Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609202886
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8609202886.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci P. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., G. č. XX/XX, právne
zastúpenej JUDr. Róbertom Hnatkom, Advokátska kancelária so sídlom v Bardejove, Tehelná 1611/58,
proti žalovaným 1/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M., 2/ PhDr. P. U., nar. X.X.XXXX,
bytom I. XXX/XX, XXX XX M. , 3/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M., všetkým právne
zastúpeným JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku,

Sov. hrdinov 200/33, o určenie práva vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č.k. 3C 47/209 - 138 zo dňa 10.5.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nadobudla právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré spočíva v jej práve prechodu a

prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu KN C č. 68/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 574
m2 kat. úz. M., zapísanú na LV č. XXX na jej parcelu KN C 69 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1.372 m2, evidovanú na LV č. XXX kat. úz. M. tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne W.
G. GEODET č. 37653075 - 19/2009 zo dňa 29.5.2009. Zároveň žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovaným v 1.-3. rade trovy konania vo výške 934,38 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Marty
Maruniakovej. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa je evidovaná ako výlučná vlastníčka

parcely KN C 69, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. M. a že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele po 1/4 k parcele KN C 68/1, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. M. a žalovaná v
3. rade je spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele 1/2. V minulosti predmetné nehnuteľnosti boli
súčasťou grófskej usadlosti a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.1949 O. U. a manželka A., rol. Z.
odkúpili od W. S. parcelu č. 22/4, 22/5 - dom a parcelu 22/7 v 1/2 a druhú polovicu odkúpili od O. S.. V
tejto kúpnej zmluve nebolo uvedené žiadne vecné bremeno. Z notárskej zápisnice N 667/84, Nz 700/84

zo dňa 12.12.1984 súd prvého stupňa zistil, že O. U. a manželka A. U., rod. Z., previedli na MUDr. Z. U.
a A. U. svoje podiely k uvedeným nehnuteľnostiam spolu s domom súpisné č. 213. Dňa 17.10.1984 bola
uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi MUDr. Z. U., A. U., vdovou
W. U. a K. U. ml., na základe ktorej došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k parcelám č.
22/5, 22/4, 22/7 a 22/12 tak, že do podielového spoluvlastníctva po 1/2 nadobudli parcely 22/5 a 22/7
MUDr. Z. U. a A. U. a do podielového spoluvlastníctva po 1/2 parcely 22/4 a XX/XX W. U., rod. M. a

K. U. ml. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ako
aj § 151n ods. 1, §151o ods. 1, § 151p ods. 3, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež poukázal
na zákon č. 141/1950 Zb. s účinnosťou od 1.1.1951. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
nárok žalobkyne na určenie vecného bremena je neopodstatnený, keďže bolo preukázané, že právni
predchodcovia žalobkyne kúpili v roku 1946 podiel 1/2 nehnuteľnosti od O. S., ktorý bola v tom čase
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, preto nemohlo vzniknúť a existovať vecné bremeno už pred rokom

1946 ako to tvrdí. Právni predchodcovia žalovaných O. U. a manželka A., rod. Z. odkúpili v roku 1949
tie isté nehnuteľnosti v ideálnom podiele 1/2 od dedičov O. S., O. S. a W. S. a stali sa tak spolu správnymi predchodcami žalobkyne po dielovými spoluvlastníkmi. Z titulu spoluvlastníctva tak všetci
mali právo užívať všetky nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa uzavrel, že nemohlo vzniknúť medzi nimi ako
spoluvlastníkmi vecné bremeno. Až v roku 1984 došlo k zrušeniu tohto spoluvlastníctva, pričom samotná

zmluva o zrušení spoluvlastníctva uvádza, že obidve strany ručia za bezspornosť a bezbremennosť
predmetu zrušeného spoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že ponad parcelu č. 69, teda v jej bezprostrednej
blízkosti je vybudovaná verejná asfaltová komunikácia a tak má žalobkyňa k pozemku a k domu prístup z
tejto cesty. Aj rekonštrukcia rodinného domu právnym predchodcom žalobkyne nebohým K. U., s ktorou
začal v roku 1985 bola realizovaná touto cestou. Používal ju aj na dovoz materiálu. Žalobu zamietol so

záverom, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
tak úspešným žalovaným priznal trovy právneho zastúpenia, ktoré podrobne vyčíslil.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobkyňa. Trvala na

tom, že v celom rozsahu uniesla dôkazné bremeno vo veci, keďže listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi
jej a svedkov v konaní preukázala opodstatnenosť svojej žaloby. Zdôraznila, že svoj nárok opierala
o ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo bolo prednesené aj v záverečnej reči. Toto
ustanovenie bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou prijatou zákonom č. 586/2007 Z.z.
a zaviedlo nový druh vecného bremena, a to právo cesty cez priľahlý pozemok. Trvala na tom, že

v minulosti terajšia hlavná cesta neexistovala, ale bol tam les, a preto prechod na jej pozemok bol
vykonávaný výlučne cez pozemok žalovaných v rozsahu žiadanom v predmetnom konaní, čo naviac
preukazuje mapa z roku 1950. Citovala dôvodovú správu k ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka a poukázala aj na vydržanie vecného bremena. Trvala na tom, že nemá prístup k svojej
stavbe takým spôsobom, ako cez pozemok žalovaných, čo preukázala písomným vyjadrením Ing. C.

A., stavebného technika a vedúceho oddelenia výstavby Mesta Giraltovce, ktorý uviedol, že zriadenie
prístupovej komunikácie z parcely KN C č. 69 je možné za ťažkých technických a finančných podmienok,
ktoré vyvolajú finančné náklady neprimerané povahe veci a zároveň plne znehodnotia pozemok, ktorý
sa využíva ako záhrada. Taktiež výstavba rodinného domu na parcele CKN 69 bola realizovaná cez
parcelu CKN 68/1 a tento prístup sa neobmedzene užíva do súčasnosti, pričom prístupová cesta

bola povolená podľa stavebného zákona. Znemožnenie takéhoto prístupu by zároveň znamenalo
znemožnenie užívania predmetnej nehnuteľnosti na účel, na ktorý má byť využívaná a na ktorý bola
doteraz využívaná. Prechod a prejazd cez pozemok žalovaných sa využíval aj pred vznikom sporu.
Zdôraznila, že svoje tvrdenia opiera o nemožnosť dostať sa k stavbe pešo alebo motorovým vozidlom
inak, ako cez pozemok žalovaných. Táto prístupová cesta je jedinou možnosťou pri zohľadnení zásahu

do práva vlastníka pozemku a zároveň pri zohľadnení finančných nákladov na stavbu inej prístupovej
cesty s prihliadnutím na dobu viac ako 10 rokov, počas ktorej vykonáva právo prechodu a prejazdu.
Namietala, že súd prvého stupňa zobral do úvahy len zmluvu o zrušení spoluvlastníctva z roku 1984,
pričom táto zmluva sa vôbec netýka žalobkyne, ale iba vzťahov medzi žalovanými v 1. - 3. rade a ich
právnymi predchodcami. Na druhej strane súd nezohľadnil tvrdenia jej a svedkov o tom, že nehnuteľnosť

ako taká má vyše 300 rokov, pôvodne sa používala ako kováčska dielňa a jediný prístup bol práve cez
pozemok žalovaných. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 8.8.2011. Poukázali na to, že počas celého

konania žalobkyňa nezmenila právny dôvod žaloby, teda že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nadobudla vydržaním a až vo svojom záverečnom stanovisku žiadala zriadiť vecné bremeno podľa
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia
nikdy nevykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu a zároveň pre istotu vzniesli námietku
premlčania. Trvali na tom, že žalobkyni právo vecného bremena nevzniklo už pred rokom 1946, keďže

jej právni predchodcovia kúpili v roku 1946 ideálny podiel 1/2 nehnuteľnosti a právni predchodcovia
žalovaných druhú polovicu nehnuteľností. Stali sa tak spoluvlastníkmi, teda všetci mali právo užívať
všetky nehnuteľnosti a tak nemohlo vzniknúť medzi nimi ako spoluvlastníkmi vecné bremeno. K zrušeniu
tohto spoluvlastníctva došlo až v roku 1984 zmluvou, ktorej účastníkmi boli tak strana žalobkyne, ako
aj žalovaných. Poukázali tiež na výstavbu verejnej asfaltovej komunikácie, z ktorej mala žalobkyňa k

pozemku a k domu prístup, a ktorá bola užívaná nebohým K. U. na prívoz materiálu pri rekonštrukcii
rodinného domu súp.č. 214. Vyslovili presvedčenie, že aj v stavebnom povolení, ktoré však v konaní
nebolo predložené bol prístup k domu riešený po verejnej komunikácii. Trvali na tom, že parcelu C
KN č. 68/1 na prechod a prejazd nie je možné používať, keďže v teréne to nie je cesta ale dvor, kdeuprostred stojí 50 - ročná jabloň, dvor ja zatrávnený a je na ňom uskladnené palivové drevo a iné veci.
Vyjadrenie Mesta Giraltovce podpísané Ing. A. považovali za účelové a nezmyselné. Vyslovili názor,
že žalobkyňa v konaní nepredložila stavebné povolenie z dôvodu, že z tohto by bolo zrejme riešenie

prístupu k rodinnému domu nie cez susedov pozemok. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. )

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci pochybil, ak svoje dokazovanie zameral na obdobie po roku 1946,
hoci nebolo sporným to, že až do roku 1984 na dotknutých nehnuteľnostiach exitoval režim podielového

spoluvlastníctva.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo je nerozlučným spoločenstvom, pri
ktorom každý zo spoluvlastníkov má právo vykonávať práva a povinnosti k veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k nehnuteľnosti to znamená predovšetkým právo nehnuteľnosť

užívať v ktorejkoľvek jeho časti, pokiaľ sa spoluvlastníci o užívaní nehnuteľnosti nedohodli inak. Ak teda
právni predchodcovia účastníkov konania boli od roku 1946 do roku 1984 podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností,takmaliprávoužívaťajparceluterazCKNč.68/1ztitulusvojhospoluvlastníckehovzťahu
a nie z titulu vecného bremena. Vychádzajúc z notárskej zápisnice zo dňa 17.10.1984 je nepochybné,
že formou notárskej zápisnice došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi

právnymi predchodcami účastníkov, a to matkou žalobkyne W. U. a jej synom K. U. na jednej strane a
MUDr. Z. U. a žalovanou v 3. rade na strane druhej, teda medzi všetkými vtedajšími spoluvlastníkmi aj
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. V prípade vydržania vecného bremena teda nie je potrebné
dokazovať prechod po parcele C KN 68/1 do roku 1984. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že aj po uzavretí zmluvy
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ( napriek existencii novej asfaltovej cesty ) užívala

prechodcezparceluCKN68/1,taknatietoskutočnostijepovinnávďalšomkonanípredložiťsúdudôkaz.

Zákonom č. 131/1982 Zb. boli vecné bremená ako práva k cudzím veciam znovu zakotvené do
Občianskeho zákonníka ustanovením § 135b a 135c. V súlade s § 135a ods. 1 vtedajšieho znenia bolo
možné právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť tiež výkonom práva, teda vydržaním.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že v roku 1985 sa začalo s rekonštrukciou domu
avšak aj to, že vznikli nezhody medzi vlastníkmi rozdelených nehnuteľností, ktorých dôsledkom malo
byť bránenie práva prechodu. Konkrétne časové údaje týchto skutkových okolností však zistené neboli,
pričom majú podstatný právny význam pre posúdenie prípadného práva vydržania vecného bremena.

Zákonnou podmienkou vydržania je totižto aj oprávnenosť držby a jej nerušenosť, ku ktorým záverom
z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné dospieť. Povinnosťou žalobkyne bude preukázať
konkrétnymi dôkazmi, že od roku 1984 bola nehnuteľnosť žalovaných užívaná ako prechod, v akom
rozsahu ( či o celej zameranej šírke znázornenej na geometrickom pláne alebo v rozsahu menšom ) a
či to bolo užívanie nikým nerušené.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.Žalobkyňa ( aj keď v záverečnej reči ) žiadala vyhovieť žalobe s poukazom na vyššie citované
ustanovenie. S týmto právnym posúdením veci sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal , čím došlo k

odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom. Ak takýto prejav žalobkyne súd prvého stupňa posúdil
ako zmenu žaloby, mal o nej procesne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 95 O.s.p. Túto právnu
argumentáciu však nemohol nechať bez povšimnutia. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je však
nevyhnutne potrebný skutkový stav uvedený priamo v terajšom ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda aj to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Skúmanie splnenia takejto

podmienky môže vyžadovať aj posúdenie odborným alebo znaleckým posudkom.

Súdprvéhostupňataknazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkskutkovýmzisteniamlen
čiastočnepravdivým(doroku1984),pretojeskutkovýstavneúplnezistený,čímdošloajknesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu v
súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať vo

vyššie naznačenom smere a na základe presvedčivých dôkazov o žalobe opäť rozhodnúť.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.