Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815208097.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská č. 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubríková, PhD., advokátka so sídlom
v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o
vymoženie pohľadávky vo výške 1806,76 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jana
Virličová (r. C.) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava, č.k. 8Er/764/2015-20 zo dňa 30.7.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 24.7.2015 mu bola predložená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým
jerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhoprispoločnostiROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.: IS-B/0411/0029 zo dňa 22.6.2012. Na základe návrhu

oprávneného doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj podľa
Smernice Rady č. 73/13/EHS, podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z predložených dôkazov zistil, že medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
2.10.2007 a rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú podmienku, bola
súčasťou obchodných podmienok oprávneného.

Súd prvého stupňa zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným (jeho predchodcom - Poštovou
bankou, a.s.) a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený pri poskytovaní úveru

postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu jeho obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú v písané
údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok
poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený

záver súdu potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený
vystupuje. Priamo zmluva o úvere v bode 6 upravuje rozhodcovskú doložku, tým spôsobom, že zmluvnéstrany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť
a výklad, budú rozhodované pre Stálym rozhodcovským súdom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Aj Obchodné podmienky (predchodcu oprávneného) pre úver (verzia 1/2007) v článku 11 Bod 11.2
upravujú riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient
prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a
OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava." Súd
prvého stupňa preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve v súlade s § 53 ods. 1 OZ. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť všeobecných

úverových podmienok dodávateľa - právneho predchodcu oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Povinný
- spotrebiteľ mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam určenými právnym predchodcom oprávneného - dodávateľom. Súd prvého stupňa mal za

to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne
pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53
ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala

založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky
nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu

dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 EP návrh na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie

vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2 písm.
a) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm. e)
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods.1 písm. d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom (§ 221 ods.1 písm. f) O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.
h) O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia
je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a

hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotituluniejevecnepríslušnývovecikonaťčiužakosúdvyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného
súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je
oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani

zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods.1 zákonač. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová
banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby

riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej

povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Povinný, ani súdny exekútor, sa k odvolaniu nevyjadrili.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 22.6.2012,
sp.zn. IS-B/0411/0029, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, a to rozhodcami JUDr. Marek
Baňas, JUDr. Ján Huňady, Mgr. Branislav Legát. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať

predmetný rozsudok bola odvodená od obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2007
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným, v zmysle ktorej
právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 2655,52 eur.

Podľa článku 3 bodu 6 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné
strany konečné a záväzné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu

k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením §
219 ods.2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné

dodať nasledovné.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný

na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na

jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným, ktorý vznikol na základe pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,

je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej
zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom

Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na

tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky

priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským
štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto
smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením
môžeme chápať inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, a

konkrétne § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako
v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľavustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo

zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť
absolútnu,pôsobiacubezďalšiehopriamozozákona,naktorúmuselsúdprihliadaťzúradnejpovinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z obchodných podmienok pre
úver, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za
to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného

poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej banky, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného
a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo
nepodpísať. Rozhodcovská doložka je uvedená v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú rozsiahle
a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť
a odvolací súd v ani jednej z množstva prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú

výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa §
53 ods.4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných
podmienkach pre úver.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v

zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.