Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. máj 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608201018
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5608201018.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému A. O., X.. X. X. XXXX, bytom Y. XXX, Z. H., štátne
občianstvo: SR, o vymoženie 49,79 Eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 14. 02. 2008 č. 5505 012693* poveril súdneho
exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky
oprávneného v sume 49,79 Eur (1.500,- Sk) a trov exekúcie na podklade exekučného titulu -

právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Krajským riaditeľstvom
PZ - Diaľničné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš, č. k.: AA 1188199 zo dňa 12. 11. 2005.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu písomné podanie zo dňa 24. 03. 2016, v ktorom oznámil,
že povinný dlhodobo nevlastní nijaký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Vzhľadom k
uvedenému, súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti.

Pri rozhodovaní súd prihliadol k zákonnej skutočnosti, že výkon rozhodnutia, na podklade ktorého sa
viedla exekúcia voči povinnému je prekludovaný, vzhľadom k tomu, že uplynula prekluzívna lehota na
vykonanie tohto rozhodnutia, v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31. 8.
2008).

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a
účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu

súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste bol vystavený dňa 12. 11. 2005 a v jeho poučení bolo uvedené, že
je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a nemožno sa voči nemu odvolať. Lehota na zaplatenie
uvedenej pokuty bola uvedená v poučení 15 dní. Táto lehota teda uplynula dňom 28. 11. 2005. Lehota
na vykonanie uvedeného rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok uplynula podľa § 88 ods. 1 zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného do 31.08.2008, dňom
28. 11. 2008. Ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká nárok na vymáhanie práva z uvedenéhorozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a nakoľko došlo k
zániku práva, konanie zastavil.

Súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak, si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie celkovo vo výške
33,70 Eur.

SúdspravujúcsadotknutýmiustanoveniamiExekučnéhoporiadkunáhraduuplatňovanýchtrovexekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s exekučnou činnosťou, avšak súd
poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 281/2013 z 09.04.2013,
v ktorom Ústavný súd konštatoval: „výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje
predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu.
Platí to aj pre priznanie nároku na náhradu trov podľa § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203

Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha
súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd ako exekučný súd vylúčil
akékoľvek zavinenie vychádzajúc z toho, že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného
ani pri náležitej opatrnosti. Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného

poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie
nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o
vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie,
rozhoduje jeho intenzita. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie plne využíva
rozsah na voľnú úvahu a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku“, jej náhradu trov exekúcie nepriznal, poukazujúc na voľnú úvahu súdu pri rozhodovaní o
náhrade trov súdnemu exekútorovi zastavenej exekúcie. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie v
konkrétnom prípade vedenej na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,
z ktorého práva pre oprávneného a povinnosti pre povinného zanikli v dôsledku zákonnej preklúzie (§
88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pre zaviazanie k povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie niektorého z účastníkov exekučného
konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) sú rozhodujúce zákonné ustanovenia upravujúce povinnosti
oprávneného pri náhrade trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku) a taktiež povinnosť povinného

na náhradu trov exekúcie, ktorá je upravená v § 197 v spojitosti s § 196 Exekučného poriadku.
Nakoľko v uvedenom prípade zastavenia exekučného konania v dôsledku preklúzie práva z exekučného
titulu (čím je daný zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku), tu nie je daný zákonný dôvod podľa Exekučného poriadku na základe ktorého by bolo možné
zaviazať oprávneného alebo povinného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému

tútopovinnosťvkonkrétnomprípadeexekučnéhokonanianiejemožnévyvodiťzožiadnehoustanovenia
§ 203 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo ani jeho zavinením (§ 203 ods. 1
Exekučného poriadku) ani z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S
poukazom na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, súd konštatuje, že hypotéza citovaného §
203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov súdnemu exekútorovi,

keď tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo možné zaviazať k náhrade
oprávneného. V tomto prípade je súdna prax jednotná, čo dokazuje aj judikát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, rozhodnutie č. R 36/2014, (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.
júla 2008 sp. zn. 4 M Cdo 11/2008). V právnej vete citovaného rozhodnutia súd uviedol: „Ak bol návrhna vykonanie exekúcie podaný včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty podľa osobitného predpisu
(napríklad § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), oprávnený procesne nezavinil zastavenie
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu.“

Vo vzťahu k povinnosti na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi ku ktorej by bolo možné
zaviazať povinného tu rovnako nie je daný zákonný dôvod vyvodzujúc to zo samej skutočnosti na
základe ktorej došlo k zastaveniu exekučného konania - preklúzie práva z exekučného titulu čím zaniklo
právo ním priznané - (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP). Pri zachovaní zásady spravodlivosti nie je možné

zaväzovať k povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinného, ktorý nemôže znášať náklady exekúcie,
ktorej výkon je neprípustný predovšetkým s ohľadom na to, že povinný nenesie zodpovednosť za to, že
vlastný výkon exekúcie nebol úspešne ukončený v lehote určenej zákonom. Súdny exekútor v skutkovo
uvedenom prípade teda znáša trovy neúspešne skončenej exekúcie na vlastné náklady. Zákonodarca
v ustanoveniach Exekučného poriadku upravujúcich náhradu trov zastavenej exekúcie nevylučuje
možnosť nepriznania náhrady trov súdnemu exekútorovi, teda nie je v rozpore s účelom a zmyslom

zákona ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov neprizná súdnemu exekútorovi náhradu vynaložených
trovexekúcie,vprípadeaktuniejedanýžiadenzozákonnýchdôvodovprektorýbybolomožnézaviazať
k náhrade oprávneného alebo povinného. Zároveň súd poukazuje na to, že samotný súdny exekútor
postúpil exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keď súdny
exekútor na podklade vykonanej majetkovej lustrácie povinného zistil, že tento dlhodobo nevlastní

žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z predloženého exekútorského
spisu súd zistil, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydal upovedomenie o
začatí exekúcie a požiadal o súčinnosť Okresný dopravný inšpektorát a Daňový úrad Liptovský Mikuláš.
V konečnom dôsledku súd konštatuje, že časový priestor na úspešné vymoženie pohľadávky si výrazne
zúžil samotný oprávnený, keď vykonateľnosť exekučného titulu zo zákona pominula dňom 28. 11. 2008,

pričom s návrhom na vykonanie exekúcie sa obrátil na súdneho exekútora až dňa 7. 1. 2008, pričom
exekučný titul nadobudol vykonateľnosť už dňa 28. 11. 2005.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery exekučnej veci oprávneného voči povinnému
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Súd exekučné konanie zastavil podľa

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a zároveň s odkazom na vyššie uvedené náhradu
trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súd spravujúc sa voľnou úvahou pri
rozhodovaní nenašiel žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle Exekučného poriadku pre ktorý by bolo
možné niektorého z účastníkov exekučného konania zaviazať k náhrade trov zastavenej exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš.

Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne
v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1O.s.p.).Pokiaľzákonprepodanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).