Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/322/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713207073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľov: J.. T. X., N..
XX.X.XXXX, A. B., R.. B. Č.. XXXX/XX, štátne občianstvo SR, II. Q. X., N.. XX.X.XXXX, A. B., R.. B. Č..
XXXX/XX, štátne občianstvo SR, proti odporcovi: W. Q., N.. XX.X.XXXX, A. V. S. Č.. XX, V. S., toho času
ÚVV a ÚVTOS A., štátne občianstvo SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie sumy 100.000,-

eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľovivI.radesumu50.000eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľkevII.radesumu50.000eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Súd navrhovateľom v I. rade a v II. rade n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom
súdneho poplatku sumu 6.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Skalica dňa 25.9.2013 domáhali, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 100.000,- eur. Dňa 16.1.2014 navrhovatelia upresnili svoj návrh

tak, že žiadajú, aby im odporca každému uhradil sumu 50.000,- eur. Súd uznesením č. k. 5C/322/2013
- 78 zo dňa 20.11.2014 pripustil zmenu - upresnenie návrhu. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že
dňa 23.6.2012 odporca po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov riadil okolo 01.00 hod. ako
šofér svoje motorové vozidlo Volkswagen Sharan, ŠPZ: B.-XXX A. po ceste z V. S. do B.. Pri vchádzaní
do ľavotočivej zákruty pri záhradkárskej osade S. prekročil o 25 km/hod. povolenú rýchlosť 70 km/
hod., následkom čoho v zákrute vyšiel mimo cestu vpravo, kde zrazil troch chodcov, z ktorých jednému
spôsobil zranenie a dvoch chodcov usmrtil. Po tomto čine odporca pokračoval ďalej v jazde do B.. Z

miesta činu unikol bez toho, aby osobám ktoré zranil, poskytol pomoc. Za toto konanie bol odporca
rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 4T 177/2012 uznaný vinným z prečinov usmrtenia podľa §
149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Jedným z dvojice usmrtených
trestným konaním odporcu bol jediný syn navrhovateľov T. X., N.. XX.XX.XXXX. V tom čase ich syn
býval v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi.
V súvislosti s ťažkým zranením syna a jeho následnou opaterou vznikla navrhovateľom škoda, ktorú

vedľajší účastník na strane odporcu uhradil navrhovateľom. Neuhradil im však nemajetkovú ujmu.
Uhradenie škody zo strany vedľajšieho účastníka nie je dostatočné. Smrťou syna vznikla navrhovateľom
nenahraditeľná ujma. Strata jediného syna sa rodičom nedá nikdy nahradiť. Odporca smrť synanavrhovateľovspôsobilobzvlášťzávažnýmporušenímpovinností,keďšoférovalopitýaznačneprekročil
povolenú rýchlosť. Naviac po tom, čo odporca zranil troch ľudí, z ktorých dvaja neskôr týmto zraneniam
podľahli, z miesta činu unikol a neposkytol zraneným pomoc.

Odporca v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Ako dôvod uviedol, že sa jedná o
veľkúfinančnúčiastku,ktorúnikdynezarobí.Doživotnemubolodobratývodičskýpreukaz,nenájdesiani
zamestnanie. Jeho manželka sa s ním rozviedla, bude platiť ešte aj výživné na svoje deti. Nehnuteľnosti
nevlastní,vlastnímotorovévozidloktoréodhlásizevidencie,keďsavrátizvýkonutrestuodňatiaslobody.
Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že s odporcom uzatvoril poistnú zmluvu č. 606/307188-7,

ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
evid. č. B. - XXX A.. Odporca spôsobil dňa 23.6.2012 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku stretu s
chodcom T. X., ktorý zraneniam spôsobeným v dôsledku stretu podľahol. Navrhovatelia si uplatňujú
náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. O.Z. z dôvodu zásahu do ich práva na súkromie
s poukazom na citové väzby k zosnulému. Podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 381/2001 Z. z. poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky

na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody na veciach, účelne vynaložené náklady
spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ušlého zisku. Poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je svojim charakterom špecifické tým, že za škodcu sú
poisťovateľom hradené iba zákonom vymedzené nároky poškodených resp. tretích osôb, ktoré poskytli
plnenie s dôsledku poistnej udalosti a nie akékoľvek nároky, ktoré môžu byť z titulu poistnej udalosti

voči poistenému - škodcovi uplatnené zo strany iných osôb. Nárok na nemajetkovú ujmu vyplývajúcu zo
zásahu do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. O.Z. nemožno subsumovať pod žiadny z
nárokov vymedzených v § 4 Zák. č. 381/2001 Z. z. Takýto nárok nie je ani nárokom na náhradu škody a
z toho vyplývajúcu nemajetkovú ujmu v zmysle § 420 a nasl. O.Z., ale je úplne osobitným nárokom, ktorý
je odlišný od spôsobenej škody aj v zmysle § 16 O.Z., takže tieto osoby nemajú status poškodeného tak

ako to predpokladá § 4 ods. 2 Zák. č. 381/2001 Z. z.
Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy
predstavujú dve celkom odlišné samostatné práva, ktoré sú podmienené rozličnou sférou ochrany
zabezpečovanej O.Z. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 O.Z. od škody podľa § 420 a
nasl. O.Z. potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 O.Z., podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva

na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení O.Z. o zodpovednosti za
škodu. Podľa súčasnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a
nasl. O.Z. Vzhľadom k tomu, vedľajší účastník na strane odporcu nie je povinný vyplatiť navrhovateľmi
uplatnený nárok ani v prípade úspechu navrhovateľov v tomto konaní. Napriek tomu vedľajší účastník

má záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, keďže nie je možné vylúčiť
zmenu legislatívy vo vzťahu k rozsahu nárokov hradených poisťovňou za škodcu. Zároveň poukázal
na potrebu skúmania spoluzavinenia syna navrhovateľov, keďže zo znaleckého posudku č. 92/2012
v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica sp. zn. 4T/177/2012 vyplýva, že poškodení
chodci idúci pri kraji vozovky neboli v čase dopravnej nehody opatrení reflexnými prvkami, čím porušili

prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 O.Z.

Vedľajší účastník na strane odporcu a odporca sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie
nedostavili, preto súd konal podľa § 101 o.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a odporcu, výsluchom svedkov R. M., V. Q.,

oboznámením sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/177/2012, rodným
listom, sobášnym listom, oznámením o trvaní pracovného pomeru a zárobku, oznámením o štúdiu,
oznámením obce V. S., rodinnými fotografiami navrhovateľov, lekárskym potvrdením a ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovatelia v I. a II. rade sú manželia. Počas manželstva sa im narodili dve deti a to R. X. ( vydatá
M. ) nar. XX.X.XXXX a T. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s rodičmi býval v spoločnej domácnosti.
Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 41T/177/2012 vyplýva, že odporca dňa 23.6.2012 po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v čase okolo 01.00 hod., kedy mal podľa znaleckého
skúmania koncentráciu etanolu v krvi minimálne 1,43 až 2,47 g/kg ( promile ) riadil ako šofér motorové

vozidlo zn. Volkswagen Sharan, ev. č. B.-XXX A. bielej farby po ceste III/05110 v smere V. S. - B.,
pričom pri vchádzaní do ľavotočivej zákruty pri záhradkárskej osade S. prekročil maximálnu povolenú
rýchlosť 70 km/hod. určenú dopravnou značkou, lebo podľa znaleckého skúmania do zákruty vchádzal
rýchlosťou cca 95 km/hod., následkom čoho v zákrute vyšiel mimo cestu vpravo, kde pravou časťouvozidla narazil do ľavej ruky chodca M. A. idúceho po krajnici cesty, ďalej prednou časťou vozidla zrazil
chodkyňu C. K. idúcu pred M. A., ktorá bola v dôsledku nárazu odrazená do poľa mimo cesty, ďalej
prešiel mimo cesta vpravo, kde pravou časťou vozidla zrazil chodca T. X., ktorý bol v dôsledku toho

odrazený ďalej pred vozidlo ku krajnici cesty, následne z miesta mimo cesty prešiel do protismerného
jazdného pruhu a v jazde pokračoval bez zastavenia v smere do B., teda z miesta dopravnej nehody
ušiel a osobám neposkytol potrebnú pomoc. V dôsledku toho C. K. utrpela zranenia v dôsledku, ktorých
u nej došlo k mozgovej centrálnej smrti dňa XX.X.XXXX v Detskej fakultnej nemocnici v A., T. X. utrpel
ťažké zranenia - poruchu vedomia na úrovni kómy, vnútrolebkové poranenia, zlomeninu lebky a iné, na

následky, ktorých zomrel dňa XX.X.XXXX v Nemocnici s poliklinikou B., a M. A. utrpel pohmoždenie ľavej
ruky s dobou pracovnej neschopnosti od 25.6.2012 do 18.7.2012. W. Q. týmto porušil ustanovenie § 4
ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 5, § 65 písm. a), b) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a porušil tak
pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. a), c), d) uvedeného zákona.
Za tento skutok bol odporca uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 4T 177/2012 - 560
zo dňa 6.5.2013 z prečinov usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zák. a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. Za to mu bol uložený trest odňatia
slobody nepodmienečne v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý trest v súčasnosti vykonáva. Zároveň bol
odporca zaviazaný nahradiť poškodenej Q. X. - navrhovateľke v II. rade škodu vo výške 1.794,12 eur.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2013.
Z vyšetrovacieho spisu k trestnému konaniu vyplýva, že odporca mal v čase dopravnej nehody vo

Wüstenrot poisťovni, a.s. uzatvorenú poistnú zmluvu č. 606/307188-7 na motorové vozidlo EČV: B. XXX
A., predmetom, ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle Zák. č. 381/2001 Z.z. ( č.l. 160 vyš. spisu ).

Navrhovateľ v I. rade pri výpovedi uviedol, že navrhovateľka v II. rade je jeho manželka. T. X. bol jeho

syn. Z manželstva pochádza ešte dcéra R. X., nar. XX.XX.XXXX. Zamestnaný je v X. B., a.s. Bývajú v
trojizbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Syn T. X. býval spolu s nimi v spoločnej domácnosti,
mal svoju samostatnú izbu. Študoval na strednej odbornej škole v S., učňovská škola odbor čašník.
Školu mal prerušenú a mal pokračovať v štúdiu. Brigádnicky bol zamestnaný v W. B. pokiaľ nenastúpi na
pokračovanie v štúdiu. Pred udalosťou súvisiacou s jeho úmrtím bol syn zdravý. Ich dcéra je vydatá a v

čase tej udalosti bývala v A.. So synom vychádzal dobre, v rámci dobrých vzťahov rodičia nepožadovali,
aby im syn prispieval na domácnosť. Stravovali sa spoločne. Syn popri škole mal záľuby a to futbal, ktorý
hrával aj súťaže najskôr v B. a v poslednom čase za V. S. - futbalový klub - dorast, okresná súťaž. Veľmi
dobre hrával aj stolový hokej, v B. je vytvorený klub na ZŠ M. X, B., kde hrával aj súťaže. Po ukončení
učňovskej školy syn uvažoval o tom, že si urobí aj maturitu, on sa s ním o tom rozprával a v štúdiu ho aj

podporoval. Spolu s rodinou syna podporovali v športovaní a chodievali na zápasy, keď hrával za dorast
a fandili mu. Navrhovateľ mal radosť, keď sa synovi v športe darilo. Aj sa rozprávali o zápasoch prípadne
preberali aj stratégiu na jednotlivé zápasy. So synom pozerávali aj futbalové zápasy v televízii pokiaľ
boli nejaké majstrovské alebo reprezentačné. Chodievali spolu aj na dovolenky a to väčšinou v lete po
Slovensku. Syn ešte vodičský preukaz nemal, ale chcel si vodičský preukaz urobiť, nakoľko ich rodina

má motorové vozidlo. Pokiaľ boli v rodine nejaké situácie, ktoré bolo treba vyriešiť, alebo vyriešiť nejaké
problémy, ktoré sa v rámci rodiny naskytli, rodičia sa s deťmi o tomto vždy rozprávali a tak isto ich riešili
aj so synom. Syn im vedel povedať aj svoj názor a pomôcť aj pri riešení. Syn im pomáhal pri udržiavaní
čistoty v byte, pomáhal mi aj pri opravách, ktoré bolo potrebné v byte urobiť. Syn sa mu aj zdôveroval
so svojimi problémami a ich vzťah bol do určitej miery aj kamarátsky. So synom sa nerozprávali, že či

pôjde bývať po skončení školy niekde mimo rodiny, bolo to ešte skoro. So synom chodievali spoločne aj
pomáhať na záhradu. Syn mal priateľku, nebola to ešte vážna známosť. Keď som sa s ním rozprával
syn mu hovoril, že v budúcnosti sa určite chce oženiť, chcel mať aj deti, dokonca si odkladal svoje hračky
a uchovával si ich tak, aby ich mohol dať svojim deťom. Navrhovateľ sa veľmi tešil spolu s manželkou, že
v budúcnosti budú mať vnukov. Ich dcéra má jedno dieťa - P. M., XX.XX.XXXX, s dcérou sa navštevujú

a aj vnuk k nim chodí na dlhšiu dobu na prázdniny. Navrhovateľov zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne
zdravotné problémy. Vie z rozhovorov so synom, že pokiaľ by bol žil, určite by ich podporoval a pomáhal
by im, keby boli už starší, resp. boli by na dôchodku, alebo by boli odkázaní na pomoc iných.
Smrť syna je pre neho doteraz veľkou bolesťou, ktorá sa nedá ani opísať, jedná sa u neho o veľký
smútok. To isté vidí aj na svojej manželke. Mali plány chodiť so synom na dovolenky, športovať s ním,

tešili sa na vnukov. So synom nemali nikdy nejaký závažný konflikt, nikdy navrhovateľa neurazil, nebol
hrubý, mal kamarátsku povahu. Tým, že časom rástol, navrhovateľ bral syna aj ako kamaráta. Vzhľadom
k tomu, čo sa stalo so synom, plány rodičia do budúcnosti teraz fakticky ani nemajú. Majetkovú škodu
im uhradila poisťovňa Wüstenrot a to podľa ich požiadaviek.Pokiaľ mali v rodine nejaké udalosti, napr. narodeniny, Vianoce, sviatky ako Veľká noc, tieto vždy
oslavovali v rámci ich rodiny spolu so synom. Navrhovateľ sa tešil vždy na takéto rodinné oslavy. Pokiaľ
mal navrhovateľ nejaký sviatok, tak syn mu dával aj dary, páčilo sa mu to, keď takýto darček syn aj sám

vyrobil. Navrhovateľ má takéto dary na pamiatku aj odložené. Pri oslavách sa aj fotografovali, tak isto aj
keď chodili na výlety a dovolenky. So synom bol vlastne každý deň v rámci ich spoločnej domácnosti,
každý deň sa rozprávali. Navrhovateľ bol rád, že má takého syna. Syn pre neho predstavoval budúcnosť,
tak isto navrhovateľ syna vnímal ako pokračovateľa ich rodu a taktiež sa syn aj volal, tak ako navrhovateľ
T.. Aj otec navrhovateľa, starý otec usmrteného T. X. sa volá T. X. ( zistené z rodného listu zomrelého

č.l. 2 ). Navrhovateľ súrodencov nemá. V rodine je stále smutná atmosféra, smrť syna sa im veľmi
ťažko prekonáva. Podporujú sa navzájom v rámci rodiny a taktiež ho povzbudzujú aj kolegovia v
práci. Navrhovatelia sa museli zúčastňovať aj trestného konania na Okresnom súde Skalica v rámci
trestnoprávnej zodpovednosti W. Q.. Aj toto trestné konanie a ich účasť na ňom na nich veľmi zle vplývali,
nakoľko si to všetko museli znovu pripomenúť. Od úmrtia syna sa zmenila aj nálada jeho manželky
a taktiež aj ich dcéry, tieto doteraz prežívajú smútok a nevedia sa s tým vyrovnať. Lekára v súvislosti

s úmrtím syna nevyhľadal, nakoľko sa radil so známymi a tí mu povedali, že pokiaľ by bral lieky na
ukľudnenie alebo proti depresiám nemohol by riadiť motorové vozidlo a taktiež by nemohol vykonávať
niektoré práce u svojho zamestnávateľa v X., čím by sa znížila aj jeho schopnosť pracovať. Doteraz
má občas stavy depresie avšak snaží sa to riešiť len športom. Od úmrtia syna na dovolenke neboli ako
rodina lebo nemajú vlastne ani záujem a radosť, nakoľko na dovolenky chodievali so synom.

Navrhovateľka v II. rade pri výpovedi uviedla, že výpoveď navrhovateľa v I. rade je pravdivá a pridržiava
sa jej. Ich syn žil spolu s nimi v spoločnej domácnosti. Ona bola rada, že býva s nimi a syn ani od nich zo
spoločnej domácnosti odísť nechcel. Navrhovateľka si so synom rozumela veľmi dobre, okrem vzťahu
rodič a dieťa bol pre ňu do určitej miery aj ako kamarát. Mohla sa s ním o rozličných veciach porozprávať

ajakoskamarátom.Chodievalispoločnenavýletyadovolenky.Natotosavždyveľmitešilanakoľkobola
rada, že sú spolu. Bola rada, že syn športuje a že je zdravý. Chodievali ho podporovať aj na futbalové
zápasy, syn mal priateľku C. K., ktorá taktiež pri nehode zomrela. Jeho priateľka k nim chodievala občas.
Syn si chcel dokončiť školu a chcel si urobiť vodičský preukaz, a vie o tom, že v rámci školy chcel chodiť
aj na prax do zahraničia, zo školy im ponúkali brigády - školskú prax na tri mesiace na E.. Určite plánoval

aj rodinu, odkladal svoje hračky pre svoje deti, hovoril jej, aby všetky jeho hračky nedávala ich vnukovi,
nakoľko ich chcel aj pre svoje deti. Mal kamarátsku povahu, mal veľa kamarátov a kamarátok. Učil sa
priemerne. Navrhovateľka ho vnímala tak, že má perspektívu aj čo sa týka zamestnania, keď pracoval
v W. počas prerušenia školy, mal záujem si urobiť kvalifikáciu na vysokozdvižný vozík, zaujímali ho aj
technické veci a taktiež aj počítače.

Navrhovateľka sa tešila, že v budúcnosti sa syn ožení a budú mať vnukov a vždy syna vnímala tak, že
keby im bolo potrebné v budúcnosti pomôcť, tak im určite pomôže, to vyplývalo z jeho povahy zo vzťahu
k nim. Majú veľa fotografií zo spoločných chvíľ, ktoré spolu strávili. Majú ich v počítači a tak isto aj v
albumoch. Asi pred pol rokom sa ich dcéra spolu s ich vnukom k nim prisťahovala z A. a bude u nich
bývať a vnuk bude chodiť do škôlky. Keď sa synovi stal v dôsledku havárie úraz, ktorý zapríčinil odporca,

syn bol dva mesiace v nemocnici, prvé dva týždne bol v A. a potom následne bol v B., stále bol v bdelej
kóme. Spolu s manželom syna denne navštevovali. Stále mali obavu o jeho zdravotný stav a jeho život.
Navrhovateľka sa musela naučiť opatrovať syna, naučili ju to v nemocnici a po dvoch mesiacoch im
lekári odporučili, aby syna zobrali domov. Z toho dôvodu navrhovateľka dala výpoveď v zamestnaní a
zostala so synom doma a celodenne ho opatrovala, vybavovala si aj opatrovateľský príspevok z dôvodu

starostlivosti o syna, ale kým sa to vybavilo, tak po mesiaci syn zomrel. Synov zdravotný stav sa tesne
pred smrťou zhoršil, takže ho znovu zobrali do nemocnice, kde aj zomrel. Syn jej stále chýba, od vtedy
ako zomrel „ten život je veľmi smutný“. Doteraz toto neprekonala a nevysporiadala sa s tým a tak isto
ani jej manžel. Nevedia mať radosť, najhoršie túto situáciu vnímajú keď sú sviatky napr. Vianoce, alebo
keď má niekto z nich narodeniny. V starostlivosti o syna jej pomáhala aj dcéra, ktorá prišla z A. a bola u

nich dva týždne, nakoľko je zdravotný asistent. Keď je navrhovateľka v byte, syna jej pripomínajú všetky
veci, fotografie. Pri jednej fotografii syna má položenú sviečku. Po úmrtí syna a taktiež aj doteraz trpí
nespavosťou, bola aj u lekára avšak ten jej predpísal lieky a upozornil ju, že keď ich bude užívať bude
len „ako bábka“ t.j. že bude omámená. V tom čase nastúpila do W. a musela pracovať aj na nočných
zmenách, takže dlhodobejšie užívanie liekov si nemohla dovoliť. Momentálne pracuje v P. B. B..T..Y..,

kde taktiež pracuje pri strojoch, takže užívanie liekov si nemôže dovoliť. Stále o synovi rozmýšľa, ako
by zareagoval na bežné situácie, ktoré sa v rodine vyskytnú, ako by sa správal a ako by sa s nimi o
týchto veciach rozprával. V tejto ťažkej situácii sa vzájomne podporujú s pani P. K., ktorá je matkou C.K., ktorá taktiež pri uvedenej udalosti zomrela. Spolu chodia na cintorín a do kostola a navštevujú sa -
podporujú v zvládaní tejto situácie.

Svedkyňa R. M. pri výpovedi uviedla, že navrhovatelia v I. a v II. rade sú jej rodičia. T. X., nar.
XX.XX.XXXX bol jej brat. Zomrel v B. XXXX. V júni XXXX, keď sa stala dopravná nehoda v dôsledku,
ktorej bol jej brat zranený, svedkyňa bývala v A. v súvislosti s uzavretím manželstva. Rodičov chodila
navštevovať každý mesiac, pričom som sa u nich zdržala dva - tri týždne. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil
syn P. M.. Pred tým ako sa v roku 2010 odsťahovala do A. bývala u rodičov a u týchto býval v tom čase

aj jej brat. Po jej odsťahovaní od rodičov, brat ostal u rodičov naďalej bývať. S bratom vychádzala dobre,
od malička sa spolu hrávali, chodievali von. U rodičov pokiaľ u nich bývala, tak mali spoločnú izbu. Brat
s rodičmi tiež dobre vychádzal, nemal s nimi žiadne problémy ani konflikty. Počas jej návštev u rodičov,
sa často rozprávala s bratom, tento jej rozprával o svojich plánoch do budúcnosti, hovoril, že si chce
urobiť vodičský preukaz, že si chce dokončiť školu, nehovoril, kde by chcel pracovať po ukončení školy.
Rozprávala sa s ním aj o jeho „frajerkách“. V čase, keď sa mu stal úraz, mal priateľku N. F., ale nemyslí si,

že v tom čase to bola vážna známosť, pred tým však mal priateľku C. K.. Rozprával jej, že v budúcnosti
by si chcel založiť rodinu, aj by sa chcel osamostatniť a bývať sám s rodinou, v čase, keď došlo k úrazu
toto nerealizoval, lebo si chcel najskôr dokončiť školu. Hovoril, že by chcel mať jedno alebo dve deti.
Toto jej hovoril len počas ich rozhovorov, nebola prítomná pri tom, že by o týchto veciach rozprával aj s
rodičmi. Rodičia jej o plánoch brata nerozprávali. Rodičia brata vo všetkom podporovali, boli radi, že sa

mu darí. Brat hrával futbal a vie, že rodičia sa chodievali na tieto zápasy pozerať, pokiaľ hrával. Podľa
jej názoru si brat viacej rozumel s mamou, boli si bližší, čo sa týka názorov. Spolu s bratom chodievali s
rodičmi aj na dovolenky pokiaľ boli ešte deti, v dospelosti v poslednom období už nechodievali. Vianočné
sviatky, Veľkú noc a narodeniny jednotlivých členov rodiny trávili vždy spoločne s bratom a s rodičmi.
Tieto oslavy a stretnutia iniciovala väčšinou matka a rodičia sa vždy tešili, že sa všetci spolu stretnú.

Pokiaľ bolo potrebné robiť nejaké opravy alebo údržbu, brat otcovi pri týchto prácach pomáhal. Brat si
udržiaval poriadok a čistotu vo svojej izbe a väčšinou potom pomáhal otcovi, pokiaľ bolo potrebné niečo
urobiť v byte a poriadok v ostatných častiach bytu robila väčšinou matka.
V deň, keď sa stal bratovi úraz, matka jej už v noci volala do A. a opísala, čo sa stalo. Úraz brata matka
aj otec niesli veľmi ťažko. Po úraze brata hneď previezli na K.Á., kde brata svedkyňa navštevovala v

nemocnici, rodičia za bratom na K. chodili asi dva krát do týždňa, keďže dochádzali zo B.. Zranenia
brata rodičia znášali veľmi ťažko, boli z toho veľmi smutní, plakali, mali obavy o jeho zdravotný stav.
Nevie o tom, že by im bola poskytovaná pomoc psychológa v súvislosti s úrazom brata. Brat bol na K.
hospitalizovaný týždeň alebo dva a následne bol prevezený do nemocnice v B.. Rodičia potom za bratom
chodili do B. do nemocnice. Svedkyňa potom prišla z A. do B. a bývala u rodičov a chodila navštevovať

brata v nemocnici. Počas celého obdobia od úrazu bol brat stále v kóme. Lekári dávali bratovi malú
šancu na uzdravenie, takže rodičia vždy keď prišli z návštev brata boli veľmi nešťastní, mama dosť často
plakávala a plakával tak isto aj otec. Keď prišla do B. bola u rodičov spolu aj so synom. Brata následne
asi po mesiaci alebo dvoch previezli do domáceho ošetrenia k rodičom, bol umiestnený v ich byte. Nebol
napojený na prístrojoch, a stále bol v kóme. Brat si vyžadoval celodennú starostlivosť. Nakoľko svedkyňa

je zdravotnícky asistent - má strednú zdravotnú školu, zostala v B. a pomáhala rodičom v starostlivosti
o brata. Bratovi musela byť podávaná strava. Bolo potrebné ho polohovať, umývať a všetko ostatné.
Matka z dôvodu zdravotného stavu brata zostala doma, otec chodil do zamestnania. Po nejakom čase
sa zdravotný stav brata začal zlepšovať, už to vyzeralo, že sa môže aj prebrať z kómy. Rodičia sa z toho
tešili. Následne sa však jeho zdravotný stav začal zhoršovať, bol prevezený do nemocnice v B., kde

zomrel. Keď ho opätovne previezli do nemocnice v B., mama s bratom zostala v nemocnici a bola s ním
stále. Po smrti brata, brat rodičom chýba, nie je to také ako to bývalo vtedy keď žil s rodičmi. Rodičia boli
veľmi smutní, mama si ešte aj teraz poplače. Rodičia jej nehovorili o žiadnych svojich plánoch, nevie, či
vôbec majú nejaké plány do budúcnosti do svojho života. Ona sa po smrti brata vrátila do A., od júna
2013 sa však z A. vrátila k rodičom spolu so synom a býva u nich naďalej doteraz. Rodičia majú k jej

synovi dobrý vzťah, hrajú sa s ním, pomáhajú jej pri starostlivosti o neho. Podľa jej názoru sú radi, že
sú u nich aj spolu so synom, a boli radi, že spolu so synom k ním prišli bývať, avšak si nemyslí, že by
nejako nahradili stratu, ktorú utrpeli úmrtím brata.
Brat jej hovoril, že škola, do ktorej chodil ho moc nebavila a preto aj prerušil štúdium. Štúdium si však
chcel dokončiť z dôvod, aby mal nejaké vzdelanie a možnosť uplatniť sa v zamestnaní.

Svedkyňa V. Q. pri výpovedi uviedla, že odporca je jej manžel, spolu bývali v rodinnom dome v B., ktorý
patrí jej rodičom. Manžel je toho času je vo výkone trestu. Svedkyňa bola v aute spolu s jej manželom
v čase, keď sa stala dopravná nehoda v dôsledku, ktorej zomrel T. X.. V čase nehody boli v aute ešteďalší dvaja ľudia a chceli, aby po nehode jej manžel zastavil auto a ona chcela z auta vystúpiť. Manžel
však zrejme spanikáril a nezastavil a išiel ďalej, nakoľko sa bál. Q. C., ktorý sedel vzadu v aute mu aj
zozadu zaťahoval ručnú brzdu po nehode, ale napriek tomu jej manžel nezastavil. Nevolali ani políciu,

lebo ona nemala so sebou ani kabelku a ani telefón. Manžel mal v čase nehody vypité tak jeden alebo
dve „ štamprle, pol decové poháre“ a pil potom až ráno, keď pomáhal otcovi pri betónovaní, nakoľko jeho
otec bol zvyknutý pri robote piť. Ona v čase nehody tiež mala vypité, vypila pred cestou nejaký koňak,
ale nebolo toho veľa. Nemá vedomosti o tom, ako vplýval úraz T. X. na jeho rodičov, resp. aký vplyv
malo na nich to, že potom následkom úrazu zomrel.

Z lekárskeho potvrdenia V.. B. P., všeobecného lekára súd zistil, že odporkyni boli dňa 1.12.2012
predpísané lieky citalec, laxaurín a stilnox.
Z oznámenia W., B..T..Y.. súd zistil, že T. X., nar. XX.XX.XXXX bol zamestnaný u uvedeného
zamestnávateľa od 1.6.2012 do 25.9.2012, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.9.2012.
Pracovný pomer skončil úmrtím zamestnanca. Čistý príjem zamestnanca za mesiac jún 2012 bol 308,68

eur.
Z oznámenia Strednej odbornej školy S. súd zistil, že T. X., nar. XX.XX.XXXX, prestúpil do 1. ročníka
školy dňa 1.9.2008, na konci školského roku neprospel z 9 predmetov a dňa 1.9.2009 prerušil štúdium
z rodinných dôvodov, prerušenie bolo platné do 1.9.2012. Opätovne požiadal o prerušenie štúdia a
od 23.6.2011 do 23.6.2014 mal štúdium prerušené. Na štúdium sa mohol vrátiť v priebehu uvedeného

obdobia.
Z oznámenia Obce V. S., T. X., nar. XX.XX.XXXX bol členom TJ F. V. S., v roku 2011 a 2012 hrával futbal
a pravidelne sa zúčastňoval tréningového procesu a pravidelne hrával majstrovské futbalové zápasy
Majstrovstvá oblasti B..

Pri výsluchu zadržaného dňa XX.X.XXXX ( č.l. 6 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-140/OVK-SI-2012
ORPZ v Skalici ) odporca uviedol, že chodcov, ktorí boli neosvetlení, zrazil prednou časťou vozidla,
tesne za zákrutou štrajchol jedného chodca, hneď pred ním bol ďalší, ktorého však už zrazil. Od tých
dvoch bol viacej vzdialený ďalší chodec na trávniku, ktorého takisto zrazil. Potom sa mu podarilo vrátiť
späť na cestu.

Zo znaleckého posudku č. 92/2012 vypracovaného znalcom Ing. Milošom Kosíkom ( č.l. 223
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-140/OVK-SI-2012 ORPZ v Skalici ) vyplýva, že chodec T. X. sa v
kritickom čase zrážky pohyboval mimo cesty vpravo 1,80 m od pravého okraja cesty. Následkom zrážky
bolo telo chodca odhodené cca 50 m do predpokladaného miesta dopadu. U chodca T. X. nebolo zistené
nesprávne používanie cestnej komunikácie ( č. l. 224 vyšetrovacieho spisu ).

Navrhovatelia do spisu založili fotografie, kde sú spolu so synom na výlete, na kúpalisku, v kostole pri
krstení a kde je ich syn pri futbalovom zápase.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ,
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej

miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Predmetom ochrany podľa citovaných ustanovení sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka.
Na tieto imateriálne hodnoty (stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť,

súkromie, telesná integrita a pod. sa v občianskom práve viažu osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide
o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, jedná sa osobnostné práva. Špecifickosť
osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa vzťahuj, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j.
na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné právasú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových
osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny.
Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do

telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť
jej život alebo zdravie. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická
osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Osobnostné
práva patria iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života. Nie sú predmetom dedenia. Podľa §
15 O.Z. po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jeho osobnosti patrí manželovi a deťom, pokiaľ ich niet,

jeho rodičom. Ide o osobitné právo v zákone taxatívne uvedených osôb, ktoré sa neviaže na dedenie.
Ustanovenie § 13 O.Z. obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je
viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti.
Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do
psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na
jednotlivých stránkach osobnosti. Súdna prax rozlišuje 3 prostriedky ochrany osobnostných práv. A to 1.

návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2. návrh na odstránenie následkov
už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), 3. návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
(satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa
jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to
vyžaduje ich účel). Z návrhu navrhovateľov je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom

na to, že zásah do osobnostných práv nebohého a do ich osobnostných práv ako rodičov nemožno
odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou.
Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to na závažnosť vzniknutej
ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to ako na strane navrhovateľov, tak

aj na strane odporcu. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu
ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia.
Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv môže byť rozdielny podľa povahy veci,
najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ musí mať súd preukázané, že sú
tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia podľa
§ 13 ods. 1 OZ a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých
navrhovateľom vzhľadom na postavenie navrhovateľov v rodine a spoločnosti.
Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin,

ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi
nedostal do rozporu.

Z trestnej veci vednej na Okresnom súde Skalica č. k. 4T 177/2012 vyplynulo, že odporca v čase
dopravnej nehody, ktorou spôsobil smrť T. X., bol pod vplyvom alkoholu, porušil predpisy ohľadne

premávky na pozemných komunikáciách ( najmä prekročenie povolenej rýchlosti v mieste dopravnej
nehody o 25 km/hod., nedodržal predpisy EÚ, čím z nedbanlivosti spôsobil smrť syna navrhovateľov.
Po dopravnej nehode navyše z miesta dopravnej nehody odišiel a neposkytol ani pomoc osobám, ktoré
pri dopravnej nehode zranil. Z toho vyplýva, že je preukázané protiprávne konanie odporcu a následok,
úraz T. X. ml. a jeho následná smrť.

Vdanomprípadetaktonepochybnedošlokzásahudoosobnostnýchprávnebohéhosynanavrhovateľov
ako aj jeho rodiny v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením,
či prinavrátením do pôvodného stavu v súvislosti s usmrtením osoby T. X.. V rámci náhrady škody sa
odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným),

za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z.z.
Ochrana osobnosti, tak ako je koncipovaná v ustanoveniach § 11 - 16 OZ je určitým rozvedením
všeobecnej úpravy zakotvenej v Listine základných práv a slobôd. Smrť poškodeného je však

situácia, keď je z hľadiska pozostalých trestno-právna ochrana nedostatočná, rovnako ako klasická
občianskoprávna ochrana prostredníctvom náhrady škody.
Podľa § 13 má fyzická osoba právo hlavne domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,
aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak savzchádza z § 11 ako generálnej klauzuly, potom demoštratívny výpočet v § 13 (slovo „najmä“) umožňuje
domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do života a zdravia. Všeobecne
platí, že spôsob ochrany osobnosti musí byť primeraný povahe zásahu, pričom nutnosťou je stanoviť

mieruzávažnostizásahu.Podmienkoupriznanianáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch(t.j.materiálnej
satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom
prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a
vyhodnotenia tejto reakcie. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom

voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne
zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a
preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch.
Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti
nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení
tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti

môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.
Z ustanovenia § 13 vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej
fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej
morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k porušeniu osobnostných
práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi

prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex
offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so

zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Skutočnosť, že ustanovenie
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným
a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Pri určovaní konečnej
výšky peňažného zadosťučinenia je možné (dokonca nevyhnutné) v rámci sudcovskej úvahy a v súlade

s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo, aby tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné
primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto
právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.
V danom prípade rodine navrhovateľov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma - strata ich syna,

pričom u navrhovateľov ako rodičov k tejto strate došlo vo veku XX a XX, keď, už je málo pravdepodobné
mať ďalšieho potomka. Syn pre navrhovateľov znamenal v tom období okrem vlastného dieťaťa už
aj osobu ( syn mal XX rokov ), s ktorou sa už môžu radiť a rozprávať o životných situáciách, a ktorý
prichádzaldovekudospelostistým,žesablížiladoba,keďichsynbudemaťsvojurodinuanavrhovatelia
budú mať vnukov a pokračovateľov ich rodu. Tieto očakávania boli vyjadrené aj tým, že ich syn mal

rovnaké meno ako otec - navrhovateľ v I. rade. Syn mal pre navrhovateľov a ich ďalší život dôležité
postavenie a funkciu aj vzhľadom k tomu, že bude pre nich v budúcnosti oporou a životnou istotou. Je
potrebné prihliadať aj traumu a pocity rodiča, ktorý prežije svoje dieťa.
Z toho vyplýva, že právo navrhovateľov na ich súkromný a rodinný život bolo narušené závažným
spôsobom, pričom na charakter zásahu ( spôsobenie smrti ) je vylúčené domáhať sa morálneho

zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 OZ a teda je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Súd pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal z tých okolností, že smrťou T. X. ml.
bola navrhovateľom spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma v narušení rodiny a rodinných vzťahov

a perspektívy života. Vo vzťahu k synovi sa týmto neoprávneným zásahom pretrhla väzba k synovi
založená na duševnej spätosti, rodičovskej láske, spolupatričnosti a vzájomnej perspektíve. Vo vzťahu k
navrhovateľom už rodina nebude spĺňať svoju funkciu - reprodukčnú, výchovnú, ekonomickú, prípadne
ochrannú a emocionálnu. Členovia rodiny rodičia a deti sa riadili ustálenými vzormi správania sa,
každý člen rodiny plnil určitú sociálnu úlohu. Rodina je prostredie, s ktorým sú ľudia najviac spätí,

výrazne členov rodiny ovplyvňuje a členovia rodiny ovplyvňujú rodinu ako takú. Rodina vytvára vlastné
kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych,
ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú
kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov.Vzhľadom na syna navrhovateľov už rodina v takomto zložení neuspokojí potreby rodičovskej a
synovskej lásky, bezpečia ( tvorba zázemia ), neuspokojí základné emocionálne potreby.
Rodina nie je významná len pre deti, má zmysel aj pre rodičov, keď dospelému umožňuje presiahnuť

horizont vlastného života. Je priestorom, kde možno najprirodzenejším a najintenzívnejším spôsobom
uspokojovať nevyhnutné psychické potreby dieťaťa. Je teda „modelom medziľudských vzťahov“, ktoré
si dieťa prenáša do života a na základe ktorých ich bude hodnotiť.
Stabilitaavyrovnanosťvdôsledkurodinnejperspektívy,ktorúnavrhovateliapociťovalipočasživotasyna,
bola narušená v deň dopravnej nehody. Navyše navrhovatelia prežívali ešte počas obdobia ďalších troch

mesiacovpodopravnejnehodeďalšieútrapyabolesť,vidiacsynavkómepočasichnávštevvnemocnici,
resp. počas ošetrovania syna v domácom prostredí. Matka - navrhovateľka v II. rade ukončila pracovný
pomer u zamestnávateľa a začala sa o syna celodenne starať. O tejto nevyhnutnosti sa vyjadrila ako
o samozrejmosti.

Súd nespochybňuje, že aj odporcovi sa po dopravnej nehode zmenil život neželateľným smerom.

Napriek jeho odsúdeniu a vykonaniu uloženého trestu odňatia slobody, sa jeho život nevráti do
predchádzajúceho stavu a po celý zvyšok života bude niesť svoje bremeno zodpovednosti, pokiaľ má
aspoň trochu svedomia. Faktom zostáva, že nehodu spôsobil hoci z nedbanlivosti, avšak značne pod
vplyvom alkoholu a po dopravnej nehode zraneným neposkytol ani pomoc. Možno by následky zranení
spôsobené dopravnou nehodou boli miernejšie, keby pomoc zraneným poskytol, alebo pomoc rýchlo

privolal, a tak by dopomohol k urýchlenému poskytnutiu účinnej zdravotnej pomoci zraneným osobám. U
synanavrhovateľovsapritomjednaloozraneniahlavy,kedyzlepšovaniezdravotnéhostavuprávezáleží
od času, kedy začne byť poskytovaná účinná lekárska pomoc, a tým sa zvyšuje šanca na obnovenie
činnosti a funkcií mozgu. Zavinenie odporcu je preukázané v plnom rozsahu.

Súd skúmal aj možné spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany syna navrhovateľov. Z vyšetrovacieho
spisu bolo preukázané, že v kritickom čase dopravnej nehody syn navrhovateľov T. X. sa nachádzal
a pohyboval sa mimo cesty a to vpravo 1,80 m od pravého okraja cesty. Nebolo preto u neho
zistenénesprávnepoužívaniecestnejkomunikácie.Skutočnosť,ženemalnasebeoznačeniereflexnými
prvkami, by nezabránila tomu, že bol zrazený motorovým vozidlom, ktoré v jeho prípade vyšlo mimo

cestu. Absencia označenia reflexnými prvkami bola konštatovaná len u osôb C. K. a M. A..

Vzhľadom na to, súd dospel k záveru, že v rodine navrhovateľov došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú
možno zmierniť len priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu. Je potrebné pri tom prihliadať na
následkyaprežívaniestratysynazostranynavrhovateľov.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,ževzťahy

v rodine navrhovateľov medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a ich synom T. X. ml. boli vzťahmi
založenými na silných citových väzbách, spolupatričnosti, súdržnosti, dôvere a vzájomnej podpore. Syn
bol pre navrhovateľov považovaný za pokračovateľa ich rodu, za ich perspektívu do budúcna a za
perspektívnu oporou v ich pokročilejšom veku. Navrhovatelia navyše prežívali synov ťažký zdravotný
stav od utrpenia úrazu od XX.X.XXXX až do dňa XX.X.XXXX, kedy následkom zranení podľahol.

Navrhovateľka v II. rade sa počas tohto obdobia o syna aj celodenne starala, pokiaľ bol v domácom
liečení v stave bdelej kómy. Navrhovatelia sa so situáciou straty syna vôbec nevysporiadali a to doteraz.
Doteraz, t.j. už vyše dva a pol roka prežívajú veľkú duševnú bolesť a veľký smútok. Stratili plány do
budúcnosti, z ničoho nedokážu mať radosť. Nechodia na dovolenky, nakoľko by im všetko na dovolenke
pripomínalo syna, s ktorým na dovolenky chodili. Najťažšie prežívajú obdobia Vianoc, sviatkov a

narodenínčlenovrodiny,nakoľkopriichpríležitostisastretlacelárodinavrátaneichsyna.Navrhovateľke
v II. rade syna pripomínajú všetky veci v byte, fotografie, doteraz trpí nespavosťou. Navrhovatelia
nevyužili lekárske liečenie svojho duševného stavu (antidepresívami) z dôvodu vykonávania práce v
zamestnaní. Navrhovateľka v II. rade sa v tejto ťažkej situácii vzájomne podporuje aj s matkou C. K.,
ktorá pri uvedenej havárii taktiež zomrela. Spolu chodia na cintorín a do kostola.

Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd zohľadnil jednak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali
vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, mieru a závažnosť zavinenia odporcu, ale aj na to v akej miere by
mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k dotknutým osobám uvedená satisfakcia pôsobiť na zmiernenie
následkov zásahu.

Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma
nenahradí navrhovateľom syna, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Nakoľko
priznanie nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom Občiansky zákonník nestanovuje
maximálnu ani minimálnu výšku finančného zadosťučinenia, ktoré by však malo byť primerané, pričomjeho zmyslom nie je byť finančnou zábezpekou, zdrojom obživy, ani náhradou príjmu a nemôže tiež viesť
k neprimeranému obohacovaniu sa, je súd toho názoru, že výška finančného zadosťučinenia, ktorá bola
priznaná súdom, je postačujúca a primeraná vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj závažnosť zásahu

do nemajetkovej sféry.
Navrhovatelia budú stratu syna pociťovať po celý život, túto stratu im môže zmierniť už len ich dcéra a ich
vnuk(synichdcéry)amožnozmenaprostredia,vktoromžijú,ktoréprostredie(byt,resp.mesto,kdeich
syn vyrastal ) im neustále pripomína ich syna. Prípadne im môže pomôcť odborná pomoc psychológa,
ktorá bude zrejme k závažnosti ich duševného rozpoloženia finančne náročná.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd priznal každému z navrhovateľov rovnakú sumu finančného
zadosťučinenia, nakoľko dospel k záveru, že nie je možné rozdielne hodnotiť ich nárok na nemajetkovú
ujmu ( vzhľadom ku vzťahom v rodine ) stratu syna pre otca a pre matku. Na základe uvedeného súd
rozhodol tak, že každému z navrhovateľov priznal nemajetkovú ujmu 50.000 eur a ich návrhu v plnom
rozsahu vyhovel ako návrhu oprávnenému.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia si náhradu trov

konania neuplatnili a ani zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy konania vznikli voči odporcovi, preto
súd im náhradu trov konania nepriznal.
Rovnako si náhradu trov konania neuplatnil ani vedľajší účastník a táto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
ani nepatrí, keďže odporca nemal v konaní úspech.
O povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Navrhovatelia sú v časti konania o priznanie
nemajetkovej ujmy od poplatku oslobodení podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zák., a keďže súd ich návrhu
vyhovel, odporca ako neúspešný účastník konania je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh. Výška

súdneho poplatku sa odvíja od priznanej sumy a podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je
potom súdny poplatok 6 % z priznanej sumy, t.j. zo 100.000,- eur. Súdny poplatok je preto 6.000,- eur.

V súvislosti s vyjadrením Wüstenrot poisťovňa, a.s., t.j. vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
že vedľajší účastník nie je povinný vyplatiť navrhovateľmi uplatnený nárok ani v prípade úspechu

navrhovateľov v tomto konaní, súd aj keď nerozhodoval o tejto povinnosti vedľajšieho účastníka,
vyslovuje ( nad rámec rozhodnutia ) k tomuto stanovisku vedľajšieho účastníka na strane odporcu svoj
názor. Odporca je povinne zmluvne poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
avšak navrhovatelia si v tomto konaní nemajetkovú ujmu uplatňujú len u odporcu ako škodcu a nie u
poisťovateľa ( ktorý je označený len ako vedľajší účastníkom na strane odporcu ).

Podľa § 822 a 823 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá. Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi
nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady
škody platí zásada, že poškodený musí uplatniť svoje právo voči tomu, kto za škodu zodpovedá,
t.j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený

priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto
osobitným predpisom je aj zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktorý v § 15 stanovuje, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený tak môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa. Voľba je

výlučne na oprávnenej osobe. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti
dvomsubjektom,pričomprotikaždémuznichzinéhoprávnehodôvodu,protiškodcoviideonárokztitulu
náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecným právnym
predpisom. Pokiaľ sa navrhovatelia rozhodli uplatniť si nárok výlučne voči odporcovi, je to ich výlučná
kompetencia pri vedení sporu a len dominus litis môže rozhodnúť o tom, v akom postavení jednotliví

účastníci budú vystupovať. Podľa rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ ( rozsudok S., C-22/12 ) pod pojmom
ujma na zdraví sa má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti
poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená
zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Medzi škody, ktoré samusia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj
nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch exemplároch.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)