Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223609
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613223609.11

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu Q.
S., K.. XX.XX.XXXX, O. G.Á. XXX/XX, Z., právne zastúpený, JUDr. Ján Buroci, advokát, so sídlom
Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. Garbiarska
2, Košice, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom
Užhorodská 21, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu žalovaného na prerušenie

konania takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej
značky 3C/2151/20l2 zo dňa l9. l. 2012.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina
41, Košice, spisovej značky 3C/2151/2012 zo dňa 19. 1. 2012 do právoplatného ukončenia konania

vedeného tunajším súdom pod číslom 2C/203/2013.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 554,16 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Jána Burociho a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17. 7. 2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2151/2012, zo dňa 19. 1. 2012, odkladu jeho
vykonateľnosti a náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že uvedeným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu žalovanej dlžnej pohľadávky vo
výške 51,45 eur a k náhrade trov konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol mu doručený
dňa 18. 6. 2013.
V návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania
uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku.
Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných

poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu mu bola
predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou.

Žalobca s rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí. Predmetná poistná zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca pri uzatváraní zmluvy

vystupoval ako spotrebiteľ vo vzťahu k službe a veriteľ vystupoval ako popdnikateľ poskytujúci uvedenú
službu.Poukázal na znenie XV. časti „Rozhodcovské konanie“.
V zmysle XVII. časti „Záverečné ustanovenia“ obchodných podmienok, body 1-2: Tieto všeobecné
poistné podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21. mája 2007. Na

prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.
Všetky články ustanovenia a dojednania sú uvedené v týchto všeobecných poistných podmienkach sú
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči
konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je poistná zmluva upravená v Občianskom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je poistenie dojednané so spotrebiteľom alebo podnikateľským
subjektom.

Zmyslom národnej a nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnúť vyrovnanie faktického
nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých

dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho
lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť určovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

V rámci obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, je obsiahnutá nepriateľná zmluvná

podmienka - rozhodcovská doložka. Táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy.
Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe
zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi
zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka

vyžaduje od žalobcu, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Zároveň
navrhol, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Žalobca v ďalšom poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenia §
40 ods. 1 a § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na judikatúru súdneho dvora

(rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein
Westfalen; rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo
EditorialSA. VtomtorozsudkuSúdnydvorkonštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovení
národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než Smernica Rady č. 93/13/EHS a
interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkyňu, Zuzanu
Kroščenovú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2151/2012, zo dňa 19. 1. 2012, vydaným Arbitrážnym súdom

Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 51,45 eur
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 25. 6. 2013.
Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného

poverenia žalobcu z 1. 1. 2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že
poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice.
Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalovaného (v tomto konaní žalobcom), ktorú nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať.Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho
posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje

ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovanú) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu
vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 18. 6. 2013, čo je zrejme z
doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/2151/2012, zo dňa 19.

1. 2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 6. 2013.

Dňa 28. 1. 2009 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so
začiatkom poistenia dňa 29. 1. 2009 a koncom poistenia dňa 29. 1. 2051, teda na dobu 42 rokov. Zmluva
v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bol oboznámený so
Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovanej predložené žalobcom spolu s poistnou zmluvou č.
4471790005, v časti XV. s názvom „Rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa
bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského

súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje
poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 28. 1. 2009 sú uvedené

„Osobitné zmluvné dojednania“ č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 3
poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné
zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom dňa 28. 1. 2009.

Žalobca v účastníckej výpovedi zotrval v celom rozsahu na písomnom návrhu na začatie konania.
Žalovaná do poistných podmienok nadiktovala znenie rozhodcovskej doložky, obsah poistných
podmienok nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, musel ich ako celok prijať alebo odmietnúť.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobila zásadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, a preto arbitrážny súd
nemohol vo veci rozhodnúť. Nevedel s určitosťou uviesť, či uzavrel jednu alebo dve poistné zmluvy.
Predmetnú poistnú zmluvu vypisovala jeho manželka ako sprostredkovateľka. Pri podpise zmluvy
nevenoval pozornosť obsahu zmluvy, vzhľadom na okolnosti, že podklady vypisovala manželka. Mal
možnosť si listiny prečítať ale po podpise zmluvy sa k jej obsahu nevrátil. Bol v domnení, že poistnú

zmluvu uzavrel na dva alebo tri roky a že je to výhodná zmluva. Pri podpise zmluvy si všimol pojem
„rozhodcovský súd“ ale on nerozlišuje pojmy všeobecný a rozhodcovský súd lebo to nevie.

Svedkyňa, G. S., manželka žalobcu, ako sprostredkovateľka poistenia vypísala návrh poistnej zmluvy,
dotazník o zdravotnom stave žalobcu a dieťaťa a žalobca len podpísal zmluvu a osobitné zmluvné

dojednania k poistnej zmluve. Zamerala sa na splnenie podmienok a aké sú vyhody z poistenia.
Svedkyňa nevysvetľovala obsah osobitných zmluvných dojednaní, čo je to rozhodcovská doložka,
konanie pred rozhodcovským súdom, nebola o tom upovedomená ani vedúcou sprostredkovateliek,
pani Anderákovou. Ani na školení nebola o tom poučená, preto informáciu nedávala klientom poistenia.
Obsahom školenia boli typy poistenia, spôsob výpočtu a správnosť vyplnenia tlačív, kde sa má poistenec

na predtlačených tlačivách podpísať a dodala, že žalobca uzatvoril dve poistné zmluvy. Žalobca
nepožadoval žiadne informácie ohľadom poistenia, písomnosti si pozrel len letmo. Doznala, že sama
nevie čo sú osobitné zmluvné dojednania a keď aj podpísala, že bola na školení oboznámená s VPP,
prax bola iná.V náväznosti na výpoveď svedkyne, G. S., ktorá sa zmienila o praxi školenia a usmerňovania vedúcou
sprostredkovateliek p. Y. U., súd podporne poukazuje na výpoveď sprosredkovateľky pani Y. U., ktorá

v konaní sp. zn. 2C 202/2013 žalobca Q. S.Š. proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa a.s., Košice,
(druhá poistná zmluva žalobcu) uviedla následovné.

„V roku 2008 bola v pozícii vedúcej sprostredkovateliek a týždenne robila školenia so
sprostredkovateľkami - porady na ktorých sa zúčastňoval aj krajský inšpektor. Sprostredkovateľkám

vysvetľovala obsah VPP, že klient musí zotrvať v poistnom vzťahu najmenej dva roky, lebo odkúpna
hodnota je nulová a sprostredkovateľky musia vrátiť províziu. Ako vedúca sprostredkovateliek nebola
upovedomená o tom, čo je to rozhodcovská doložka ani rozhodcovské konanie. Nikdy o tom nebola
zmienka až teraz sa to dozvedá v súvislosti so súdnym konaním. Na školeniach bolo vysvetlené, že
osobitné dojednania sú súčasťou VPP, vstúpili sme do Európskej únie a treba to podpísať. Ani vedúci
obchodných skupín neboli riadne zaškolení. Nemala ani tušenia, že odstúpením od poistnej zmluvy

nastanú klientom problémy takého charakteru. Verila spoločnosti a bola v domnení, že keď klient zruší
poistnú zmluvu, poistnú dobu po ktorú bol krytý poistením musí zaplatiť a nič viac. Zdôraznila, že na
školeniach nebola zmienka o rozhodcovskej doložke. Dôraz sa kládol na zabezpečenie podpisu zmluvy
a osobitných zmluvných dojednaní zo strany poistníka“.

Právny zástupca žalovanej tvrdil, že v danom prípade nie je založený namietaný a ani zákonný dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú
nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto je platná a zákonná.
Poukázal na všeobecné poistné podmienky, ktorých podpisom žalobca potvrdil ich prevzatie a následne
osobitným zmluvným dojednaním č. 2/2008 ku konkrétnej poistnej zmluve č. 4471790005 žalobca

osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
čl. XV. časti týchto VPP a toto chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Podľa odseku 4 Osobitných zmluvných dojednaní poistník mohol v lehote 30 dní od podpisu poistnej
zmluvy individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a

zároveň odsek 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo
akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.
Teda tvrdila, že rozhodcovská doložka bola individuálne medzi účastníkmi konania dojednaná, bola krytá
samostatným podpisom žalobcu a žalobca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať.
V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, a teda keby aj rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať.
Podpisom Záznamu o potrebách a požiadavkách klienta žalobca potvrdil, že mu boli o jeho poistnom
vzťahuzostranyfinančnéhoagentaposkytnutéodbornéinformácieanežiadaničďalšiedoplniť,vysvetliť

alebo dojednať.
Vedomosť poistníka o uzavretí rozhodcovskej doložky resp. o poskytnutí odborných informácií o
poistnom vzťahu nemožno vyvrátiť len na zaklade účelových a nepodložených tvrdení poistníka.
Rozhodcovská doložka nebola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, pretože žiadnej zo
zmluvných strán nedávala neprimerané procesné výhody, ani na úkor žiadnej zo zmluvných strán

nevytvárala značnú procesnú nerovnováhu.
Vprípadeakžalobcapopieraindividuálnosťdojednania,takbysajednalooľahkovážnealeboľahostajné
konanie spotrebiteľa, ktoré však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len
priemerne obozretnému a vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu
dodávateľa - žalovanej.

Tvrdenie žalobcu o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán nie je pravdivé. Hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej
doložky, pretože ani zákon dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.
Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec

nie každá znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje
hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa (IV. ÚS 55/2011), ak nebola súčasne individuálne dojednaná.Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z
konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné
postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa.

V ďalšom žalovaná dodala, že pokiaľ žalobca s tvrdeniami žalovanej v návrhu na vydanie
rozhodcovského rozsudku nesúhlasil, tak mohol voči rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čo
nevyužil. Poukázala i na znenie § 29b ods. 7 Rokovacieho poriadku, podľa ktorého rozhodcovský súd
pri rozhodovaní o právach a povinnostiach v spotrebiteľskom spore posudzuje dodržiavanie právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to aj bez návrhu.
Predmetný rozhodcovský rozsudok vydal nezávislý rozhodcovský orgán, ktorého výberom poverila
žalovaná tretiu osobu, v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovenia rozhodcov. Výsledok
rozhodovania rozhodcovského súdu nemohla žalovaná ovplyvniť o nič viac ako žalobca.

Žalovaná s podaným návrhom na odklad vykonateľnosti vyslovila nesúhlas. Povolenie odkladu

vykonateľnosti by sa malo opierať o výnimočné skutkové okolnosti riadne odôvodnené, čo žalobca
neuviedol, a preto žiadala odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietnúť. V ďalšom
žalovaná pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom z návrhu na začatie konania navrhla konanie
zastaviť.

Poukázala na rozhodnutie I. ÚS 255/2010 (54/2011) v zmysle ktorého aplikáciou právnych noriem
zameraných na ochranu spotrebiteľa nemôže dôjsť k jednostrannému a neproporcionálnemu prikloneniu
sa k princípu zvýšenej ochrany spotrebiteľa úplne na úkor princípu právej istoty a na úkor princípu
poskytovania súdnej ochrany právoplatnému a vykonatelnému súdnemu rozhodnutiu.

Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné zohľadniť hraničné kritéria
stanovené devätnástym odôvodnením Smernice 93/13/EHS, ktoré spod vecného rozsahu Smernice
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú zmluvné podmienky v poistných
zmluvách.

PoukázalanaodbornývýkladNárodnejbankySlovenskaopierajúcisaoviaceroprekladovdevätnásteho
odôvodnenia Smernice 93/13/EHS z 5. 4. 1993. Podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi
spotrebiteľskýchzmlúvvýnimočnévtom,ženiektorézmluvnépodmienkydohodnutémedzipoisťovňoua
spotrebiteľom ovplyvňujú kaukuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú
potom spod predmetu Smernice vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom

konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných agentov.
Zo Smernice 93/13/EHS priamo vyplýva, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany
spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Z tohto dôvodu je preto poistnú zmluvu potrebné preskúmať ako v
určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú zmluvu z odlišných a ďalších hľadísk. Výnimočnosť poistnej
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej vyplýva zo smernice. Z odlišného výsledku, ktorý má byť v prípade

poistných zmlúv podľa smernice sledovaný, ďalej vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri
právnom posudzovaní poistnej zmluvy odlišne.
Poistné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na dlhšiu dobu, ich uzavretie nie je výsledkom náhleho
rozhodnutia, potreby či dokonca núdze spotrebiteľa, naopak pri uzavretí poistnej zmluvy má spotrebiteľ
dostatok času si svoj krok premyslieť, nie je v núdzi a teda aj z tohoto vyplýva dôvod, prečo aj samotná

Smernica 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre posudzovanie nekalých podmienok v poistných
zmluvách.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci ale je konaním o
preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne

uvedených v § 40 ods. 1, písm. a) až j) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalovaná zdôraznila, že predmetné konanie je osobitným konaním a to konaním o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,ktoréhopredmetomjelenprieskumtoho,čibolisplnenézákladnépodmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor,

resp. o spor špecifikovaný v ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch.Rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu
spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu svojimi
účinkami postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu.

Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky a spôsob jej verifikácie nemožno mať pochybnosti o tom,
že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Ak žalobca popiera
individuálnosť dojednania, tak sa jedná o ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa, ktoré
však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len priemerne obozretnému a

vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu žalovanej. „Osobitné zmluvné
dojednanie“ gramaticky i logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP, ale o osobitný
celok a podpis poistníka je priamo pod textom rozhodcovskej doložky. Text Osobitných zmluvných
dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddelený, obsahuje len dva body, je stručný,
jasný a zrozumiteľný, bez toho, aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať, pričom na znak vôle a
súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom a priezviskom, miestom, dátumom, číslom

občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa len k týmto dojednaniam a teda
v žiadnom prípade nie je uvedený v rámci všeobecných poistných podmienok.

Podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní: „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak ... sú

splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j). Teda samotný zákon výslovne a taxatívne
stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia.
Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, preto je
z toho pohľadu neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. V petite podanej žaloby nie je presne
uvedené, z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť, čo môže podľa názoru žalovanej

mať za následok vznik právnej neistoty a aj preto žiadala žalobu zamietnuť.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych

a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 cit. zákona zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe

rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli
ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na

žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 cit. zákona zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 33 ods. 2 cit. zákona rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe

alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však
prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre

ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh

účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Podľa č. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

Podľa bodu 1 písm. g/ prílohy podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28. 1. 2009, o nároku z ktorej
rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej
činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.

Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy,
ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy

konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa

žalobcu.

Žalovaná v konaní namietala nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve
a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.

71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie
a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobcom uplatnená žalovanou nie je dôvodná.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený.
V prvom rade súd skúmal, či žalobca si svoj nárok uplatnil včas.

Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18. 6. 2013, prevzal ho osobne a návrh
bol doručený súdu dňa 17. 7. 2013 z čoho vyplýva, že nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej lehote.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2151/2012, zo dňa 19. 1. 2012 je skutočnosť,
že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na zaklade neplatnej rozhodcovskej doložky.

Je nesporné, že účastníci (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s.) uzavreli dňa 28. 1. 2009 poistnú zmluvu 447170005, ktorej súčasťou sú i
Všeobecné poistné podmienky, prevzatie ktorých žalobca podpísal dňa 28. 1. 2009. Súčasťou týchto
Všeobecných poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 02/2008 k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX, na zaklade ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu

v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. týchto
VPP. Zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ktorý sa k týmto skutočnostiam jednoznačne vyjadril, dospel súd k
záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému listinnému
dôkazu - Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4471790005, zo dňa 28.
1. 2009, pretože ide opäť o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber možnosť individuálne
dohodnúť obsah podmienky. Tento formulár sa týka len obsahu samotnej zmluvy, nie zmluvných

podmienok.

Stanovisko súdu podporuje aj výpoveď svedkyne, Zuzany Kroščenovej, ktorá o obsahu rozhodcovskej
doložky v podstate nemala prehľad ani dostatočnú vedomosť.

V čl. XV Všeobecných poistných podmienok v súlade s osobitným zmluvným dojednaním č. 02/2008 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní,
pričom nešpecifikovali osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v
zmysle § 8 ods. 1 cit. zák. a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemu rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10. 3. 2011 - prvej vety preambuly,
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súdtedakonštatuje,žeosobitnýmzmluvnýmdojednanímč.02/2008kpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX

účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.
Zároveňvčl.XV Všeobecnýchpoistnýchpodmienoksaúčastnícikonanianedohodlinaosoberozhodcu,

nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona a tiež sa
nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému - t.j. konkrétne vymedzenému stálemu
rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho

zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. (pokiaľ
sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6)- je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Samotná Smernica Rady 93/13/EHS má nepriamy účinok, čo znamená, že je potrebné, aby bola

zakomponovaná do vnútroštátneho práva, čo sa udialo novelizovaním ustanovenia Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2008.

V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.V zmysle tohto ustanovenia je jednoznačne formulované, kto je dodávateľom, kto je spotrebiteľom,
preto neobstojí tvrdenie žalovanej o neaplikácii Smernice Rady 93/13/EHS s poukazom na bod 19-tej
preambuly.

Kým Smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazakladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok. Kritériom neprijateľných podmienok, že ide o podmienky, ktoré sú obsiahnuté
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a

nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Z tohto uhla pohľadu súd jednoznačne konštatuje, že povinnosti spotrebiteľa - žalobcu, ktoré sú
predmetom rozhodcovského rozsudku, nekorešponduje žiadna povinnosť dodávateľa, t.j. žalovanej.
Tiež je nezanedbateľná ani tá skutočnosť, že ak by mal spotrebiteľ riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní a ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Podľa dôvodovej správy k § 5 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka „spotrebiteľ môže svoje právo
uplatňovať nie iba v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú“.

O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu vrátane rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť.

Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno
presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie. Ani výsluchom svedkyne, Zuzany Kroščenovej, nebolo
preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky už i s dôrazom na to, žalobca nemal žiadnu
vedomosť, čo tento inštitút znamená.

Na zaklade týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú
v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalobca namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 Z.z.

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou
zák. č. 244/2002 Z.z.) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z

úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;
-Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;

- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok

v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberaťsamotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy
51,45 eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo

cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je

možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo

individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4471790005 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobcu touto formou žalovaná vôbec poučovala.

Súd považuje za potrebné dodať, že na prejednanie veci je daná miestna príslušnosť procesného súdu,

a to s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského
rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania;
ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
Z dikcie zákona teda vyplýva, že miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves je daná,
pretože rozhodcovské konanie vychádzalo zo spotrebiteľskej zmluvy - podľa zmluvy totiž jednoznačne

vyplýva, že žalobca bol žalovanou identifikovaný na základe rodného čísla (nie na zaklade DIČ) a z
obsahu zmluvy nevyplýva, že žalobca pri uzatváraní zmluvy so žalovanou nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Zároveň poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o súdnych

poplatkoch) je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.

V predchádzajúcich sporoch právny zástupca žalovanej namietal i nedostatok právomoci súdu na
rozhodnutie o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. Súd udáva, že takýto postup by
bolomožnézvoliťlenpreprípad,akbysavecmalapodľazmluvyúčastníkovprejednaťvrozhodcovskom
konaní. Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným

súdom a nie rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovanej neobstojí.

Rozhodcovská doložka, na zaklade ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu

písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy.
Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade dosiahnuť, aby všetky

prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé
podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na
citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je

neplatná.Keďžerozhodcovskádoložkavdanejvecinútispotrebiteľapodrobiťsavprípadesporuvýlučne
rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že
rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke.
Zo strany žalovanej nebolo preukázané jej tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť

podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto skutočnosť
nevyplývazozmluvy,anizoVšeobecnýchpoistnýchpodmienokaanizosobitnýchzmluvnýchdojednaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou

a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil.

Žalobca v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2151/2012. Lustráciou súd nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a
ani z výsluchu žalobcu či zástupcu žalovanej súd túto skutočnosť preukázanú nemal. S poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. však rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, keďže ide o zákonné právo žalobcu.

V súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa a keďže zatiaľ nie je zaistená účinná kontrola zo strany
súdov a vzhľadom na porušenie č. 2012/4165 konštatované Európskou komisiou Generálny sekretariát
v Bruseli v roku 2013 (stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruxelles) je treba

prísne dodržiavať smernicu 93/13/EHS a pre budúcnosť zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred
nekalými zmluvnými podmienkami v zmysle čl. 3 tejto smernice a okrem toho pre budúcnosť je treba,
aby rozhodcovské súdy uplatňovali sankcie stanovené v § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. za neuvedenie
RPMN (ročná priemerná miera nákladov v zmluvách o spotrebiteľskom úvere) ako sa to vyžaduje v
§ 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z., toto neuplatnenie sankcie je v rozpore s účinným uplatňovaním čl.

23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES. Aj keď sa komisia zaoberá v rozsiahlom odbornom materiáli
chybami rozhodcovských konaní, kde bola účastníkom spol. POHOTOVOSŤ, všeobecne konštatuje,
že Slovenské orgány okrem zásad uvedených v príslušnej judikatúre súdneho dvora by mali zohľadniť
aj odporúčania Európskej komisie o mimosúdnom urovnávaní spotrebiteľských sporov ako aj návrh
Európskej komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských

sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, avšak tieto návrhy
vylučujú mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov. Situáciu spotrebiteľov
však treba zlepšiť okamžite. Účelom spomínanej smernice je, aby sa dodržal čl. 288 ods.3 ZFEU
(zmluvy o fungovaní Európskej únie). V časti materiálu sa spomína sa aj smernica o uplatňovaní
pravidiel týkajúcich sa nekalých obchodných praktík (smernica 2008/29/ES) v závislosti na povinnosti

Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k spotrebiteľom a spoločnostiam, ktoré uzatvárajú zmluvy so
spotrebiteľmi. Keďže Súdny dvor vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ zistil, že neexistujú dostatočné záruky
zo strany najvyššieho súdu, lebo nejde o jasné rozsudky, že Slovenské súdy budú odteraz vykladať § 45
ods.1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a pravidlá Exekučného poriadku v súlade so zásadouekvivalencie ako ju chápe Súdny dvor, budú musieť posudzovať ex offo nekalé zmluvné podmienky pred
vydaním povolenia na vykonanie rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia.
Žalobca bol zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto žalovaná bola zaviazaná k

úhrade súdneho poplatku z návrhu vo výške 331,50 eur podľa položky 2, písmena c) Sadzobníka
súdnych poplatkov vzhľadom na výsledok v spore.

Súd zaviazal žalovanú k náhrade trov právneho zastúpenia v prospech právneho zástupcu žalobcu vo
výške 554,16 eur, ktoré pozostávajú z odmeny a náhrad advokáta v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba odmeny

za jeden úkon právnej služby je v tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky.
Úkony právnej služby (§ 14/13a cit. vyhlášky) za prevzatie a prípravu zastúpenia rok 2013, podanie
žaloby 17. 7. 2013, účasť na pojednávaní dňa 2. 12. 2013, vyjadrenie vo veci samej podané 5. 12. 2013,
celkom 4 úkony právnej pomoci za rok 2013 po 60,08 eur.
Úkony právnej pomoci za rok 2014 účasť na pojednávaní dňa 30. 1. 2014, vyjadrenie k návrhu na

prerušenie konania podané dňa 31. 1. 2014 celkom tri úkony za rok 2014 po 61,85 eur a jeden úkon
za rok 2015, účasť na pojednavaní dňa 20. 4. 2015 - hodnota úkonu 64,54 eur, spolu odmena vo výške
490,41 eur.
Náhrada výdavkov (§§ 15-17 cit. vyhlášky) režijný paušál rok 2013 4 x po 7,81 eur = 31,24 eur, za rok
2014 3 x po 8,04 eur = 24,12 eur, rok 2015 1 x po 8,39 eur, spolu náhrady 63,75 eur. Spolu odmeny

a náhrady 554,16 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.