Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát Doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. júna 2014 č.k. 10C/162/2012-191 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „ okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 30.
júna 2014 č.k. 10C/162/2012-191 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená:
1/ nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach
vedených na tomto okresnom súde pod sp.zn. 4Er/817/2010, 4Er/754/2010, 4Er/730/2010,
4Er/97/2011, 4Er/928/2009, 4Er/591/2011, 4Er/427/2010, 4Er/755/2009, 4Er/623/2011, 4Er/930/2009,
4Er/1042/2010, 4Er/754/2009, 4Er/815/2010, 4Er/837/2009, 4Er/95/2010, 4Er/1041/2010,
4Er/962/2010, 4Er/55/2011, 4Er/94/2011, 4Er/738/2011, 4Er/1004/2010, 4Er/788/2010, 4Er/399/2011,

4Er/95/2011, 4Er/603/2011, 4Er/966/2010, 4Er/756/2010, 4Er/860/2010, 4Er/844/2010, 4Er/602/2011,
4Er/967/2010, 4Er/477/2010, 4Er/282/2010, 4Er/109/2011, 4Er/839/2009, 4Er/13/2010, 4Er/818/2010,
4Er/754/2010, 4Er/819/2010, 4Er/865/2009, 4Er/645/2010, 4Er/34/2011, 4Er/722/2010, 4Er/261/2010,
4Er/158/2011, 4Er/201/2011, 4Er/719/2010, 4Er/60/2011, 4Er/692/2009, 4Er/1/2010, 4Er/840/2009,
4Er/627/2011, 4Er/200/2011, 4Er/738/2011, 4Er/823/2010, 4Er/592/2011, 4Er/202/2011, 4Er/420/2011,
4Er/718/2010, 4Er/350/2010, 4Er/33/2011, 4Er/602/2011 konkrétne tým, že súd rozhodol o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po zákonnej 15 dňovej

lehote,
2/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na okresnom súde pod sp.zn.
4Er/94/2010, 4Er/375/2010, 4Er/257/2009, 4Er/620/2009, 4Er/698/2008 a 4Er/265/2010 konkrétne tým,
že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní,
3/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn.
4Er/152/2003, 4Er/288/2006, 4Er/341/2005 a 6Er/28/2005 konkrétne tým, že súd nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote.Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v exekučných veciach
uvedených vyššie pod bodom 1/ v priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadal oprávneného, ako aj rozhodcovský súd o súčinnosť za
účelom náležitého preskúmania žiadosti o udelenie poverenia. Žalobkyňa ako oprávnená neposkytla
súdu dostatočnú súčinnosť. Súd bol nútený obrátiť sa na rozhodcovský súd, ktorý taktiež nie vo

všetkých prípadoch reagoval na výzvu súdu. Z týchto dôvodov nebolo možné rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní. Vo všetkých rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, exekučný súd vyhodnocoval rozhodcovskú doložku a dospel k záveru o jej neplatnosti z
dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Práve táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. Skutočnosť, že súd žiadostiam o udelenie poverenia nevyhovel, nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Ďalej súd konštatoval, že zákonná lehote 15 dní je určená

na udelenie poverenia, nie je však súčasne aj lehotou na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.
Uvedená lehota je lehotou poriadkovou, a jej nedodržanie nemôže byť kvalifikované ako prieťah v
konaní. Nedodržaním lehoty sa súd nedopustil nesprávneho úradného postupu zvlášť za situácie, keď
vykonával procesné úkony potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia.

Pokiaľ ide o exekučné konania uvedené pod bodom 2/, vo všetkých prípadoch bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, čo viedlo exekučný súd k nutnosti jeho preskúmania, za ktorým účelom súd
požiadal opätovne o súčinnosť žalobkyňu ako oprávnenú a príslušný rozhodcovský súd, a po doručení
spisu rozhodcovského súdu bolo bez zbytočného odkladu vo všetkých veciach vydané poverenie. V
exekučnom konaní pod sp. zn. 4Er/257/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 25.

mája 2009 a poverenie bolo vydané dňa 26. mája 2009. Aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/620/2009
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 14. októbra 2009 a poverenie bolo vydané dňa 15.
októbra2009.Voveci4Er/698/2008bolažiadosťoudeleniepovereniadoručenásúdu1.decembra2008
a poverenie bolo vydané dňa 5. decembra 2008. (Súdnemu exekútorovi poverenie bolo doručené dňa
12.12.12.2008).Vovecisp.zn.4Er/94/2010bolovydanépovereniepozákonnej15dňovejlehotepotom,

čo odvolací súd na odvolanie žalobkyne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo veci 4Er/375/2010 žiadosť o udelenie
poverenia bolo doručená súdu dňa 7. júna 2010 a poverenie bolo vydané až 15. novembra 2010, ale
to len z dôvodu absencie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok, ktoré boli získané súdom až po
niekoľkonásobných urgenciách. Rovnaký osud mala aj vec sp. zn. 4Er/265/2010. Naviac v uvedených

veciach exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, na ktorý sa lehota 15 dní v zmysle § 44 ods.2
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučného poriadku) v
znení účinnom od 1. júna 2010 nevzťahuje.

V exekučných konaniach vymenovaných pod bodom 3/, vykonaným dokazovaním súd zistil, že

rozhodnutiu súdu predchádzali úkony - žiadosti poverenému exekútorovi o vyčíslenie trov exekúcie,
keďže v prípade rozhodovania o zmene exekútora súd musí rozhodnúť aj o náhrade trov pôvodného
exekútora, na ktoré má právo podľa § 196 prvej vety Exekučného poriadku. Ak pôvodný exekútor
neposkytol včas súčinnosť, objektívne nemohol exekučný súd dodržať uvedenú lehotu, ako tomu
bolo aj v preskúmavaných veciach. Nedodržanie tejto lehoty nepovažoval súd za nesprávny úradný

postup. Akokoľvek, vychádzajúc z toho, že porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky a všeobecný súd nemá preto právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní, za právne
významnú považoval skutočnosť, že sťažnosti žalobkyne na prieťahy v exekučných konaniach
evidované na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. Spr/8/2010, Spr/29/2010, Spr/30/2010, Spr/37/2010

a Spr/21/2011 boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Poukázal taktiež na rozhodovaciu činnosť
ústavného súdu, ktorý síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie ústavného práva, pretože sa v takýchto prípadoch
prihliada na všetky okolnosti danej veci. Konštatoval, že pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora v lehote 30 dní, nedopustil sa nesprávneho úradného postupu v konaní.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17. januára 2014, predloženého žalobkyňou súd zistil, že
týmto bola stanovená majetková škoda, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Škoda bola stanovená tak, že v prípadežalôb označených pod bodom 1/ a 2/ škoda bola stanovená vo výške 30,76 € a pokiaľ ide o žaloby
označené pod bodom 3/, škoda bola stanovená vo výške 31,68 €. Tento dôkaz súd hodnotil ako
listinný dôkaz a konštatoval, že znaleckému ústavu neprináleží hodnotiť, či sa v danom prípade jedná o

nesprávny úradný postup, lebo túto otázku je kompetentný posúdiť len súd. Vzhľadom na skutočnosť,
že znalecký posudok vychádzal zo všeobecných štatistických údajov, bol pre potreby konania, kde sa
žalobkyňa domáha individuálnej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z exekučného konania voči
konkrétnemupovinnému,nepoužiteľný.Žalobkyňavžalobetvrdilavynaloženienákladovrôznehodruhu,
avšak nepripojila ani jeden listinný dôkaz, ktorý by tieto náklady (aj) skutočne preukazoval.

Návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o jej ústavnej sťažnosti súd zamietol dôvodiac, že neexistuje relevantný dôvod na prerušenie
konania, a preto opätovnému návrhu na prerušenie konania nevyhovel.

Okresnýsúdvecprávneposudzovalpodľaustanovení§3,§9,§15,§16,§17a§19zákonač.514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v spojení s ustanoveniami § 41 a § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku) a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prvom
rade sa súd zaoberal (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku
a dospel k záveru, že žalobou uplatnené nároky nie sú premlčané. Vyhodnotil aj splnenie podmienok

predbežného prerokovania nároku a dospel k záveru, že aj keď žaloby boli podané v niektorých
prípadoch skôr, ako uplynula lehota 6-tich mesiacov na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku, vzhľadom na názor žalovanej prezentovaný vo vyjadrení k žalobe, v zmysle ktorého by
žiadostiam nevyhovela, v konaní pokračoval. Následne skúmal splnenie zákonných predpokladov pre
priznanie nároku uplatneného žalobou a dospel k záveru, že nebola splnená prvá z podmienok, a to

existencia nesprávneho úradného postupu, z ktorého dôvodu nevykonával dokazovanie na preukázanie
splnenia ostatných predpokladov, vrátane preukázania vzniku a výšky škody a nemajetkovej ujmy.

V konaní súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mohol kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.
Nezistil, že by bol exekučný súd nečinný a spôsoboval zbytočné prieťahy, pretože pokiaľ aj súd

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote a boli prítomné ojedinelé prekročenia lehôt vyplývajúcich z
Exekučného poriadku, tie boli spôsobené nesúladnou činnosťou žalobkyne ako oprávnenej a v ďalšom
rade aj rozhodcovského súdu, ktorý doručoval jednotlivé rozhodcovské spisy s časovým oneskorením.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila,

a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že

prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s
označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým
právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej

návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V
čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu

ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným

súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala žalobkyňa mať možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovalana výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Poukázala na to, že predložila dôkaz o

vzniku škody, a to znalecký posudok 1/2014 a týmto preukázala, že nesprávny úradný postup mal na ňu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku, a to v posudku určenej výške. Nenáležité je
preto tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody postupom exekučného
súdu. Mala za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody. Pokiaľ ide o jej návrh na prerušenie konania, argumentovala, že súd bol povinný o tomto osobitne

rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej, lebo takto ju zbavil možnosti podať opravný prostriedok proti
tomuto rozhodnutiu.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. júna 2016 o 12.40 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 21. júna 2016 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené
podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne
vecposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne

v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 30.
júna 2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 30.6.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne dňa 19.6.2014 a žalovanej dňa 19.6.2014 (viď č. l. 173 p.v.).

Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2

O.s.p..

Dňa 26.6.2014 bola súdu doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím
krajského súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, z ktorého dôvodu podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto podanú

sťažnosť navrhla zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o jej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu navrhla aj zrušiť pojednávanie.

Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody v
zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania.
Na pojednávaní dňa 30.6.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Rožňava, ako aj ďalšími listinami, ktoré
sú súčasťou tohto spisu a pripojených spisov, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
Poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo doručené písomne účastníkom konania dňa 10 . januára

2013 žalobkyni (viď č.l. 25-26 spisu) a dňa 10. januára 2013 žalovanej (viď č.l. 27 - 28 spisu).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené

podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní,
že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva
navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný

vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudca JUDr. Marián
Tengely nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.októbra 2012 č.k. 9NcC/15/2012-15. Toto rozhodnutie bolo

doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11.12.2012 a žalovanej dňa 11.12.2012 (č.l. 19 p. v.)
a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom

a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených na tomto súde, ako sú
vyššie označené pod bodmi 1/ až 3/ a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého rozsudku,
z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto námietka
žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje

rozhodnutie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, pretože samotným nevyhovením návrhu
sa súd nedopúšťa nesprávneho úradného postupu. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že nejde o nesprávny

úradný postup, ak výsledkom postupu orgánu štátu je vydanie rozhodnutia. V tomto prípade možno sa
domáhať iba náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia. Aj v prípade posudzovania uplatneného
nároku titulom zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia, ktorým by malo byť uznesenie
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, odvolací súd poukazuje na nepreukázanie splnenia
zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia,

pretože predpokladom uplatnenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, a to pre nezákonnosť
príslušným orgánom v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.

V prejednávanej veci zmena alebo zrušenie rozhodnutí okresného súdu uvedených vyššie pod bodom

1/, ktorými bola žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá, preukázané nebolo a vzhľadom
nanesplnenietejtopodmienkyprevzniknárokujeskúmanieexistencieďalšíchpodmienokbezprávneho
významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava sa v exekučných
konaniach uvedených vyššie pod bodom 1/ a 2/ nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že
nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to bez ohľadu na to,
či zamietol žiadosť o udelenie poverenia alebo vydal poverenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu navykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 1/ išlo o prípady, kedy súd zistil rozpor exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého dôvodu zamietol žiadosť o udelenia poverenia,
a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Rovnako súd
nebol viazaný vyššie uvedenou lehotou v exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2/, keďže
v týchto veciach exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky.

Odvolací súd konštatuje, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj

za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým

by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje ku všetkým
vyššie uvedeným rozhodnutiam, teda aj k rozhodnutiam uvedeným pod bodom 2/ a 3/, v ktorých
žalobkyňa namieta prieťahy v konaní, spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí 15 dňovej lehoty a v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní
existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Rožňava vo všetkých vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nedôvodná
je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške škody
- znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým

znaleckým posudkom.

K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania z

dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1,2 O.s.p., keďže v čase
rozhodovania súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9NcC/15/2012 zo dňa 22.10.2012, a to tak, že táto sťažnosť bola odmietnutá pre
neprípustnosť. Podanie inej sťažnosti ústavnému súdu žalobkyňa nepreukázala, a to ani v odvolacom
konaní, preto záver súdu o neexistencii relevantných dôvodov pre prerušenie konania je vecne správny.

Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd bol povinný o jej návrhu na prerušenie konania
rozhodnúť osobitne pred samotným rozhodnutím vo veci samej. V čase rozhodovania súdu prvého
stupňa neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, pričom žalobkyňa na svojom návrhu naprerušenie napriek tomu trvala, preto súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Tým, že o tomto návrhu
rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, neodňal žalobkyni právo podať opravný prostriedok
proti tomuto rozhodnutiu, pretože odvolanie je prípustné proti výroku, ktorým súd rozhodoval o tomto

návrhu a toto svoje právo žalobkyňa aj realizovala v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd prejednal
aj odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a nenáležitá je preto
odvolacia námietka o zbavení možnosti žalobkyne podať opravný prostriedok proti svojmu rozhodnutiu.
Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre prerušenie konania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať
nesprávny právny postup, ak nevyhovel návrhu na prerušenie konania, ďalej vo veci pokračoval a vo

veci rozhodol.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 21.9.2012 bolo doručené Okresnému súdu Rožňava dňa 1.2.2013 (č.l. 104

spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 22.3.2013 (viď č.l. 116 p.v.).

Zatejtosituáciežalobkyňamaladostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného
práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (1.2.2013), neboli splnené ani podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil

na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného
súdu Rožňava, v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto

pojednávania zúčastnila, mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie
procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti
konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §
101 ods.2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako
nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami , ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie

listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Rožňava, ktoré aj špecifikoval ich
spisovými značkami a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.6.2014,
v ktorej súd podrobne uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam pre
rozhodnutie vo veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudku,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnila.
Žalobkyňabolaneúspešnávodvolacomkonaníataknemáprávonaichnáhraduapretosúdúčastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.