Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205811
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613205811.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:

CDConsulting,s.r.o,sosídlomPolitickýchvěznů1272/21,NovéMěsto,Praha1,IČO:26429705,právne
zastúpenom advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO:
36864421 proti odporcovi: H. Q., bytom X. A. Q., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom
pre toto konanie JUDr. Marekom Doričom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce, o
zaplatenie 1 010,87 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie čiastočne čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1010,87 Eur
od 4.8.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 1 010,87 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 010,87 eur od
4.8.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1 010,87 eur od 13.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,37 eur a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie

pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke
navrhovateľuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilodporca
dňa 19.2.2010 na zmenkovú sumu vo výške 1 010,87 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 4.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 19.2.2010 na
uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na

rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 4.8.2010. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Tunajší súd po podaní návrhu postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm.
d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v

zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007. Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a
predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
3Ncb/62/2013-17 zo dňa 6.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci
je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na
prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p. z

dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď
predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy,očomsvedčíajDohodaovyplňovacompráve,oktorejmánadriadenýsúdvedomostizmnožstvá
vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a
preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť
nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý

upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských
úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho
práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na
to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie
príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu

práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej
príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech
spotrebiteľa.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 9C/274/2013-39 dňa
4.12.2013 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol
poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku

bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací
súd uznesením sp. zn. 6Co/512/2014-86 zo dňa 29.5.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol,
že tunajší súd nesprávne aplikoval článok 4 ods.4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil
jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia musí

byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a správne preto postupoval tunajší súd, ak posudzoval
uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané

opatrovníkovi odporcu tlačivo C na odpoveď, ktoré jej bolo doručené dňa 27.11.2015. Odpoveď súdu
doručená nebola.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávaniazapotrebnéavovecinariadiltermínpojednávanianadeň11.2.2016.Pojednávanievoveci

súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom
s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného
dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie

ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 11.2.2016 sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali
o odročenie pojednávania a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Opatrovník odporcu sa na pojednávanie vo veci taktiež nedostavil. Doručenie predvolania mal súd aj u
neho riadne preukázané a podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti opatrovníka odporcu.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 19.2.2010,
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/491/2011, z ktorého bola oboznámená žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, zmenka, zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok, rozhodnutia
exekučného súdu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej odporom dňa 19.2.2010
s nasledovnými údajmi:

Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi
Dátum vystavenia: 19.2.2010

Zmenková suma: 1 010,87 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tisícdesať eur 87 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 4.8.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/491/2011 bolo zistené, že dňa 22.7.2011 bola na tunajšom
súde podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR XXXXX/10 zo dňa 21.2.2011 a
návrhu oprávneného spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnému H. Q., pre vymoženie
pohľadávky 1 010,87 Eur a jej príslušenstva. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhu
oprávneného predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2010, Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a zmenka vystavená dňom 19.2.2010.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2010 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa
spoločnosťPohotovosť,s.r.o.,Bratislavaakoveriteľposkytlaodporcoviakodlžníkoviúvervovýške400,-
Eur. Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 392,- Eur t.j. celkovo čiastku 792,- Eur v 12 mesačných splátkach po 66,- Eur, počnúc od

20.3.2010. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa

dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoréveriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 10Er/491/2011 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR XXXXX/10 zo dňa 21.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2011 a vykonateľnosť dňa
12.5.2011, bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava
istinu 1 010,87 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 4.8.2010 do zaplatenia, úrok 6 %
ročne zo sumy 1 010,87 Eur od 13.10.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške

305,13 Eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania vznikol
zmenkovýzáväzkovývzťahnazákladeZmenkyvsúladesDohodouovyplnenízmenky,ktorájeprávnym
titulom uplatneného nároku. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah, ktorý nie
je vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/491/2011-10 zo dňa 1.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 7.9.2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským.
Okrem iného uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný

podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v
nej uvedenú. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodcovského rozsudku zmenková suma má pozostávať
aj z poplatku za upomienku a príslušenstva, pričom nie je možné z neho zistiť akým spôsobom bola
určená ich výška. Tiež z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru,
splatnosť jednotlivých splátok a preto nie je možné konštatovať, že povinný sa dostal do omeškania a

teda, či oprávnený mohol podľa článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplniť zmenku.
Uznesením sp. zn. 10Er/491/2011-14 zo dňa 23.9.2011 bol následne exekučné konanie zastavené.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti, alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Zo strany navrhovateľa došlo písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 k čiastočnému
späťvzatiu návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. K čiastočnému späťvzatiu

návrhu došlo pred začatím pojednávania vo veci. Z toho dôvodu súd konanie podľa citovaných
ustanovení v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1 010,87 Eur od 4.8.2010 do
zaplatenia, zastavil.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 19.2.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 19.2.2010, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k 19.2.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 19.2.2010, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníkavzneníplatnomk19.2.2010,zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 19.2.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 19.2.2010,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
k 19.2.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 19.2.2010, pri

nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 19.2.2010,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd po oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, ním predloženými dôkazmi a vykonaní
dôkazu oboznámením sa s obsahom vyššie uvedeného exekučného spisu dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľa nemožno vyhovieť. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom
úverovej zmluvy, všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia
nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9

Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať
potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1
O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutiaodvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, bolo nevyhnutné
posúdiť zmenku predloženú navrhovateľom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo
nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 700500216 zo dňa 19.2.2010 a

Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou.

Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.2.2010 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom navrhovateľa, ktorej
obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval odporca, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako
účastník zmluvy predchodca navrhovateľa, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v
zmluve a to, že úverbol odporcovi poskytnutý na výkon zamestnania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého

nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom zamestnania a či odporca skutočne
v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto
dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.

Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená
zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde

sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis
vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950
Zb. zmenkový a šekový zákon.

Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci

poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí
maťprednosťochranaprávspotrebiteľa.Preto,poukazujúcajnarozhodnutieodvolaciehosúdu,zmenky,
ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zákona č.
191/1950 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia

zmluvy.

Účastníci konania mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok navrhovateľa uplatnený v
návrhu aj z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa a to vzhľadom na odôvodnenie rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 4.12.2013, ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený a najmä poukazujúc

na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/512/2014-86 zo dňa 29.5.2015.
Účastníci konania boli tiež súdom poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne uznesením, ktoré bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj opatrovníkovi odporcu.

Zmenka predložená navrhovateľom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku

zmenkového vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom tak predchádzalo uzatvorenie
tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru.

Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je

súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo,
akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní,ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že
bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o
vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky

a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení
zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď odporca
by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany
navrhovateľa v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre

nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o
úverevzmyslespotrebiteľskýchpredpisov.Dohodaovyplnenízmenkyjetakpoukazujúcnaustanovenie
§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi navrhovateľa tak nevzniklo právo na
vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo

nevyhnutné návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším

dôvodomprezamietnutienávrhu.Nazákladeúverovejzmluvyposkytolprávnypredchodcanavrhovateľa
odporcovi úver vo výške 400,- Eur, ktorý mal odporca splácať v 12 mesačných splátkach po 66,-
Eur, zaplatil by teda celkove sumu 792,- Eur. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom
dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená,

zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V
tomtoprípadeideopriamyrozporsustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,leboveriteľposkytol
odporcovi úver 400,- Eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 120,- Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol
od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 520,- eur a nie na sumu 1 010,87 Eur, ako bolo

vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
bolavyplnenávrozporesustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,niejemožnéztakejtozmenky
uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca navrhovateľa
zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001
Z.z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť

nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.

Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročila zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo
ročne predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Úrok má viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia
v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné
považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť
už o úžere. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmenka predložená navrhovateľom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.2.2010 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom nespĺňa všetky náležitosti
uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o
úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj

splatenia úveru v 12 - tich mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za
presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z
nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve
ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej

percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetnáúverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje,
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.

Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny
úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch

a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup navrhovateľa
nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preto
poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh,
o náhrade trov konania odporcu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c ) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e ) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.