Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208569
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614208569.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému L. Q., M.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v
Y., P. XX, za účasti vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie

468,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 26.10.2015, č.k. 4C/199/2014-70 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na účet jeho zástupcu LEGAL-ONE T.. Q. T. na trovách konania 75,84 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobcovi 49,33 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,01 eura od 18.05.2011 do
zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,34 eura od 18.06.2011 do zaplatenia, s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,98 eura od 18.07.2011 do zaplatenia a na trovách konania

75,64 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie istiny 418,90 eura s
9,5 % úrokom z omeškania od 18.08.2011 do zaplatenia zastavil, zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 75,84 eura, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a napokon rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 4,80 eura
do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s..

V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa tento domáhal uhradenia
celkom 468,23 eura s prísl. z titulu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení, ktorú žalovaný
uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom služieb v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách. Poukázal na to, že v priebehu konania vstúpil do konania na strane
žalovaného vedľajší účastník, ktorý namietal neprijateľnú zmluvnú podmienku v súvislosti s uplatnenou
zmluvnou pokutou vo výške 418,90 eura s príslušenstvom. Po tom, čo vyjadrenie vedľajšieho účastníka

bolo doručené žalobcovi, tento zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eura
s prísl. späť a prvostupňový súd v zmysle ust. § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Po vykonanom
dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle zákona č. 310/2003 Z.z., ako aj podľa § 52 a nasl.
Obč. zákonníka zaviazal súd zaplatiť žalovanému z titulu neuhradených faktúr za poskytované služby
žalobcom sumu 49,33 eura s prísl. (§ 517 ods. 2 Obč.zákonníka a § 3 ods. 1 vl.nar. č. 87/1995 Z.z.). O
trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a po čiastočnom späťvzatí priznal žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 75,64 eura.O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a priznal náhradu
trov vedľajšiemu účastníkovi, pretože až po vyjadrení vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania v
časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca zobral žalobu v tejto časti späť, teda

procesne zavinil zastavenie konania. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy na
právne zastupovanie v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. dva úkony v zmysle § 10 a § 13a/ po 33,20 eura,
2x režijný paušál v zmysle § 16 po 8,04 eura, spolu 82,48 eura.
V zákonnej lehote podal proti výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi žalobca odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací

súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na
strane žalovaného náhradu trov neprizná a naopak, zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby
bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Poukázal na to, že vedľajší účastník
argumentoval iba ustanoveniami a rozhodnutiami, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré

je povinný prihliadať z úradnej moci sám súd nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Nevniesol teda do konania žiaden prínos a nepoukázal na
inú skutočnosť, než na ktorú by súdy zo svojej úradnej povinnosti neprihliadali. Namietal tiež neúčelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vzhľadom k tomu, že samotné združenie
bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov, ktorého hlavnou náplňou činnosti je práve ochrana

spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, a
teda výkonom ochrany spotrebiteľských práv napĺňa svoje vlastné poslanie. Vedľajší účastník hromadne
účelovo vstupuje do konaní, kde je účastníkom spotrebiteľ, pričom vstupuje do konania automaticky už
zastúpený právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedel o konkrétnych okolnostiach sporu, potom je
otázne, či účelom vstupu do konania je ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov

konania. V odvolaní ďalej napádal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania s poukazom
na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a v tomto prípade domnienka podľa §
101 ods. 3 O.s.p. neprichádza do úvahy (rozhodnutie NS SR 3Cdo/1808/2012 zo dňa 5.2.2013).

Vyjadrenie k odvolaniu zo strany vedľajšieho účastníka k podanému odvolaniu nebolo podané.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že ho podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávnym posúdením veci je mylná aplikácia výkladu právnej normy na
zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno

použiť.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri žalobcovi alebo žalovanému zúčastniť
konania aj ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a týmto predpisom je zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd

po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická
osoba,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávspotrebiteľa,máoprávnenievyplývajúcemuzozákonavystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že rovnako ako tzv.
hlavný účastník má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné ústavné právo upravené

v článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Toto právo v rámci občianskeho súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcomadvokátomavzniká
mu zároveň právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov
právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov právneho
zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Z obsahu spisu

vyplýva, že občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo listom došlým súdu
prvého stupňa 16.10.2014 svoj vstup do konania na strane žalovaného účastníka. O prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania bolo právoplatne v konaní rozhodnuté, a to uznesením Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.2.2015, č.k. 4C/199/2014-45, potvrdeným uznesením Krajského súdu
v Košiciach 11Co/218/2015-58 zo dňa 30.7.2015. Dňa 5.2.2015 Okresnému súdu Spišská Nová Ves
došlo vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu, kde namietal neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadne

uplatnenej zmluvnej pokuty a následne došlo k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu žalobcom
práve v namietanej časti.

Súd prvého stupňa preto správne použil pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom ust. § 146 ods. 2 veta prvá s tým, že žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo

v časti zastaviť. Citované ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci, ktorá je vyjadrená v § 142 O.s.p.. Vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej
vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Žalobca vzal čiastočne
žalobu späť a v tejto časti zavinil zastavenie konania, preto tak žalovaný aj vedľajší účastník vystupujúci

na jeho strane právo na náhradu trov konania. Odvolací súd posudzoval, či trovy uplatnené vedľajším
účastníkom v posudzovanej veci a napokon aj priznané súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené
a dospel ku kladnému záveru. Advokát vedľajšieho účastníka bol v konaní aktívny, úkony právnej
služby, ktoré predstavujú trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a ktoré boli posúdené súdom
prvého stupňa ako účelne vynaložené boli skutočne v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom

žalovaného účastníka, na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník.

Úvahy žalobcu v odvolaní, že nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, lebo orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na práva žalovaného ako spotrebiteľa neobstoja. Pokiaľ by sa súd takýmto názorom

stotožnil, nemohol by priznať v konaniach, kde sú žalovaní občania spotrebitelia ani náhradu trov
právneho zastúpenia žalovaným, ktorí by sa i prostredníctvom zvoleného advokáta aktívne bránili s tým,
že je tu predsa súd, ktorý na ich záujmy prihliada. V posudzovanej veci vzniklo právo na náhradu trov
konania žalovanému v časti, (v ktorej boli konania zastavené), preto vzniklo právo na náhradu trov aj
vedľajšiemu účastníkovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti a účelnosti
priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi za vecne správny, a preto výrok rozsudku,
ktorý bol napadnutý odvolaním podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1,2 O.s.p. a
vzhľadom k tomu, že žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania nebol v odvolacom
konaní úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vedľajší účastník si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.