Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204906
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616204906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. W. V. O..

XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matky X. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., P.
XXXX/XX, Z. Č.: XX S. F., F., F. XHS, X. V. a otca R. V. R. D. R. V., O.. XX.XX.XXXX, V. G., Z. XX, za
účasti Detského domova F. X., G. XX, na návrh matky o zrušenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/412/2013 - 37 zo dňa 07.04.2014
a to tak, že sa z r u š u j e ústavná starostlivosť u mal. W. V., O.. XX.XX.XXXX, na výkon ktorej bola
maloletá umiestnená do Detského domova, G. XX, XXX XX F. X. a z v e r u j e sa mal. W. V.,

O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. mesačne
minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec
p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2016 sa domáhala zrušenia ústavnej
starostlivosti u mal. W. V., O.. XX.XX.XXXX a jej zverenia do jej osobnej starostlivosti.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej dcéra je v detskom domove už druhý rok a z detského domova
začalautekaťkvôlinej asvojimsúrodencom.Dcérasapsychickyzrútila,tritýždnesaliečilanapsychiatrii
v Košiciach. Premiestnili ju do Reedukačného centra F. B.. Tam má tiež problémy. Dcéra chce byť doma
sosvojourodinou.ĎalejsaliečinapsychiatriivLevočitritýždne.Bojísaojejpsychickýstav.Ona(matka)
odchádza do zahraničia, ale bez dcéry nedokáže odcestovať.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, maloletej W., poverenej zamestnankyne kolízneho

opatrovníka, výsluchom poverenej zamestnankyne detského domova, ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/412/2013 - 37 zo dňa 07.04.2014 bola nad maloletou W.
nariadená ústavná starostlivosť a na jej výkon sa maloletá umiestnila do Detského domova F. X., G.
XX, XXX XX F. X.. Zároveň rodičia maloletej a to každý z nich samostatne boli zaviazaní prispievať
na výživu maloletej W. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného

minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti
uvedeného rozsudku, ktoré výživné bol každý z rodičov povinný uhrádzať vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred na účet Detského domova F. X..5. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd k jej nariadeniu pristúpil potom, čo matka,
ktorej dcéra bola rozhodnutím súdu zverená, jej výchovu absolútne nezvládala. Dcéra zanedbáva
povinnú školskú dochádzku a k náprave tohto stavu neprispeli ani opatrenia, ktoré voči rodine uplatnil

ÚPSVaR. Možnosť zverenia maloletej otcovi neprichádza do úvahy, keďže tento dlhodobo neprejavoval
o výchovu dcéry záujem a navyše v uvedenom období bol aj na neznámom mieste. Možnosť zverenia
maloletejdonáhradnejosobnejstarostlivostiinýchpríbuznýchtakistosaneujala,keďžeakostarámatka,
tak aj sestra matky maloletého dieťaťa svoje pôvodne podané návrhy na zverenie maloletej do ich
náhradnej osobnej starostlivosti vzali späť a konania museli byť zastavené. V prípade starej matky

navyše i podľa správy samotnej obce, v ktorej bývala, bolo zrejmé, že táto vzhľadom na svoje zdravotné
ťažkosti už aj tak značne zanedbanú výchovu maloletej by zrejme nezvládla. Súd zároveň uvedenú
situáciu na strane maloletej W. vyhodnotil ako výnimočnú, ktorá v zmysle § 54 ods. 4 Zákona o rodine
umožňovala nariadiť ústavnú starostlivosť aj keď jej nepredchádzali iné výchovné opatrenia podľa v
tom čase platného a účinného § 39 ods. 2 a 3 Zákona o rodine. Napomenutia maloletej aj jej matky
totiž boli realizované v rámci opatrení, ktoré voči ním prijal samotný ÚPSVaR a pokiaľ ide o realizáciu

dohľadu aj ten sa fakticky realizoval zo strany ÚPSVaR v rámci ním uvádzaného projektu Detského
kočovného divadla DRaK Prešov v termíne od 1.5.2013 do 15.12.2013 bez zmeny k lepšiemu na strane
maloletej. To, že situácia u maloletej gradovala k horšiemu napovedala aj správa základnej školy, ktorá
potvrdzovala, že maloletá prakticky prestala navštevovať v posledných mesiacoch uvedeného obdobia
školu a aj táto skutočnosť prispela k tomu, že nebola z väčšiny predmetovo klasifikovaná. Ani výchovné

opatrenia, ktoré voči maloletej uskutočnila škola, vrátane zníženia známky zo správania na stupeň 4,
neprispeli k zmene správania sa maloletej. Vzhľadom na uvedené mal preto súd za to, že sú splnené
predpoklady na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou.

6. Pokiaľ ide o súčasné pomery u účastníkov konania, podľa správ ako Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Spišská Nová Ves, tak aj Detského domova Spišské Vlachy, maloletá W. je umiestnená v
Detskom domova F. X. a to v rodinnom dome v M.. Často sa zdržiavala na úteku z uvedeného zariadenia,
a tak u nej nariadená ústavná starostlivosť v otvorenom systéme detského domova neplnila svoj
účel. Z dôvodu pretrvávajúcich rizikových prejavov správania sa maloletej (samovražedné tendencie,
úteky, záškoláctvo) bola W. dňa 05.02.2016 umiestnená do Reedukačného centra F. B.. Podľa zistení

detského domova W. utekala aj z tohto zariadenia, kedy realizovala úteky v dňoch 22.03.2016
až 26.2.2016, s návratom v doprovode matky, v dňoch 7.4. až 8.4.2016, v dňoch 14.05.2016 až
15.05.2016, kedy bola zadržaná a privezená späť do Reedukačného centra príslušníkmi Obvodného
oddelenia PZ v Spišskej Novej Vsi. Keďže si pri poslednom úteku (skok z okna) zlomila bedrový
stavec a ľavé zápästie, bola dňa 17.05.2016 hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v Levoči.

Odtiaľ bola dňa 20.05.2016 premiestnená na psychiatrické oddelenie v Levoči. Je dispenzarizovaná na
pedopsychiatrickej ambulancii a v septembri 2015 absolvovala vyšetrenie u klinického psychológa PhDr.
W. Č. X. P.. V zariadení si postupne zvykla, niekedy vybuchne, je drzá, odmietavá a neochotná plniť
si základné povinnosti. Svojím správaním chce byť niekedy stredobodom pozornosti. Počas útekov sa
stále vracala k matke do domáceho prostredia a dožaduje sa návratu k matke. V lete 2016 jej končí

povinná školská dochádzka. Navštevovala dvojročný učebný odbor Výroba konfekcie na SOŠ v F. B.,
ktorý je súčasťou zariadenia reedukačného centra. Jej vedomosti sú slabé, vzťah k učeniu je negatívny,
učenie nepovažuje za prioritu. Na odbornom výcviku sa snaží, ale všetky manuálne zručnosti nadobúda
veľmi pomaly a ťažko, je málo vytrvalá.

7. Matka maloletej sa taktiež dožadovala návratu W. do biologickej rodiny. Počas Esteriných útekov bola
stále s detským domovom v telefonickom kontakte, hľadala dcéru, robila si o dcéru starosti. Keď prišla
W. domov, hneď ju priviezla späť do detského domova. Otec o maloletú neprejavuje záujem, s detským
domovom sa nekontaktuje. Rodičia neuhrádzajú výživné, ktoré im bolo určené rozsudkom okresného
súdu. Otec má nedoplatok na výživnom v sume 674,47 EUR a matka taktiež v sume 674,47 EUR.

8. Matka maloletej žije od 25.04.2016 v Anglicku, kam ocestovala aj so svojim súčasným partnerom p.
C. P. R. U.. Y. R., L. R. C.. Dlhodobo tam žije jej dcéra L. E. aj so svojou rodinou. Podľa jej účastníckej
výpovede býva v Anglicku so svojim druhom a deťmi v prenajatom trojizbovom dome. Je zamestnaná
ako upratovačka v hoteli, ktorého majiteľ jej predmetný dom prenajíma. Jej príjem sa pohybuje vo výške

240 libier týždenne a momentálne má vo vybavovaní aj prídavky na deti. Poberá tiež dávku na bývanie,
ktorá by sa mala pohybovať vo výške 600 libier týždenne. Jej partner, C. P. nepracuje, ale je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 200,- EUR mesačne. Spolu s nimi tam bývajú jej tri deti a to mal. L., R.
R. C.. Podľa jej účastníckej výpovede má už pre mal. W. vybavenú školu cez bratranca.9. Otec sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej týmto úradom do 3.9.2003,

Aktuálne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 20,10 EUR mesačne. Je posudzovaný samostatne.

10. Maloletá W. ako pred poverenými pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak aj pred
súdomprezentovalasvojnázor,ktorýmsúhlasilasnávrhommatky.Podľajejvyjadrenia,akbudezrušená
ústavná starostlivosť, bude počúvať matku a chce s ňou ísť do Anglicka. Na Slovensku okrem babky

už nikoho nemá. Všetci jej blízki sú už v Anglicku. Vie, že je tam jej staršia sestra L. s rodinou a aj ďalšia
sestra F. E. s druhom a deťmi. Vyjadrila sa, že má depresie z toho, že je tu zavretá nič ju nebaví. Má
pocit, že tam vonku to bude iné a bude tam mať veľa známych. Pokiaľ ide o jej pokusy o samovraždu,
tieto nikdy nemyslela vážne veď keby chcela, tak aj teraz sa môže zabiť. Robila to len preto, lebo jej z
toho všetkého šibalo. Cnie sa jej aj za L., C. R. Z. (mladšími súrodencami). S druhom mamy aj v minulosti
mala dobrý vzťah, a on ani nebol dôvodom, pre ktorý musela odísť so detského domova. S biologickým

otcom v kontakte nie je a ani ho nepozná.

11. Podľa §54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,

b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo

d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

12. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.

13. Podľa §55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa

možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.

14.Podľa§36 ods.lZákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15.Podľa§24 ods.1Zákonaorodine, vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

25. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

28. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

29. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

33. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak

je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

34. Podľa § 111 CMP,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,

35. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom.

36. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

37. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

38. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

39. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zrušenie ústavnej starostlivosti u maloletej W. a
jej následné zverenie do osobnej starostlivosti jej matky je v súčasnej dobe v záujme tohto maloletého
dieťaťa. Podľa §55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť okrem iného aj vtedy ak

zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. Z obsahu odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.
16P/412/2013 - 37 zo dňa 07.04.2014, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou
vyplynulo, že k jej nariadeniu sa prikročilo hlavne preto, že maloletá W. v tom čase v absolútnej miere
zanedbávala povinnú školskú dochádzku. Podľa súčasných zistení, maloletá toto leto 2016 končí
povinnú školskú dochádzku, takže jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré došlo k nariadeniu uvedenej

ústavnej starostlivosti tým odpadá.

40. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že sa matke maloletého dieťaťa podarilo zastabilizovať
svoje rodinné prostredie, keďže si našla v zahraničí prácu a tiež aj ubytovanie. V jej domácnosti podľa
názoru súdu je vytvorené vhodné výchovné prostredie pre návrat maloletej do prirodzeného rodinného

prostredia a neboli zistené ani žiadne iné prekážky, ktoré by bránili návrhu matky vyhovieť.

41. Súd pri vyhovení návrhu matku prihliadol aj na vek maloletej (táto v novembri tohto roku bude mať
17 rokov), ako aj na jej prezentovaný názor vychádzajúc z ust. § 43 Zákona o rodine a § 38 ods. 1 CMP.Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá je veľmi citovo naviazaná na svoju rodinu a
pokiaľ realizovala úteky z detského domova, vždy tieto boli vedené zámerom vrátiť sa k matke a rodine ,
ktorú matka vytvára so svojim druhom a jej ďalšími deťmi. Z tohto hľadiska je zrejmé, že vzhľadom na

zdárny vývin maloletej je potrebné, aby bola v čo najužšom kontakte so svojou prirodzenou biologickou
rodinou, ktorú v jej prípade tvorí práve jej matka. Kým táto žila na Slovensku, dal sa tento prirodzený
kontakt zabezpečovať návštevami matky za maloletou v detskom domove, resp. návštevami maloletej
v rodine matky na základe dohody medzi matkou a detským domovom. Avšak po jej presťahovaní do
zahraničia, sa tieto možnosti zhoršili a tak sa súdu javí za vhodné, aj vzhľadom na odpadnutie hlavného

dôvodu,prektorébolanariadenáústavnástarostlivosťumaloletej(jejzáškoláctvo),abydošlokzrušeniu
ústavnej starostlivosti. Keďže rodičia maloletej spolu nežijú, biologický otec o maloletú neprejavuje
absolútne žiaden záujem a maloletá ho fakticky ani nepozná, jediným spôsobom ako upraviť ďalšiu
osobnú starostlivosť o maloletú je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky.

42. Vzhľadom na to bolo preto potrebné upraviť aj vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére. Pri

určení výživného zo strany otca súd vychádzal z jeho príjmových a majetkových pomerov, ktoré sa mu
podarilo zistiť. Podľa správy ÚPSVaR je tento v súčasnosti len poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo
výške 20,10 EUR mesačne. Iný príjem u tohto rodiča, prípadne iný jeho majetok sa súdu nepodarilo
zistiť.Berúcdoúvahytietoskutočnosťpretosúdustálilvýškuvýživnéhozostranyotca namaloletúdcéru
na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté

nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje čiastku 27,13 Eur mesačne.

43. Súd zaviazal otca maloletej uhrádzať uvedené výživné k rukám matky maloletej od právoplatnosti
tohto rozsudku, nakoľko až týmto momentom sa mení dosiaľ výchovné prostredie u maloletého dieťaťa,
z náhradnej formy osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť zabezpečovanú jedným z biologických

rodičov maloletého dieťaťa.

44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

46. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

47. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.