Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214201840.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8,
proti žalovanému: S. U., nar. XX. H. XXXX, naposledy bytom D. Y., t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou: S. Y., Okresný súd Dunajská Streda, o 749,95 eur a príslušenstvo, za účasti vedľajšieho
účastníka: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo nám.7, IČO:
42362962, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o odvolaní vedľajšieho

účastníka proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. februára 2014 č. k. 11C/24/2014-54
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, týkajúcej sa sumy 573 eur
a úroku z omeškania z takejto sumy, ako aj v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu

vo výške 749,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej
sumy od 7.9.2012 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania za súdny poplatok za návrh 44,50 eur a
trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobkyne 142,22 eur, to všetko do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 415,
§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení) a § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; vecne dôvodil tým, že

žalobkyňa uzavrela dňa 12.4.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A 6255792,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobkyňa
pridelila žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobkyňou. Na základe Dodatku k tejto zmluve žalobkyňa odpredala žalovanému mobilný telefón /
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Mini Black. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý
toho, že mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za akciovú cenu 1,00 euro, hoci

jeho predajná cena predstavovala 125,00 eur a zaviazal sa užívať služby žalobkyne po dobu viazanosti
24 mesiacov dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku spôsobilo, že žalobkyni vznikla
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Žalobkyňa dňa 17.5.2012
uzavrela so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A 6286051, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy pridelila žalovanému SIM kartu, ktorá
mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. Na základe Dodatku k tejto

zmluve žalobkyňa odpredala žalovanému mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie Nokia C6 white.
Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý toho, že mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie je mu
predávaný za akciovú cenu 1,00 euro, hoci jeho predajná cena predstavovala 220,00 eur a zaviazal
sa užívať služby žalobkyne po dobu viazanosti 24 mesiacov dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku spôsobilo, že žalobkyni vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu. Dňa 17.5.2012 žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných

služieb č. A 6309829, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej
zmluvy žalobkyňa pridelila žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné službyposkytované žalobkyňou. Na základe Dodatku k tejto zmluve žalobkyňa odpredala žalovanému mobilný
telefón / telekomunikačné zariadenie ZTE Light Tab 2. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý toho,
že mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za akciovú cenu 19,00 eur, hoci

jeho predajná cena predstavovala 249,00 eur. Žalovaný sa zaviazal užívať služby žalobkyne po dobu
viazanosti24mesiacovdohodnutúvdodatku,pričomnedodržanietohtozáväzkuspôsobilo,žežalovanej
vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Žalovaný taktiež
riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb vo výške 176,95 eur vyfakturovaných v období apríl
2012ažjún2012.Žalobkyňapokusomopokonávku zodňa23.8.2012muoznámilasumuneuhradených

faktúr, ako aj sumu, ktorú žiada vrátiť za mobilné telefóny. Pohľadávka žalobkyne teda pozostáva
z uplatnenej škody vo výške 573,00 eur ako rozdielu medzi predajnou cenou mobilných telefónov /
telekomunikačných zariadení a akciovou cenou a vo zvyšku 176,95 eur sa jedná o uhradenie služieb,
ktoréžalovanývyužívalvmesiacochapríl2012ažjún2012,pričomzanenezaplatilvyfakturovanúsumu.
Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku je nepochybné, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným
Zmluvy č. A6255792, A6286051 a A6309829 ako aj Dodatky k týmto zmluvám. V zmysle predmetných

zmlúv žalobkyňa poskytla žalovanému SIM karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby
poskytovanéžalobkyňouanazákladedodatkovmuboliodpredanémobilnézariadeniavhodnote125,00
eur za akciovú cenu 1,00 euro, v hodnote 220,00 eur za akciovú cenu 1,00 euro a v hodnote 249,00 eur
zaakciovúcenu19,00eur.Povinnosťoužalovanéhoboloplatiťúhraduzaposkytovanéslužby.Povinnosť
zo zmlúv a to riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období apríl 2012 až

jún 2012, vo výške 176,95 eur pričom vo zvyšku sa jednal o nárok z titulu náhrady škody, ktorá škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného zariadenia. Okrem uvedenej škody jej
vznikli aj ďalšie škody, a to napr. zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný
proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá
si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky. Z dôvodu náročnosti dokazovania si

však žalobkyňa tieto škody neuplatnila. So sumou 749,95 eur sa žalovaný dostal do omeškania, a to
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie (6.9.2012), a preto je povinný zaplatiť
žalobkyni aj požadované úroky z omeškania, na ktoré má táto nárok od 7.9.2012 a ktoré si uplatnila v
správnej výške. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá mala
vo veci úspech v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh na začatie

konania vo výške 44,50 eur a právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 142,22 eur, a to: za 2 úkony po 51,45 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 eur + DPH 20%.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného (ktorý vstúpil
do konania až v štádiu konania odvolacieho) a to vo veci samej týkajúcej sa nároku na náhradu

škody v sume 573 eur, úroku z omeškania z takejto sumy a v časti o trovách konania. Uviedol, že v
konaní si žalobkyňa uplatňovala dva samostatné nároky a to za neuhradené služby a náhradu škody.
Dôvodil, že uplatňovať si v súdnom konaní nárok na náhradu škody predpokladá zisťovať všeobecné
podmienky zodpovednosti za škodu, avšak v prejednávanej veci nebolo súdom dostatočne vykonané
dokazovanie ohľadom jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Samotné uzatvorenie

kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, však podľa názoru
vedľajšieho účastníka nemôže spôsobiť žalobkyni žiadnu škodu, žalovaný kúpnu cenu takto dojednanú
zaplatil, preto považoval rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobu v časti prevyšujúcej sumu 176,95 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne
od 7.9.2012 do zaplatenia zamietne a o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania s tým, že žalobkyni bude uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania v sume 92,44 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda vo
veci samej týkajúcej sa sumy 573 eur, úroku z omeškania z takejto sumy a trov konania, v ktorej malo

rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214
ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania,
súd prvého stupňa prejednal i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý
verejný záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých častiach nemožno považovať za

vecne správny.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosťmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a napokon podľa § 93

ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi (vedľajší účastník)

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v aktuálnom znení do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného

predpisu (podľa pozn. 10b/ v O. s. p. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov),
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 6 O. s. p. v aktuálnom znení, vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie,
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so
súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

Odvolací súd je toho názoru, že i keď novelizácia O. s. p. vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa O. s. p. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nemá
prechodné ustanovenia, nemožno novelizované ustanovenie § 93 ods. 3 a novozavedené ustanovenie
odseku 6 rovnakého paragrafu i zákona vykladať tak, že by sa aj relevancia úkonu vykonaného do
31.12.2014 podmieňovala úkonom (v prejednávanej veci súhlasom účastníka - žalovanej), ktorý v čase

jeho vykonania (i tu rozmer do 31.12.2014 vrátane) nebol potrebný.

Novelizáciou nedotknuté ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. totiž dopadá na situácie, v
ktorých si navzájom odporujú úkony vedľajšieho a hlavného účastníka. Logicky preto musí existovať
úkon vedľajšieho účastníka (napríklad odvolanie) a aspoň jeden tomuto úkonu vedľajšieho účastníka

odporujúci úkon hlavného účastníka. Iba vtedy súd pristúpi (môže pristúpiť) k posúdeniu úkonov
vedľajšieho účastníka „po uvážení všetkých okolností“. Takéto posúdenie preto neprichádza teda do
úvahy vtedy, ak vedľajším účastníkom konania podporovaný účastník (tzv. hlavný) žiadny úkon neurobí,
keďže úkonom (konaním) nie je nekonanie účastníka. To, že žalovaná v prejednávanej veci nezaujala
žiadne stanovisko k odvolaniu vedľajšieho účastníka, nemožno interpretovať tak, že vyjadrila nesúhlas

s týmto úkonom. V prípade, ak zákonom predpokladaný konflikt nenastal, nemá sa oň súd pričiňovať
nadbytočným vyzývaním na prejavenie súhlasu alebo nesúhlasu účastníka k úkonom vedľajšieho
účastníka.

Odvolací súd tak aj v prejednávanej veci musel mať za to, že vedľajší účastník je oprávnený podať

odvolanie aj vtedy, ak ním podporovaný účastník s odvolaním nevyjadril nesúhlas.

Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

V prejednávanej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej na jednej strane (ako žalobkyňa)
vystupujedodávateľkaanadruhejstrane(akožalovaná)spotrebiteľka.Zožiadnehoustanoveniazákona
nemožno vyvodiť, že by v takejto veci z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníčkou (žalovanou) a vedľajším účastníkom.

Ustanovenie § 201 vety druhej O. s .p. v spojení s § 93 O. s. p. v znení do 31.12.2014 vrátane však
nemožno vykladať absolútne a bezvýnimočne tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba
vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania.Táto podmienka má totiž svoje opodstatnenie len pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 1 O. s.
p., teda tam, kde môže nastať stav konkurencie záujmov hlavného a vedľajšieho účastníka, nie teda i
pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 2 O. s. p. - kde naopak vedľajší účastník háji záujmy často

nečinného hlavného účastníka.

Relevantná rozhodovacia prax súdov pritom zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na
odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento
opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka vyjadril súhlas. Ak podá odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké
stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník
vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vedľajší účastník bol oprávnenou osobou na
podanie odvolania a to vo veci samej aj v časti trov konania.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/24/2014 bolo uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni 749,95 eur a príslušenstvo.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej

časti veci samej (573 eur a príslušenstvo) a tiež v časti trov konania.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudku,akoajceléhoobsahuspisudospelkzáveru,žesúd
prvého stupňa v napadnutej časti veci samej nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne

právne posúdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
176,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 7.9.2012 do zaplatenia je právoplatný, a
preto odvolací súd jeho správnosť neskúmal (§ 206 ods. 2 a 3 O. s. p.).

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že medzi žalobkyňou ako
poskytovateľkou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o pripojení, na základe ktorých
poskytovateľka vypožičala žalovanému SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobkyňou a odpredala mu vyššie špecifikované koncové telekomunikačné

zariadenia.

Odvolací súd sa v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 176,95 eur s úrokom z
omeškaniavovýške8,75%ročneod7.9.2012dozaplateniastotožnilsrozhodnutímsúduprvéhostupňa,
keď žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a platby za dodané služby nezaplatil.

Je však zrejmé, že zmluvy o pripojení v znení dodatkov k nim, uzavreté účastníkmi možno
charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
a preto je na právny vzťah založený zmluvami o pripojení potrebné aplikovať príslušné ustanovenia O.

z. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. z.).

Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, ale príslušné ustanovenia O. z. je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny.

Žalobkyňa sa domáhala nároku vo výške škody, ktorá jej vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi jeho predajnou cenou a jeho
akciovou cenou, t. j. predstavuje škodu, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že ho získal za zvýhodnenú
cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti

a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.Súd prvého stupňa sa však nevenoval dokazovaniu, ani vysvetleniu skutočnosti, prečo žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným zmluvy, v ktorých uviedla kúpnu cenu 1 eur (resp. 19 eur) za koncové
telekomunikačné zariadenie a v konaní pred súdom už žiada sumu, za ktorú predáva predmetné

zariadenia obvykle, t. j. nie pri podpise zmluvy o pripojení. Žalobkyňa neuvádza, že by bola k uzavretiu
zmluvy o pripojení hocijakým spôsobom nútená, zmluva bola výsledkom konsenzu oboch zmluvných
strán a žiadna zo strán nemala výhrady. Cenu predmetného zariadenia dokonca určila sama žalobkyňa,
keďže sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej znenie žalovaný nemohol nijako ovplyvniť.

Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení (resp. všeobecných podmienok) nevyplýva, že v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti - a to ktoroukoľvek zo strán - sa bude cena poskytnutých zariadení meniť
z ceny ponúknutej (akciovej) na cenu obvyklú, či trhovú. Takto uplatnenú škodu nemožno považovať
za škodu v pravom slova zmysle, ale skôr za obdobu zmluvnej pokuty, ktorú je potrebné považovať
za jednoznačne neprimeranú sankciu, pretože nezohľadňuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia
úhrady za poskytnuté služby dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. mesiac pred uplynutím doby viazanosti a

prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len
cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj
niekoľkonásobne vyššiu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie cien predmetných zariadení bolo len obchodnou
politikou žalobkyne. Predaj zariadení za cenu nižšiu ako je ich skutočná trhová cenu, je výsledkom
zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a žalovaným a tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
žalobkyne menený prehodnotením rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu
so žalovaným vkladala.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci
samej, týkajúcej sa sumy 573 eur a úroku z omeškania z takejto sumy, ako aj v časti trov konania podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec v týchto častiach podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky konania podľa § 132
O. s. p. náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť o zostávajúcej časti veci samej, o trovách
konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.), to samozrejme i s vypravením

nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky relevantné otázky (§
157 ods. 2 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.