Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808210449
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3808210449.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a
členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, IČO: 37 916 289, Šumperská 1, Prievidza, proti povinnému: A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. X/XX, V., o vymoženie 29.800,- Sk (989,18
Eur) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.

februára 2016, č. k. 16Er/1799/2008 - 23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o d m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi, Exekútorský úrad

so sídlom Mariánska 35, Prievidza, trovy exekúcie vo výške 47,03 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Dôvodil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 17.07.2008 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 29.800,- Sk (989,18 Eur) a bežného
mesačného výživného, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.
13P 469/2005-11 zo dňa 09.09.2005 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2005 a vykonateľnosť
dňa 17.10.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi

JUDr. Renému Matuškovi dňa 18.08.2008. Okresný súd uznesením č.k. 16Er/1799/2008-11 zo dňa
30.10.2014 exekúciu sčasti zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2014. Z
dedičského spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6D/85/2014 má súd skutočne preukázané, že povinný v
tomto exekučnom konaní A. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo
uznesením č.k. 6D/85/2014-8, Dnot 152/2014 zo dňa 11.07.2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľky
a dňa 31.07.2014 nadobudlo právoplatnosť. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor JUDr. René

Matuška uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 58,79 Eur. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny
najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) a z náhrady hotových výdavkov
vo výške 15,80 Eur (§ 22 cit. vyhl. - 15,80 eur poštovné). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH,
k odmene a náhrade si uplatnil aj 20% DPH vo výške 9,80 Eur (§ 196 Exekučného poriadku). Po
preskúmaníšpecifikácietrovexekúcieaexekučnéhospisuEX1163/08dospelsúdkzáveru,žesúdnemu
exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 47,03 Eur. Súdny exekútor si vo svojom

vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 15,80 Eur, ktoré
bližšie nešpecifikoval. Súd má z pripojeného exekučného spisu preukázané, že súdnemu exekútorovi
vzniklo poštovné najviac vo výške 6,00 eur (za preukázané doručenie listových zásielok prostredníctvom
poštového doručovateľa podľa priložených doručeniek; doporučene do vlastných rúk: 3x upovedomenie
o začatí exekúcie zo dňa 09.09.2008; obyčajne: 3x žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09.09.2008,
vyznačenie právoplatnosti uznesenia zo dňa 17.02.2015). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2

Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože súdzastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, ktorý zomrel a oprávnený pri podaní návrhu
podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zastával názor, že
exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/08, sp. zn. I. ÚS 438/08, sp. zn.
I. ÚS 256/08 a sp. zn. IV. ÚS 27/08. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti
napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie

takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

8. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) je proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa
26.02.2016, doručené Okresnému súdu Prievidza dňa 01.03.2016, podal oprávnený proti výroku I. a II.

uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie.

13. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.

14. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovneneustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku II. napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c/ C.s.p.
odmietol.

16. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúce proti výroku I. napadnutého uznesenia, krajský
súd ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 17.07.2008
domáhalprotipovinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženiezameškanéhovýživnéhovovýške29.800,-
Sk (989,18 Eur) a bežného mesačného výživného, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok

OkresnéhosúduPrievidzač.k.13P469/2005-11zodňa09.09.2005aktorýnadobudolprávoplatnosťdňa
07.11.2005 a vykonateľnosť dňa 17.10.2005. Súd prvej inštancie dňa 18.08.2008 udelil menovanému
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 29.800,-
Sk (989,18 Eur) a účelných trov exekúcie. Okresný súd uznesením č.k. 16Er/1799/2008-11 zo dňa
30.10.2014 exekúciu sčasti zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2014.

20. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

21. Z dedičského spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 6D/85/2014 má súd za preukázané, že povinný v
tomto exekučnom konaní A. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo
uznesením č.k. 6D/85/2014-8, Dnot 152/2014 zo dňa 11.07.2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľky
a dňa 31.07.2014 nadobudlo právoplatnosť.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V danej
veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ

žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.
pre jeho nemajetnosť. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7MCdo5/2011zodňa13.mája2011)odvolací
súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) tak, ako o

tom správne rozhodol aj súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani
taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru

odvolaciehosúdurešpektujúcjudikatúrunajvyššiehosúdurovnakýdôvodzastaveniaexekúciejedanýaj
v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí po smrti nebohého
povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych
hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinnéhonemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (s poukazom na § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú
na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu

od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva), ale preto, že tu nie
je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
k ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré
exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú
dôvody neuvedené v ostatných prípadoch ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

23. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).