Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/632/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7601899713
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7601899713.34

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu Ing.
R. W.N., I.. XX. X. Y., Z. M. I. O., Š. I. Y., právne zastúpeného JUDr. Martinom Okálym, advokátom
v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 proti žalovanému R.. V. Š., M. B., W. J. R., M. Y., M. I.Á. O.,
právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska l9, Košice, o náhradu škody
z pracovného úrazu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania, doručeným súdu 20. 8. 200l domáhal sa od žalovaného
odškodnenia pracovného úrazu a titulom náhrady škody uplatnil rozdiel na zárobku medzi rozhodným

priemerným zárobkom a nemocenskými dávkami za čas od l0. 4. 2000 do l0. 5. 200l vo výške 358,50
eur (l0 800,- Sk) so l7,6% úrokom z omeškania do zaplatenia, titulom bolestného sumu 663,88 eur
(20 000,- Sk) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 9 958,18 eur (300 000,- Sk) so l7,6%
úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, titulom rozdielu medzi invalidným
dôchodkom a priemerným zárobkom za čas od l0. 5. 200l mesačne do budúcna vo výške 49,79 eur (l
500,- Sk) a náhrady účelne vynaložených nákladov s liečením vo výške 133,95 eur (4 035,50.- Sk) so

l7,6% úrokom od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným rozviazal pracovný pomer, pretože bol daný do invalidného
dôchodku následkom poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel na zahraničných
služobných cestách v roku 2000 a to v Nemecku a Hong-Kongu. Žalovaný odmieta niesť zodpovednosť
za poškodenie zdravia pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, návrh označil za nedôvodný a navrhol, aby
súd návrh zamietol. Namietal príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a jeho výkonom
práce, podľa informácií žalovaného sa u žalobcu jedná o nádorové ochorenie ušného nervu, ktoré bolo
operačne odstránené gamanožom. Vylúčil, že dopravná nehoda, ktorá sa stala v Nemecku, je možné
posudzovať ako udalosť, ktorá súvisí s výkonom práce žalobcu. Služobnej cesty v Číne sa žalobca

zúčastnil na základe jeho opakovaných žiadostí, ale mal zato, že ani zdravotné problémy, ktoré následne
v Číne nastali, nie sú v súvislosti s výkonom práce.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
zápisnicou o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia III. SP, pobočka Spišská Nová
Ves, zo dňa 9.4.2001, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 9.4.2001,

rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 11.5.2001, mzdovými listami žalobcu, vyúčtovaním
pracovnej cesty, záznamom o leteckom prevoze žalobcu, lekárskou správou - zápisnicou zo dňa17.5.2007, vypočutím štatutárnej zástupkyne žalovaného, Ing. Šutaríkovej, svedkyne Ing. Štefánie
Hrušovskej, naradil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Lekárskej fakulty UPJŠ Košice (znalecký
posudok ústavu č. 15/2001, jeho doplnenie č. 1/15/2001, ďalšie doplnenie zo dňa 15.10.2010,

26.4.2011), vypočutím svedka, Prof. MUDr. Jozefa Kafku, Dr.Sc pred Okresným súdom Košice II,
znaleckým posudkom č. 9/2014 MUDr. Matúša Martinku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca pracoval u žalovaného od l3. 9. l995 až do 9. 5. 200l, najprv ako koordinátor výroby, neskôr ako
riaditeľ zahraničného obchodu. Súčasťou jeho pracovnej náplne boli aj zahraničné služobné cesty, ktoré

absolvoval z titulu svojej funkcie, využívajúc aktívnu znalosť jazyka anglického. Dôvodom rozviazania
pracovného pomeru dňa 9. 5. 200l medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, že od l0. 5. 200l má
žalobca priznaný plný invalidný dôchodok. Žalobca vyslovil presvedčenie, že bol invalidizovaný pre
zdravotné ťažkosti, ktoré boli spôsobené následkom pracovných úrazov v Nemecku a Hong-Kongu,
pretože pred služobnými cestami takými ťažkosťami netrpel.

V dňoch l0. - l3. 3. 2000 sa zúčastnil ako riaditeľ zahraničného obchodu služobnej cesty do Dusseldorfu
v Nemecku za účasti žalovaného a ďalších dvoch zamestnancov. K okolnostiam cesty uviedol, že dňa l0.
3. 2000 vo večerných hodinách vycestoval z Bratislavy, viedol motorové vozidlo asi l000 km, do miesta
určenia prišli ll. 3. 2000 o 8.00 hodine. Po trojhodinovom oddychu všetci absolvovali výstavu do l8.00
hodiny a potom nasledovalo pracovno-spoločenské posedenie v dome indického priateľa žalovaného

za účelom predstavenia nových obchodných partnerov.

Po oficiálnom prípitku, bol žalobca požiadaný žalovaným, aby riadil motorové vozidlo, s čím súhlasil. Na
večery boli prejednávané pracovné témy, žalobca vystupoval ako tlmočník. Indický partner zriadil tzv.
útvar kvality, jeden člen útvaru bol predstavený a žalobca vstúpil s ním do jednania. Dňa ll. 3. 2000 vo

večerných hodinách, cestou z pracovného stretnutia došlo k dopravnej nehode tak, že protiidúce vozidlo
Fiat Ducato vošlo z protismeru do jazdnej dráhy žalovaného a iba duchaprítomnosť žalobcu ako vodiča,
zabránila priamemu stretu, lebo strhol riadenie doprava. Napriek tomu došlo k silnému nárazu, (vozidlá
išli oproti sebe rýchlosťou 80 - l00 km/h), do ľavej časti vozidla v mieste za predným sedadlom. Dráha,
po ktorej posádka žalovaného, vrátane žalobcu po ktorej boli odsunutí, bola zameraná na l20 m v uhle

cca l40° od pôvodného smeru.

Žalobca tvrdí, že pri nehode utrpel ťažký nehodový šok, následky ktorého sa dostavili asi 3 hodiny po
nehode. Odvtedy trpel nespavosťou, v mysli sa vracia v spomienkach k tejto závažnej udalosti, lebo
sa ocitol vo vážnom ohrození života, prenasledovali ho myšlienky z nehody, nevedel sa ich zbaviť a

sústrediťsanainéokolnosti.Oproblémochinformovalžalovaného.Celáposádkasazhodla,ževosudný
večer prežili svoju smrť.

Žalovaný k tomu dodal, že k dopravnej nehode došlo v Nemecku v čase osobného voľna, počas
služobnej cesty v zahraničí. Návšteva výstavy bola pracovnou záležitosťou a trvala do 18. hodiny, po

ktorej každý účastník služobnej cesty, teda aj žalobca mal osobné voľno.
Žalovanýbolpozvanýnavečerupriateľomvjehorodinnomdome,žalobcasachceltejtovečerezúčastniť
anavrhol,žebudeviesťmotorovévozidlo,pretožeprechádzanavegetariánskustravuanemôžepožívať
alkoholické nápoje. Išlo výlučne o súkromnú večeru, ktorú absolvoval aj žalobca a teda nemožno jeho
šoférovanie pokladať za plnenie pracovných úloh alebo priamu súvislosť s nimi. Tvrdenie žalobcu,

že vystupoval ako tlmočník, žalovaný označil za nepravdivé, lebo si dostatočne vystačil so svojími
jazykovými znalosťami a s priateľom komunikoval v priamej reči. Okrem toho večere sa zúčastnil aj ďalší
zamestnanec žalovaného, p. Z., ktorý pôsobil vo funkcii predajcu a žalobca mal na starosti koordináciu
výroby po stránke časovej, finančnej a dopravy.
Žalovaný zdôraznil, že po dopravnej nehode v Nemecku, bol žalobca ako aj všetci účastníci dopravnej

nehody, privolanou lekárskou službou komplexne vyšetrený a bol bez akýchkoľvek následkov. Podrobné
klinické vyšetrenie nebolo potrebné, nakoľko pri vyšetrení lekármi nebolo nič zistené a účastníci
prehlásili, že sa cítia dobre.
V Nemecku sa nesťažoval na žiadne problémy, celú dobu od skončenia návštevy v Nemecku, teda za
pobytu na Slovensku v trvaní jedného mesiaca nenavštívil lekára a tvrdenie žalobcu, že jeho zdravotné

problémy sa začali po nehode v Nemecku pokladá za účelove dodané s odstupom času.Dňa l4. 3. 2000 žalovaným mu bolo oznámené, že v mesiaci apríl 2000 sa má zúčastniť štrnásť dňovej
služobnej cesty u obchodných partnerov v Hong - Kongu a Číne. Pre pretrvávajúce ťažkosti po nehode
v Nemecku, žalobca tvrdil, že žiadal žalovaného, aby ho z účasti vynechal, čo žalovaný neakceptoval.

K služobnej ceste v Číne ale žalovaný uviedol, že pôvodne sa s účasťou žalobcu nepočítalo, ale
len v snahe vyhovieť jeho opakovaným žiadostiam a argumentom o jazykových znalostiach a jeho
potencionálnej užitočnosti na tejto ceste, bolo mu vyhovené a mohol vycestovať.

Cesta sa realizovala, navštívili obe krajiny, päť nocí idúcich za sebou sa nevyspal, prenasledovali ho
vidiny,cítilúnavu,nedokázalsakoncentrovať,čosaodrazilonapoklesejehopracovnéhovýkonu,zmene
správania, preto žalovaný zabezpečil u svojho obchodného partnera návštevu lekára, ktorý odporúčal
komplexné vyšetrenie. Indisponovaný odišiel z Číny do Hong - Kongu.
Žalovaný akceptujúc zdravotné ťažkosti žalobcu rozhodol, že sa nemusí zúčastniť niektorých jednaní,
ale nezaujímal sa ďalej o jeho zdravotný stav.

Dňa 10. 4. 2000 žalobca absolvoval cestu metrom po predčasnom odchode z jednania a pri výstupe z
eskalátora spadol, narazil si hlavu v temene, stratil vedomie, v prvých dvoch dňoch počas hospitalizácie
lekári u neho zistili halucinácie obrazové i zvukové, s obmedzením základných pamäťových funkcií.

K udalosti, ku ktorej došlo počas služobnej cesty v apríli v Číne, kedy malo dôjsť k odpadnutiu žalobcu,

tiež nebolo pri plnení pracovných úloh, ale k tejto udalosti došlo počas osobného voľna žalobcu, keď mal
byť na hoteli. To, že sa rozhodol hotel opustiť, odišiel na nákupy, prípadne za iným účelom, z pohľadu
žalovaného nemožno považovať za plnenie pracovných úloh a nevzhliadol príčinnú súvislosť s plnením
pracovných úloh a poškodením zdravia žalobcu s popisovanými udalosťami a to dopravnou nehodou
v Nemecku a odpadnutím v Číne.

V súvislosti s pádom žalobcu v jednej z najrušnejšej stanice metra v Hong-Kongu, bol žalobca
hospitalizovaný v súkromnej nemocnici, Hong-Kong Baptist Hospital.
Zo stručnej správy o hospitalizácii žalobcu, spísanej MUDr. Tang Man Cheung, datovanej 14. 4. 2000
sa zisťuje, že žalobca sa nevedel rozpamätať, čo sa mu stalo, až po dvoch dňoch si začal spomínať,

čo sa udialo. CT mozgu bolo v norme, MRI ( zobrazenie magnetickou rezonanciou) ukázalo len drobný
akustický neuróm, ktorým nemožno vysvetliť jeho symptómy. Pri odbornej konzultácii psychiater zistil
sluchové halucinácie. EEG bolo v podstate v norme. Všetky laboratórne vyšetrenia boli v norme, okrem
mierne zníženej úrovne draslíka, ktorý bol doplnený.
Kvôli výrazne striktnej vegetariánskej strave boli urobené testy na hodnoty vitamínu B 12 a kyseliny

listovej. Určená diagnóza je deficiencia (nedostatek) vitamínu B 12, čo malo za následek pravdepodobný
záchvat v stanici metra. Bola aplikovaná vnútrosvalová liečba nedostatku vitamínu B 12, s prepustením
pacienta 15. 4. 2000 s doporučením liečby kyanokobalamínom aspoň dva nasledujúce týždne, aby sa
jeho zásoby doplnili.
Dňa l7. 4. 2000 bol realizovaný prevoz žalobcu z Hong-Kongu do Prahy-Ruzyne, s následným prevozom

do NSP Levoča za účasti lekára. Počas leteckého transportu MUDr. Miroslav Otčenášek v zázname o
zásahu (Event medical report) zo dňa 17. 4. 2000 uviedol, že počas transportu u žalobcu nespozoroval
ťažšiu zmätočnosť, vždy v kontakte a ovplyvniteľný bez bludov či halucinácie.

Žalovaný vyslovil názor, že podľa jeho informácií, ťažkosti žalobcu sú následkom nádorového ochorenia

ušného nervu, ktoré bolo operačne odstránené a zabezpečil si stanovisko k žiadosti o vypracovanie
znaleckého posudku od Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., znalca z odvetvia chirurgie, špecializácia
traumatológia, ktorý posudok znaleckého ústavu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach vypracovaný pre
účely konania, kvalifikoval minimálne ako nepresný, neúplný a závery označil za nevieryhodné, tvrdiac,
že dokázaný nádor žalobcu mohol spôsobiť popísané stavy v roku 2000 a tento záver sa žiadnym

relevantným spôsobom nedá vylúčiť.

Žalobca po prevoze z Prahy pobudol päť týždňov v NsP Levoča na psychiatrickom oddelení od 20.
4. 2000 do 19. 5. 2000. Z lekárskej správy sa zisťuje, že žalobca v Číne mal pocit prepracovanosti,
dlhodobej únavy, v Číne užil žeňšeňové tablety a morskú trávu, niečo aj z alkoholu a musela

nastať nevhodná reakcia. Pri prijatí bol všestranne orientovaný, hlasy a vidiny neudával, primerané
vystupovanie, zaznamenaný únavový syndrom, poúrazové mestické poruchy - kritičnost čiastočne
znížená, úraz bagatelizoval, konštatované, že t.č. je bez akútnych psychotických príznakov - afektívnej
instability. Počas hospitalizácie pozorovaná psychotická symptomatológia, ktorá bola pripásaná skôrtypu osobnosti. V zlepšenom stave, bez psychotickej symtomológie prepustený do ambulantnej liečby
s diagnózou „akútna psychotická porucha“.

Podľa „Zápisnice o rokovaní“ posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. III. Sociálnej poisťovne,
pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 9. 4. 2001 predmetom rokovania bolo rozhodovanie o invalidite
alebo čiastočnej invalidite žalobcu s konštatovaním diagnostického záveru a to „akútnej psychotickej
poruchy, schizotypovej poruchy v.s., kvadruhypereflexie, akrálnej hypostézie a parestézie, drobným
intrakanalikulárnym neurinómom“ s potrebou chirurgického riešenia, abnormálnym EEG grafom s

fokálnou epi aktivitou FT v pravo a ani po ústavnej liečbe sa nedosiahla kvalitnejšia remisia. Komisia
konštatovala, že žalobca je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona
č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 11. 5. 2001, s účinnosťou od 10. 5. 2001
bol priznaný žalobcovi invalidný dôchodok vo výške 88,99 eur (2 681.- Sk).

V konaní bola vypočutá štatutárna zástupkyňa žalovaného, Ing. Šutaríková, ktorá ozrejmila postup a
rozsah vybavenia zlatých platobných kariet, aby zamestnanci na služobných cestách mohli kryť vzniklé
náklady a súčasťou platobných kariet sú aj asistenčné služby a poistenie zdravia. K samotnému meritu
veci sa svedkyňa nevyjadrila.

Svedkyňa, R.. Š. K., pracovala vo firme žalovaného od roku 1994 do roku 2000 v zaradení riaditeľky
maloobchodu, vo vzťahu k žalobcovi bola kolegyňou. Bola účastná služobnej cesty, jednou z členiek
posádky auta, keď došlo k dopravnej nehode v Nemecku dňa 11. 3. 2000. S odstupom 10 rokov sa jej
ťažko vyjadruje k otázkam, ako sa pred udalosťami (dopravnou nehodou a pádom žalobcu v Hong-
Kongu) žalobca správal, či sa zmienil že je unavený, lebo prichádzali málo do kontaktu. Svedkyňa

sa vyjadrila, že žalobca ako šofér utrpel väčší šok ako ostatní členovia posádky. Ona to brala ako
bežnú služobnú cestu, mohlo sa to stať kdekoľvek. Potvrdila, že na služobnej ceste boli 24 hodín denne
k dispozícii. Aj ona sa zúčastnila pracovného stretnutia s dvoma partnerskými firmami, žalobca robil
tlmočníka, ale obsah rozhovoru nevedela posúdiť.

V konaní bol ustanovený znalecký ústav, Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach na zistenie, z akého dôvodu
(pre aké choroby) bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok a či choroby, pre ktoré bol invalidizovaný,
sú v príčinnej súvislosti s poškodením jeho zdravia, ktoré utrpel na služobných cestách v Nemecku
(dopravná nehoda dňa ll. 3. 2000) a pád v Hong-Kongu dňa l0. 4. 2000.

Podľa znaleckého posudku ústavu č. 15/2001, invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný odo dňa l6. 3.
200l pre dlhodobo nepriaznivý stav a neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, ktoré
s najväčšou pravdepodobnosťou možno zdôvodniť utrpením ťažkého psychického šoku pri dopravnej
nehode v Nemecku ll. 3. 2000, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spúšťacím mechanizmom
následných ťažkostí. Nespavosť, triznivé pocity z prežitej udalosti, trvalý pocit únavy, vyčerpanosť, boli

s najväčšou pravdepodobnosťou reakciou na zľaknutie, ktoré ho sprevádzali počas obdobia až do
nasledujúcej služobnej cesty.

K poškodeniu zdravia žalobcu v Hong-Kongu pádom dňa l0. 4. 2000 znalecký ústav zdôraznil:
Zo zdravotnej dokumentácie podpísanej Dr. Tang Man Cheungom z Diplomate, American Board

of Internal Medicine v Hong-Kongu nie je zachytený otras mozgu ako samostatná diagnóza, hoci
objektívne klinicky je zaznamenaná amnézia na úraz (nepamätanie sa na okolnosti úrazu). S najväčšou
pravdepodobnosťou k úrazu hlavy došlo v zmysle ľahkého otrasu mozgu s následnou amnéziou.
Mechanizmus úrazu hlavy možno jednoducho vysvetliť pádom a udretím hlavy o pevnú podložku alebo
predmet aj bez poškodenia mäkkých tkanív. Niekoľko dňovú dezorientovanosť možno hodnotiť ako

kumuláciu príznakov v postkomočnom období s predchádzajúcou vyčerpanosťou.
Žalobca sa na internom oddelení podrobil vyšetreniam CT, ktoré nenašli žiadny poúrazový korelat, otras
mozgu je funkčná porucha a na CT sa neznázorňuje. Na MRI bol nájdený drobný akustický neurón, na
pravej strane, ktorý bol vylúčený ako príčina symptómov. EEG vyšetrenie bolo normálne a nepotvrdilo
epileptickú genézu.

Zistená bola nízka hladina vitamínu Bl2 a uvedený parameter sa tiež mohol podieľať na patologickom
stave žalobcu, znalec by sa skôr priklonil k názoru, že išlo o náhodný sprievodný sekundárny nález
pri základnej diagnóze. Po návrate bol žalobca hospitalizovaný v Levoči na Neurologickom oddelení
a neskôr na Psychiatrickom oddelení a bola konštatovaná výsledná diagnóza - akútna psychotickáporucha. V dokumentácii o rozhodnutí priznania invalidného dôchodku nie je uvedená diagnóza, pre
ktorú bol žalobca invalidizovaný. Z uvedeného a z ostatných skutočností by malo vyplynúť, že invalidný
dôchodokmubolpriznanýprenepriaznivýpsychickýdepresívnystav.Preuvedenésvedčípopisudalostí

a klinický stav poškodeného. V objektívnom psychiatrickom vyšetrení neboli zistené psychotické prejavy
- halucinácie ani bludy. V popredí psychiatrického nálezu bola výrazná, afektívna labilita, depresívne
rozlady, bezradnosť a zameranosť na prekonané udalosti.

Na otázku, či choroby, pre ktoré bol žalobca invalidizovaný sú v príčinnej súvislosti s poškodením jeho

zdravia, ktoré utrpel na služobných cestách v Nemecku a Hong-Kongu znalec konštatoval:
Psychický stav vyčerpanosti, nespavosti a nemožnosti koncentrovať sa, bol s najväčšou
pravdepodobnosťou spôsobený nehodou v Nemecku dňa ll. 3. 2000. V tom čase po nehode nebol nikde
vyšetrený a v súčasnosti nie je možné stanoviť vtedajšiu presnú diagnózu, ale zrejme išlo o reakciu
zo zľaknutia. Bol to ale pravdepodobne spúšťací mechanizmus ďalších nepriaznivo sa vyvíjajúcich
okolností s následnou nehodou pri vystupovaní z pohyblivých schodov v metre v Hong-Kongu.

Úraz hlavy pri spadnutí je možné potvrdiť, ale objektívny klinický nález a vyššie uvedené vylučuje s
najväčšou pravdepodobnosťou poúrazový patologický syndróm.
Objektívny údaj o malom akustickom neuróne s najväčšou pravdepodobnosťou vylučuje súvislosť so
súčasným psychickým stavom. Znalec doplnil, že akustický neurón sa s najväčšou pravdepodobnosťou
nepodieľal na patologickom stave žalobcu po dopravnej nehode v Nemecku a druhej udalosti v Hong-

Kongu. Je pravdepodobné, že psychické následky po prvej autonehode prispeli k prehĺbeniu ťažkosti s
následným pádom so všetkými dôsledkami.
Popis udalostí a vývoj celkového stavu žalobcu by mohol svedčiť pre príčinnú súvislosť jeho súčasného
zdravotného stavu s uvedenými nehodami.

Žalovaný v konaní argumentoval stanoviskom znalca so špecializáciou traumatológia, Doc. MUDr.
Jozefom Lohnertom CSc., a dával do pozornosti, že dňa 2l. 6. 200l sa žalobca podrobil operácii
mozgového nádoru, pričom tento nádor bol už diagnostikovaný počas hospitalizácie v Hong-Kongu l0. 4.
2000 a jeho existencia bola členom znaleckej komisie známa, pričom sa uspokojili so záverom, že ide o
drobný akustický neurón, bol vylúčený ako príčina symptómov. Pri operácii bolo zistené, že tzv. „drobný

nádor“ mal rozmery l3 x 8 x 6 mm a objem 350 cmm. Tieto skutočnosti spolu so závažnou informáciou
o nutnosti mozgovej operácie minimálne spochybňujú závery znaleckej komisie, pretože podľa názoru
traumatológa nádor jednoznačne mohol spôsobovať žalobcom udávané stavy v roku 2000 a tento záver
sa nedá žiadnymi relevantnými spôsobmi vylúčiť.

Rešpektujúc námietky žalovaného k záverom znaleckého posudku č. 15/2001, súd uložil znaleckému
ústavu doplnenie znaleckého posudku č. l/l5/200l so zameraním na otázky: či pri spracovaní znaleckého
posudku boli vzaté v úvahu i lekárske správy a operačná správa ohľadom operácie neurónu žalobcu a
aby sa znalecký ústav vyjadril k rozmeru nádoru.
Ústav po objektívnom audiologickom vyšetrení, neurologickom vyšetrení formou elektronystagmografie

konštatoval, že pri spracovávaní znaleckého posudku č. l5/200l boli vzaté do úvahy informácie o veľkosti
a liečbe neurinomu - VIII vpravo.
IdeonezhubnýnádorvyrastajúcizVIII.hlavovéhonervuvpravo.Rozmery,ktorésaopakovanevyskytujú
v zdravotnej dokumentácii a NMR snímky, svedčia preto, že ide o najmenší nádor prvej kategórie -
intrameatálny. Rozlišujú sa ešte ďalšie tri kategorie v závislosti na veľkosti, t.j. že môže byť nádor IV.

kategórie - veľký, viac ako 4 cm v pontocerebelárnej oblasti. No treba zdôrazniť, že ani v prípade
malého nádoru (čo je situácia u žalobcu) ani dokonca v prípade veľkého nádoru nebývajú problémy
psychického charakteru, ktorými trpí žalobca, a pre ktoré mu bola priznaná invalidita. Doplnením
znaleckého posudku, problémy žalobcu sú spôsobené psychickou chorobou a bola vylúčená súvislosť
s nálezom neurinómu n. VIII vpravo.

Pred odvolacím súdom dňa 3.12.2008 bol vypočutý znalec, Prof. MUDr. Stanislav Kitka, CSc.,
ktorý bol členom a predsedom znaleckej komisie, ustanovenej Lekárskou fakultou UPJŠ v Košiciach,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 15/2001. Znalec zdôraznil, že pri vypracovaní znaleckého
posudku komisia vychádzala predovšetkým z prepúšťacej správy z nemocnice z Hong-Kongu, ktorá

bola najpodstatnejším dokladom, stručná, ale zrozumiteľná a pomerne jasná a tiež z lekárskej správy
z psychiatrického oddelenia NsP Levoča. Okrem toho žalobca bol vyšetrený na klinike v Košiciach
psychiatrom, Prof. MUDr. Jozefom Kafkom.Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v čase uvedených vyšetrení neboli u žalobcu zistené žiadne
psychotické prejavy v zmysle duševnej choroby, v popredí psychiatrického nálezu však boli zistené
výrazná afektívna labilita, depresívne rozlady, bezradnosť na prekonané udalosti. Ide o tzv. psychické

prejavy, ako sú depresie a depresívne nálady, pričom treba rozlišovať psychické prejavy, ktoré sú
považované za bežné prejavy a prípady psychotických javov, kedy už ide o duševné ochorenie. Pri
vypracovaní znaleckého posudku neboli k dispozícii materiály o tzv. predchorobí. Z toho dôvodu bol
prijatýzáver,ževtedajšiepsychické prejavyžalobcumohlibyťdôsledkomopísanýchúrazovýchudalostí.
Prof. MUDr. Jurajom Kovaľom bola jednoznačne vylúčená súvislosť psychickej choroby žalobcu

a nálezom neurinómu. Silné zľaknutie žalobcu pri dopravnej nehode, či mohlo byť spúšťacím
mechanizmom psychických problémov žalobcu, znalec uviedol, že to nemôže vylúčiť, ale závisí to od
psychickej dispozície jednotlivca. Žalobca mal vyhľadať lekársku pomoc po nehode, ak mal ťažkosti
psychického alebo somatického charakteru a ak ju nevyhľadal, tak pravdepodobne tieto ťažkosti nemal
alebo boli minimálne.

Prof. MUDr. Miroslav Kitka, PhD., spracoval doplnok k znaleckému posudku z roku 2001 s dátumom
vypracovania k 15. 10. 2010 a po opakovanom preštudovaní dokumentácie k posúdeniu skutkovej
(odbornej) otázky, či medzi úrazovými dejmi z 11. 3. 2000 a 10. 4. 2000, ktoré žalobca utrpel
na zahraničných pracovných cestách a poškodením na zdraví, je priama príčinná súvislosť a bez
akýchkoľvek pochybností objasnil príčiny psychického zdravia žalobcu, uviedol.

Dodatočne a bez akýchkoľvek pochybností objasniť príčinu psychického poškodenia zdravia žalobcu v
súčastnosti v tomto texte nie je možné. Možno, ale potvrdiť, že pri tomto znaleckom dokazovaní znalec
nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by celkový psychický stav žalobcu bol v súvislosti s úrazmi z 11. 3.
2000 a 10.4. 2000.

V ďalšom znalec uviedol, že pri súčasnom znaleckom dokazovaní nemožno potvrdiť, že súčasný
invalidný dôchodok je v priamej svislosti s úrazmi. V dokumentácii je zachytené predchorobie,
žalobca je evidovaný ambulantne psychiatricky od roku 1992, ambulantným psychiatrom, MUDr. F.
Hamrákom. Presnejšie diagnózy, pre ktoré bol uznaný ako invalidný dôchodca boli zaznamenané až

neskôr ( po vypracovaní pôvodného znaleckého posudku) ako „nešpecifikovaná neorganická psychóza“.
Ďalšia diagnóza „posttraumatická stresová porucha po psychotraume“ nebola pri pôvodnom znaleckom
dokazovaní potvrdená a vyskytla sa v texte opäť až neskôr po vypracovaní pôvodného znaleckého
posudku.
Záverom Prof. Kitka konštatoval, že podľa pôvodnej výpovede a anamnézy žalobcu s odtupom času

možno potvrdiť, že utrpel v roku 2000 ľahšie poranenie, ktoré pri predchádzajúcom i súčasnom
znaleckom dokazovaní nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s jeho súčasným invalidným stavom.
Ak lekári zodpovední za prehlásený invalidný stav potvrdili, že ide o poúrazovú diagnózu, nesú za to
plnú zodpovednosť.

Na námietky žalobcu (v tomto štádiu sťažovateľa, poznámka znalca k jeho doplnku k znaleckému
posudku) opätovne bol oslovený na vypracovanie opakovaného doplnku k znaleckému posudku z roku
2001Prof.Kitkasdátumomspracovaniak26.4.2011azdôraznil,žepriopakovanomeštedôkladnejšom
znaleckom dokazovaní nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by celkový psychický stav žalobcu bol v
súvislosti s úrazmi z 11. 3. 2000 a 10. 4. 2000. Dôkaz o príčinnej súvislosti medzi invaliditou a úrazmi,

resp. nehodami znalec podať nemôže, hoci náväznosť autonehody v Nemecku a udalosti v Hong-Kongu
sa určitá súvislosť ponúka, ktorú ale nemôže prehlásiť za dôkaz. Znalec v plnom rozsahu zotrval na
pôvodne zaujatom stanovisku.
Pred Okresným súdom Košice II dňa 9.4.2013 bol dopočutý znalec, Prof. MUDr. Jozef Kafka, Dr. CSc.,
ktorý ako člen komisie sa podieľal na spracovaní znaleckého posudku č. 15/2001 a v podstate zotrval

na svojom pôvodnom stanovisku.

Súd ustanovil znalca z odboru psychiatrie, MUDr. Matúša Martinku, ktorý predložil znalecký posudok č.
9/2014, ktorého úlohou bolo posúdenie súčasného zdravotného stavu žalobcu a či je tento v príčinnej
súvislosti s nehodou v Nemecku a pádom v Hong- Kongu.

Ustanovený znalec na základe znaleckého vyšetrenia a predloženej zdravotnej dokumentácie
konštatoval, že psychická porucha u žalobcu sa vyvinula v nadväznosti na dopravnú nehodu v Nemecku
dňa 11. 3. 2000.Ide o posttraumatickú stresovú poruchu, čo je porucha, ktorá nemôže vzniknúť bez toho, že by
bol postihnutý vystavený psychotraumatickej udalosti. Trauma je teda nevyhnutným faktorom jej
vzniku. Z dostupnej psychiatrickej dokumentácie je zrejmá postupná chronifikácia psychopatológie u

žalobcu v dovtedajšom priebehu, zníženie emočnej reaktivity, emocionálne stiahnutie, nerozhodnosť,
reminiscencie, depresívne prežívanie, dekoncentrácia pozornosti, sociálne stiahnutie, objektivizovaná
porucha spánku. Napriek permanentnej psychiatrickej starostlivosti nebola doposiaľ dosiahnutá
kvalitnejšia remisia, v popredí je obraz posttraumatickej stresovej poruchy s protrahovanou
psychopatológiou. Pred nehodou bol adekvátne sociálne začlenený. Znalec u žalobcu stanovil diagnózu

posttraumatická stresová porucha F43.1 a Stp akútnej psychotickej poruchy F23.
Na zadané otázky znalec uviedol. Žalobca bol prvý krát psychiatricky vyšetrený 30. 4. 1992 so záverom
neurastenický syndrom in observationem (v pozorovaní). Išlo o súbor príznakov - únava, napätie,
nevoľnosť, slabosti. Psychofarmaká neužíval. Znalec vylúčil prebiehajúcu duševnú poruchu v období od
vyšetrenia až do času predmetných úrazov.
V medziobdobí (medzi jednotlivými úrazmi) žalobca psychiatrickú pomoc nevyhľadal. Až po prevoze

do domovskej krajiny, po hospitalizácii na psychiatrickom oddelení v NsP Levoča, je v kontinuálnej
psychiatrickej starostlivosti. Znalec dospel k záveru, že prvotné príčiny poškodenia psychického zdravia
žalobcu sú spojené s nehodou v Nemecku.
Z protokolu posudkovej komisie ale nie je zrejme, do akej miery sa na stupni invalidity žalobcu podieľa
psychiatrická diagnóza.

Osobnosťžalobcuvaktuálnomčasevyšetreniabolacharakterizovanáakopriemerneintelektovozdatná,
introvertovaná, s depresívnymi tendenciami, submisívna, sebaneistá, senzitívna, emocionálne labilná,
nadmerne zraniteľná, so zníženou toleranciou na zaťaž a flustráciu.

Za dôkazy znalec považoval lekárske správy z ošetrenia v Hong-Kongu, správu z prevozu, prepúšťaciu
správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Levoči a následne nálezy v zdravotnej
dokumentácii ambulantného psychiatra, MUDr. Hamráka. Analýzou a syntézou jednotlivých vyšetrení
znalec konštatoval, že je možné sledovať priebeh duševnej poruchy žalobcu až do súčastnosti, jej
vznik, vývoj a dôsledok. Znalec sa stotožnil so znalcom MUDr. Kafkom, DrSc., ktorý potvrdil existenciu

priameho vzťahu celkového psychického stavu s uvedenými nehodami.

Žalovaný so závermi znaleckého posudku č. 9/2014 vyslovil nesúhlas a vzhľadom na už vykonané
dokazovanie tento posudok označil za veľmi všeobecný až povrchný. Znalec sa mal vysporiadať s
protichodnými tvrdeniami predchádzajúcich znalcov v ich posudkoch a najmä jeho povinnosťou bolo

označiť dôkaz vo forme lekárskej správy o tom, že by celkový psychický stav žalobcu bol v príčinnej
súvislosti s úrazmi zo dňa 11. 3. 2010 a 10. 4. 2010. Znalec len vymenoval správy, ktoré boli v
spise a k dispozícii aj ostatným znalcom a v časti II. posudku na strane 5 konštatuje obsah lekárskej
správy Dr. Tang Man Cheung, Kowloon o primárnom vyšetrení žalobcu v Hong-Kongu, v ktorej je ako
záver vykonaných vyšetrení určená diagnóza žalobcu „deficiencia vitamínu B12“, čo malo za následek

pravdepodobný záchvat v stanici metra.

Uvedenú správu aj Prof. Miroslav Kitka, považuje za rozhodujúcu a označil ju ako za najpodstatnejší
doklad. Dôvod tejto diagnózy správa uzatvára ako - kvôli výrazne striktne vegetariánskej strave boli
vyhotovené testy na hodnoty vitamínu B12 a kyseliny listovej, ktorá bola aplikovaná aj ako vnútrosvalová

liečba formou podaného vitamínu B12. Táto diagnóza bola uvedená aj MUDr. Otčenáškom, ktorý
zabezpečoval prevoz žalobcu z Hong-Kongu do Prahy.
Žalovaný zdôraznil, že stav zvýšenej únavy dňa 11. 4. 2000 si žalobca minimálne spôsobil čiastočne
aj sám a to striktnou vegetariánskou stravou, čo je zrejme aj z prepúšťacej správy psychiatrického
oddelenia NsP Levoča ako aj to, že v Číne užil ženšeňove tablety, morskú stravu, niečo aj z alkoholu a

muselanastaťnevhodnáreakcia. Sámžalobcauznávasvojumieruzavinenianaúrazeatovúčastníckej
výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19. 4. 2010 keď uviedol „ v priebehu rokovania som sa vypýtal
z rokovania, žalovaný mi navrhol doprovod, ja som precenil svoje sily“. Je nelogické prečo žalobca
požil ženšeňové tablety, ktoré sú povestné povzbudivými účinkami a na strane druhej sa sťažoval na
nespavosť.

Žalobca poznamenal, že nedostatek vitamínu B12 má v psychiatrickej symtomológii následky a to:
nespavosť, resp. poruchy spánku, emočnú nestálosť, zmätenosť, dezorientáciu, neuropsychiatrické
problémy. Všetky tieto príznaky boli u žalobcu zistené viacerými lekármi.Dôvodom takého zníženia vitamínu B12 je nedostatečná strava alebo absencia živočíšnej stravy
(vyskytuje sa u vegetariánov a vegánov).
Žalovaný má za to, že uvedený stav u žalobcu a to nízka hladina vitamínu B12 a nízka hladina

kyseliny listovej, spôsobená výlučne vegetariánskou stravou, bol tou pravou príčinou nehody v metre
a nemá súvislosť so služobnou cestou žalobcu v Nemecku, konkrétne s haváriou dňa 11. 3. 2000. Po
tejto nehode (v Nemecku) žalobca žiadnu lekársku pomoc nevyhľadal, z čoho sa dá usudzovať že ju
nepotreboval.

Žalobcove hypochondrické tendencie, psychochatsenia a vyznačená schizoidita sa uvádzajú aj v ďalšej
lekárskej správe PhDr. Márie Gažiovej, zo dňa 8.11.2000. Osobnosť žalobcu bola charakterizovaná ako
osobnosť so psychastenickými rysmi, depresívnymi tendenciami, impulzivitou a poklesom autoregulácie
a patologickou tolenciou na psychosomatickú záťaž.
V doplnku k znaleckému posudku z roku 2001, zo dňa 15. 10. 2010 sa konštatuje: „Dodatočne bez
akýchkoľvek pochybností objasniť príčinu psychického poškodenia zdravia žalobcu v účastnosti nie je

možné. A možno konstatovať, že pri znaleckom dokazovaní sa nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by
celkový psychický stav žalobcu bol v súvislosti s úrazmi z 11.3. 2000 a 10. 4. 2000.
Nie je preto zrejmé, ako a na základe čoho sa mohol znalec plne stotožniť s názorom MUDr. Kafkom,
Dr.Sc., ktorý existenciu priameho vzťahu psychického stavu s uvedenými nehodami potvrdil. Svoju, v
znaleckom posudku spomínanú, analýzu a syntézu jednotlivých vyšetrení, lekárskych správ a nálezov

bližšie nevysvetľuje. Za daného stavu možno sa len domnievať, že popis udalosti by mohol svedčiť pre
príčinnú súvislosť.

Sám znalec spochybňuje kvalitu a objektívnosť vypracovaného posudku pokiaľ uvádza, „ z dostupných
údajov je zrejme, že prvotné príčiny poškodenia psychického zdravia posudzovaného vyplývajú z

autonehody 11. 3. 2000“, avšak nešpecifikuje z ktorých prvotných údajov znalec vychádza. Taktiež
nebola preukázaná súvislosť medzi diagnózou a invaliditou žalobcu. Aj táto otázka v posudku nebola
zodpovedaná a teda nie je zrejme z akého dôvodu a pre akú diagnózu sa žalobca stal invalidným.

Podľa § l90 ods. l, 2, 5 Zákonníka práce platobného a účinného do l. 4. 2002 ak u zamestnanca došlo

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase úrazu v pracovnom pomere.
Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa zamestnancovi prihodil na ceste do zamestnania a späť.

Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa
§ 191.

Podľa § 191 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak

preukáže, že: a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil
právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si privodil postihnutý zamestnanec
svojou opilosťou alebo v dôsledku zneužitia omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode

zabrániť, a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že: a) postihnutý zamestnanec porušil
svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že porušenie bolo jednou z príčin škody, b)

jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie omamných prostriedkov
postihnutým zamestnancom, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým
spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyselne a mesel si byť vzhľadom na
svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú znáša zamestnanec, podľa
mieryzavinenia;vprípadeuvedenomvodseku2písm.c)uhradívšakzamestnávateľaspoňjednutretinu
škody.Pri posuzovaní, či zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci (odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a), nie je možné dovolávať sa len

všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a
zdravie iných.

Za ľahkomyseľné konanie (odsek 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie
vyplývajúce z rizika práce.

Podľa § 37 ods. l,2,5 nar. vlády č. 223/l988 Zb. v platnom znení , ktorým sa vykonáva Zákonník práce,
plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná
činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
Plnenímpracovnýchúlohjeajčinnosťvykonávanáprezamestnávateľanapodnetodborovejorganizácie
alebo spoluzamestnancov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy,

pokiaľ na ňu zamestnanec nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nevykonáva proti výslovnému
zákazu zamestnávateľa, ako aj dobrovoľná výpomoc organizovaná zamestnávateľom v rámci jeho
patronátnej činnosti. Za plnenie pracovných úloh sa nepovažuje činnosť súvisiaca s individuálnym
obhospodárovaním záhumienka.
Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Pracovným úrazom sa rozumie porušenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, krátkodobým náhlym a
násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Porušením zdravia sa rozumie nielen poškodenie telesné ale
aj psychické.

Úrazom sa rozumie porucha zdravia vyvolaná pôsobením vonkajšej príčiny a nemusí to byť pôsobenie
len mechanických javov. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pre plnenie
pracovných povinností zamestnanca.
Toto vonkajšie pôsobenie, označované tiež ako úrazový dej, je spravidla takou udalosťou, ktorá vyvolá
u postihnutého zamestnanca subjektívne ťažkosti alebo ochorenie, ktoré mu nedovoľuje pokračovať v

obvyklej práci alebo mu dovoľuje pracovať len s určitými obmedzeniami, alebo ho dokonca z výkonu
doterajšej práce úplne vylučuje. O úrazový dej môže ísť aj v prípadoch poškodenia zdravia, ktoré
nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, neobvyklom úsilí, kedy pracovný výkon presahuje obvyklé
hranice každodenne vykonávanej práce, alebo je síce vykonávaný v hraniciach obvyklej práce, ale
za nepriaznivých okolností, alebo ak organizmus zamestnanca na požadovaný pracovný výkon nie

je prispôsobený alebo pracovný výkon je neprimeraný jeho telesným a psychickým možnostiam a
schopnostiam.

Opracovnýúraznejde,akdošlokpoškodeniuzamestnancavdobe,keďprekročil,resp.vybočilzplnenia
pracovných úloh alebo činností, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Pripracovnomúrazeideoobjektívnuzodpovednosťzamestnávateľa.Jejpredpokladomniejezavinenie,
v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy,
škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto
zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere a k pracovnému úrazu došlo pri

plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Tieto predpoklady preukazuje poškodený.

Základnou podmienkou zodpovednosti zamestnávateľa za úraz v zmysle ustanovení § 190 a nasl.
Zákonníka práce je príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia, ktorá musí byť

jednoznačne preukázaná a nestačí iba samo pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu v
dôsledku úrazového deja. Nestačí teda ak znalec možnosť príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom
a poškodením zdravia len s pravdepodobnosťou nie určitosťou pripúšťa.

Súd pri rozhodovaní veci vychádzal z citovaných ustanovení a uvedených zásad a vykonal dôkazy

potrebné pre rozhodnutie vo veci. Skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, umožňujú
súdu prijať záver, že poškodenie psychického zdravia žalobcu nie je v príčinnej súvislosti s úrazmi, ktoré
utrpel žalobca dňa 11. 3. 2000 pri dopravnej nehode v Nemecku a dňa 10. 4. 2000 v Hong-Kongu pri
výstupe z eskalátora. Nemožno opomenúť skutočnosť, že priateľské posedenie, ktorého sa zúčastnilžalobca v Nemecku dňa 11. 3. 2000 vo večerných hodinách nemožno považovať za súčasť plnenia jeho
pracovných povinností, ktoré v daný deň boli ukončené 18. hodinou, ale o výlučne súkromné strávenie
voľného času, na ktorom sa chcel zúčastniť.

Pokiaľ sa týka pádu pri výstupe z eskalátora v Hong-Kongu, tak svojvolne opustil hotelovú izbu, bolo
mu umožnené oddychovať, bol uvoľnený z jednania. Jeho „cestu“ nemožno dať do žiadnej súvislosti s
plnením pracovných úloh.
Nemalým podielom sa na jeho páde a nevoľnostiach v Hong-Kongu podpísal žalobcov striktný
vegetariánsky spôsob stravovania, doznané požitie žeňšeňového koreňa, morskej stravy a aj alkoholu.

Už v Hong-Kongu MUDr.Tang Man Cheung bola určená diagnóza a to deficiencia (nedostatek)
vitamínu B12, čo malo za následok pravdepodobný záchvat v stanici metra. Preto bola aplikovaná
vnútrosvalová liečba nedostatku vitamínu B12, s prepustením pacienta 15. 4. 2000 s doporučením liečby
kyanokobalamínom aspoň dva nasledujúce týždne, aby sa jeho zásoby doplnili.
Nedostatek vitamínu B12 má v psychiatrickej symtomológii následok a to nespavosť, resp. poruchy
spánku, emočnú nestálosť, zmätenosť, dezorientáciu, neuropsychiatrické problémy. Všetky tieto

príznaky boli u žalobcu zistené, čo je výsledkom absencie živočíšnej stravy, keďže dôsledne
uprednostňuje vegetariánsky spôsob stravovania.
Posudky vypracované pre účely konania potvrdzujú zdravotné ťažkosti žalobcu zhodne s popísaním
nedostaku vitamínu B12.

Znalecký posudok ústavu č. 15/2001 uvádza, že invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný odo dňa
l6. 3. 200l pre dlhodobo nepriaznivý stav a neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
ktorý len s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s dopravnou nehodou v Nemecku 10. 3. 2000,
čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spúšťacím mechanizmom následných ťažkostí. Nespavosť,
triznivé pocity z prežitej udalosti, trvalý pocit únavy, vyčerpanosť, možno zdôvodniť utrpením ťažkého

psychického šoku pri dopravnej nehode v Nemecku s najväčšou pravdepodobnosťou reakciou na
zľaknutie, ktoré ho sprevádzali počas obdobia až do nasledujúcej služobnej cesty. Bol to ale
pravdepodobne spúšťací mechanizmus ďalších nepriaznivo sa vyvíjajúcich okolností s následnou
nehodou pri vystupovaní z pohyblivých schodov v metre v Hong-Kongu. Príčinná súvislosť medzi
nehodami a poškodením zdravia žalobcu bola založená len na pravdepodobnosti.

Ale Prof.Kitka konštatoval, že dodatočne a bez akýchkoľvek pochybností objasniť príčinu psychického
poškodenia zdravia žalobcu v súčastnosti v tomto texte nie je možné. Možno ale potvrdiť, že pri tomto
znaleckom dokazovaní znalec nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by celkový psychický stav žalobcu bol
v súvislosti s úrazmi z 11. 3. 2000 a 10.4. 2000.
Záverom Prof. Kitka konštatoval, že podľa pôvodnej výpovede a anamnézy žalobcu s odstupom času

možno potvrdiť, že utrpel v roku 2000 ľahšie poranenie, ktoré pri predchádzajúcom i súčasnom
znaleckom dokazovaní nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s jeho súčasným invalidným stavom. Ak
lekári, zodpovední za prehlásený invalidný stav žalobcu potvrdili, že ide o poúrazovú diagnózu, nesú
za to plnú zodpovednosť.

Pri opakovanom ešte dôkladnejšom znaleckom dokazovaní nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by celkový
psychický stav žalobcu bol v súvislosti s úrazmi z 11.3.2000 a 10.4.2000. Dôkaz o príčinnej súvislosti
medzi invaliditou a úrazmi, resp. nehodami znalec podať nemôže, hoci náväznosť autonehody v
Nemecku a udalosti v Hong-Kongu sa určitá súvislosť ponúka, ktorú ale nemôže prehlásiť za dôkaz.

Znalec, MUDr. Matúš Martinka sa nevyporiadal s protichodnými tvrdeniami predchádzajúcich znalcov
v ich posudkoch, neoznačil dôkaz vo forme lekárskej správy o tom, že by celkový stav žalobcu
bol v príčinnej súvislosti s tvrdeným úrazovým dejom dňa 11. 3. 2000 a 10. 4. 2000. Objektivne je
potrebné konštatovať, že z dokladov ktoré mal k dispozícii, tak ako predchádzajúci znalci, označil ich
za dôkaz (lekárska správa z ošetrenia v Hong Kongu, správa z prevozu žalobcu, prepúšťacia správa z

hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Levoči, nálezy zo zdravotnej dokumentácie ambulantného
psychiatra MUDr. Hamráka), ktoré odborne nevyhodnotil a neurobil odborný rozbor, prečo a na základe
čoho dospel k záveru, že žalobcov psychický stav je v príčinnej súvislosti s popísanými udalosťami na
zahraničnej pracovnej ceste, a preto záver tohoto znaleckého posudku si súd neosvojil.

Pre ustálenie zodpovednosti zamestnávateľa nestačí záver znalca, že najpravdepodobnejšou príčinou,
spúšťacím mechanizmom ďalších nepriaznivo sa vyvíjajúcich okolností bola nehoda v Nemecku a v
Hong-Kongu. Hodnotiac komplexne udalosti v ich súvislostiach ani rozsiahlym znaleckým dokazovanímhraničiacou s istotou nebolo preukázané, že invalidný dôchodok žalobcovi bol priznaný pre nepriaznivý
psychický depresívny stav v dôsledku opísaných udalostí.

Bola skúmaná, ale nepreukázaná existencia úrazového deja - úrazu v medicínskom slova zmysle ako
príčina poškodenia zdravia žalobcu, čo predstavuje jednu zo základných podmienok vzniku nároku
zamestnanca na odškodnenie pracovného úrazu voči svojmu zamestnávateľovi a nepreukázaný zostal
fakt a to, že poškodenie zdravia žalobcu bolo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
(aktivity mimo pracovných povinností), a preto súd žalobu zamietol a rozhodol tak ako znie výroková

časť rozsudku.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.