Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/543/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104133187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104133187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky:
N.. H. T., X. T. V. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom Heydukova 3, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska
4 - 6, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 30. apríla 2013 č. k. 18 C 301/2004 - 343 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáhala zaplatenia škody po jej bývalom manželovi - podnikateľovi vo výške 33.176.750,-Sk titulom

nezákonného rozhodnutia Okresného úradu práce v Topoľčanoch a titulom jeho nesprávneho úradného
postupu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na nedostatok
aktívnej legitimácie navrhovateľky v spore. Uviedol, že občiansky súdny poriadok priznáva každému, kto
má právnu subjektivitu, právo podať žalobný návrh. K tomu, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie
je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide a stačí, ak je proti nemu
podaný žalobný návrh. Úspešnosť navrhovateľa však závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobným návrhom uplatnený nárok. Na posúdene existencie vecnej

legitimácie v spore je vždy vyžadujúce objektívne zistenie, že žalobca aj žalovaná osoba je účastníkom
tohto hmotnoprávneho vzťahu Preukázanie existencie aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie má súd
prvého stupňa za základnú povinnosť pre úspešnosť v sporovom konaní. Dôvodil, že navrhovateľka bola
preto povinná preukázať, že je dedičkou uplatneného nároku, keď až po splnení tejto povinnosti bolo
podľa jeho názoru možné pristúpiť k preukazovaniu zodpovednostných predpokladov náhrady škody.
Mal za to, že navrhovateľka nie je z hľadiska hmotnoprávneho subjektom práva, ktoré je predmetom
posudzovanej veci, keďže nepreukázala, že uplatnený nárok zdedila, pretože z osvedčenia o dedičstve

táto skutočnosť nevyplýva. Poukázal pri tom na rozhodnutie NS SR Cdo 46/2000 zo dňa 27.3.2001.
Návrh vyhodnotil teda ako predčasne podaný, keď prioritne je potrebné podať návrh na prejednanie
novoobjaveného dedičstva. O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľka a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, čím

jej súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Uviedla, že počas života jej manžela -
podnikateľa, nebola škoda vyčíslená, a preto sa nemôže jednať o novoobjavené dedičstvo. Mala za to,
že je legitímnym nástupcom jej bývalého manžela. Poukázala na ust. § 13 ods. 1 Zákona č. 455/1991
Zb. (Živnostenský zákona) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak fyzická osoba - živnostníkzomrie, môžu v živnosti pokračovať dedičia až do skončenia konania o prejednaní dedičstva. Právny
poriadok SR ju teda považuje za právneho nástupcu podnikateľa aj pred vydaním uznesenia o dedičstve
a je preto oprávnená uplatniť si predmetný nárok. Poukázala na to, že dňa 9.2.2001 bolo vydané

rozhodnutie generálneho riaditeľa Národného úradu práce, ktorým konanie o uložení pokuty, z ktoréhosi
uplatňuje nárok, zastavil, doručené bolo 21.2.2001, následne dňa XX.X.XXXX jej bývalý manžel zomrel.
Dňa 19.2.2004 požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku, následne ho žalobou zo dňa
20.8.2004 uplatnila na súde. Mala za to, že z uvedenej chronológie je jej aktívna legitimácia v spore
nepochybná. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, keď v ňom

absentuje uvedenie dôkazov a úvah, z ktorých pri rozhodovaní veci vychádzal. V napadnutom rozsudku
sa súd prvého stupňa podľa jej názoru nevysporiadal s tým, z akých dôvodov nevykonal dôkazy ňou
navrhnuté.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky doručenom súdu prvého stupňa
dňa 31.7.2013 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že navrhovateľka nie je

v danom spore aktívne legitimovaná, nakoľko v celom doterajšom konaní vystupoval ako subjekt bývalý
manžel navrhovateľky, ktorý ako podnikateľský subjekt zanikol k 31.8.2002. Uviedol, že navrhovateľka
požiadala o predbežné prerokovanie náhrady škody ako splnomocnenec jej bývalého manžela, ktoré
však s poukazom na ust. § 33b Občianskeho zákonníka jeho smrťou zaniklo. Uplatnený nárok nebol
predmetom dedičského konania po zosnulom L.. T. a z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.4.2004

podľa neho zdedenie uvedeného nároku nevyplýva Podľa jeho názoru si navrhovateľka mala žalovanú
pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, keďže o predbežné prerokovanie nároku požiadala ešte pred
skončením dedičského konania. Poukázal na ust. § 13 ods. 1, 2 zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, s tým, že navrhovateľka a ani žiaden z
dedičov žiadosť o pokračovanie v živnosti príslušnému živnostenskému úradu nepodala. Taktiež nemal

za splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v danej veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za
použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky

nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti účastníkov, ktoré vyplývajú z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom
súdnom konaní skúma súd ex offo, tj. predbežne aj bez návrhu účastníkov. Ak navrhovateľ nie je
nositeľom subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží konkrétne právo vymáhať si určitú sumu
od odporcu a napriek tomu takýto návrh podá, súd mu bez ďalšieho prejednania veci takýto návrh
zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore.

V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a
ukladáimpovinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Účastníkmátedapovinnosťtvrdenia

(§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§ 120
ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má
navrhovateľ. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má
byť na daný spor aplikovaná.

V danej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o
svojej aktívnej legitimácii v spore, keďže podľa Osvedčenia o dedičstve ako dedička po poručiteľovi
N.. Š. T. zdedila len motorové vozidlo zn. G. U., nehnuteľnosti v kat. úz. T. V. a pohľadávku z titulu
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdedenie podnikateľského subjektu uvedené
osvedčenie nepreukazuje. Taktiež nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by poručiteľ požiadal odporcu

o predbežné prerokovanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb, o predbežné prerokovanie
nároku požiadala navrhovateľka ako subjekt v zmysle uvedeného zákona neoprávnený, keď navyše
zastúpenie podnikateľa zánikom podnikateľského subjektu zaniklo, v ktorom smere odvolací súdodvolacej námietke odporcu v plnom rozsahu prisvedčil. Navrhovateľka nepreukázala ani pokračovanie
v živnosti v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní.

Odvolací súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania, v ktorom navrhovateľka namietala spôsob
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zaoberal taktiež posúdením, či súd prvého stupňa spôsobom
odôvodnenia rozsudku neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, keď odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka v občianskom súdnom konaní. Súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú podľa neho pre vec podstatný
význam,prípadnedostatočneobjasňujúprávnyzákladrozhodnutia.Vdanomprípadesúdprvéhostupňa
stručne uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal, aký postoj k veci mal odporca a ako vec pokiaľ ide o
otázku aktívnej legitimácie, ktorú je potrebné skúmať prioritne, právne posúdil. Uviedol, pri tom aj, z
akého listinného dôkazu (Osvedčenie o dedičstve) pri tomto právnom posúdení veci vychádzal a akými

úvahami s zaoberal. Ďalšie dôvody, vykonané dôkazy a úvahy potom uvádzať ani nemusel. Závery, ktoré
prijal, vysvetlil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť
a ani taká aplikácia príslušných na vec sa vzťahujúcich právnych ustanovení, ktorá by bola popretím
ich obsahu, účelu a zmyslu.

Odvolací súd má za to, že závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a
nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 4 OSP, keďže
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým o náhrade trov konania nebolo rozhodnuté a o týchto

rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.