Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/214/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613232944
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613232944.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ L. L., O.. X.X.XXXX, V. Š.
O.Ž. X, F. O. X., 2/ W. L., O.. XX.X.XXXX, V. Š. O.C. X, F. O. X., 3/ L. L., O.. XX.X.XXXX, V. Š. O. X, F.Š.
O. X., všetci traja právne zastúpení JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6 Košice,
o zaplatenie 16.993,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 3.11.2015, č.k. 10Cb/18/2014-114 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým súd uložil žalovaným v 1.,

2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.591,33 eur s 5% p. a. úrokom z omeškania od
1.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.019,50 eur, všetko v splátkach po 150,-
eur mesačne, počnúc mesiacom november 2015, vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia,
pod stratou výhody splátok, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným vyššie uvedenú povinnosť. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 7.11.2013, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 16. 993,08 eur s prísl., titulom vyporiadania poskytnutého úveru
na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej na základe Zmluvy o
stavebnom sporení č. 3183445 1 01 dňa 3.2.2010 vo výške 17. 000,- eur. Žalovaná suma 16.993,08
pozostáva z istiny 16.849,87 eur, z nezaplatených 6,49 % p.a. úrokov a 5% p. a. úroku z omeškania od
5.10.2013 do 31.10.2013 vo výške 143,21 eur.

Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade až 3. rade uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX dňa 3.2.2010. Žalovaným v 1. až 3. rade bol poskytnutý mimoriadny
medziúver vo výške 17. 000,- eur. Títo sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške
6,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami do 91,94 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať
na účet zmluvy pravidelné vklady vo výške 27,20 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 119,15

eur. Ďalej zistil, že žalovaní si neplnili zmluvné povinnosti a medziúver prestali riadne a včas splácať. Z
dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinnosti žalobca listom zo dňa 6.9.2013 odstúpil od zmluvy
a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov v 7-dňovej lehote. Žalovaní túto
povinnosť nesplnili. Žalovaným bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listami zo dňa 6.9.2009.Súd prvého stupňa uplatnený nárok posúdil podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, §

497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník - sporný zákonník),
ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník - Obč. zák.) upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy a postavenie spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške. V zmluve
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere boli dohodnuté úroky z úveru vo výške 6,49% ročne.
Tieto úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, nakoľko ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré
sa odlišujú tak svojou podstatou ako aj funkciami. Je potrebné vychádzať z toho, že pri omeškaní s
vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru, jednak na úrok z omeškania.
Pričom úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ dáva do dispozície toho, kto

úver prijíma na dohodnutú dobu a úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splatením
peňažného záväzku.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky znaky
typovej zmluvy podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Ide

o spotrebiteľskú zmluvu, pričom jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú
obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že hoci ide o
úverovú zmluvu, ktorá je upravená Obchodným zákonníkom, vzhľadom k tomu, že ide zároveň o zmluvu
spotrebiteľskú, je potrebné aplikovať na právny vzťah účastníkov konania ustanovenia, nakoľko sú

pre spotrebiteľa priaznivejšie. Právna úprava Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom dohodnúť
si v prípade odstúpenia od zmluvy iné účinky odstúpenia než tie, že zmluva sa zrušuje od začiatku.
Podľa ustanovení zmluvy o úvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere si účastníci dohodli iné možnosti
odstúpenia od zmluvy a následky z toho plynúce.

S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že zmluva neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky.
Žalovaní, ktorým bol poskytnutý medziúver, sa od pridelenia cieľovej zmluvy zaviazali, že budú riadne
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami, zodpovedajúcimi výške
úrokovej sadzby, uvedenými v tej istej úverovej zmluve. Žalovaní po odstúpení od zmluvy uhradili sumu
352,- eur, neuhradená teda zostala suma 16.766,83 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal za to, že

nárok žalobcu je v časti uplatnenej istiny, úrokov do odstúpenia od zmluvy, ako aj ďalšieho príslušenstva
dôvodný.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol vychádzajúc z toho, že žalobca podľa predloženého výpisu z účtu
účtoval žalovaným poplatok za zmenku vo výške 16,50 eur a upomienky vo výške 3,- eur od 3,- eur do

30,- eur, celkovo vo výške 159,- eur, spolu 175,- eur. V konaní však nepreukázal, na základe čoho tieto
poplatky účtoval. Súd prvého stupňa mal za to, že upomienky ako individuálne riešenie omeškania sú
neúčelné, uvedené poplatky predstavujú skrytú sankciu, ktorá neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a preto
žalovanému priznal iba sumu 16.591,83 eur (16.766,83 - 175,50) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaných zaviazal dlžné sumy uhradiť spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne (§ 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.), v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru vo výške 6,49% ročne žalobu zamietol, nakoľko
dospel k záveru, že dohoda o platení úrokov za úver aj po odstúpení od zmluvy spôsobuje, že takto
určenéúrokyvskutočnostinavyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutej

alebo vyvolanej doby splatnosti. Takáto dohoda preto spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa a zhoršuje jeho postavenie.

Vzhľadom na preukázanú nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných im určil platenie dlžnej sumy v
splátkachá150,-eurstým,žeaknebudeuhradenáčolenjednásplátkariadneavčas,stanesasplatným

celý dlh.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 s tým, že neúspech žalobcu predstavoval pomerne
upravenú časť, takže mu priznal plnú náhradu trov konania. Priznané trovy pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 1.019,50 eur.

Proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podali včas odvolanie žalovaní. Opätovne poukázali
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Na uvedené ustanovenia poukázal v súvislosti s nárokmi priznanými súdom v dôsledku odstúpenia od
zmluvy argumentujúc, že z dôvodu zrušenia zmluvy s účinkami podľa Občianskeho zákonníka (§ 48 ods.
2 Obč. zák.) nemá žalobca právo na úroky a poplatky, nakoľko povinnosťou účastníkov danej zmluvy je
vrátiť si iba navzájom vykonané plnenia(§ 457 Obč. zákonníka).

Vzhľadom na vyššie uvedené majú odvolatelia za to, že nie je možné prihliadať na zmluvné dojednanie
v čl. VII bod 5 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, pretože je pre rozpor s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, spôsobujúce nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovi teda vznikol nárok iba na neplatenú

časť úverových prostriedkov, teda na sumu 11.302,87 eur s úrokom z omeškania 5% ročne odo dňa
1.11.20013 do zaplatenia.

Na základe uvedeného sa domáhajú, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných ako
podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaných nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.6.2016 o 10,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.6.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalovanínamietajúodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.f/O.s.p.,t.j.,žerozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (aj keď odvolací dôvod výslovne nemenujú, vyplýva z obsahu
odvolania).

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa už v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 3.6.2014 č.k. 10Cb/18/2014-61 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na základe odvolaniaúčastníkov bol rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
s tým, že na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať aj na odstúpenie od zmluvy právnu úpravu
Občianskeho zákonníka.

Odvolatelia teda tvrdia, že článok VII bod 5 úverovej zmluvy je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka,
nakoľko podľa § 48 ods. 2 OZ by si strany zmluvy mali vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia. K
uvedenému odvolací súd udáva:

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ako už bolo uvedené vyššie, aj keď ide o úverovú zmluvu, teda absolútny obchod, vzhľadom na
postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, je potrebné použiť na právny vzťah účastníkov kódex

občianskeho súkromného práva, ak danú úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Už vyššie citovaný § 54 ods. 1 OZ je kogentnou normou, podľa ktorej sa zmluvné dojednania
spotrebiteľských zmlúv nesmú odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Ak by sa teda účastníci
spotrebiteľskej zmluvy odchýlili od noriem občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, zakladalo

by to absolútnu neplatnosť daného dojednania pre rozpor so zákonom.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odvolací súd dospel v prejednávanej veci (ohľadom odstúpenia od zmluvy) k rovnakému záveru ako súd
prvého stupňa a to, že zmluvné dojednanie (čl. VII bod 5) nie je pre rozpor s § 54 ods. 1 OZ absolútne
neplatné. OZ totiž umožňuje, aby si účastníci aj sami dojednali právne následky, ktoré odstúpenie
vyvolá. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom a len pokiaľ tak neurobia, nastávajú právne následky

vyplývajúce zo zákona.

Z uvedeného je zrejmé, že v tomto ponímaní dané zmluvné dojednanie nie je absolútne neplatné pre
rozpor s § 54 ods. 1 Obč. zákonníka.

Na základe uvedeného bol rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že neúspešní odvolatelia na ich náhradu nemajú právo, úspešný žalobca si ich náhradu neuplatnil, preto
mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.