Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213696
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812213696.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: L. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX,
zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, proti odporcovi: KPS,
s.r.o. so sídlom Poruba 434, IČO 31 574 866, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom
Prievidza, Hviezdoslavova 3, o náhradu škody vo výške 4263,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa a na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. marca 2014,

č. k. 16C/125/2012-88, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a
v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal v zmysle jeho zmeny zo dňa 13.11.2012 náhrady škody vo výške 4.263,22 eur,
s 8,75% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia, vzniknutej mu na majetku
v súvislosti s protiprávnym konaním odporcu, ktorého sa mal tento dopustiť v roku 2009, kedy pri
odstraňovaní časti zeminy za účelom vyrovnania jeho pozemku došlo k poškodeniu odkvapového
betónového muriva, ale aj izolácie a omietky na rodinnom dome navrhovateľa, čím mu bolo spôsobené

vlhnutie rodinného domu. Súd prvého stupňa v priebehu konania posúdil účinky odporcom vznesenej
námietky premlčania a aplikujúc ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka považujúc navrhovateľom
uplatnený nárok za premlčaný, jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
odporcovi ich náhradu nepriznal, aplikujúc ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., dôvodiac, že
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v sociálnych pomeroch navrhovateľa, ktorý
je poberateľom len starobného dôchodku vo výške 339,30 eur mesačne, je tu dôvod pre nepriznanie ich

náhrady odporcovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní.

Rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním napadol navrhovateľ a dôvodiac nedostatočne zisteným
skutkovým stavom, nesprávnym právnym posúdením a nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia
žiadal, ako vyplýva z obsahu jeho odvolania o jeho zmenu tak, že jeho návrhu bude vyhovené.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov konania účastníkov
odvolaním napadol v zákonom stanovenej lehote odporca a žiadal čo do tejto časti o jeho zmenu, a
to tak, že navrhovateľ bude zaviazaný nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 891,17
eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku z podaného odporu v sume 255,50 eur a trov právneho
zastupovania v sume 635,67 eur. Namietal, že vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu prináleží ako
úspešnému účastníkovi v konaní právo na plnú náhradu trov konania, pretože nie sú splnené zákonné

predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd
prvého stupňa výlučne v tom, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 339,30 eurmesačne. Takéto rozhodnutie nepovažoval za správne, spravodlivé, pretože v konaní nešlo o žiadnu
výnimočnú situáciu a na jeho strane nebol zistený žiadny postup v konaní, dôsledkom ktorého by
bolo , že ním zavinil vznik trov konania. Navrhovateľ od počiatku vedel, že uplatňuje premlčaný nárok,

na ktorú skutočnosť odporca upozornil už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu
v konaní, súčasťou ktorého bola aj vznesená námietka premlčania, napriek čomu navrhovateľ trval
na návrhu a tým, že si konanie vyžiadalo opakované pojednávania, navrhovateľ si vedome zapríčinil
navýšenie vzniku trov konania na strane úspešného účastníka. Nerozporoval, že výška starobného
dôchodku navrhovateľa nie je vysoká, avšak ide o príjem, ktorý poberá väčšina dôchodcov a sociálna

situácia navrhovateľa bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na podávanie v podstate zbytočných a
neuváženýchžalôbspojenýchsnemalýmivýdavkaminastranedruhéhoúčastníkakonania. Poukazoval
na jeho doterajšie podania v konaní, vyjadrenia konateľa na pojednávaní súdu, z ktorých vyplynulo,
že spoločnosť investovala značné finančné prostriedky na zlepšenie vodohospodárskych pomerov aj
v nehnuteľnosti navrhovateľa, vrátane nákladov na oddrenážovanie povrchových vôd, vsakujúcich do
pôdy, čoho dôsledkom bolo to, že ani po výdatných dažďoch v roku 2012 sa nevyskytlo na nehnuteľnosti

navrhovateľa žiadne vlhnutie a aj z estetického hľadiska sa zmenil celkový vzhľad jeho nehnuteľností.
Preto jeho žalobu považovali za zlomyseľnú, šikanóznu a nedôvodnú. Tieto skutočnosti však súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní a aplikácii ust. § 150 O.s.p. nebral do úvahy, obmedzil sa výlučne na
finančnú situáciu navrhovateľa, napriek tomu, že bol povinný prihliadnuť aj posúdiť ďalšie okolnosti,
tvoriace zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ktoré súdu v čase jeho rozhodovania

neboli neznáme. Poukázal tiež na preventívny účinok takéhoto rozhodnutia s cieľom vplývať na
účastníkov, aby starostlivejšie zvažovali podávanie žalôb na súd v situácii, keď nie je reálny predpoklad
pre ich úspešnosť, pretože toto nespravodlivo potom zaťažuje odporcu, čo je neprípustné. Pokiaľ
by súd bez posúdenia komplexne všetkých zákonných predpokladov aplikoval ust. § 150 O.s.p., je
pravdepodobné, že navrhovateľ v podávaní nedôvodných návrhov bude ďalej pokračovať, pretože jeho

nedôvodný postup nebude postihnutý ani prostredníctvom toho, že ako neúspešný účastník by mal
hradiť trovy konania účastníkovi úspešnému. Pokiaľ ide o jeho sociálnu situáciu, poukázal na to, že
navrhovateľ nežije sám, ale s družkou, ktorá má vlastný príjem, neuhrádza tak všetky svoje potreby
výlučne sám, vrátane výdavkov na bývanie, len zo svojho dôchodku a nie je teda absolútne neschopný
nahradiť trovy konania odporcu, prípadne aspoň ich časť.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému navrhovateľom predovšetkým poukázal na
to, že toto považuje za podané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie, teda žiadal, aby ho
odvolací súd ako oneskorene podané odmietol. V súvislosti s obsahom jeho odvolania poukázal na
to, že navrhovateľ sám v ňom uvádza, že mal zaplatiť svojej právnej zástupkyni niekoľko tisíc eur v

súvislosti s jeho zastupovaním, pričom na strane druhej pre potreby rozhodovania o trovách konania sa
vydával za sociálny prípad a súd prvého stupňa s prihliadnutím na výšku jeho dôchodku bez ohľadu na
ďalšie jeho majetkové pomery odporcovi ako úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Pokiaľ je navrhovateľ vzhľadom na svoje pomery schopný zaplatiť odmenu za svoje právne
zastupovanie vo výške 3.380 eur ako uvádzal, nevidí odporca žiaden dôvod, pre ktorý by nemohol

nahradiť jemu trovy konania, keďže nebol úspešný. Z hľadiska rozhodovania o samotnom nároku na
náhradu trov konania je pre odporcu rozhodujúce nielen to, že mu vzniknuté trovy budú nahradené, ale
skutočnosť, že priznaná mu náhrada trov konania bude mať pre neho aj prevenčný význam, keďže
navrhovateľ má povesť notorického sťažovateľa, zaplavuje rôzne inštitúcie sťažnosťami, spôsobuje
nemalé výdavky subjektom, voči ktorým sťažnosti smerujú, a teda aj odporcu a pokiaľ nebude zaviazaný

k náhrade trov konania, nebude sa správať racionálne, dbať na oprávnené záujmy a nároky iných, a
bude vidieť nekriticky a neobjektívne len svoje vlastné predstavy o spravodlivosti. Uviedol, že môže
potvrdiť, že stavba navrhovateľa je v poriadku, nevlhne, je v omnoho lepšom stave ako pred úpravami,
ktoré realizoval, pretože sa zveľadilo a skrášlilo aj okolie rodinného domu navrhovateľa, neznížila sa jeho
hodnota, naopak táto sa zvýšila, čo odporcu stálo nemalé finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov

preto opakovane zotrvával aj na svojom odvolaní, ktorým žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia v
časti náhrady trov konania.

Navrhovateľ nevyužil zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu odporcu.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania
navrhovateľom, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, a to z hľadiska možného postupu podľa ust.
218 ods. 1 písm. a) O.s.p..Z ust. § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov, sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol právnej
zástupkyni navrhovateľa doručený dňa 22.04.2014, čo mal súd za preukázané z vrátenej pripojenej
doručenky, čo znamená, že tento deň je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého

rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania proti tomuto rozsudku začala tak navrhovateľovi plynúť
nasledujúci deň po dni jeho doručenia, t. j. dňa 23.04.2014 a jej posledný 15-ty deň pripadol na
07.05.2014, čo bola streda, teda riadny pracovný deň. Navrhovateľ podané odvolanie podal osobne na
súde dňa 05.06.2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15dňovej lehoty na jeho podanie.

S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť preto súd odvolanie navrhovateľa, smerujúce proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu, ako oneskorene podané odmietol, postupom podľa § 218 ods.
1 písm. a) O.s.p., pričom sa vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska jeho
odvolania nezaoberal.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom tak zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
napadnutej odvolaním zo strany odporcu, ktorou súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania za použitia § 221 ods. 1 písm.

f) O.s.p. zrušiť a za použitia odseku 2 cit. ustanovenia vrátiť čo do tejto časti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa §
214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa v ostatnej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti
nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k nej rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté nebolo, teda v
tejto časti nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Ťažisko odvolacích námietok odporcu smerovalo voči nesplneniu zákonných predpokladov pre aplikáciu
ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov, pričom v zmysle námietok
odporcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, akým spôsobom sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na opodstatnenosť možnej aplikácie ust. §

150O.s.p.,zčohovyplýva,ževsvojejpodstatenamietavtomtosmerenepreskúmateľnosťnapadnutého
rozhodnutia, čím uplatňuje dôvod odvolania, uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na reálne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť
skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje

potom porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p.Aplikácia ust. § 150 O.s.p., pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady, na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí

však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach, na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov, k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. Ust. § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal

jeho voľnú možnosť aplikácie. Nemožno si ho vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek,
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania, o trovách konania.

V sporovom konaní, ako je tomu nepochybne aj v preskúmavanej veci, sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Vychádzajúc z tejto zásady potom je tu
právo úspešného účastníka konania, vyplývajúcemu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. požadovať náhradu

trov konania zo strany účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Ustanovenie § 150 O.s.p. je
výnimočným ustanovením umožňujúcim súdu, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Dôvodnosť jeho aplikácie však
predpokladá posúdenie všetkých okolností v konkrétnej veci, aby tak bolo možné súdu vyvodiť záver
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňujúcich súdu takýto výnimočný postup využiť.

Nemožno sa obmedziť len na konštatovanie slabých sociálnych pomerov toho ktorého účastníka v
preskúmavanej veci konkrétne navrhovateľa, ktoré súd videl v tom, že tento je poberateľom len
starobného dôchodku vo výške 339,30 eur, bez toho, aby neboli zistené a vyhodnotené komplexne jeho
majetkové, sociálne a osobné pomery (samozrejme v porovnaní aj k pomerom druhého účastníka v
konaní, teda odporcu), ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, teda práva na súde a postoj

účastníkov v priebehu konania. Keďže navrhovateľ bol v konaní kvalifikovane právne zastúpený, od
počiatku konania aj vzhľadom na to, že už v jeho úvode sa odporca premlčania dovolával, si musel byť
vedomý, keďže aj on je v konaní zastúpený právnym zástupcom, výšky trov právneho zastúpenia, ktoré
v prípade svojho neúspechu bude povinný, vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. znášať. Keďže
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa čo do tejto časti nemožno zistiť, akým

spôsobom sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami v konkrétnej veci, majúcimi vplyv
na dôvodnosť posúdenia prípadnej možnosti aplikácie ust. § 150 O.s.p., v otázke náhrady trov konania
účastníkov, obmedzil sa len na konštatovanie skutočnosti, že navrhovateľ je poberateľom starobného
dôchodku, nie je možné zo strany odvolacieho súdu v tejto časti odvolaním napadnuté rozhodnutie
preskúmať.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti, za použitia § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a za použitia ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť, posúdiť a vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej

súvislosti všetky okolnosti, majúce vplyv na možnú aplikáciu ust. § 150 O.s.p., na otázku náhrady trov
účastníkov v tomto konaní, o ich náhrade rozhodnúť, pričom odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí
spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .