826,23 eura, úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1 772,50 eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 632,85 eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia a nahradenia
trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 12C/238/2014-61 zo dňa 13. 01. 2015 žalobe čiastočne
vyhovel a rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 308,06 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne od 15. 08. 2014 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 80,00 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom marec 2015 s tým,

že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
3. Po včas podanom odvolaní žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
15Co/208/2015-74 zo dňa 16. 03. 2016 rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a nepriznaní žalobcovi náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolanie žalobcu proti rozsudku vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1 308,06 eura
s úrokom z omeškania odmietol. V odôvodnení zrušenej časti uviedol, že záver okresného súdu o

neexistencii náležitostí vyžadovaných § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné
považovať za arbitrárny. V novom konaní uložil okresnému súdu povinnosť vypočuť žalovanú k procesu
uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a náležitostiam zmluvy vyžadovaných zákonom, pričom
osobitný dôraz má klásť na to, či uvedenú zmluvu považovala žalovaná za určitú a dostatočne jasnú
a zrozumiteľnú, či mala vedomosť o všetkých zákonom vyžadovaných predpísaných náležitostiach, či
už zo zmluvy samotnej alebo z príloh k zmluve a najmä, či samotná žalovaná mala vedomosť o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 07. 2016, na ktorom po vykonaní výsluchu žalovanej
zistil, že žalovaná si potrebovala požičať peniaze a rozumela tomu, keď zmluvu uzatvárala. Zmluva bola
dopredu pripravená, podstatné si pozrela, dopodrobna zmluvu neštudovala. Za podstatné považovala
výšku peňažných prostriedkov, úroky a dobu splácania. K dobe splácania žalovaná uviedla, že peňažnéprostriedkyjejbolistrhávanépriamozúčtu,malotobyť36mesiacov.Súdprivýsluchuposkytolžalovanej
na nahliadnutie kópiu zmluvy uzatvorenej so žalobcom, po nazretí do ktorej žalovaná uviedla, že z toho
čo si prečítala jej malo byť na účet pripísaných 1 994,00 eur. Na otázku súdu, či z predloženej zmluvy

vie súdu uviesť koľko z mesačnej splátky malo byť použitých na úhradu istiny, koľko na úrok a koľko
na poplatok žalovaná uviedla, že to nevie povedať. K počtu splátok žalovaná uviedla, že mala uhradiť
žalobcovi 60 splátok od 14. 01. 2011. Na otázku súdu, koľko malo byť spolu splátok, ak je tam uvedené
od 14. 01. 2011, či do 14. 01. 2011 mala byť uhradená nejaká splátka, žalovaná uviedla, že nevie, číta čo
je uvedené, teda že počet splátok je 60 od 14. 01. 2011. Žalovaná po prepočítaní kalkulačkou uviedla, že

pri 60 splátkach a výške mesačnej splátky 53,33 eura mala uhradiť žalobcovi 3 199,80 eura. Uviedla, že
podľa zmluvy bola uvedená celková čiastka spojená s úverom je 3 257,86 eura, že jej vyšiel vyše 58,00
eur rozdiel. Uviedla, že pokiaľ ide o spisovanie zmluvy, spoľahla sa na údaje, ktoré uviedol žalobca, nikdy
to neprepočítavala, až teraz pred súdom, verila, že žalobca údaje, ktorá tam uvedie sú správne. Spätne
si ich neprepočítavala. Uviedla, že z toho, čo vidí, keď mala uhradiť 60 splátok v takej výške a spolu mala
uhradiť menej, ako je uvedené v zmluve, že jej to bolo zrážané inkasným príkazom z inkasného účtu v

SLSP, takže sa o túto záležitosť nestarala, pokiaľ som teda mala prácu a chodila jej výplata. Pokiaľ ide
o nejaký kalendár k zmluve, kde by boli dátumy a uvedenie koľko z tej-ktorej splátky bude na čo použité
jej predložený pokiaľ si dobre pamätá, nebol.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
9. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Aj po doplnenom dokazovaní vykonaním výsluchom žalovanej, rešpektujúc právny názor

odvolacieho súdu, dospel súd opätovne k záveru, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi
stranami sporu dňa 15. 12. 2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, čím sa poskytnutý úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

13. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený v správnej výške údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pre splnenie podmienok zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje
uvedenie akejkoľvek sumy, ale uvedenej presnej sumy vypočítanej na základe dostupných údajov.
Formálnym výkladom dotknutého ustanovenia, podľa ktorého by pre dodržanie podmienky postačovalo

iba uvedenie akéhokoľvek údaju, by sa dospelo k záveru, že aj uvedenie sumy 0,00 eur ako celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť znamená dodržanie uvedeného ustanovenia, čo považuje súd
za absurdné. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v jednej splátke vo výške 19,84 eura, v
šesťdesiatich splátkach po 53,33 eura a zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 39,00 eur. Spolu takmalažalovanázaplatiťžalobcovisumu3258,64eura(1x19,84+60x53,33+39,00)anie3257,86eura
ako nesprávne uviedol žalobca v zmluve. Suma uvedená žalobcom ako dodávateľom je tak o 0,78 eura
nižšia, ako mala žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť. Uvedenie sumy nižšej ako je výsledná, vypočítaná

zo zmluvy dostupných údajov, uvádza spotrebiteľa do omylu, čo súd aj s poukazom na ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov považuje za rozporné so
zmyslom a cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná podľa

názoru prvostupňového súdu bola znevýhodnená pri nesprávnom uvedení celkovej čiastky, ktorú má
zaplatiť, nakoľko, pokiaľ sa spoľahla na údaje predložené dodávateľom, čo potvrdila aj pri výsluchu, tak
sa spoľahla na to, že má zaplatiť nižšiu sumu (aj keď v danom prípade iba o 0,78 eura) ako bola reálne
požadovaná suma. Čiastka určená v zmluve je síce v zmluve určená, ale je určená nesprávne. Uvedené
uvádza spotrebiteľa do omylu keď navodzuje stav nižších nákladov ako spotrebiteľ reálne vynaloží.
Opačná situácia by bola nepochybne v prípade, keby dodávateľ uviedol sumu celkových nákladov

vyššiu ako je reálna a spotrebiteľ by s tým súhlasil. V takom prípade nepochybne spotrebiteľ akceptoval
ponúknuté podmienky (a teda aj vyššiu odplatu) a v takom prípade by uvedenie nesprávneho údaja
za následok bezúročnosti a bez odplatnosti úveru nemalo. V prejednávanom spore ale o taký prípad
nejde, keď dodávateľ uviedol sumu nižšiu ako mala byť skutočná. Ku skutočnosti, či súdom vypočítaná
čiastka je tá správna súd uvádza, že žalobcu nebolo možné s uvedeným výpočtom konfrontovať, keďže

sa žiadneho z nariadených pojednávaní nezúčastnil. Ani zástupca žalobcu sa po zrušení rozhodnutia
odvolacím súdom pojednávania nezúčastnil. Žalovaná pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť
pri výsluchu pred súdom dospela k čiastke 3 199,80 eura (60 x 53,33 eura). Uvedený výpočet vykonaný
žalovanou pred súdom nesvedčí o určitosti a zrozumiteľnosti údajov uvádzaných žalobcom. Žalovaná
ako spotrebiteľ údaje uvedené žalobcom ako dodávateľom interpretovala tak, že má zaplatiť 3 199,80

eura. Dodávateľ s takýmto výsledkom určito a zrozumiteľne uvádza podstatné náležitosti v zmluve. Súd
uvádza, že správnosti jeho výpočtu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní túto
skutočnosť(nesprávnosťvýpočtu)nerozporoval.Vpodanomodvolanínespochybňujevýpočetvykonaný
súdom ohľadne celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nakoľko je ale prvostupňový súd podľa §
391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý na strane 3, v odseku 5 uviedol, cit.:

„Tým, že v zmluve o splátkovom úvere je uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, je naplnené
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. ohľadne vyžadovanej náležitosti na uvedenie
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,“ z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch už poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov nepovažoval.

14.Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajovýške,počteatermínochsplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve je uvedená iba výška splátky, výška poplatku za správu úveru a spôsob určenia
termínu splatnosti jednotlivých splátok. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov a to a
to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov, údaj o

počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o termínoch
splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov. Neuvedenie
ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia.

15. Údaj o výške splátok istiny, údaj o výške splátok úrokov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol

iba údaj o výške splátky a to 19,84 eura (od prvého čerpania úveru do 31. 01. 2010) a 53,33 eura
a tiež výšku poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eura. Logickým a teleologickým výkladom
zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí
jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorazovo. K uvedenému záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad

Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v
rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa 12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného

ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákonač.129/2010Z.z.,odvolacísúddospelkrovnakémuzáveruakosúdprvéhostupňa,žepredmetná
zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka
je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok,výslovne je však uvedené, že každá splátka je vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov,
nákladov banky spojených s úverom, pričom nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá
splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je

nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na
poplatky. Uvedená formulácia žalobcu v zátvorke o tom, že splátka je aj vo výške úrokov z omeškania,
je zmätočná z dôvodu, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy dlžník ešte nie je v omeškaní s plnením
peňažnéhodlhu,tedaniejezrejméakéúrokyzomeškaniamásplátkaobsahovaťatedaakichobsahuje,
prečo ich potom žalobca v žalobe opäť požaduje. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol

spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné
poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými
produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu
istiny. Až z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu vyplýva rozpočítavanie úhrad z jednotlivých
uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že kým napríklad pri splátke uhradenej dňa 14.
02. 2011 vo výške 53,33 eura bola na úhradu úroku použitá suma 27,08 eura, pri splátke uhradenej

dňa 14. 07. 2011 bola na úhradu úroku použitá suma 28,25 eura. Pri splátke predpísanej na deň
14. 11. 2011 bol predpis riadneho úroku 11,45 eura, pri splátke predpísanej na deň 14. 06. 2014 bol
predpis riadneho úroku 27,32 eura. Z uvedeného vyplýva, že každá jednotlivá splátka obsahuje v
rôznej výške predpísanú úhradu úroku a istiny. K poradiu započítavania došlých súm splátok na splatné
poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a istinu, súd na zdôraznenie správnosti svojho

rozhodnutiauvádza,žeOkresnýsúdDolnýKubínrozsudkomč.k.5C/143/2013-105zodňa02.06.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/611/2014-130
zo dňa 16. 12. 2014 určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach Slovenskej
sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom, ktorá v článku 5. „SPLÁCANIE“ v bode 5.2. stanovuje, že pri splácaní Pohľadávky Banky

sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky Dlžníka v tomto poradí: splatné Poplatky a náklady
Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, Úroky z omeškania podľa poradia od
najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného Úroku
z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina Úveru. Ak má Banka splatné
Pohľadávky voči Dlžníkovi, príp. Garantovi aj na základe iných Zmlúv, poradie splatenia Pohľadávok je

oprávnená určiť Banka, je v spotrebiteľských vzťahoch pre jej neprijateľnosť neplatná. Podľa § 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka je žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky
s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd z dôvodu, že zmluvná podmienka, z
ktorej žalobca odvodzuje nároky v tomto konaní, už bola právoplatne určená iným súdom za neplatnú,
nemôže nároky na plnenie z nej priznať a teda ani prihliadnuť na započítavanie prijatých platieb od

žalovanej podľa uvedeného bodu Obchodných podmienok (v spise č. l. 22). Spotrebiteľ má mať možnosť
pri vstupe do úverového vzťahu zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko mu z tej ktorej splátky pripadne na
úhradu istiny úveru a koľko na úroky. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že si nepamätá, či jej bol predložený
výpis, z ktorého by bolo zrejmé koľko z tej ktorej splátky pripadne na úrok a koľko na istinu, pričom
žalobca uvedenú skutočnosť netvrdil ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že

uzatvorená zmluva neobsahuje údaj o výške splátky istiny a neobsahuje údaj o výške splátky úrokov.

16. Údaj o počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol iba údaj
o počte splátok 60 od 14. 01. 2011. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje uvedenie počtu
splátok, je obchádzaním ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzanie

počtu splátok od určitého obdobia. Výkladom „ad absurdum“, by sa mohlo dôjsť k záveru, že v danom
prípade je počet splátok dve od 01. 11. 2015, jedna splátka od 01. 12. 2015, žiadne splátky od 15. 12.
2015. Aj uvedené údaje budú síce pravdivé, ale budú obchádzať význam ustanovenia, aby spotrebiteľ
dostal presné a úplné údaje o počte splátok úveru. Aj žalovaná pri výsluchu pred súdom ohľadne počtu
splátok po oboznámení sa so zmluvou uviedla, že mala zaplatiť podľa zmluvy 60 splátok, hoci splátok

bolo v skutočnosti 61.

17. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol. V zmluve
je uvedený údaj o termínoch splátok tak, že je k 14. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluva neobsahuje
termíny jednotlivých splátok, ale iba termín prvej splátky a termín konečnej splatnosti úveru. Uvedenie

„mesačne, k 14. dňu v kalendárnom mesiaci“ nie je uvedením termínu, ale uvedením spôsobu určenia
termínu.18. Z výsluchu žalovanej súd tiež zistil, že v rozpore so skutočnosťou uviedla, že na účet jej bolo
pripísaných 1 994,00 eur. V skutočnosti čerpala úver bezhotovostne spolu vo výške 1 955,00 eur (1 x
692,79 eura a 1 x 1 262,21 eura), keď od „poskytnutého úveru“ jej bol odrátaný spracovateľský poplatok

39,00 eur a to ako prvá položka uvedená vo výpise z účtu (č. l. 28 spisu). Z výsluchu žalovanej súd
zistil, že zo zmluvy vypočítala nesprávne celkovú výšku nákladov spojených s úverom a že sa spoľahla
na údaje predložené jej žalobcom. Samotná odporkyňa pri výsluchu pred súdom, po nahliadnutí do
zmluvy uviedla, že počet splátok je 60. K termínom splátok uviedla, že sa o to nezaujímala, pretože jej
boli sťahované automaticky z inkasného účtu. Pri výpočte nákladov, teda koľko mala žalobcovi vrátiť

uviedla, že to malo byť 3 199,80 eura, teda 60 x 53,33 eura. Pri výsluchu žalovaná uviedla, že nevie
uviesť, koľko z mesačnej splátky malo byť použitých na úhradu istiny a koľko na úhradu úroku. Aj výsluch
žalovanej súdu potvrdil, že žalobca uvádza v zmluve nejasné a nezrozumiteľné údaje, ktorým žalovaná
porozumela tak, že má zaplatiť 60 splátok (hoci ich je v skutočnosti 61), že splátka je vo výške 53,33
eura (hoci je ešte jedna splátka vo výške 19,84 eura), že jej bolo na účet pripísaných 1 994,00 eur (hoci
jej bolo ešte predtým odpočítaných 39,00 eura za spracovateľský poplatok), že by mala zaplatiť 3 199,80

eura (hoci to malo byť 3 258,64 eura). Súd preto aj na základe výsluchu žalovanej opätovne dospel k
rovnakým záverom.

19. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o výške splátok istiny a údaj o výške splátok úrokov (bod 15.

odôvodnenia), údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov a údaj o počte splátok iných
poplatkov (bod 16. odôvodnenia), údaj o termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj
o termínoch splátok iných poplatkov (bod 17. odôvodnenia), poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

20. Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 1 955,00 eur uhradila žalovaná 646,94 eura, zaviazal
súd žalovanú v rozsudku č. k. 12C/238/2014-61 zo dňa 13. 01. 2015 zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 1 955,00 eur a prijatým plnením vo výške 646,94 eura spolu s úrokom z
omeškania. Rozsudok nadobudol v tejto časti dňa právoplatnosť 17. 02. 2015.

21. Nakoľko sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (bod 19. odôvodnenia), súd
žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 1 518,17 eura, úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1 772,50
eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 324,79 eura
od 15. 08. 2014 do zaplatenia zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, keď pomer úspechu a neúspechu strán je približne rovnaký.
Úspech žalobcu predstavoval 46 % (1 308,06 eura z 2 826,23 eura), úspech žalovanej 54 % (1 518,17
eura z 2 826,23 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.