Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011607
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114011607.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom 19. apríla 2016 v Prešove
vo veci obžalovaného Y. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov z 31. júla 2015, sp.zn. 1T/150/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 281
ods. 1 Tr. por. v spojení s § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. zastavuje trestné stíhanie vedené proti obž.
Y. I., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom K., B. Z. č. XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., ktorý mal spáchať tak, že dňa 10.3.2014 v čase okolo 07.40 hod., na ulici W.. B. číslo XX, v C.
P. O. s miestom výkonu služby v U. E. na výkon väzby a E. na výkon trestu odňatia slobody v L., ráno

po výdaji raňajok a po predchádzajúcej slovnej hádke s viacerými odsúdenými ohľadom jednotného
oblečenia odsúdených na výdaj stravy, pred ods. T. W., ods. J. T., ods. I. L., ods. P. L., ods. T. W., ako aj
ostatnými odsúdenými oddielu C2 nastúpenými pred ubytovňu odsúdených, fyzicky napadol ods. T. T.,
nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom V. č. XXX, okr. W., a to tak, že tohto jedenkrát udrel zovretou päsťou
do oblasti tváre, čím mu takto spôsobil zatvorenú zlomeninu nosa bez posunutia úlomkov, odreninu a

zmliaždenie ľavej zygomatickej krajiny tváre s predpokladanou dobou liečenia nepresahujúcou 10 dní
a škodu na bolestnom v sume 403,- eur.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. poškodeného T. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V., Z. č. XXX/XX s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 31. 7. 2015, sp. zn. 1T/150/2014 uznal obž. Y. I. vinným z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.3.2014 v čase okolo 07.40 hod. na ulici ktp.
B. číslo XX, v Oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v U. Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody L., ráno po výdaji raňajok a po predchádzajúcej slovnej hádke s viacerými
odsúdenými ohľadom jednotného oblečenia odsúdených na výdaj stravy, pred ods. T. W., ods. J. T.,
ods. I. L., ods. P. L., ods. T. W. ako aj ostatnými odsúdenými oddielu C2 nastúpenými pred ubytovňou

odsúdených, po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach zo strany ods. T. T., nar. X.XX.XXXX v W.,
trvale bytom V. číslo XXX, okres W., tohto fyzicky napadol tak, že ho jedenkrát udrel zovretou päsťou
do oblasti tváre, čím mu takto spôsobil zatvorenú zlomeninu nosa bez posunutia úlomkov, odreninu a
zmliaždenie ľavej zygomatickej krajiny tváre, s predpokladanou dobou liečenia nepresahujúcou 10 dní
a škodu na bolestnom v sume 403,-eur.Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. , s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr.
zák. , v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. , § 43 Tr. zák., v spojení s § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. ďalší úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému T. T., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom V., Z. č. XXX/XX vo výške 403,- eur.

Protitomutorozsudku,vzákonomstanovenejlehote,podalprostredníctvomsvojhoobhajcu,obžalovaný
odvolanie. Podané odvolanie odkazujúc na obsah svojej záverečnej reči písomne odôvodnil namietaním

právnej kvalifikácie skutku, tvrdiac, že poškodeného udrel v silnom citovom rozrušení, ktoré bolo
vyvolané predchádzajúcimi slovnými provokáciami a hrubými vulgárnymi nadávkami na jeho osobu zo
strany poškodeného. Namietal, že trpí poruchou osobnosti a v minulosti trpel paranoidnou schizofréniou,
čo vysvetľuje jeho konanie pod vplyvom choroby. Vzhľadom na povahu zranení, dobu liečenia, dĺžku a
povahu sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného a ďalšie okolnosti, za ktorých k nemu došlo,

považoval posúdenie skutku z hľadiska ublíženia na zdraví, za neprimerane prísne. Ďalej namietal, že
ku skutku došlo v ústave na výkon trestu, a preto sa nemôže jednať o trestný čin výtržníctva, lebo skutok
sa nestal na mieste verejnosti prístupnom, nestal sa ani verejne, pretože u osôb prítomných pri spáchaní
skutku chýba prvok dobrovoľnosti nachádzať sa na mieste, kde ku skutku došlo a jeho konanie môže byť
posúdené ako priestupok. Zároveň žiadal zohľadniť skutočnosť, že za svoje správanie už bol potrestaný

disciplinárnym trestom. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby
ho oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok

podľa § 316 ods. 3 , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré odvolaním neboli vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že trestné stíhanie obžalovaného nie je
prípustné.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a

základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného v danom prípade aj keď § 52 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.

o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov ustanovuje, že uložením disciplinárneho
trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej
podstaty trestného činu, má pred týmto ustanovením prednosť medzinárodná zmluva, a to Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a jeho protokoly. Podľa čl. 4 ods.
1 protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom

právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným
rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto štátu.

Pri výklade tohto článku sú súdy viazané judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len
„ESĽP“), pričom v tejto súvislosti poukazuje krajský súd na rozhodnutie veľkého senátu vo veci

Zolotukhin proti Rusku, ktorý poskytol zjednocujúci výklad týkajúci sa použitia článku 4 ods. 1 protokolu
č. 7 k dohovoru, s tým že za rozhodujúce považoval tri kľúčové otázky: 1. či prvá sankcia (správna
detencia) mala trestnú povahu v zmysle čl. 6 dohovoru, 2. či delikty, za ktoré bol sťažovateľ stíhaný ,
boli rovnaké (idem) a 3. či išlo o dve konania (bis).Veľký senát ESĽP zdôraznil, že pojem trestné konanie použitý v článku 4 ods. 1 protokolu č. 7 k
dohovoru musí byť vykladaný vo svetle všeobecných zásad vzťahujúcich sa k pojmu trestné obvinenie

zakotvenému v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k pojmu trestný čin uvedenému v čl. 7 Dohovoru, pričom pre
posúdenie toho, či v konkrétnom prípade šlo o obvinenie z trestného činu pripomenul tzv. Engel kritériá,
ktorými sú 1. klasifikácia deliktu vo vnútroštátnom práve, 2/ povaha deliktu, 3/ povaha a prísnosť sankcie,
ktorá za protiprávne konanie hrozí (rozhodnutie Engel a spol. proti Holandsku). Druhé a tretie kritérium
sú pritom alternatívne a nie nutne kumulatívne.

Zásady vytýčené v rozsudku Engel platia pritom obdobne i vo väzenskom prostredí, pretože odsúdení
ako ani žiadna iná skupina obyvateľov nemôže byť zbavená záruky spravodlivého konania, ktorá
je cieľom ochrany poskytovanej čl. 6 dohovoru len preto, že sa nútene zdržiavajú vo vymedzenom
priestore, kde sú povinní zachovávať verejný poriadok, rešpektovať právo na zdravie iných, a
teda pravidlá slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzajú do styku. Pri

posudzovaní povahy deliktu je potrebné ďalej zohľadniť účel zákona, podľa ktorého bola ukladaná
sankcia, pričom označenie deliktu ako drobného sama osebe nevylučuje klasifikáciu tohto deliktu ako
trestného v zmysle Dohovoru, lebo nič v Dohovore nenaznačuje, že by povaha deliktu nutne vyžadovala
určitú mieru závažnosti deliktu. Hlavným účelom deliktu bolo pritom potrestanie a odstrašenie, čo sú
charakteristické rysy trestných sankcií. (rozhodnutie Ezeh a Connors proti Spojenému kráľovstvu).

Podľa § 52 ods. 2) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o VTOS“) disciplinárnym previnením
je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho
vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má

znaky priestupku podľa osobitných predpisov.

Podľa § 39 písm. b), druhej a tretej časti vety, zákona o VTOS odsúdený je povinný zachovávať zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o VTOS odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

Jedným z disciplinárnych trestov ukladaných za takýto delikt je podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona o
VTOS v znení ku dňu ukladania disciplinárneho trestu celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu
až na dobu 20 dní.

V zmysle § 54 a § 55 zákona počas výkonu tohto disciplinárneho trestu sa odsúdený v čase od 15.00
h do 06.00 h nasledujúceho dňa a v dňoch pracovného pokoja nezúčastňuje na kultúrno-osvetových,
vzdelávacích činnostiach a činnostiach vo voľnom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci
osobnej potreby a iné veci okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny

a základných potrieb na korešpondenciu, telefonovať, fajčiť, prechovávať cigarety, tabak, tabakové
výrobky a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom, vychádzky takýchto odsúdených
sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne, odsúdený sa musí
podrobiť osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníka zboru a strava sa odsúdenému vydáva spravidla
v cele výkonu disciplinárneho trestu.

Pri posudzovaní charakteru deliktu podľa § 52 ods. 2 v spojení s § 39 písm. b) zákona o VTOS dospel
krajský súd k záveru, že všeobecný charakter tohto zákonného ustanovenia (každý je povinný správať
sa slušne) odstrašujúci a kárny účel trestu vyplývajúci z ust. § 52 ods. 3 písm. f) zákona o VTOS s
ohľadom aj na závažnosť uloženej sankcie vo vzťahu k povahe a následkom stíhaného konania, pričom

k použitiu tretieho Engel kritéria pristúpil krajský súd z dôvodu vágnosti ust. § 39 písm. b) zákona o
VTOS v spojení s ust. § 52 ods. 2 zákona o VTOS neobsahujúcich ani príkladný výpočet, čo sa považuje
za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania a umožňujúcich tým
pádom ich vztiahnutie na konanie v rozsahu od absolútne nepatrných z hľadiska závažnosti až po tie
najzávažnejšie, dostatočne ukazujú, že takéto konanie má trestnú povahu v zmysle článku 6 dohovoru.V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že z ust. § 123 ods. 2 Tr. zák. vyplýva,
že doba liečenia je určujúcim kritériom pre konštatovanie ublíženia na zdraví, len ak zároveň bol
počas nej sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Z obsahu spisu vyplýva, že život poškodeného

bol v prejednávanej veci po dobu liečenia sťažený len 4 dni, čo je vychádzajúc z vyššie uvedeného
ustanovenia určujúcim pre konštatovanie, či k ublíženiu na zdraví došlo alebo nie.

Zo samotného rozhodnutia o uložení predmetného disciplinárneho trestu vyplýva, že účelom uloženého
disciplinárneho trestu bolo nepochybne potrestanie a odstrašenie, a to vo forme výrazného obmedzenia

výkonu viacerých práv odsúdeného. Sprísnením podmienok výkonu trestu odňatia slobody oproti
odsúdeným, ktorým nebol tento disciplinárny trest uložený, bol obž. Y. I. reálne výraznejšie obmedzený
na osobnej slobode.

Pokiaľ ďalej ESĽP dospel k záveru, že článok 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru zakazuje stíhanie pre
druhý „trestný čin“, ak je tento druhý trestný čin založený na rovnakom či v podstatných rysoch totožnom

skutku. Totožnosť skutku je daná, ak sa konkrétne skutkové okolnosti týkajú toho istého obžalovaného
a sú neoddeliteľne spojené v čase a mieste, pričom kľúčovým kritériom je práve totožnosť skutku, bez
ohľadu na odlišnú právnu kvalifikáciu s tým, že pre zachovanie totožnosti skutku postačí, ak je aspoň
sčasti totožné konanie, ktoré tvorí podstatu skutku a bolo príčinou následku.

V kontexte uvedeného poukazuje krajský súd na to, že obž. Y. I. bol v disciplinárnom konaní vedenom
pod č. XXXXXX/XXXX-X DT, po vyjadrení sa obžalovaného k záznamu o disciplinárnom previnení z
10.3.2014, rozhodnutím Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, oddelenie
výkonu trestu v Sabinove z 11. 3. 2014, uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 39
písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov na

tom skutkovom základe, že pri presune na výdaj stravy dňa 10.3.2014 o 07.40 hod. fyzicky napadol
odsúdeného T. T., nar. X.XX.XXXX, z.č. XXXXXX, a to tak, že ho udrel päsťou do tváre, za čo mu bol
uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody v znení neskorších predpisov, a to celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 20
dní. Obžalovaný bol v danom prípade zároveň poučený o práve podať proti tomuto rozhodnutiu rozklad,

pričom tohto práva sa vzdal 11. 3. 2014 a uložený disciplinárny trest vykonal v čase od 11. 3.2014 do
31. 3. 2014.

Oproti tomu skutková veta uvedená v obžalobe obsahuje aj výpočet osôb, pred ktorými obž. Y. I. napadol
pošk. T. T. úderom do tváre a výpočet poranení s predpokladanou dobou liečenia a sumou bolestného,

ktoré mu týmto útokom spôsobil. V posudzovanej veci ide o identické konania. Z porovnania oboch
uvedených skutkov je zrejmé, že skutok popísaný v rozsudku okresného súdu je totožný so skutkom
vymedzeným v rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu, resp. jedná sa len o podrobnejší popis toho
istého skutku.

Krajský súd teda dospel k záveru, že predmetný delikt mal povahu trestnoprávnu a v konaní, ktoré
malo rysy trestného konania (záznam o disciplinárnom previnení ako úkon štátneho orgánu smerujúci
k objasneniu skutku a zisteniu páchateľa, ku ktorému sa vyjadrovala osoba v ňom označená ako osoba
obvinená z disciplinárneho previnenia, po tomto vyjadrení vydané rozhodnutie štátneho orgánu, ktorého
obsahom bol disciplinárny trest, proti výroku ktorého mohla osoba uznaná za vinného podať opravný

prostriedok, právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo vykonané a znamenalo kvalitatívne širšie obmedzenie
osobnej slobody tejto osoby) bol obž. Y. I. uložený trest, ktorého účelom bolo jeho potrestanie a
individuálne a generálne odstrašenie.

Práve predmetné rozhodnutie o disciplinárnom previnení, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. 3. 2014

a doposiaľ nebolo v predpísanom konaní zrušené, vytvára prekážku rozhodnutej veci v zmysle čl. 4
protokolu 7 k dohovoru, keďže sa týka tohto istého skutku, pre ktorý bolo v preskúmavanej veci neskôr
začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a napokon aj podaná obžaloba. Proti obžalovanému tak
bolo vedené trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, čo je dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
k) Tr. por.

Tietodôvodyviedliodvolacísúdktomu,ženapodkladeodvolaniaprokurátorazrušilnapadnutýrozsudok
v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že trestné stíhanie obž. Y. I. ako neprípustné zastavil, pretože to
ustanovuje medzinárodná zmluva. Odkaz pošk. T. T. s jeho včas a riadne uplatnenom nároku na náhraduškody na občianske súdne konanie je zákonným dôsledkom zastavenia trestného stíhania tak, ako to
vyplýva z § 281 ods. 3 Tr. por.

V súlade s § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil odvolací súd toto rozhodnutie na neverejnom zasadnutí,
keďže je zrejmé, že zistenú chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.