Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/760/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212341
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114212341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti
odporkyni B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, Z. Z., zastúpená opatrovníčkou Zuzanou
Kánovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,

Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 568,08 € s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/200/2014-114 zo dňa 26. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal voči odporkyni
zaplatenia istiny vo výške 568,08 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o vydaní a používaní

platobnej karty uzavretej dňa 01. 02. 2008 v spojení so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Z
návrhu navrhovateľa mal okresný súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská
sporiteľňa, a. s., Bratislava zriadila v prospech odporkyne bežný účet, na ktorom poskytla v jej
prospech úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia
platobných povinností odporkyňou a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte

odporkyne v trvaní viac ako päť dní, čím nastal prípad porušenia podľa článku 14 bod 14.1 obchodných
podmienok. Predmetná pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok
uzavretou medzi Slovenskou sporiteľnou, a. s., Bratislava ako postupcom a spoločnosťou navrhovateľa
ako postupníkom dňa 28. 03. 2013 z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte
vo výške dlžnej sumy 696,52 € s príslušenstvom. Okresný súd zdôraznil, že predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, že klient, v danom prípade odporkyňa, bola v
omeškaní aspoň 90 dní a banka ju na splnenie písomne vyzvala tak, ako to predpokladá ust. § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej v texte len „Zákon o bankách“), účinného v čase postúpenia
pohľadávky. Keďže navrhovateľ v konaní nepredložil listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že jeho
právny predchodca - banka - pred postúpením pohľadávky odporkyňu písomne vyzvala na splnenie jej
záväzku a ani to, že odporkyňa bola v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní, neuniesol dôkaznébremeno, uvedené skutočnosti nepreukázal, v dôsledku čoho mal okresný súd za to, že nie je aktívne
vecne legitimovaný na uplatnenie daného nároku aplikujúc ust. § 525 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ.
Postúpenie pohľadávky považoval za postúpenie v rozpore s obsahom a účelom zákona v zmysle ust.

§ 39 OZ, v dôsledku čoho návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie

navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
tým, že odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Namietal,
že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, a to oznámením
o postúpení pohľadávky spolu s oznámením dôvodu nedoručenia zásielky, obsahom ktorej bolo
oznámenie o postúpení pohľadávky. Predloženým oznámením o postúpení pohľadávky si postupca,
teda jeho právny predchodca splnil povinnosť v zmysle § 526 OZ. Relevantné oznámenie postupcu

dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Účelom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a ustanovenie tohto paragrafu v odseku 8 nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Účel ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je vyjadrený aj v jeho dôvodovej správe, podľa ktorej

sa aj vrátane odseku 8 upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Nejde teda o zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť
postúpenia. Okrem jazykového výkladu je nevyhnutné pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní
z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v
prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených

prípadov. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách zakladá povinnosť banke, ako postupcovi splniť
svoje povinnosti a nie jemu ako jeho právnemu nástupcovi.

Pre prípad, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietavej časti potvrdí
ako vecne správne, odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania, konkrétne výrok, ktorým

mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.
Združenie by malo byť, ako vedľajší účastník, spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu ochranu a
pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, preto trovy vynaložené vedľajším
účastníkomnepovažujezatrovypotrebnénaúčelnéuplatňovaniealebobráneniepráva.Naviac,vedľajší
účastník na strane odporkyne svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu. Navrhol, aby

odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil.
Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že napáda rozsudok prvého stupňa z dôvodu, že okresný súd
vec nesprávne právne posúdil, ak ho nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi ajdokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávkaalebojejčasťzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvybankyaskutočnosti,žeklient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia

pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Splnenie

zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky banky však zo strany navrhovateľa
nebolopreukázané.Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľomnebolopreukázanénaplnenievšetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, preto odvolací súd v zhode so súdom prvého
stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a

odporcom uplatnené v tomto konaní. Keďže navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu bolo
potrebné zamietnuť.
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočíva na navrhovateľovi. Súdu
neprináleží zaobstarávať si z vlastnej iniciatívy dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby. Zároveň nie
je zrejmé, prečo by mal výzvu predkladať súdu právny predchodca navrhovateľa, ak z ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky pri postúpení pohľadávky odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, čo znamená,
že ak banka klientov vyzývala na splnenie splatného dlhu, dôkazné prostriedky súvisiace s touto
skutočnosťou by sa mali nachádzať v dispozičnej sfére navrhovateľa.
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto

procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní, a pod.. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej

povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne iné, aj iné,
než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správnym bol záver súdu prvého stupňa o tom, že právny
predchodca navrhovateľa bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči odporkyni len po tom, ak
bola odporkyňa napriek jej písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu odporkyne. V prípade,
že takéto predpoklady splnené neboli, príp. z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo, bolo

potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by
bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by teda samotná zmluva o postúpení pohľadávky
v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na
ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky odporkyne prihliadnuť. Pokiaľ ustálená
súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s

ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne
neplatným právnym úkonom, tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje
zákonu, na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku
spoliehali.Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom táto otázka posúdenia zákonných
podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt bez bankového oprávnenia nie
je otázkou, ktorá by bola odlišným spôsobom riešená v rozhodnutiach súdov. Zákonné podmienky pre

postúpeniepohľadávkyzplatnejzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvyvzmysleust.§92ods.
8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodu, že
tieto skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, lebo nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu,
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
Vo vzťahu k výroku rozsudku o priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne,

odvolací súd uvádza nasledovné :
Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V prejednávanom prípade navrhovateľ úspešný nebol, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vznikla
povinnosť nahradiť trovy konania protistrane.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov
konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (viď ja rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 4/2010, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňoval svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných

na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu. Služba
advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým,
kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny
aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje
tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Nemožno súhlasiť s

názorom, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej
podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti, pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že

zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.
Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Ochrana práv
spotrebiteľa v tomto konaní zo strany vedľajšieho účastníka bola účinná, nakoľko po jeho vstupe do

konania sa vedľajší účastník vo veci vyjadril, namietal premlčanie nároku navrhovateľa, ale i nedostatok
jeho aktívnej legitimácie, čo boli úkony nepochybne na prospech spotrebiteľky, teda odporkyne v tomto
konaní. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeranýchprostriedkov.Pokiaľčinnosťvedľajšiehoúčastníkaviedlaksledovanémucieľu,niejemožné
hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na

premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku, ktorým uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania správny,
v dôsledku čoho ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s

§ 142 ods. 1 O. s. p. a ust. § 151 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný. Pokiaľ
ide o odporkyňu a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, boli v odvolacom konaní plne úspešní,
avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, tieto im zo spisu ani nevyplývajú, preto odvolacísúd rozhodol, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.