Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224584
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514224584.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: T. Ö. N. U. X. Z.
V. Ý. , narodený XX.XX.XXXX, bytom F., V. XX proti odporkyni: C. Ö. N. U. X. Z. V. Á. , rod. J., narodená
XX.X.XXXX, bytom F., V. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou, so sídlom Cukrová 14,
Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V.

zo dňa 08. septembra 2015, č.k. 14C 482/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 08. septembra 2015, č.k. 14C 482/2014-70,
p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 08.09.2015, č.k. 14C 482/2014-70, rozviedol manželstvo
účastníkov T. Ö., nar. XX.XX.XXXX a C. Ö., rod. J., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Zbehy, vo zväzku X, roč. XXXX, strana XX, por. č. XX.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom oboch účastníkov, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, zistil, že nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po roku 1990, kedy

odporkyňa podľa vyjadrenia navrhovateľa presadzovala náboženskú vieru v rodine, odmietala
sexuálne spolužitie a žiarlila, keďže sa stretával v sieti novinových stánkov s mnohými zákazníčkami.
Navrhovateľ má vážnu známosť s inou ženou, k odporkyni stratil akýkoľvek citový vzťah a nevidí nádej
na obnovu manželského spolužitia, keďže manželstvo je podľa neho trvale a hlboko rozvrátené už
dlhší čas. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila z dôvodu finančnej neistoty, ktorá
by nastala po rozvode manželstva. Má obavy, že ju navrhovateľ pripraví o byt. Poukázala na to, že

navrhovateľ požíval a požíva alkoholické nápoje, chodieval z roboty rovno do krčmy a nie domov,
míňa spoločne nadobudnuté peniaze na mimomanželské známosti a zariaďuje si byt v Spišskej Novej
Vsi za spoločné peniaze. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala nezodpovedný prístup
navrhovateľa k spoločne nadobudnutým finančným prostriedkom. Odporkyňa mala snahu o obnovu
manželského spolužitia s navrhovateľom, avšak on ju odmieta. Navrhovateľ vylúčil obnovu manželského
spolužitia, nakoľko má vážny vzťah s inou ženou. Deti z manželstva sú už plnoleté.

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že manželstvo účastníkov je v
súčasnej dobe iba formálnym manželským zväzkom dvoch ľudí, ktorí stratili k sebe citový vzťah a
navrhovateľ má vážnu známosť s inou ženou. Účastníci intímne spolu nežijú, navrhovateľ sa odsťahoval
zo spoločnej domácnosti a manželstvo je iba formálne. Odporkyňa chcela v manželstve zotrvať iba z
dôvodu problémov, ktoré nastanú po rozvode manželstva s bývaním, obávala sa, že ju navrhovateľ

pripraví o byt. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
manželstvo neplní svoj účel a od navrhovateľa nemožno v budúcnosti očakávať obnovenie manželskéhospolužitia, súd prvého stupňa v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, je podľa názoru súdu prvého stupňa
skutočnosť, že účastníci majú rozdielne názory a predstavy o spoločnom spolužití, inú životnú filozofiu

a hlavne nezodpovedné správanie sa navrhovateľa v manželstve, jeho nevera a nezodpovedný
prístup navrhovateľa k spoločne nadobudnutým financiám. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 18, § 23
ods. l, 2 Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením
§ 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súčasne, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Odporkyňa v rámci svojho odvolania poukázala na to, že niekoľkokrát prezentovala svoj
nesúhlas s rozvodom manželstva, pričom súd prvého stupňa neurobil žiaden úkon, ktorý by mohol viesť
k odstráneniu príčin rozvratu manželstva, napríklad tým, že mohol navrhnúť, aby manželia absolvovali

psychologické poradenstvo. Odporkyňa má za to, že vzťah navrhovateľa s inou ženou považuje za
prechodný stav a manželstvo má stále nádej na záchranu. Uviedla, že absolvovanie psychologického
poradenstva by mohlo viesť u manželov k obnoveniu spolužitia, prípadne zistiť, či sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Až po takto vykonanom dokazovaní by súd prvého stupňa mohol konštatovať,

či je manželstvo trvalo rozvrátené, alebo ide iba o prechodný stav, ktorý je možné ešte napraviť. V rámci
odvolania ďalej uviedla, že súd prvého stupňa sa nezameral na zisťovanie príčin, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne neprihliadol. Ďalej uviedla, že napriek tomu, že
predložila súdu dôkazy o nehospodárnom nakladaní odporcu so spoločnými finančnými prostriedkami,
súd prvého stupňa žiadnym spôsobom tieto dôkazy nevyhodnotil, ani nepreskúmal, a preto z uvedených

dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na nové konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez
nariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.),keďprenariadeniepojednávaniapodľaustanovenia§214
ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.).
O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa odporkyne, upovedomení
zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť
nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1982, že z tohto
vzťahu pochádzajú tri deti, dve dcéry v súčasnosti plnoleté a maloletý Y., ktorý zomrel ako 3-mesačný,
pričom je zrejmé, že viac ako desať rokov si manželstvo neplní žiadnu z funkcií manželstva. V
súčasnosti má navrhovateľ vážnu známosť, pričom obnovenie manželského spolužitia je podľa jeho

názoru nemožné. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva,
a síce, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Na
zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu

medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva, biologickej,
výchovnej, hospodárskej, funkcie, vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie,
bezpečieaistotudeťompochádzajúcimzmanželstva.Prechodnýakrátkodobýnesúladmedzimanželmi
nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na rozvod manželstva. V prejednávanej veci po vykonanomdokazovaní bolo ustálené, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a
síce vážnosť narušenia manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo si
nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, od manželov

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Za týchto okolností, ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol
vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa neurobil žiaden
úkon, ktorý by mohol viesť k odstráneniu príčin rozvratu manželstva, napríklad prostredníctvom
psychologického poradenstva. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z výpovede navrhovateľa
vyplýva, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a nariaďovanie psychologického
poradenstva za účelom zachovania takpovediac „formálneho“ manželstva je v danom prípade
bezpredmetné. Odporkyňa v rámci odvolania poukázala na to, že intímny vzťah navrhovateľa s inou

ženou považuje za prechodný stav a manželstvo má stále nádej na záchranu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že navrhovateľ v rámci svojej výpovede uviedol na pojednávaní konanom dňa
08.09.2015, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, pričom samotná odporkyňa v rámci
svojho výsluchu uviedla, že spolužitie chcela obnoviť, avšak navrhovateľ ho odmieta. Z uvedeného je
teda zrejmé, že je bezpredmetné, či mimomanželská známosť má prechodnú povahu alebo nie. Zo

zápisnice z pojednávania odvolací súd taktiež zistil, že manželia spolu intímne nežijú už viac ako 10
rokov, nehospodária spolu, pričom samotná odporkyňa tvrdila, že manžel ju podvádzal a týral. V rámci
odvolania ďalej odporkyňa uviedla už iba také dôvody, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvého
stupňa, a s ktorými sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že
manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, nemožno nikoho nútiť nasilu v ňom zotrvať v prípade,

ak sú splnené zákonné podmienky pre rozvod, o čo ide v prejednávanej veci.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s ustanovením § 224

ods.1, § 144 veta prvá O.s.p. Okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o
náhrade trov konania podľa § 144 veta druhá O.s.p.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.