Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201942
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201942.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ
PROBANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:
36 057 673, zast. IURISTICO s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 26, 040 01
Košice proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici,

Komenského27,97401BanskáBystricaopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.p.KRHZ-
BB-OPP-1100-5/2013 zo dňa 28.10.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. p. KRHZ-BB-OPP-1100-5/2013 z 28.10.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. p. ORHZ-
ZH1-28-04/2013 zo dňa 07.08.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 1.500,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 písm. b/ zák. č.
314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 314/2001 Z. z.“),

ktorých žalobca dopustil tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru. V žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, sú nezákonné a
ukracujú žalobcu na jeho právach.

Žalobca v žalobe namietal, že:

1. rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu neobsahuje vo
výroku opis protiprávneho konania žalobcu, t. j. vymedzenie druhu opatrení, resp. povinností, ktorých
plnenie, resp. dodržiavanie žalobca nezabezpečil na úseku ochrany pred požiarmi na miestach so
zvýšenýmnebezpečenstvomvznikupožiaruapričinnostiachspojenýchsozvýšenýmnebezpečenstvom
vzniku požiaru, pričom žalovaný sa podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne
s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k potrebe špecifikácie „konania spoločnosti“ a potrebe

konkrétneho vymedzenia porušených povinností vo výroku rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že za skutkové
vymedzenie konania vo výroku rozhodnutia nemožno považovať prepísanie znenia právnej normy
(§ 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z.) z dôvodu všeobecnosti jej znenia a zákonnej požiadavky
na vecnú, časovú a miestu špecifikáciu skutku vo výroku rozhodnutia, ktorou sa dostatočne určito
vymedzí „konkrétne“ sankcionované porušenie právnych predpisov a toto sa subsumuje pod správnu
„všeobecnú“ právnu normu. Napriek tomu, že zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) explicitne neupravuje v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku,
že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správnydelikt vyplýva, neuvedenie týchto náležitostí, vzhľadom na dôležitosť a záväznosť výrokovej časti
rozhodnutia, je podľa žalobcu porušením cit. ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca mal za to, že
výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nevymedzuje

správny delikt tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným,
2. žalovaný počas dokazovania neprihliadal na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, resp. na
skutočnosti vylučujúce jeho deliktuálnu zodpovednosť v danej veci. Tvrdil, že žalobca si v čase vzniku
požiaru riadne plnil svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi stanovené všeobecne záväznými
predpismi,najmäsplnilpoučovaciepovinnostivovzťahukzamestnancom.Vzhľadomnapríčinupožiaru,

ktorou bolo individuálne porušenie povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi zamestnancom žalobcu,
keď nedodržal postup pri plnení tlakových fliaš propán-butánom, nie je podľa žalobcu možné pričítať
žalobcovi len „všeobecné“ tvrdenie porušenia povinností podľa § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z.
Žalobca preto nie je subjektom, ktorý by mal byť deliktuálne zodpovedný na porušenie vytýkaných
povinností na úseku ochrany pred požiarmi. Aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že bolo preukázané, že zamestnanec nedodržal Miestny prevádzkový poriadok pre Plniacu

stanicupropán-butánovýchfliaš1.kategórieazatavovalplastovéplombyteplovzdušnoupištoľoupriamo
na pracovisku plničky, následkom čoho vznikol požiar,
3. žalovaný napriek skutkovým zistenia plynúcim z vykonaného dokazovania v rozpore so zisteným
skutkovým stavom a právnymi predpismi dopadajúcimi na zistený skutkový stav (keď vo vzťahu k
žalobcovi vo výroku, ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akého protiprávneho konania sa mal

dopustiť žalobca a naopak vo vzťahu k zamestnancovi žalobcu konštatoval porušenie individuálnej
povinnosti fyzickej osoby, s porušením ktorej počíta aj ust. § 61 ods. 4 písm. e/ zák. č. 314/2001 Z. z.),
vec aj s poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 314/2001 Z. z. nesprávne formalisticky skončil bez toho, aby
mal na to oporu v zákone.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nemá podklad v preukázanom skutkovom
stave, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako
aj postup, ktorý mu predchádzal, sú nezákonné, žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 27.02.2014 navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnej
námietke formálnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívajúcich v absencii opisu
protiprávneho konania žalobcu vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj vymedzenie konkrétnych opatrení,
resp. povinností, ktorých plnenie nebolo zo strany žalobcu dodržané, žalovaný uviedol, že má za to, že
všetky skutočnosti týkajúce sa protiprávneho konania žalobcu boli konkrétne vymedzené a podrobne

aj v časovej následnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie
má všetky náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku. K námietke nedostatku deliktuálnej
zodpovednosti žalobcu za porušenie vytýkaných povinností na úseku ochrany pred požiarmi, ktoré
by mal podľa žalobcu znášať v plnej miere zamestnanec, žalovaný poukázal na to, že za plnenie
povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá štatutárny orgán právnickej

osoby, a preto nemohla byť vyvodená individuálna deliktuálna zodpovednosť na strane zamestnanca. K
námietke, že žalovaný pri dokazovaní a rozhodovaní neprihliadal na skutočnosti svedčiace v prospech
žalobcu, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prihliadal na všetky skutočnosti
svedčiace v prospech žalobcu a to aj pri stanovení výšky sankcie, pričom nepristúpil k uloženiu sankcie
v hornej hranici možnej sankcie (16.596,- Eur). K námietke, že vo výroku a odôvodnení absentuje

konkrétne uvedenie protiprávneho konania poukázal na obsah rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že bola
detailne popísaná vecná, časová a miestna špecifikácia skutku, ktorý bol predmetom rozhodovania o
uložení sankcie za porušenie Zákona o ochrane pred požiarmi. K námietke o nesprávnom vyvodení
deliktuálnej zodpovednosti žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1 zák. č. 314/2001 Z. z. a na to,
že za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny

orgán. K predmetnej udalosti došlo v priestore, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti žalobcu a na
majetku spoločnosti žalobcu a jedná sa o absolútnu objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, čiže o
zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie, teda bez možnosti
zbavenia sa zodpovednosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd na
prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom vec s poukazom na § 250j ods. 2 O. s. p. v spojení s§ 101 ods. 2 O. s. p. prejednal v neprítomnosti žalobcu, nakoľko tento bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný a jeho splnomocnený zástupca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomnom stanovisku k žalobe, ako aj na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že postup správneho orgánu pri rozhodovaní a ukladaní pokuty bol
dodržanýabolvsúladesozákonom.Navrholžalobuzamietnuť.Poukázalnato,žeMiestnyprevádzkový
poriadok, ako aj ďalšie dôkazy, z ktorých vychádzal a ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia žalovaného, boli žalobcom predložené pri ústnom konaní zvolanom žalovaným dňa
24.09.2013, z ktorého bol vyhotovený Zápis, z ktorého obsahu táto skutočnosť vyplýva. Z uvedeného
Miestneho prevádzkového poriadku pre Plniacu stanicu propán-butánových fliaš a z ostatných
predložených dôkazov si žalobca vyhotovil zápis a údaje zistené z týchto dôkazov sú obsahom, resp.
predmetom tohto zápisu, ktorý je založený v administratívnom spise. Miestny prevádzkový poriadok bol
žalobcovi vrátený potom, ako bol z neho vyhotovený výpis.

Podľa § 244 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy
konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o
opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a
o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie
politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu
vymedzenom osobitnými predpismi.

(6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný
predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 247 O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.01.2013 bol Okresnému riaditeľstvu HaZZ
Žiar nad Hronom nahlásený požiar v Plniacej stanici fliaš, ktorý vznikol pri plnení fľaše s propán-
butánom z plniaceho zariadenia v priestoroch spoločnosti žalobcu (Správa o zásahu č. 2055068 z
05.01.2013). Šetrením vykonaným po požiari bolo zistené, že požiar vznikol v objekte Plniacej stanice

žalobcu v mieste úniku plynu pri pripojení plniacej pištole na fľašu s propán-butánom. Plniaca pištoľ bola
nesprávne nasadená na uzáver fľaše a pri plnení došlo k úniku plynu, ktorý bol spôsobený netesnosťou
pri nasadení plniacej pištole. Následne sa tento unikajúci plyn vznietil a spôsobil výbuch pri kontakte
so sálavým teplom z teplovzdušnej pištole. Ako iniciátor požiaru bola jednoznačne určená teplovzdušná
pištoľ EXTOL, ktorá má pracovnú teplotu 350-550 °C. Z „Odborného posudku o príčine vzniku požiaru

v Plniacej stanici fliaš na LPG“ vyplýva, že žalobca porušil § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. tým, že
nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Plniaca stanica je
určenáakomiestosozvýšenýmnebezpečenstvomvznikupožiaru,vktoromjeprísnezakázanépoužívaťzdroje tepla a vznietenia. Plnenie fliaš propán-butánom je činnosť so zvýšeným nebezpečenstvom
vznikupožiaru,priktorýchjerovnakozakázanépoužívanievšetkýchzdrojovteplaavznietenia.Priplnení
10kg fľaše propán-butánu neboli dodržané tieto opatrenia, ani technologické prevádzkové opatrenia

Plniacej stanice.

Prvostupňový správny orgán dňa 14.01.2013 doručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania
s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalobca sa k predmetnému oznámeniu vyjadril po uplynutí
stanovenej lehoty.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.01.2013 rozhodnutie č. p. ORHZ-ZH1-28-01/2013, ktorým
uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- Eur za porušenie povinností, ktoré vyplývajú žalobcovi z § 4
písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. a ktorých sa žalobca dopustil tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na
ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Uvedeným konaním sa zapríčinil požiar, resp. výbuch

s následným požiarom v Plniacej stanici fliaš pri plnení 10kg fľaše s propán-butánom z plniaceho
zariadenia potrubným rozvodom dňa 05.01.2013 o cca 17:50 h. Proti predmetnému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. KRHZ-BB-
OPP-308-002/2013 dňa 29.04.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Prvostupňový správny orgán dňa 15.05.2013 vykonal u žalobcu následnú protipožiarnu kontrolu.
Vyšetrením bolo zistené, že používanie teplovzdušnej pištole v Plniacej stanici fliaš nie je povolené
žiadnym predpisom (nie je uvedené v Projekte protipožiarnej bezpečnosti pre plničku fliaš a LPG z
11/2007 spracovaným špecialistom požiarnej ochrany X.. T. ani v Prevádzkovom pokyne pre Plničku

fliaš spracovaným prevádzkovateľom). V Karte bezpečnostných údajov pre propán-bután je v stati
„Manipulácia a skladovanie“ uvedené: „Zabráňte styku s iniciačnými zdrojmi (vrátane elektrostatických
nábojov)“. Z uvedeného vyplýva, že používanie teplovzdušnej pištole pri manipulácii s propán-butánom
je neprípustné. Ako možný iniciačný zdroj vzniku požiaru, resp. výbuchu v prípade plynu sa javí aj iskra
(mechanická, elektrostatická, elektrická) a vzhľadom na to je teplovzdušná pištoľ so svojou pracovnou

teplotou 350-550 °C najrizikovejší iniciačný zdroj vzniku požiaru. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo
Zápisu č. p. KRHZ-BB-OPP-1100-3/2013. Z uvedeného pre prvostupňový správny orgán vyplynulo,
že žalobca nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach a pri činnostiach so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čím porušil ust. § 4 a § 9 vyhlášky Ministerstva vnútra SR
č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 121/2002 Z. z.).

Dňa 08.07.2013 prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania
s výzvou o zaslanie vyjadrenia v lehote 10 dní. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 07.08.2013 rozhodnutie č. p. ORHZ-ZH1-28-04/2013,
ktorým žalobcovi uložil podľa § 59 ods. 2 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. pokutu vo výške 1.500,- Eur

za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. a ktorých sa žalobca
dopustil tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.
Vo výroku prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že žalobca svojím
konaním zapríčinil požiar, resp. výbuch s následným požiarom v Plniacej stanici fliaš pri plnení 10kg

fľaše s propán-butánom z plniaceho zariadenia potrubným rozvodom dňa 05.01.2013 o cca 17:50 h. Vo
výroku bolo ďalej uvedené, že pri pripojení plniacej pištole na fľašu s propán-butánom bola plniaca pištoľ
nesprávne nasadená na uzáver fľaše a pri plnení došlo k úniku plynu, ktorý bol spôsobený netesnosťou
pri nasadení plniacej pištole. Následne sa tento unikajúci plyn vznietil a spôsobil výbuch pri kontakte so
sálavým teplom z teplovzdušnej pištole. Teplovzdušná pištoľ - iniciačný zdroj požiaru, resp. výbuchu,

bola používaná zamestnancom spoločnosti v Plniacej stanici fliaš na zmršťovanie fólie na uzáveroch
propán-butánových fliaš. Kritická teplota propánu je 96,74 °C, butánu 152,04 °C, teplota vznietenia
propánu je 470 °C, butánu 372 °C. Používaná teplovzdušná pištoľ EXTOL má pracovnú teplotu
350-550 °C. Používanie teplovzdušnej pištole v plniacej stanici fliaš je zakázané a nie je povolené
žiadnym predpisom (nie je uvedené v Projekte protipožiarnej bezpečnosti pre plničku fliaš a LPG z

11/2007spracovanýmšpecialistompožiarnejochranyX..S.T.aaniv„Prevádzkovompokynepreplničku
fliaš“ spracovaným prevádzkovateľom). V Karte bezpečnostných údajov pre propán-bután je v stati
manipulácia a skladovanie uvedené: „Zabráňte styku s iniciačnými zdrojmi (vrátane elektrostatických
nábojov)“. Z uvedeného prvostupňový správny orgán vyvodil, že používanie teplovzdušnej pištole primanipulácii s propán-butánom je neprípustné. Touto činnosťou porušila právnická osoba § 4 písm. e/
vyhl. č. 121/2002 Z. z. pretože nedodržala požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní
technologického zariadenia plniacej stanice určené výrobcom, alebo technologickým predpisom (ako

už bolo uvedené používanie teplovzdušnej pištole nie je uvedené v technologickom predpise -
prevádzkovom pokyne). Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že žalobca nezabezpečil plnenie
opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru, čím zároveň porušil opatrenia vyplývajúce z § 4 a § 9 vyhl. č. 121/2002 Z. z., pričom v dôsledku
porušenia predpisov na úseku ochrany pred požiarmi vznikol u žalobcu požiar v Plniacej stanici fliaš s

propán-butánom.

Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia po opise priebehu správneho konania a rekapitulácie výsledkov
dokazovania v prvostupňovom konaní vyplýva, že žalovaný v odvolacom konaní doplnil dokazovanie

a vykonal fyzickú ohliadku u žalobcu dňa 24.09.2013. Žalobca predložil žalovanému listinné dôkazy
špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v Zápise z 24.09.2013, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu. Z uvedeného Zápisu vyplýva, že zo žalobcom predloženého Protokolu o určení
prostredia z 27.04.2007 - Údajového listu na určenie priestoru s nebezpečenstvom výbuchu sa pri
objekte Plnička fliaš LPG nachádza typ zóny 2 - výbušný priestor s určením odstupových vzdialeností.

Z Miestneho prevádzkového poriadku pre Plniacu stanicu propán-butánových fliaš 1. kategórie zo dňa
20.09.2012, časť: Obsluha zariadenia bod Povinnosti obsluhy žalovaný zistil, že je tam uvedený text:
„Zmršťovaciufóliunapropán-butánovejfľašizatavovaťmimoplniarnefliaš,t.z.vovonkajšíchpriestoroch
plniacej stanice a to dvomi spôsobmi: horúcou vodou z rýchlovarnej kanvice alebo teplovzdušnou
pištoľou“. Žalobca ďalej žalovanému predložil Požiarny poriadok pracoviska Plnička fliaš a LPG z

01.10.2008 a Prezenčnú listinu a Osnovu školenia z predpisov na zaistenie BOZP zo dňa 07.02.2012
pre K. C. zo dňa 29.04.2011 pre M. H. a zo dňa 17.06.2013 pre J. N.. Podľa vyjadrenia X.. Q. - vedúcej
Plniacej stanice v čase vzniku požiaru teplovzdušnú pištoľ používal J. N. a nachádzal sa v priestoroch
plničky fliaš LPG. Žalobca predložil žalovanému Uznesenie o OPZSR Žiar nad Hronom z 05.02.2013, z
ktorého odôvodnenia vyplýva obsah výpovede J. N., ktorý uviedol, že 05.01.2013 pri východe z plničky

teplovzdušnou pištoľou zatavoval ventily na naplnených propán-butánových fľašiach a potom prešiel s
touto pištoľou na úroveň plniacej váhy č. 2, kde chcel zataviť ventily na naplnených propán-butánových
fľašiach, uvidel oheň, odhodil pištoľ, zobral hasiaci prístroj a oheň uhasil spolu so spolupracovníkmi M.
H. a K. C.. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími
námietkami žalovaného.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 314/2001 Z. z. tento zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia
fyzických osôb, majetku a životného prostredia 1) pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej
správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác
pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 314/2001 Z. z. tento zákon ďalej upravuje povinnosti ústredných
orgánov štátnej správy a ďalších ústredných orgánov (ďalej len "ústredné orgány"), obcí, právnických
osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi.

Podľa § 1 ods. 2 písm. g/ zák. č. 314/2001 Z. z. tento zákon ďalej upravuje sankcie za porušovanie
povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi.

Podľa § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na
účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak zabezpečiť

plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase
zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi
pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb; opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia,

na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo,Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 314/2001 Z. z. za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred
požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán. Ak je na čele právnickej osoby kolektívny orgán, ten určí,
kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi. Ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,

zodpovedá za ochranu pred požiarmi táto osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Podľa § 59 ods. 2 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16
596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto
zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie opatrení podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho

vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru alebo
pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Podľa § 73 zák. č. 314/2001 Z. z. na rozhodovanie podľa § 25 ods. 1 písm. c/ a d/, § 44 ods. 2, § 45 ods.
1, § 46 písm. d/ a § 47 tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
sú činnosti, ktoré vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru pri výrobe, spracúvaní, používaní
alebo pri skladovaní horľavých látok. K týmto činnostiam patrí najmä prevádzkovanie, odstavovanie a
spúšťanie výroby v technologických zariadeniach obsahujúcich horľavé látky.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/, e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru sú miesta, v ktorých sa nachádzajú horľavé látky za takých podmienok, že vytvárajú zvýšené
riziko možnosti vzniku požiaru. K týmto miestam patria najmä priestory, v ktorých sa
a/ používajú, spracúvajú alebo skladujú za bežných prevádzkových podmienok pevné horľavé látky,

ktoré svojou veľkosťou, formou, množstvom a podmienkami uloženia podstatne zvyšujú intenzitu a
šírenie požiaru; na stavebné konštrukcie z horľavých látok a na horľavé predmety tvoriace zariadenia
miestností sa toto ustanovenie nevzťahuje,
e/ vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú horľavé plyny alebo horenie
podporujúce plyny.

Podľa § 3 ods. 1, 2 vyhl. č. 121/2002 Z. z. (1) Ak činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
nie sú z hľadiska ochrany pred požiarmi upravené osobitnými predpismi, právnická osoba alebo fyzická
osoba - podnikateľ pri výkone takýchto činností postupuje tak, aby bola zabezpečená ochrana pred
požiarmi.

(2) Štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba - podnikateľ alebo jej zodpovedný zástupca
vydáva písomný pokyn na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pre činnosti podľa odseku 1. Ak sa
právnická osoba člení na organizačné zložky, písomný pokyn vydá vedúci tejto organizačnej zložky.

Podľa § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. pri činnostiach spojených s prevádzkovaním, údržbou

a s opravami technických zariadení a technologických zariadení obsahujúcich horľavé látky, s
odstraňovaním ich poruchových stavov, ako aj so spustením a s odstavovaním výroby v týchto
technologických zariadeniach právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ vykonáva tieto
opatrenia: zabezpečuje pri spustení a odstavovaní výroby v technologických zariadeniach, ako aj
pri ich prevádzkovaní dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti určených výrobcom alebo

technologickým predpisom.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ najmä tieto opatrenia zabezpečuje
účelné rozmiestnenie potrebného množstva hasiacich prostriedkov vhodných druhov.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dňa 05.01.2013 v priestoroch
prevádzky žalobcu, konkrétne v Plniacej stanici propán-butánových fliaš, vznikol požiar, príčinou ktorého
bolo, resp. iniciátorom ktorého bolo použitie teplovzdušnej pištole v objekte, v ktorom boli plnené fľaše
s propán-butánom, pri ktorej činnosti došlo k úniku plynu v dôsledku nesprávne nasadenej plniacej

pištole na uzáver fľaše. Nebola sporná skutočnosť, že Plniaca stanica bola určená ako miesto so
zvýšeným rizikom požiaru a plnenie fliaš propán-butánom bola činnosť určená ako činnosť so zvýšeným
rizikom požiaru. Z Protipožiarneho poriadku pracoviska „Plnička fliaš s LPG“ vydaným žalobcom, s
ktorým boli zamestnanci žalobcu oboznámení a ktorý mali povinnosť dodržiavať, vyplýva, že pri vznikuhorľavých plynov z dôvodu netesnosti ventilov a uzáverov môže dôjsť k vytvoreniu výbušnej zmesi
so vzduchom a v prevádzke hrozí nebezpečenstvo výbuchu a požiaru od manipulácie s otvoreným
ohňom alebo od mechanickej iskry. Z Karty bezpečnostných údajov propán-butánu vyplýva povinnosť

pri manipulácii zabrániť styku s iniciačnými zdrojmi (vrátane elektrostatických nábojov). Z uvedeného
nesporne vyplýva, že v predmetnom objekte pri plnení fliaš s propán-butánom bol zákaz používania
iniciačných zdrojov, za ktoré je nutné teplovzdušnú pištoľ nesporne považovať. Ďalej nebola sporná
skutočnosť, že teplovzdušnú pištoľ použil zamestnanec žalobcu v objekte Plniacej stanice fliaš napriek
tomu, že v Miestnom prevádzkovom poriadku pre Plniacu stanicu vyhotovenom žalobcom bolo určené,

že zmršťovaciu fóliu na propán-butánovej fľaši je možné zatavovať teplovzdušnou pištoľou mimo
plniarne fliaš, čo znamená vo vonkajších priestoroch plniacej stanice. Nebolo teda sporné, že pokiaľ
zamestnanec zatavoval fľaše s propán-butánom teplovzdušnou pištoľou priamo v objekte Plniacej
stanice, nebol dodržaný postup stanovený Miestnym prevádzkovým poriadkom pre plniacu stanicu
propán-butánových fliaš. Sporná bola skutočnosť, či žalobca porušil ust. § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001
Z. z. v spojení s § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. , za porušenie ktorej mu odporca uložil pokutu.

Žalobca namietal, že v čase požiaru si riadne plnil svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi
stanovené všeobecne záväzným predpisom, najmä plnenie poučovacej povinnosti vo vzťahu k
zamestnancom týkajúcej sa opatrení pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a
opatrenínamiestachsozvýšenýmnebezpečenstvomvznikupožiaru,apretovzhľadomnapríčinuvzniku

požiaru, ktorým bolo individuálne porušenie povinností zamestnancom žalobcu, keď nedodržal postup
stanovený Miestnym prevádzkovým poriadkom pre Plniareň fliaš s propán - butánom a v tomto objekte
používal pri zatavovaní fliaš s propán - butánom teplovzdušnú pištoľ, nebolo možné pričítať žalobcovi
uvedené porušenie povinností stanovených v § 4b zák. č. 314/2001 Z. z. a žalobca nie je subjektom,
ktorým by mal byť deliktuálne zodpovedný za porušenie vytýkaných povinností na úseku ochrany pred

požiarmi. Podľa názoru žalobcu deliktuálna zodpovednosť mala byť vyvodená voči zamestnancovi
žalobcu podľa § 64 ods. 4 písm. e/ cit. zákona č. 314/2001 Z. z. Súd neprihliadol na námietky žalobcu,
že nezodpovedá za porušenie povinností a že napadnuté rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ním bola
žalobcovi uložená sankcia za porušenie povinností podľa § 4b zák. č. 314/2001 Z. z. je nezákonné,
pretože nemá podklad v zistenom skutkovom stave a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné, z nasledovných dôvodov:

Z ustanovení § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. a § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. nesporne
vyplývajú povinnosti žalobcu , ktorý je právnickou osobou, na úseku ochrany pred požiarmi. Za plnenie
povinností stanovených všeobecne záväznými predpismi zodpovedá právnická osoba, za ktorú, resp.

v mene ktorej koná podľa ustanovení Obchodného zákonníka jej štatutárny orgán. Rovnako z ust. § 6
ods. 1 zák. č. 314/2001 Z. z. vyplýva, že za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred
požiarmi zodpovedá štatutárny orgán právnickej osoby. Povinnosť zabezpečiť plnenie opatrení, ako aj
zabezpečiť dodržiavanie opatrení na úseku ochrany pred požiarmi v objekte žalobcu ako právnickej
osoby, teda zodpovedá právnická osoba, za ktorú koná štatutárny orgán a to bez ohľadu na to, či

tieto povinnosti poruší zamestnanec žalobcu, alebo tretia osoba, ktorá v objekte žalobcu, resp. jeho
prevádzkarni poruší stanovené povinnosti, resp. nedodrží stanovené pokyny alebo opatrenia, a to
aj vtedy, pokiaľ by zamestnancom žalobcu nebola. Námietka žalobcu, že za porušenie povinností,
resp. nedodržanie opatrení, následkom ktorých vznikol požiar, mala byť zodpovedná fyzická osoba
- konkrétne zamestnanec žalobcu, preto nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že si plnil

stanovenépovinnostinaúsekuochranypredpožiarmi,súdanitútonámietkunepovažovalzadôvodnú.Z
obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca síce určil miesto so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru,
ako aj činnosti so zvýšením nebezpečenstvom vzniku požiaru a stanovil pokyny, zákazy a postupy
pri vykonávaní činnosti v objekte Plničky fliaš s propán-butánom v Miestnom prevádzkovom poriadku
Plničky fliaš a Protipožiarnom poriadku v zmysle § 3 vyhl. č. 121/2002 Z. z., nesplnil si však povinnosť

stanovenú v ustanoveniach § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. v spojení s § 4 písm. e/ vyhl. č.
121/2002 Z. z., ktoré právnickej osobe ukladajú povinnosť zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu
pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,
ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší

počet osôb; pričom opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so
zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatie, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom, v tomto prípade vyhl. č. 121/2002
Z. z. (tieto opatrenia právnickej osoby sú konkrétne stanovené v § 4 cit. vyhlášky). V preskúmavanomprípadejezrejmé,žezamestnanecžalobcunedodržalo.i.MiestnyprevádzkovýporiadokaProtipožiarny
poriadok, ktorého dodržiavanie bol žalobca ako právnická osoba povinný zabezpečiť, následkom čoho v
objekte Plniarne fliaš došlo k požiaru z príčin vyššie uvedených. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca

tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi tým, že nezabezpečil pri prevádzkovaní
technologických zariadení dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti určených výrobcom
alebo technologickým postupom, porušil povinnosti stanovené žalobcovi ako právnickej osobe v ust.
§ 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. v spojení s § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. Z uvedeného
preto vyplýva, že boli splnené podmienky pre to, aby správny orgán žalobcovi ako právnickej osobe,

ktorá porušila povinnosť ustanovenú v zákone tým, že nezabezpečila vykonávanie opatrení podľa tohto
zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného
nebezpečenstva vzniku požiaru alebo pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb (§
59 ods. 2 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z.), uložil pokutu. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi
nebola uložená pokuta z dôvodu, že by nebol zabezpečil splnenie poučovacích povinností stanovených

v § 4 písm. e/ zák. č. 314/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
žalovaný i prvostupňový správny orgán si zabezpečili dostatok podkladov a dôkazov špecifikovaných tak
v rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, ako aj v odôvodnení tohto rozhodnutia
tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, a teda napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu má podklad v

zistenom skutkovom stave a uloženie sankcie za zistené porušenie povinností uložených žalobcovi ako
právnickej osobe v § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. v spojení s § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z.
je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Súd pre úplnosť uvádza, že otázka výšky uloženej
sankcie, ktorá bola uložená v spodnej hranici sadzby stanovenej v § 59 ods. 2 zák. č. 314/2001 Z.
z. nebola predmetom žalobných námietok, preto sa súd s výškou uloženej sankcie pri preskúmavaní

rozhodnutia bližšie nezaoberal.

Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže výrok
rozhodnutiažalovanéhovspojenísrozhodnutímprvostupňovéhosprávnehoorgánunevymedzujepodľa
žalobcu správny delikt tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným, s poukazom

na zákonnú požiadavku na vecnú, časovú a miestnu špecifikáciu skutku, čím malo byť porušené ust.
§ 47 ods. 2 Správneho poriadku, súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd vo vzťahu k
otázke náležitostí výroku rozhodnutia správneho orgánu poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorá vychádza z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské

štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 12.02.1992 (ďalej len „Odporúčanie“), ako
aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister vs. Rakúsko) trestanie
za správne delikty (priestupky), správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb -
podnikateľov musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné
poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému

z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.
Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty a pri ďalšej špecifikácii následne správne disciplinárne delikty a
správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie),
ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa

závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znaku skutkovej podstaty, u
iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov aj okruh subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť.
V obidvoch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, t. j. o postih správnym orgánom za určité
nedovolené konanie, či opomenutie. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a
tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené

následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, je vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu.
Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava jednoznačne upravuje náležitosti konkretizácie skutku a jeho miesta v
rozhodnutí pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, ako aj priestupkoch. Oblasť správnych deliktov však
takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá a odkazuje len na Správny poriadok (§ 47

ods. 2), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovykonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, ako ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované ustanovenie Správneho poriadku expressis verbis neprikazuje, aby výrok rozhodnutia
obsahoval vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je žiaduce, aby vo
výrokurozhodnutiaosprávnomdeliktebolvymedzenýpredmetkonaniatak,žedeliktbudešpecifikovaný
tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného
charakteru, ktorým sú bezpochyby i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnuté vymedziť

presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov
obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením
iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera
podrobnosti je nevyhnutá pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie,
dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), pre určenie
rozsahu dokazovania i prípadného zabezpečenia riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie

jednoznačne určí, čoho sa subjekt dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje
sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku a vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a
možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pričom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že
postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia
spočíva v tom, že len táto časť rozhodnutia zasahuje, resp. môže zasiahnuť do práv a povinností

účastníkov konania, a preto riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétne uvedený popis skutku je
nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké
opatrenia či sankcie boli uložené.

Po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu v intenciách vyššie uvedených východísk, súd dospel k záveru, že výrok rozhodnutia je
dostatočný a spĺňa náležitosti stanovené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Z výroku rozhodnutia
tak, ako je formulovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že správny orgán
uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- Eur podľa § 59 ods. 2 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. za
porušenie povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú z § 4 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. ktorého porušenia

sa mal žalobca dopustiť tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach
so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšením nebezpečenstvom
vzniku požiaru, pričom podrobne opísal okolnosti, za ktorých k požiaru došlo, príčin vzniku požiaru
zapríčineného nedodržaním povinností, resp. opatrení stanovených žalobcom na miestach a pri
činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a vo výroku prvostupňového rozhodnutia

správneho orgánu boli uvedené miestne, časové i vecné súvislosti potrebné pre stotožnenie skutku,
resp. konania, následkom ktorého k požiaru došlo, pričom z uvedeného opisu vyplynulo, že žalobca
ako právnická osoba nesplnil povinnosti stanovené v § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. tým, že
nezabezpečil dodržanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní technologického
zariadenia plniacej stanice určené výrobcom alebo technologickým postupom, pretože nezabezpečil

dodržiavanie povinností, resp. pokynov zamedzujúcim používanie teplovzdušnej pištole v objekte
Plniarne fliaš s propán-butánom v zmysle prevádzkového pokynu (Miestny prevádzkový poriadok)
vydanom samotným žalobcom. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi vznikla v zmysle zák. č.
314/2001 Z. z. v spojení s vyhl. č. 121/2002 Z. z. nielen povinnosť vykonať opatrenia na ochranu
pred požiarmi (napr. vydaním Protipožiarneho poriadku v objekte Plniarne fliaš s propán-butánom,

resp. Miestneho prevádzkového poriadku Plniacej stanice), ale aj zabezpečiť pri prevádzkovaní výroby
v technologických zariadeniach dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti určených buď
výrobcom, alebo technologickým predpisom, a teda zabezpečiť plnenie týchto opatrení na ochranu
pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (takýmto miestom nesporne
bola určená aj Plniaca stanica propán-butánových fliaš) a pri činnostiach spojených so zvýšeným

nebezpečenstvom vzniku požiaru (takouto činnosťou bolo nesporne plnenie fliaš propán-butánom,
vrátane zatavovania fólií na fliašiach). Zo skutočnosti, že zamestnanec žalobcu nedodržal požiadavky
protipožiarnej bezpečnosti určené výrobcom, resp. technologickým postupom a nedodržal pokyny
stanovené v Miestnom prevádzkovom poriadku, podľa ktorých zatavovanie fólií na fľašiach s propán-
butánom bolo uložené vykonávať mimo Plniarne fliaš, t. j. vo vonkajších priestoroch plniacej stanice,

pričom použil na zatavovanie teplovzdušnú pištoľ, ktorá bola stanovená nesporne ako iniciačný zdroj
vzniku požiaru, nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil povinnosti stanovené v § 4 písm. b/ zák. č.
314/2001 Z. z. v spojení s § 4 písm. e/ vyhl. č. 121/2002 Z. z. Žalobca teda nevykonal všetky opatrenia
tak, aby si splnil svoje povinnosti stanovené všeobecne záväznými predpismi. Súd dospel k záveru,že skutok, resp. konanie žalobcu, je špecifikovaný dostatočne a zrozumiteľne, v intenciách požiadavky
vyplývajúcej z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku i ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, a
teda tak, aby mohol byť identifikovaný a nezameniteľný s iných konaním, resp. skutkom a to aj vo

vzťahu prípadného posudzovania možnej existencie prekážky veci rozhodnutej, prekážky litispendencie
a vylúčenia dvojitého postihu za totožný skutok, a preto nepovažoval rozhodnutie z tohto dôvodu za
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Súd z vyššie uvedených dôvodov po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že správne orgány si

pre svoje rozhodnutie zadovážili postupom, ktorý bol v súlade so zákonom, dostatok skutkových
podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a žalobcovi uložili sankciu
za porušenie povinností v súlade so zákonom, pričom vo výroku bol dostatočné špecifikovaný skutok,
resp. konanie žalobcu, ktorým boli porušené konkrétne ustanovenia zák.č. 314/2001 Z.z. v spojení s
vyhl.č. 121/2002 Z.z. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu
žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so
zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý

v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.