Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217217
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712217217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: GREENBOX atelier, s.
r. o., Strmé Vŕšky 26, 841 06 Bratislava, IČO: 45 377 413, zast.: mzlegal s. r. o., Bernolákova 2425/2,
901 01 Malacky, IČO: 36 861 529, proti odporcovi: Obec Čataj, 900 83 Čataj 333, IČO: 00 304 719,
zast. všeobecným zástupcom: JUDr. Imrich Hurinský, Latorická ulica 5, 821 07 Bratislava, o zaplatenie
1.107,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33
Cb/12/2013 - 90 zo dňa 29.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/12/2013 - 90 zo dňa 29.11.2013

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.107,12
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.107,12 eur od 28.05.2012 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 80 eur za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 780,74 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 40 ods. 4, 43a ods. 1, 43c

ods. 1, 44 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), § 1 ods. 2, 261 ods. 1,
369 ods. 1, 536 ods. 1, 546 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 1.337,52 eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávok č. XXX/XXXX/TSX a
č. XXX/XXXX/TSX dodal navrhovateľ odporcovi služby bližšie špecifikované vo faktúre č. XXXXXXXX
zo dňa 26.04.2012 splatnej dňa 03.05.2012 na sumu 1.107,12 eur a vo faktúre č. XXXXXXXX zo dňa
14.05.2012 splatnej dňa 21.05.2012 na sumu 230,40 eur. Odporca ku dňu splatnosti faktúr dohodnutú

sumu navrhovateľovi neuhradil, preto sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, za čo si
navrhovateľ uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom navrhol, aby navrhovateľ
predložil zmluvu, na základe ktorej malo dôjsť k plneniu. Odporca poukázal na zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi dňa 16.02.2010, ktorá má chrániť autorské práva autora projektu, vrátane architektonického
diela. Odporca mal za to, že v prípade zmluvy o udelení sublicencie, sa nejedná o zmluvu sublicenčnú,
na ktorú by sa mal vzťahovať autorský zákon, ale jedná sa o zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného

zákonníka. Odporca poukázal na nedostatky projektu, ktoré sa pri zmluve o dielo riešia reklamáciou,
odporca teda zistil vady v predloženej dokumentácii takého charakteru, ktoré bolo nutné opraviť
vzhľadom na účel použitia. Projektová dokumentácia mala slúžiť ako podklad pre financovanie z
prostriedkov EÚ, kde kontrola podkladov ako aj samotná dokumentácia je podstatne náročnejšia aprísnejšia. Z toho dôvodu odporca žiadal navrhovateľa o odstránenie vytknutých nedostatkov bezplatne,
avšak zbytočne. Navrhovateľ trval na tom, že odporca mu musí zaplatiť za uplatnenie reklamácie, preto
bol odporca nútený zaslať navrhovateľovi objednávku, ktorej výkony sú predmetom sporu. Odporca na

záver uviedol, že zo strany odporcu bolo konané v súlade s ustanovením § 7 zák. č. 138/1991 Zb..
Uznesením č.k. 33 Cb/12/2013 - 58 zo dňa 24.05.2013 súd konanie v časti o zaplatenie 230,40 eur
zastavil z dôvodu, že odporca túto sumu dňa 08.04.2013 uhradil. Podľa zhodného vyhlásenia účastníkov
sa jednalo o sumu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXX.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či došlo k

uzatvoreniu novej, samostatnej zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom (podľa navrhovateľa)
alebo dielo vyúčtované faktúrou č. XXXXXXX bolo navrhovateľom vykonané v rámci jeho zodpovednosti
za vady diela, ktorého vykonanie bolo predmetom zmluvy uzavretej dňa 16.02.2010 (podľa odporcu).
Súd považoval list navrhovateľa zo dňa 29.03.2012 s cenovou ponukou č. XXXX/XXX za jeho návrh
na uzatvorenie zmluvy, ktorý spĺňal všetky predpoklady, ktoré zákon pre návrh na uzatvorenie zmluvy
vyžaduje, list a cenová ponuka smerovali k uzavretiu zmluvy, boli adresované odporcovi, boli určité

a z prejavu vôle navrhovateľa bolo zrejmé, že hodlá byť návrhom viazaný v prípade jeho prijatia
odporcom. Prijatím návrhu navrhovateľa na uzavretie zmluvy bola e-mailová správa odporcu zo dňa
18.04.2012,vktorejodporcavýslovneuviedol,žeponukunavrhovateľana922,60eurakceptuje.Prijatím
návrhu navrhovateľa súd považoval zmluvu za uzatvorenú a keďže zmluva obsahovala všetky podstatné
náležitosti podľa § 536 ObZ (určenie predmetu diela aj ceny diela), jednalo sa o zmluvu o dielo. V zmysle

§ 40 ods. 4 a § 46 ods. 2 OZ zmluva bola uzavretá písomnou formou, keď došlo k písomnému návrhu
a jeho písomnému prijatiu (z e-mailovej správy bolo možné zachytiť obsah právneho úkonu aj osobu,
ktorá právny úkon urobila).
V prípade Sublicenčnej zmluvy zo dňa 16.02.2010 uzavretej medzi účastníkmi súd uviedol, že z pohľadu
zmluvného typu nie je v danom prípade relevantné, nakoľko predmety oboch zmlúv spolu síce súvisia

(predmetom zmluvy o dielo boli doplnenie a úprava „diela“ zo Sublicenčnej zmluvy), avšak jedná sa
o samostatné záväzkovoprávne vzťahy, každý so samostatným právnym základom. Skutočnosť, či
zmluva zo dňa 16.02.2010 bola uzavretá podľa Autorského zákona alebo Obchodného zákonníka,
je pre posúdenie prejednávanej veci bezvýznamná a s prejednávanou vecou nesúvisí, preto sa súd
touto otázkou nezaoberal. V danom prípade sa jednalo o samostatnú zmluvu, na základe ktorej

navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo. Na určenie splatnosti ceny za dielo
súd aplikoval ustanovenie § 548 ObZ, keďže iné dojednanie účastníkov o splatnosti ceny za dielo
nebolo preukázané. Navrhovateľovi teda vznikol nárok na zaplatenie ceny diela a zároveň odporcovi
vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela, vykonaním diela, k čomu došlo odovzdaním diela odporcovi dňa
27.04.2012.

Podľa súdu odporca nepreukázal, že v prípade plnenia navrhovateľa sa jednalo o odstránenie vád
v rámci reklamačného konania v súvislosti so zodpovednosťou navrhovateľa za vady. Práve naopak,
navrhovateľ Protokolom zo dňa 07.12.2010 preukázal, že dielo, ktoré bolo predmetom Sublicenčnej
zmluvy, bolo vyhotovené riadne a včas a je spôsobilé na riadne užívanie. (Starosta síce uviedol, že po
prevzatí jedného paré projektovej dokumentácie vytkol navrhovateľovi asi 25 nedorobkov a zo zápisníc

zo dňa 18.11.2010 a 25.11.2010 vyplývajú požiadavky odporcu na úpravu projektovej dokumentácie,
avšak následne dňa 07.12.2010 bol účastníkmi podpísaný protokol, preto riadne vykonanie diela zo
Sublicenčnej zmluvy bolo preukázané). Skutočnosť, že po vyhlásení výzvy v marci 2012 a konzultácii
na ministerstve, vznikla potreba úpravy projektovej dokumentácie, v žiadnom prípade nie je možné
stotožňovať so skutočnosťou, že dielo malo vady. Obaja svedkovia, ktorých výsluch navrhol odporca,

potvrdili, že sa jednalo o úpravy projektovej dokumentácie, ani jeden z nich ani len nespomenul, že by sa
malo jednať o vady diela. V konaní bolo preukázané, že po vydaní výzvy bola potreba úpravy projektovej
dokumentácie bežná (keď k odovzdaniu projektovej dokumentácie došlo v decembri 2010, teda pred
výzvou z marca 2012).
K povinnosti zabezpečiť bezodplatné doplnenie diela v prípade, že počas realizácie sa vyskytnú

nejasnosti alebo nedostatky, ktoré budú brániť realizátorovi dielo dokončiť, sa navrhovateľ zaviazal v
Dodatku č. 1 Sublicenčnej zmluvy, a teda opäť so záväzkami zo zmluvy o dielo táto povinnosť nesúvisí,
pričom realizácia diela aj tak podľa vyjadrenia samotného odporcu ešte nezačala. Ak mal odporca za to,
že navrhovateľ mal vykonať dielo bezodplatne, nemal s cenovou ponukou navrhovateľa súhlasiť, bolo to
na jeho slobodnej vôli (keď časovú tieseň súd nepovažoval za uzavretie zmluvy pod nátlakom) a mohol

si uplatniť nároky z vád, čo taktiež nepreukázal.
Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu úhrady ceny diela, dostal sa do omeškania s
jej úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v časevzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal
dohodu o dátume splatnosti faktúry, úroky sa stali splatnými 30 dní od odovzdania služby, nakoľko
dátum doručenia faktúry odporcovi bol neistý. K odovzdaniu projektovej dokumentácie podľa vyjadrenia

odporcu došlo dňa 27.04.2012, teda splatnosť nastala dňa 27.05.2012 a súd navrhovateľovi úroky
priznal od nasledujúceho dňa 28.05.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku úrokov z omeškania (za obdobie
od 04.05.2012 do 27.05.2012) žalobu súd zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia a podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd zaviazal odporcu na zaplatenie účelne vynaložených trov konania, keďže v časti konania o

zaplatenie 1.107,12 eur bol navrhovateľ v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania
a v časti o konania o zaplatenie 230,40 eur zastavenie konania zavinil odporca, keď túto sumu uhradil
až po podaní návrhu na súd, teda k čiastočnému späťvzatiu došlo pre správanie odporcu, pričom návrh
bol podaný dôvodne.
Navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, si uplatnil náhradu trov konania v podaní

doručenom súdu dňa 03.12.2013 celkom vo výške 958,85 eur vynaložených na právne zastupovanie
navrhovateľa advokátskou kanceláriou mzlegal s. r. o. za nasledovné úkony právnej služby (v špecifikácii
uvedená skratka RP znamená - paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné a prepravné
služby - režijný paušál):
1) prevzatie veci a príprava zastúpenia - vo výške 71,37 eur + RP 7,63 eur + 20 % DPH,

2) návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 05.10.2012 - vo výške 71,37 eur + RP 7,63 eur + 20
% DPH,
3) späťvzatie návrhu zo dňa 15.04.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,81 eur + 20 % DPH,
4) účasť na pojednávaní dňa 24.05.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,63 eur + 20 % DPH,
5) ďalšia porada s klientom dňa 03.06.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,63 eur + 20 % DPH,

6) účasť na pojednávaní dňa 04.06.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,81 eur + 20 % DPH,
7) ďalšia porada s klientom dňa 28.11.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,63 eur + 20 % DPH,
8) účasť na pojednávaní dňa 29.11.2013 - vo výške 61,41 eur + RP 7,81 eur + 20 % DPH.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Malaciek do

Pezinka a späť vo výške 156,12 eur (3 pojednávania á 4 začaté polhodiny, keď cesta jedným smerom
trvala 40 minút, teda 3 x 4 x 13,01 eur) + DPH vo výške 31,22 eur a náhradu cestovného za cestu na
pojednávania dňa 24.05.2013 vo výške 19,92 eur + DPH vo výške 3,98 eur (paušálna náhrada vo výške
12,08 eur, čo je 66 km x 0,183 eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 7,84 eur, a to
pri priemernej spotrebe 7,5 l/100 km a cene PHM 1,584 eur/l), dňa 04.06.2013 vo výške 19,92 eur +

DPH vo výške 3,98 eur (paušálna náhrada vo výške 12,08 eur, čo je 66 km x 0,183 eur a náhrada za
spotrebované pohonné hmoty vo výške 7,84 eur, a to pri priemernej spotrebe 7,5l/100 km a cene PHM
1,584 eur/l) a 29.11.2013 vo výške 19,80 eur + DPH vo výške 3,96 eur (paušálna náhrada vo výške
12,08 eur, čo je 66 km x 0,183 eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 7,72 eur, a to
pri priemernej spotrebe 7,5l/100 km a cene PHM 1,559 eur/l).

Zo špecifikácie predloženej právnym zástupcom súd nepovažoval za účelne vynaložené výdavky na
úkony právnej služby zahrnuté vo vyššie uvedenej špecifikácii náhrady trov konania pod bodom 5. ďalšia
porada s klientom dňa 03.06.2013 a 7. ďalšia porada s klientom dňa 28.11.2013, pretože tieto úkony
neboli súdu preukázané (napr. záznamom o vykonaní porady podpísanej navrhovateľom). Náhradu
ostatných výdavkov na odmenu právneho zástupcu za úkony právnej služby si navrhovateľ uplatnil v

súlade s O.s.p., tieto trovy zodpovedajú vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,apretosúdtútonáhradutrovkonanianavrhovateľovipodľa
ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. priznal vo výške 780,74 eur za trovy právneho zastúpenia
a vo výške 80 eur za zaplatený súdny poplatok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery. Podľa odporcu celý
predmet sporu je potrebné posudzovať vo viacerých rovinách, a to tak technickej, ako aj ekonomickej.
Súčasne je odporca toho názoru, že jednotlivé pojmy je potrebné si vysvetľovať nielen gramaticky, alev širšom slova zmysle tak, ako sa úplne bežne používajú v praxi. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na
„protokol“ o odovzdaní a prevzatí projektu, odporca nepopiera prevzatie projektu. Pri preberaní však nie
je možné zistiť, či

projekt je vypracovaný tak, aby spĺňal podmienky, pre ktoré bol objednaný. Toto sa
dá zistiť len detailným posúdením zo strany dotknutých orgánov a organizácii, a to
najmä vtedy, ak je potrebné vydať stavebné povolenie, prípadne územné rozhodnutie,
alebo pri financovaní zo zdrojov EÚ to zistí riadiaci orgán. To znamená, že tu vstupuje do posúdenia
kompletnosti a správnosti projektu správny orgán, ktorý je oprávnený posúdiť kompletnosť. Odporca je

toho názoru, že nedostatky a zistené vady reklamoval riadne a včas. Nakoľko sa jednalo o reklamáciu
vady projektu, túto mohol reklamovať len po jej zistení. Vadu uplatnil u navrhovateľa ako autora projektu.
Podľa ustanovenia § 562 Obch. zák., ak má dielo vady, musí tieto bez zbytočného odkladu oznámiť.
Formu oznámenia zákon neurčuje. To, že predmet zmluvy bol reklamovaný, svedčí tá skutočnosť,
že navrhovateľ oznamuje odporcovi v liste z 21.03.2012 doplnenie a čiastočné prepracovanie
dokumentácie. Toto však konajúci súd nebral do úvahy. V oznámení však netreba uviesť aj konkrétne

nároky vyplývajúce z vád. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva.
Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej
vade. Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela. Takáto námietka však zo strany
navrhovateľa v súdnom konaní uplatnená nebola. Odporca preukázal svedeckými výpoveďami, že vady
reklamoval aj cestou mandatára. Odporca je toho názoru, že pri projektovej dokumentácii sa jedná o

skryté vady, ktoré sa nedajú zistiť ihneď pri preberaní diela. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich
zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného
odkladu. V odseku 2 písm. c) je ustanovená objektívna lehota na uplatnenie skrytých vád diela. Aj
zo svedeckých výpovedí, ako aj z mailovej korešpondencie medzi mandatárom a navrhovateľom je
zrejmé, že vady boli riadne a včas reklamované. Boli presne špecifikované. Navrhovateľ však odmietol

bezodplatné odstránenie vád tak, ako boli popísané a s ním osobne prerokované. Odporca je toho
názoru, že vady tak, ako sú uvedené, sú vady, ktoré vytkol riadiaci orgán pre poskytnutie finančných
zdrojov z EÚ. Navrhovateľ v zmluve potvrdil, že dielo bude spĺňať požiadavky na financovanie z EÚ
a prípadne dopracovanie, alebo úpravy vykoná bezplatne. Nakoľko odporca nemohol čakať vzhľadom
na termíny a lehoty, ktoré sú záväzné a dohadovať sa s navrhovateľom s rizikom, že nebude môcť

predložiť žiadosť na riadiaci orgán, bol doslova donútený navrhovateľom dať osobitnú objednávku na
dopracovanie a odstránenie zistených vád. Objednávka znela na technickú pomoc v rozsahu 15 hodín.
Pod pojmom technická pomoc sa v investičnom procese rozumie odborná a konzultačná činnosť v
prospech investora. Tu odporca poukazuje najmä na tieto skutočnosti:
1. Text objednávky - technická pomoc - je uvedený presne tak, ako sú vytknuté nedostatky zo strany

navrhovateľa v projekte.
2. V liste navrhovateľa zo dňa 29. marca 2012 sám navrhovateľ konštatuje, že bol požiadaný o
doplnenie a čiastočné prepracovanie realizačnej projektovej dokumentácie. Objednávka bola vystavená
až v apríli 2012. V mene odporcu konal na základe uzavretej mandátnej zmluvy mandatár, ktorý v tomto
štádiu zastupoval odporcu. Navrhovateľ teda sám uznáva, že sa jedná o nadväznosť medzi podpísanou

zmluvou („Sublicenčnou“) a vyžiadanou objednávkou. V návrhu ceny popísal presne tie činnosti, ktoré
bolo nutné odstrániť, resp. upraviť. V danom prípade sa nejedná v žiadnom prípade o to, že by dostal
od odporcu navrhovateľ nesprávne, alebo nevhodné podklady.
3. Odporca pod časovým nátlakom, ak chcel dostať financie na realizáciu projektu, musel pristúpiť
na požiadavky navrhovateľa.

4. O tom, že sa nejednalo o veľký rozsah, svedčí aj špecifikácia cenovej ponuky.

Podľa odvolateľa medzi účastníkmi nedošlo ani k dohode o cene. Podľa ustanovenia § 3
ods. 1 zák. č. 18/1996 Zb. dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa
cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že

kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Odporca namietal výšku ceny, ktorú
navrhovateľ predložil ako qazi ponuku, teda je toho názoru, že k dohode o cene, tak ako to má na mysli §
3 cenového zákona, podľa jeho názoru nedošlo. Cena nezodpovedá reálnej hodnote. Podľa ustanovenia
§ 546 Obch. zák. je určená povinnosť objednávateľa zaplatiť tzv. všeobecnú cenu, ktorá sa obvykle platí
zaporovnateľnédielovčaseuzavretiazmluvyzaobdobnýchobchodnýchpodmienok.Odporcavzáujme

skončenia sporu navrhol cenu 250 eur, čo však navrhovateľ neprijal. Tým však nechcel deklarovať,
že uznáva pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky. Odporca je toho názoru, že cena určená
navrhovateľom je neprimeraná, nezodpovedá realite a dobrým mravom. Naopak odporca bol doslova
v takej situácii, ktorá bola pre neho ťaživá a nevýhodná. Ako štatutár obce teda musel pristúpiť napodmienky navrhovateľa a urobil svojim podpisom taký právny úkon, ktorý by za iných okolností nebol
urobil.
Pokiaľ ide o trovy zastúpenia, odporca neuznáva časť úkonov, ktoré si vyúčtoval právny zástupca

navrhovateľa.Ideopoložky5.7.azpoložkycestovnéniejeuvedenýtypauta,EČ,preukázanápriemerná
spotreba, (technické osvedčenie). Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu
Pezinok zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhuje, aby navrhovateľ bol zaviazaný
zaplatiť odporcovi trovy konania, ktoré spočívajú v zaplatení súdneho poplatku.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa
a navrhuje rozsudok potvrdiť. Súčasne požiadal o úhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
naúradnejtabulisúdupodľa§156ods.3O.s.p.,popreskúmaníobsahuspisu,oboznámenísasdôvodmi

odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením

veci súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd zaujal
stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo

všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady,
vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto
skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v
súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti

nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ
pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri
neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je
dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004).

Podľa § 536 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OZ) zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 2 objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 546 ods. 1 objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú
spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu
platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo

v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.
Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa§554ods.1zhotoviteľsplnísvojupovinnosťvykonaťdielojehoriadnymukončenímaodovzdaním

predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak
je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa,
aby prevzal dielo.

Podľa § 555 ods. 2, ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých

skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na
účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

Odvolací súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo
v zmysle § 536 Obch. zák.. List navrhovateľa zo dňa 29.03.2012 spolu s s cenovou ponukou je

možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy a následnú objednávkou technickej pomoci zo dňa
17.04.2012 a objednávku 2. zo dňa 17.04.2012 spolu s mailovú správy odporcu zo dňa 18.04.2012 o
akceptovaní ponuky navrhovateľa na 922,60 eur za prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Z prejavu vôle
navrhovateľa bolo zrejmé, že hodlá byť návrhom viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 Obč. zák.)
a včasné vyhlásenie odporcu o prijatí návrhu adresáta možno považovať za súhlas s uzavretím zmluvy

(§ 43c ods. 1 Obč. zák.). Zmluva o dielo bola teda riadne uzavretá, nakoľko obsahovala všetky podstatné
náležitosti podľa § 536 Obch. zák., a to dohodu o predmete a o cene a záväzok ju zaplatiť. Na výške
ceny sa účastníci konania výslovne dohodli a odvolací súd ju nepovažuje za neprimeranú. Zmluva bola
uzatvorená písomnou formou, a to písomným prijatím písomného návrhu, čo je v súlade s § 40 ods. 4
a 46 ods. 2 Obč. zák.. Skutočnosť, že išlo o novú zmluvu, preukazuje aj to, že v objednávke technickej

pomoci zo dňa 17.04.2012 a v objednávke 2. zo dňa 17.04.2012 je uvedené, aby vykonané práce boli
účtované priame osobitnou faktúrou obci Čataj.

Odvolací súd sa ďalej stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak mal odporca za to, že navrhovateľ
mal vykonať dielo bezplatne, nemal s cenovou ponukou súhlasiť a mal si uplatniť nároky z vád.

Pre posúdenie nároku navrhovateľa bolo smerodajné, či navrhovateľ preukázal, že dielo dokončil a
vznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela v súlade s ust. § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obch. zák.. Odporca
nepreukázal, že v prípade plnenia navrhovateľa sa jednalo o odstránenie vád v rámci reklamačného
konania v súvislosti so zodpovednosťou navrhovateľa za vady. Práve naopak, navrhovateľ Protokolom

zo dňa 07.12.2010 preukázal, že dielo, ktoré bolo predmetom Sublicenčnej zmluvy, bolo vyhotovené
riadne a včas a je spôsobilé na riadne užívanie. Navrhovateľ Protokolom zo dňa 07.12.2010 preukázal,
že dielo, ktoré bolo predmetom Sublicenčnej zmluvy bolo vyhotovené riadne a včas a je spôsobilé
na riadne užívanie, k čomu došlo odovzdaním diela odporcovi dňa 27.04.2012, čo odporca potvrdil.
Vykonaním diela vznikol navrhovateľovi nárok na cenu diela podľa § 548 ods. 1 Obch. zák.. Ak po

odovzdaní diela odporca zistil vady diela, mal ich v zmysle §§ 436, resp. 437 Obch. zák. reklamovať.
Podmienkou pre uplatnenie nárokov z vadného plnenia je, že odporca musí preukázať, že vady
reklamoval. Odporca nepreukázal, že zo strany navrhovateľa išlo o vadné plnenie, ani že vady u
navrhovateľa reklamoval. Tým nepreukázal, že vykonané práce, ktoré navrhovateľ fakturoval fa č.
XXXXXXXX C. XXXXXXXX boli fakturované neoprávnene. Reklamáciu vád odporca nepreukázal ani

svedeckými výpoveďami. Navrhovateľovi teda vznikol nárok na zaplatenie ceny diela a odporcovi vznikla
povinnosť zaplatiť cenu diela, vykonaním diela.V prípade Sublicenčnej zmluvy zo dňa 16.02.2010 uzavretej medzi účastníkmi odvolací súd sa stotožnil
s právnym názorom súdu, ktorý uviedol, že predmety oboch zmlúv spolu síce súvisia, avšak jedná sa
o samostatné záväzkovoprávne vzťahy. Skutočnosť, či zmluva zo dňa 16.02.2010 bola uzavretá podľa

Autorského zákona alebo Obchodného zákonníka je pre posúdenie prejednávanej veci bezvýznamná a
s prejednávanou vecou nesúvisí. V danom prípade sa jednalo o samostatnú zmluvu, na základe ktorej
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo.

K tvrdeniu odvolateľa, že konajúci súd nebral do úvahy, že navrhovateľ oznámil dňa 21.03.2012

doplnenie a čiastočné prepracovanie dokumentácie , čo svedči o tom, že predmet zmluvy bol
reklamovaný, odvolací súd dodáva, že predmetný list sa v spise nenachádza.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ ide o odvolanie týkajúce sa trov právneho zastúpenia - položky 5.7 a položky cestovné, kde
nie je uvedený typ auta, EČ, preukázaná priemerná spotreba, (technické osvedčenie), odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa pri priznaní nároku na náhradu trov uplatnených pod bodom 5. a 7.
vyčíslenia trov právneho zastúpenia, t.j. ďalšia porada s klientom dňa 03.06.2013 a 28.11.2013, túto
náhradu nepriznal, nakoľko tieto úkony neboli preukázané. Pokiaľ ide o priznanie náhrady cestovného,

súd vychádzal z priložených dokladov k vyčísleniu trov právneho zastúpenia odporcu, a to 2 x doklad
o čerpaní pohonných hmôt a technický preukaz motorového vozidla. Skutočnosť, že tieto doklady súd
neuviedol v odôvodnení svojho rozsudku, nie je dôvodom na nepriznanie týchto trov odvolacím súdom.
Odvolanie odporcu čo do trov konania je preto nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. Úspešný navrhovateľ si trovy odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu uplatnil
vo výške 83,34 eur. Odvolací súd mu ich však nepriznal, nakoľko konštatovanie právneho zástupcu
navrhovateľa, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa a navrhuje rozsudok potvrdiť,
nemožno považovať za účelne vynaložené náklady.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.