Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314219875
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314219875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: 1. A. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T., L. XX, 2. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., R. S. XX/XX, o zaplatenie 6.926,76 eura
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4. septembra
2015 č. k. 7C/13/2015-74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2
zák. č. 258/2001 Z. z., § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2,
3, § 53 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
zmluvou o splátkovom úvere č. 0222668997 zo dňa 21. 08. 2006, uzavretou medzi právnym
predchodcom navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s. Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151

653 ako veriteľom a odporcom v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, bolo preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi v 1. a 2. rade úver vo výške 6.638,78 eura (200.000,- Sk), ktorý sa
odporcovia 1. a 2. rade zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 97,56 eura (2.939,- Sk) s periodicitou
splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, počet splátok: 108. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na
deň 20. 09. 2006 a konečná splatnosť úveru na deň 20. 08. 2016. Druh úveru bol spotrebný - bez účelu.
Výška úrokovej sadzby bola 12,00 % p.a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru bol 1,99
eura (60,- Sk) mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 132,77 eura (4.000,- Sk) splatný v deň podpisu

zmluvy. Splatnosť úrokov bola mesačná, v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna
miera nákladov: 13,92 %. Zároveň v čl. II bod 2 predmetnej zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú
Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 01. 08. 2002 (ďalej len „VOP").
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28. 06. 2011 súd zistil, že postupca
Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila na navrhovateľa ako postupníka touto zmluvou aj pohľadávku,

ktorú mal vo vzťahu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere s odporcami, čo vyplynulo z prílohy č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je riadne špecifikované, že bola postúpená na navrhovateľa
pohľadávka z úveru poskytnutého odporcom v 1. a 2. rade, pričom bola postúpená pohľadávka istiny
vo výške 9.565,37 eura, úroky 645,65 eura (spolu 10.211,02 eura). Právny predchodca navrhovateľaSlovenská sporiteľňa, a. s. podaním zo dňa 18. 07. 2011 zaslal odporcom v 1. a 2. rade oznámenie
o postúpení pohľadávky, v ktorom im oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá vznikla z
úveru č. 222668997 na navrhovateľa a to vo výške 10.211,02 eura s príslušenstvom. Navrhovateľ

podaním zo dňa 18. 07. 2011 vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 10.409,50 eura a zároveň vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Uhradenie pohľadávky žiadal najneskôr do 01. 08. 2011. Mimoriadna
splatnosť úveru nastala ku dňu 18. 07. 2011. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného
registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti, okrem iného, je aj poskytovanie úveru. Odporcovia

zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uzatvorená zmluva má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu
Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy (21. 08. 2006). Okrem toho, keďže
predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana - spotrebiteľa, čerpanie úveru,
ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave Zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej

úprave podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tieto ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na premlčanie. Novela Občianskeho
zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci
účinnosťtohtoustanoveniabolaposunutáažna1.apríl2015,predmetnéustanovenieponímavýkladový
status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia

režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Súd v tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na
rozsudokNajvyššiehosúduSRz21.apríla2015sp.zn.3MCdo14/2014,podľaktoréhoustanovenia §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý
namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom od 01. 05. 2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka. Predmetom
sporu je čiastka 6.926,76 eura, ktorá pozostáva z 71 neuhradených splátok po 97,56 eura za obdobie

od 20. 10. 2010 do 20. 08. 2016. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2011 do 20. 08. 2016
sa stali splatnými dňa 18. 07. 2011, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom k
vzneseniu námietky premlčania zo strany odporcu v 1. a 2. rade, sa súd v prvom rade zaoberal otázkou,
či nárok navrhovateľa je alebo nie je premlčaný. Keďže predmetom konania je nárok navrhovateľa
uplatnený z titulu neuhradeného zostatku spotrebiteľského úveru, na ktorý predmetný vzťah a právo

navrhovateľa súd aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, súd
dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Trojročná premlčacia doba začala plynúť prvým
dňom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ podaním zo dňa 18. 07. 2011 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18. 07. 2011. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa
19. 07. 2011 a uplynula dňa 19. 07. 2014. Nakoľko návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd dňa

25. 09. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd podaný návrh zamietol. Keďže došlo k
premlčaniu istiny, za premlčané považoval súd aj jej príslušenstvo a to úroky z omeškania. Odporcovia
v 1. a 2. rade mali v konaní úspech, vzniklo im právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP,
avšak v súvislosti s konaním si trovy konania neuplatnili a ani im trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že
sa im náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým,
že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ má za to, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby a na daný prípad bol potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o

zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 21. 8. 2006, pričom v období
do 31. 12. 2007 sa vzťahuje ustanovenie § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa§ 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku
toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení §
879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutý ich pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzatvorená zmluva
o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z
tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Tieto vzťahy sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Najvyšší súd Slovenskej

republiky okrem rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo
dňa 27. 03. 2013 opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2015 sp. zn. 7MCdo 9/2014. Uviedol,
že z ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie
premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda, v

prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku,
tak plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, respektíve
ažpokonečnejsplatnostiúveru.Súdvkonaníustálil,žeksplatnostiúverudošlo18.07.2011.Premlčacia
doba teda začala plynúť od 19. 07. 2011 a uplynula až 19. 07. 2015. S poukazom na to, že na žalobný
návrh bol podaný 25. 09. 2015, zastáva názor, že nárok navrhovateľa nemožno považovať za premlčaný

ani len v časti. Poukázal tiež na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 a sp. zn. 6MCdo 4/2012 a
rozhodnutia krajských súdov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa
vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať trovy konania, ako aj trovy
odvolacieho konania, pričom trovy odvolacieho konania sú v sume 294,88 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcov zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
6.926,76 eura, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 10. 2010 do 06. 08. 2011 vo výške 26,60
eura a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 6.926,76 eura od 07. 08. 2011 do zaplatenia, pričom
svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0222668997.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne

odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ
sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku
vecne správne. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený
podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 09. 2014, je premlčaný, preto z tohto dôvodu
podaný návrh správne zamietol. Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa,
ostala otázka, či predmetná zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom dňa 21. 08. 2006, je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a či sa predmetný právny vzťah,
ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
resp. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je pritom zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa
pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia, t. j. ako osoby, ktoré nekonali v rámci

predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Jepritomnesporné,žepredmetná
zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné
podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek
súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom

zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať
svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j.

pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je
špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského
práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný
zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka
premlčania nároku navrhovateľa sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

K uvedenému odvolací súd udáva, že vzhľadom na splatnosť navrhovateľom uplatnených splátok úveru

vtomtokonaní(20.10.2010-20.08.2016)adátumpodanianávrhunasúddňa25.09.2014,súdprvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní nároku navrhovateľa na ním požadované
plnenie, čo správne viedlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.