Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/44/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207230150
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7207230150.28

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o X. X., Z..
XX.X.XXXX, na návrh matky F.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. Č.. X, prechodne bytom A.Š., A.
Č.. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol, s.r.o. so sídlom Žriedlová č. 3 Košice,
zast. JUDr. Tomášom Gogom - advokátom, za účasti otca X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A., X. O. Č..
XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom, so sídlom Košice, Rázusova č. 1, v konaní

o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre X. X., nar. XX.X.XXXX zo sumy 56,42 EUR na sumu 116,-
EUR od 1.9.2007 do 30.6.2015, ktoré je otec p o v i n n ý posielať oprávnenému vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho z v ý š e n í m od 1.9.2007 do 31.12.2015 vo výške 1.601,65 EUR,

súd p o v o ľ u j e otcovi splatiť vo dvoch splátkach po 800,825 EUR pričom prvá
splátka je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá do 15. dňa v nasledujúcom mesiaci.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Zrušuje vyživovaciu povinnosť otca k X. X., nar. XX.X.XXXX ku dňu 30.6.2015.

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č. 26P/188/2003-19 zo dňa 14.12.2004 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 7CoP/105/2005-39 zo dňa 29.7.2005 v časti určenia
výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka oprávneného dňa 23.11.2007 v čase, keď X. bol maloletý, požiadala súd, aby zvýšil pre neho zo
strany otca výživné zo sumy 56,42 Eur na sumu 3.500,- Sk (116,17 EUR) mesačne. Okrem toho žiadala
určiť pre syna aj sporiacu časť výživného vo výške 1.000,- Sk (33,19 EUR) mesačne. Vo svojom návrhu
uviedla, že pomery maloletého sa zvýšili jeho rastom a tým, že prešiel na druhý stupeň základnej školy.

Otec žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že pomery maloletého sa za toto obdobie podstatne nezmenili.
Jeho príjem sa nezvýšil a 17.7.2006 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi E. X..

Počas konania vo veci uviedol, že by bol ochotný prispievať na potreby svojho syna od 1.9.2007 do
31.8.2010 sumou 80,- Eur mesačne a počas štúdia syna na strednej škole od 1.9.2010 do budúcnosti
sumou 116,- Eur mesačne. Takúto čiastku už od júla 2011 aj posiela na adresu syna.Dňa 2.12.2015 požiadal o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k dospelému synovi, ktorý ukončil
štúdium na strednej škole dňa 30.6.2015 v štúdiu ďalej nepokračoval.

Kolízny opatrovník ustanovený X. v čase, keď bol maloletý po prešetrení pomerov v rodine dieťaťa
odporučil výživné zvýšiť podľa potrieb oprávneného a podľa schopností a možností jeho otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Košice a
pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že naposledy bolo výživné pre maloletého zvýšené rozsudkom

Okresného súdu Košice II č. 26P/188/2003-19 zo dňa 14.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. 7CoP/105/2005-39 zo dňa 29.7.2005 zo sumy 1.200,- Sk
(39,83 EUR) na sumu 1.700,- Sk - (56,42 EUR) od 1.9.2004 do budúcnosti.

Maloletý X. bol v tom čase žiakom 4. ročníka ZŠ, matka maloletého bola na materskej dovolenke a jej
príjem bol 4.000,- Sk (39,83 EUR) a poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 1.800,- Sk (59,74

EUR). Otec uzavrel nové manželstvo, jeho príjem bol vo výške 10.000,- Sk (331,93 EUR), príjem jeho
manželky 18.000,- Sk (597,49 EUR).

V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal X. 12 rokov a navštevoval 7. ročník základnej
školy. Matka bola na materskej dovolenke so synom Martinom, narodeným 8.5.2004.

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 27.10.2009 rozhodol o zvýšení výživného rozsudkom č. 22P
44/08-353 tak, že zvýšil výživné pre X. zo sumy 1.700,- Sk (56,42 EUR) na sumu 116,- EUR
mesačne a dlžné výživné vo výške 1.073,- EUR za obdobie od 1.9.2007 do 31.10.2009 povolil otcovi
splácať spolu s bežným výživným v 50,- eurových splátkach až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Voči rozsudku sa otec dňa 9.12.2009 odvolal. Vyčítal súdu procesné pochybenie, pretože rozhodol
v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, ktorí sa na súd dostavili, ale sudkyňa A. ich do
pojednávacej miestnosti nezavolala. Okrem toho namietal aj nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov

a nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. 8CoP/43/2010-389 zo dňa 30.6.2010 rozsudok zrušil a vrátil ho
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že otcovi bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom, čo bolo v rozpore so zákonom alebo s inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi.
Opakovane súd rozhodol o návrhu matky po doplnení dokazovania dňa 7.3.2011 rozsudkom č.
22P/44/08-629 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého X. X. zo sumy 1.700,- Sk (56,42 EUR)
na sumu 80,- EUR od 1.9.2007 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 do budúcnosti na sumu 116,- EUR mesačne.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 28.2.2011 vo výške 1.159,- EUR povolil otcovi splácať spolu

s bežným výživným vo výške 10,- EUR mesačne až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol.

Voči rozsudku podala matka odvolanie dňa 28.3.2011. Uviedla, že súd zvýšil výživné na sumu primeranú
pomerom maloletého až 3 roky po podaní návrhu na zvýšenie rozsudku a od podania návrhu len na

sumu80,-EURmesačnebezpatričnéhoodôvodnenia.Anisuma116,-EURmesačneužjejsynovivroku
2011 nepostačovala na všetky jeho odôvodnené potreby, zvýšené aj zlým zdravotným stavom dieťaťa.
Nesúhlasila ani s tým, aby dlžné výživné splácal otec v minimálnej čiastke, čo by v takom prípade splácal
10 rokov. Dožadovala sa aj určenia sumy 33,- EUR na tvorbu úspor pre syna.
K odvolaniu matky sa otec vyjadril v tom zmysle, že považuje rozhodnutie súdu za správne a navrhol

krajskému súdu, aby rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. 8CoP/137/2011-677 zo dňa 28.10.2011 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vec bola dňa 5.5.2014 preradená do senátu F.. X..

Z výpovede matky a oprávneného súd zistil, že oprávnený do 30.6.2015 študoval na Hotelovej
akadémii. Dňa 17.11.2014 mal stužkovú slávnosť. Táto slávnosť prebehla len v kruhu spolužiakov.Študenti mali večeru v hoteli Hilton, boli tam bez rodičov. Večera ich stála okolo 50 - 60,- EUR. Ďalšie
mimoriadne výdavky s tým neboli. Škola, ktorú navštevoval je súkromná a preto mal najvyššie výdavky
so zabezpečením poplatkov za štúdium a školských pomôcok a potrieb. Za školu sa platilo mesačne

45,-EUR.Keďmalnajlepšievýsledkyvtriede,vtedyplatilzaškoluokolo20,-EUR. Malzáujemštudovať
na vysokej škole, ale bolo to spojené s tým, že bude chodiť na prípravu na prijímacie pohovory, ktorú mal
organizovať Slovenský inštitút vzdelávania a keďže bolo málo prihlásených záujemcov, tento kurz sa
neuskutočnil. Nakoniec aj rezignoval na to, aby študoval ďalej. Mal aj nejaké ponuky do zamestnania.

Dňa 9.5.2014 bol súdu doručený návrh už dospelého X. X. na zmenu petitu v konaní č. 22P 44/2008.
Žiadal, aby súd zvýšil výživné zo strany otca od 1.9.2007 do 8.5.2014 na sumu 116,- EUR, a od
9.5.2014 do budúcnosti na sumu 250,- EUR mesačne a taktiež žiadal, aby mu súd priznal tvorbu úspor
zo strany otca vo výške 33,- EUR mesačne od 1.9.2007 do budúcnosti.
Súd dňa 12.5.2015 unesením jeho návrhu na pripustenie zmeny návrhu vyhovel.
Tento návrh odôvodnil oprávnený tým, že je vo 4. ročníku Súkromnej strednej odbornej školy na

Postupimskej ulici v Košiciach. V budúcom školskom roku bude maturovať a bude mať aj stužkovú
slávnosť.Stýmbudúzvýšenévýdavkyazvýšenévýdavkybudemaťajspodávanímprihlášok navysokú
školu, alebo aj na zabezpečenie stužkovej slávnosti, oblečenia a podobne. Od decembra 2013 nie je
s otcom v kontakte. Z výpovede oprávneného súd zistil, že sa pripojil k návrhu svojej matky písomne.
Takisto splnomocnil svojím zastupovaním advokátsku kanceláriu Goga a spol..

Oprávnený v júni 2015 ukončil 5. ročník strednej školy a ďalej neštuduje a ani nikde nepracuje, hľadá
si zamestnanie. Zaregistroval sa na portál Profesia.sk, dal tam svoj životopis a na základe toho sa mu
niektorí zamestnávatelia ozvali, zavolali ho na konkurz. Konkurzov sa zúčastnil, ale ešte doteraz nevie,
ako na nich uspel, zatiaľ sa mu ešte nikto neozval.

Oprávnený žije spolu so svojou matkou, ktorá zabezpečuje jeho potreby. Matka oprávneného pracuje
vo firme T., Q..J..H.., I. Č.. X, F.. Z potvrdení o jej príjme súd zistil, že v roku 2007 bol jej príjem vo výške
13.400,- Sk (444,80 EUR), poberala rodinné prídavky na dve deti a daňový bonus. V roku 2008 mala
príjem vo výške 20.500,- Sk (680,48 EUR), v roku 2009 660,- EUR, v roku 2010 - 810 EUR brutto, v
roku 2011 750,- Eur mesačne, v roku 2012 v roku 2013 v roku 2014 - 790,46 EUR a v roku 2015 -

1.039,93 EUR .

Právna zástupkyňa matky a oprávneného poukazovala na skutočnosť, že otec sa dohodol so svojou
druhou manželkou o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mu mala vyplatiť 16.000,- EUR. Túto
skutočnosť bývalá manželka otca D.. V. X. potvrdila. Uviedla, že počas spoločného života zobrali

spoločný úver na sumu 20.000,- EUR pre potreby jej bývalého manžela, ktoré minul
na svoje podnikanie. Keďže príjmy jej bývalého manžela boli v tom čase veľmi nízke, aby dostali túto
pôžičku musela sa stať ona hlavnou dlžníčkou a ona aj túto pôžičku splácala. Dohodli sa tak, že ju uhradí
celú, takže preto bolo vyplatených jej bývalému manželovi len 16.000,- EUR z hodnoty bytu. V čase, keď
spolu žili, boli príjmy jej manžela veľmi nízke, musela predčasne ukončiť materskú dovolenku a začať

pracovať. Po rozvode ich manželstva bol jej bývalý manžel zaviazaný prispievať na ich syna, ktorý mal
v tom čase 7 rokov sumou 70,- EUR a musel doplatiť aj dlžné výživné. Nemali súdom upravované práva
na čas do rozvodu, ale keďže už asi rok dozadu spolu nežili, bývalý manžel na výživu syna neprispieval
ničím, dohodli sa, že v takej istej výške, o akej rozhodol súd, doplatí aj výživné, ktoré jej neposkytoval
rok spätne, čiže asi rok, približne v roku 2012 - 2013 jej platil na syna sumu 140,- EUR mesačne. Na

potreby ich syna ináč, ako súdom určeným výživným, neprispieva. Obdarúva ho len pri príležitosti jeho
sviatkov, alebo na Vianoce. Stretávajú sa spolu každý druhý víkend.

Z výpovede otca oprávneného súd zistil, že si pravidelne hľadal zamestnanie a musel to preukazovať
na úrade práce, kde bol registrovaný od 1.1.2013 ako uchádzač o zamestnanie. Prácu si hľadal cez

internetové stránky www.profesia.sk a www.kariera.sk
a oslovoval potencionálnych zamestnávateľov.

Pracoval pre firmu M., Q..J..H.., Q. Q. K. Č.. X/A, XXX XX A. - A., na dohodu o vykonaní prác.
Dohoda o vykonaní práce s firmou M., s.r.o. bola vypracovaná dňa 16.2.2015. Bolo v nej uvedené, že

pracovnoprávny vzťah sa začína dňa 17.2.2015 na pracovný post elektromontér. Miestom výkonu práce
mali byť Košice. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá odmena vo výške 4,- EUR/hod.
brutto. Predložil súdu ročné zúčtovanie preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti
za zdaňovacie obdobie roku 2014, kde je uvedené, že táto firma M., s.r.o. vyplatila otcovi za celý rok624,- EUR. Je tam uvedené aj potvrdenie o odmene za zárobkovú činnosť za rok 2015, vo februári bola
hrubá mzda 32,- EUR a po odpočítaní odvodov 27,72 EUR. Pracovnú zmluvu mal otec uzavretú na
dobu určitú do 31.12.2015.

Uzatvoril s touto firmou M., s.r.o., so sídlom K. Č.. X/A, XXX XX A.Š. - A., zastúpenou D.. G. V.,
konateľom spoločnosti podľa § 226 a nasl. zákona č. 311/2001 Zb. dohodu o vykonaní práce tak,
že pracovnoprávny vzťah otca začína dňom 17.2.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu elektromontéra,
miestom výkonu práce sú Košice. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá odmena vo výške
4,- Eur/hod. brutto. Táto odmena je splatná posledný kalendárny deň nasledujúceho mesiaca. Práca

bude vykonávaná do 31.12.2015 a dohodnutý rozsah pracovnej úlohy je maximálne 350 hodín ročne.
Kým je v skúšobnej lehote, nebolo dohodnuté nič o tom, že by mohol dostávať nejaké podiely na zisku,
alebo nejaké odmeny. Taktiež nemôže pracovať viac ako osem hodín denne. Nie je to až taký veľký
rozdiel oproti predchádzajúcim príjmom, ale je rád, že vôbec si našiel miesto s pracovnou zmluvou na
dobu neurčitú. Verí tomu, že keď s ním budú spokojní aj naďalej a skončí sa mu skúšobná doba, že
bude mať aj vyšší príjem.

Iný príjem otec nemal. Sociálne dávky nepoberal vzhľadom k tomu, že v čase, keď pracoval ako
živnostník neodvádzal do zamestnaneckého fondu poplatky a aj keď vedel prispievať na výživu staršieho
syna sumou 116,- EUR a na výživu mladšieho syna sumou 70,- EUR, tieto peniaze si musel a musí
požičiavať od svojich rodičov.

Ďalšie brigádnické práce nevykonával, mal záujem na vykonávaní prác pre túto firmu, ktorá mu sľúbila
v budúcnosti zamestnať aj na plný pracovný úväzok. Čakal, kedy ho tento zamestnávateľ do práce
zavolá. Do tejto práce nechodil každý deň, volali ho tam podľa potrieb firmy. Napriek tomu však chodil
na vypísané konkurzy do iných firiem, ak by bol úspešný, bol by do niektorej z nich nastúpil.

V Slovenskej poisťovni Allianz mal uzatvorené v rokoch 2008 - 2015 investičné poistenie. Poistná
zmluva bola zrušená na základe žiadosti poistníka a prislúchajúca časť zostatku vo výške 294,55 EUR
mu bola dňa 7.10.2012 poukázaná na jeho účet a ďalšie investičné poistenie č. 0372974 so začiatkom
poistenia 30.11.2004 . Aj táto zmluva bola zrušená na základe jeho žiadosti k 10.11.2009 a bol mu
vyplatený zostatok vo výške 536,01 EUR dňa 20.11.2009.

Bolo zistené, že otec platil od 1.9.2007 do 31.5.2011 na výživu syna 56,43 EUR. Dňa 13.6.2011
zaplatil 56,43 EUR; 28.6.2011 uhradil sumu 236,- EUR a dňa 29.6.2011 uhradil sumu 66,57 EUR. Od júla
2011 až doteraz otec posiela synovi pravidelne mesačne sumu 126,- EUR. V októbri 2012 uhradil 130,-
EUR; v mesiaci január 2014 uhradil sumu 125,- EUR a vo februári 2014 uhradil sumu 127,- EUR. Sumu

236,- EUR v júni 2011 zaplatil otec naraz, pretože vtedy prvostupňový súd neprávoplatným rozhodnutím
výživné zvýšil. Otec čakal na to, ako bude rozhodnuté na krajskom súde a medzitým došlo k podaniu
návrhu na výkon exekúcie, takže vtedy otec doplatil peniaze naraz.

Otec oprávneného začal pracovať a získavať odmenu za prácu len od augusta 2014. Stále ho živia jeho

rodičia, ktorí mu peniaze požičiavali. Preto potom, čo vyporiadal svoje BSM s bývalou manželkou a
manželka ho vyplatila určitou čiastkou peňazí, jeho otec si požičané peniaze od syna nárokoval. Dostal
od bývalej manželky spolu 16.000,- EUR. Prvú čiastku 8.000,- EUR mu jeho bývalá manželka vyplatila
ešte pred notárom, pred ktorým podpisovali zmluvu - dohodu a druhú čiastku mu vyplatila vtedy, keď
bola v katastri uvedená ako výlučná vlastníčka ich spoločného bytu. Prvú časť mal vyplatenú v októbri

2014 a druhú časť asi dva mesiace potom. Aj svedok potvrdil, že mu syn tieto peniaze odovzdal.

Právna zástupkyňa oprávneného poukazovala na to, že otec napriek tomu, že deklaruje, že má len
minimálne príjmy, vycestoval do Kanady. Otec potvrdil, že do Kanady odcestoval za svojou sestrou
12.6.2015 a vrátil sa 5.7.2015. Sestra ho tam pozvala a uhradila mu aj letenku. Hradila aj všetky jeho

výdavky, ktoré mal s návštevou u nej.

Súd vypočul v konaní aj rodičov povinného, ktorí uviedli, že ich syn už dlhú dobu žije u nich, lebo
mu nevyšlo ani jedno z manželstiev. Vnuka z prvého manželstva mali veľmi radi, radi ho doma vítali.
Ich syn pracuje asi 2 - 3 roky na dohodu pre firmu M. a vedia o tom, že tam zarába len minimum

finančných prostriedkov, preto od neho ani nežiadajú, aby prispieval do domácnosti. Naopak oni mu
pomáhajú uhrádzať vyživovacie povinnosti voči jeho dvom deťom. Na staršieho syna platí 126,- EUR a
na mladšieho syna platí 70,- EUR mesačne. Skoro stále mu pomáhajú toto výživné platiť. Ich syn stratil
zamestnanie, resp. musel vrátiť živnosť z dôvodu, že sa tak zhoršila hospodárska situácia, že mnohíživnostníci živnosti vracali a medzi nimi bol aj ich syn, pretože nemal zákazky, nemal čo robiť. Musel
však platiť odvody a dane. To bol hlavný dôvod, prečo vrátil živnostenské oprávnenie. Potom pracoval
pre túto firmu len na dohodu. Od 15.10.2015 mal byť zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na

dobu neurčitú, preto tam robil aj za nižšiu mzdu, pretože mal vo výhľade, že bude túto odbornú prácu
pre konkrétneho zamestnávateľa vykonávať. Do domácnosti svojich rodičov neprispieva. Kým ešte do
roku 2011 pracoval ako živnostník, tak prispieval, ale keď živnosť vrátil, prestal pravidelne prispievať.
Býva u nich asi 3 - 4 roky.
Svedok poberá starobný dôchodok vo výške 560,- EUR a jeho manželka má dôchodok okolo 470,- EUR.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného vo výške navrhovanej oprávneným. Súhlasil so zvýšením
výživného za obdobie od 1.9.2007 do 31.8.2010 na sumu 80,- EUR mesačne a od 1.9.2010 do
budúcnosti na sumu 116,- EUR mesačne, tak ako to bolo určené rozsudkom zo dňa 7.3.2011. Pokiaľ
oprávnený požaduje zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 56,43 EUR na sumu 116,- EUR mesačne, čo
je viac ako dvojnásobok pôvodnej výšky a to už od 1.9.2007, podľa názoru otca od poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti v roku 2005 do 31.8.2010, teda do nástupu oprávneného na strednú školu,
nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v tejto výške a to
ajzdôvodu,ženedošlokpodstatnémunárastu,čizmenevýdavkovnastraneoprávneného,ktorývtomto
období rovnako aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti už bol žiakom II. stupňa základnej
školy, pričom príjmy otca v porovnaní s rokom 2005 zostali v tomto období približne na rovnakej úrovni.

Naopak narástli jeho celkové výdavky aj z dôvodu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosti k
synoviE.,ktorýsanarodilvroku2006.Otecmázato,žezvýšenievýživnéhonanavrhovanúčiastku116,-
EUR je dôvodné až od 1.9.2010, kedy oprávnený nastúpil na strednú školu, čo možno považovať za takú
zmenu jeho pomerov, ktorá bola spojená so zvýšenými výdavkami. Čo sa týka požadovaného zvýšenia
výživného na sumu 250,- EUR od 9.5.2014, podľa názoru otca oprávnený neuviedol žiadne dôvody,

ktoré by odôvodňovali viac ako ďalšie dvojnásobné zvýšenie výživného oproti pôvodne navrhovanej
výške. Skutočnosť, že oprávnený nadobudol plnoletosť nepredstavuje sama o sebe žiadnu zmenu jeho
pomerov. K zmenám na strane oprávneného po 9.5.2014 nedošlo, keď oprávnený rovnako ako predtým
navštevoval aj v tomto období rovnakú strednú školu. Pokiaľ oprávnený odôvodňoval potrebu zvýšenia
výživného výdavkami spojenými s prípravou na vysokoškolské štúdium, je potrebné uviesť, že žiadnej

takej prípravy sa nezúčastnil z dôvodu jeho nezáujmu o vysokoškolské štúdium, čo sám potvrdil na
pojednávaní dňa 31.3.2015, keď uviedol, že štúdia má počas piatich rokov zatiaľ dosť. Navyše v období
po 1.1.2013, teda po ukončení podnikania otca, došlo na strane otca k výraznému poklesu jeho príjmov.
Otec preukázal, že počas celého tohto obdobia vyvíjal maximálne úsilie nájsť si zamestnanie vo svojom
odbore,očomsvedčíajto,žeprijalprvúreálnupracovnúponuku,ktorúdostalaodseptembra2014začal

vykonávaťprácenadohodu,ikeďlenbrigádnicky,avšaksprísľubomtrvaléhopracovnéhopomeru,čosa
mu podarilo dosiahnuť až v októbri 2015. Ani jeho mzda vo výške 380,- EUR brutto mu však nedovoľuje
platiť výživné vo výške 250,- EUR, čo je viac ako 2/3 - iny jeho mzdy a už vôbec nie požadované výživné
na tvorbu úspor. Poukazoval na to, že treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že príjmy matky od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2005 výrazne a konštantne rástli. Matka po materskej dovolenke

nastúpila do zamestnania a už v roku 2007 dostávala mzdu vo výške približne 450,- EUR mesačne a táto
postupne každoročne sa zvyšovala až na momentálnu priemernú výšku 1.000,- EUR v roku 2015. Nie
je možné aplikovať ustanovenie paragrafu 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, lebo nie sú splnené podmienky
na jeho aplikáciu, keďže otec dokladoval všetky svoje príjmy a výdavky a splnil všetky povinnosti, ktoré
toto zákonné ustanovenie predpokladá. Čo sa týka sumy poskytnutej rodičom otca vo výške 16.000,-

EUR, nešlo o vrátenie daru, ale o vrátenie peňažných plnení, ktoré rodičia otcovi poskytovali v čase,
keď bol nezamestnaný a nevedel prispievať na ich domácnosť. Ak by napriek týmto skutočnostiam určil
súd výživné vo výške, ktorá presahuje čiastky výživného, ktoré už otec v rozhodnom období uhrádzal,
žiadal otec na dlžné výživné započítať sumu, ktorú v tomto období otec zaplatil nad rámec právoplatne
určenej vyživovacej povinnosti, ako aj poskytnuté vecné plnenia. ktoré vyčíslili vo výške 245,96 EUR.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Súd sa priklonil k tvrdeniam právnej zástupkyne matky a oprávneného, že v čase, keď otec podnikal, t.j.

v rokoch 2007 - 2011 je potrebné vychádzať z jeho vtedajšieho obratu vo firme a nie z čistého zisku.
Otec v roku 2007 mal príjem vo výške 68.000,- Sk (2.257,19 EUR) brutto, od 1.9.2007 podnikal ako
živnostník a základ dane bol vo výške 138.021,- Sk (4.581,46 EUR), za rok 2008 mal príjmy vo výške
480.535,- Sk (15.950,84 EUR) a výdavky 366.116,- Sk (12.152,82 EUR), zisk mal vo výške 114.419,-
Sk (3.798,02 EUR). V českej firme pracoval do júna 2009 a jeho priemerný mesačný príjem bol 589,40

EUR netto. V roku 2010 mal príjem z podnikateľskej činnosti v priemere 380,- EUR. V roku 2011
otec bol dlhšiu dobu nezamestnaný a to od 1.1.2013 a doteraz je zaradený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Od 11.8.2014 pracoval na dohodu o vykonaní práce pre spoločnosť M., s.r.o., so sídlom
A., F. Č.. XXX ako elektromontér. Mal dohodnutú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2014 a
mohol odpracovať maximálne 350 hodín ročne. Uviedli, že za toto obdobie v auguste 2014 zarobil

83,14 EUR; v septembri 2014 zarobil 117,78 EUR; v októbri 2014 zarobil 110,85 EUR; v novembri 2014
zarobil 110,85 EUR.Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k citovaným
zákonnýmustanoveniamdospelsúdkzáveru,ženastranemaloletéhojehorastomavyspievaním došlo
k pravidelnej zmene jeho potrieb. Fyzickým rastom a psychickým vyspievaním sa jeho potreby menili

každým rokom, či to už boli potreby základné - strava a odievanie, rovnako školské potreby a potreby
na jeho všestranný rozvoj, výdavky na lekárske ošetrenia. Oprávnený bol na výživné od otca odkázaný,
matka zo svojho príjmu dokázala zabezpečiť len základné potreby ich syna. Obom rodičom však pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka mala v roku 2007 príjem o polovicu nižší ako otec oprávneného.
Ak otec bol schopný v čase, keď nikde nepracoval, resp. pracoval za mzdu nižšiu ako minimálna mzda

prispievať na syna sumou 116,- EUR mesačne, v čase, keď podnikal a mal príjmy vyššie, nebol dôvod
vyhovieť jeho žiadosti o určenie výšky výživného vo výške 80,- EUR mesačne ako navrhoval.
Súd nepriznal oprávnenému výživné vo výške 250,- EUR za obdobie od jeho plnoletosti, ani sumu na
úspory vo výške 33,19 EUR vzhľadom k tomu, že sa v konaní nepreukázalo, že otec mal vyššie príjmy
ako deklarované.

Súd pri určení výživného však prihliadol aj k ustanoveniam § 75 Zákona o rodine v tom, že zákonná
vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov
každého rodiča. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t.j.
či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp.
či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Preto súd pri určení výšky výživného nevychádzal len

z prezentovanej odmeny otca poskytovanej mu firmami, v ktorých bol a je zamestnaný, ale z fiktívnej
sumy, pretože dospel k záveru, že povinný bezdôvodne zotrvával v očakávaniach zamestnania sa vo
firme, ktorá mu prisľúbila uzatvoriť pracovný pomer na dobu neurčitú a nehľadal si zamestnanie v iných
sférach, resp. v zahraničí.

Zvýšením výživného od 1.9.2007, kedy sa začal školský rok oprávneného na druhom stupni štúdia,
s čím sú pravidelne zvyšované výdavky rodičov školopovinných detí, do 30. 6.2015, kedy maturitnou
skúškou ukončil oprávnený štúdium a teoreticky sa mohol zamestnať, vzniklo dlžné výživné ako násobok
jeho zvýšenia o 59,58 EUR vo výške 1.601,65 EUR, ktoré s prihliadnutím k reálnym príjmom otca a
ustanoveniu § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi splatiť vo dvoch splátkach. Po

zvýšení výživného by mal otec za uvedené obdobie zaplatiť 10.440,- EUR, avšak dobrovoľne uhrádzal
sumu vyššiu ako mal určenú a do 31.10.2015 zaplatil 8.838,35 EUR. Súd neodpočítal od dlžnej sumy
cenu za darčeky, ktoré otec v priebehu tohto obdobia kúpil synovi, keďže neslúžili na jeho výživu alebo
zabezpečovanie jeho základných potrieb.

Súd vyhovel žiadosti otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, pretože tak, ako uviedol vo svojom
návrhu, oprávnený má možnosť sa zamestnať, ak neštuduje na vyššom stupni štúdia, ktoré ukončil
maturitnou skúškou. Nezobral do úvahy tvrdenia oprávneného, že s návrhom otca ukončiť jeho
vyživovaciu povinnosť k synovi nesúhlasí z dôvodu, že jeho otec si počas ôsmich rokov nebol schopný
nájsť primeranézamestnanie,hocimalužsvoj vekadlhoročné pracovnéskúsenosti.Onakoabsolvent

má na hľadanie si práce oveľa ťažšie podmienky. Od 4.12.2015 vykonáva absolventskú prax vo firme
F. C. &. C.. Odmenu mu bude vyplácať úrad práce, ktorý mu absolventskú prax zabezpečil.
Návrhu otca súd vyhovel z dôvodu, že aj keď oprávnený nemá ešte stabilnú prácu, ktorá by zodpovedala
jeho kvalifikácii, predsa len nie je bez akýchkoľvek príjmov. V zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine
je oprávnený ukončením prípravy na povolanie schopný sám sa živiť.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.