Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216134
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414216134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: X. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: M. G., trvale bytom Q. 5, B., t.č. bytom M. XX, B., zast.
JUDr. Zdenom Čanigom, trvale bytom Sokolíkova 5, Bratislava, a X. V., trvale bytom V. E. XXX, okres I.,
t.č. bytom Z. nám. XX, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.11.2015, č.k. 25P/283/2014-110, jednohlasne (pomerom hlasov

3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuovýživnomsa mení tak,žesazvyšujevyživovaciapovinnosť
otca na maloletého X. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je
otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.11.2014.

Zročné výživné za obdobie od 01.11.2014 do 30.06.2016 vo výške X.XXX,XX € sa otcovi povoľuje
splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.07.2016, pod stratou

výhody splátok.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2008, č.k.
13P/128/2008-25 vo výroku o výživnom.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 30.10.2015, č.k. 25P/283/2014-110 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého X. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne, od
01.11.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2014 do 30.11.2015 vo výške XXX,XX € uložil otcovi
zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného započítal otcovi
sumu X.XXX,XX €. Vo zvyšku návrh matky zamietol, návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil
rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa07.10.2008,č.k.13P/128/2008-25,vovýrokuovýživnom.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnomdospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov
na strane maloletého konštatoval, že na strane maloletého došlo k podstatnému nárastu jeho potrieb,
keďže v čase posledného rozhodovania o výživnom bol vo veku 1,5 roka, t.č. má 8 rokov, navštevuje

2.triedu ZŠ. Je nepochybné, že sa za uplynulých 7 rokov sa podstatným spôsobom zmenili pomery
na strane maloletého, a to jednak s pribúdajúcim vekom, ale najmä nástupom do základnej školy, s
čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré matka riadne preukázala. Z uvedeného dôvodu návrh matky
považoval za dôvodný, avšak nevyhovel mu v celom rozsahu, majúc za to, že určené výživné vo
výške XXX € mesačne zodpovedá potrebám a výdavkom maloletého, ako aj príjmu, schopnostiam

a možnostiam otca. Výživné v takejto výške určil aj napriek tomu, že otec je aktuálne vedený v
evidencii nezamestnaných, keď podľa názoru súdu prvého stupňa je v jeho možnostiach zamestnať
sa a dosahovať taký príjem, aby mohol výživné v určenej výške platiť. Aj z aktuálneho príjmu otca,
ktorý tvorí podpora v nezamestnanosti je otec rovnako schopný výživné platiť. Zmenu pomerov súd
ustálil dňom 01.11.2014, t.j. prvým dňom mesiaca nasledujúcom po mesiaci v ktorom bol podaný návrh.
Súčasne vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01.11.2014 do 30.11.2015 vo výške XXX,XX €, ktoré

uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti, tento zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že maloletý si neželá byť v striedavej starostlivosti, za svoj domov považuje bydlisko matky, s ktorou
má veľmi dobrý vzťah, čo bolo preukázané šetrením v domácnosti, ako aj pohovorom s maloletým,
ktorý bol vykonaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka. S poukazom na uvedené súd konštatoval,

že zmena zverenia a rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v
záujme maloletého, pretože maloletý za svoje primárne prostredie považuje prostredie u matky, kde má
kamarátov, hračky, školu v blízkosti a teda je na toto prostredie zvyknutý. Vec právne posúdil podľa § 24
ods. 2, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia.

Matka svojim odvolaním podaným prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadla rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom, v napadnutej časti navrhla rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť, výživné na maloletého zvýšiť na sumu XXX € mesačne od 01.11.2014 a zodpovedajúco
k tejto výške výživného zmeniť aj výrok o zročnom výživnom na maloletého. S výškou výživného
určenou súdom prvého stupňa nesúhlasila, mala za to, že táto nedostatočne zohľadňuje odôvodnené
potreby maloletého, zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho majetkové pomery a participácia otca v
starostlivosti o maloletého. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť nárast potrieb maloletého od posledného

rozhodovania o výživnom, skutočnosť, že otec prispieva na maloletého nad rámec výživného iba
minimálne. Pokiaľ ide o príjem otca, súdu prvého stupňa vytkla, že sa nedostatočne vysporiadal s tým,
aký príjem otec v rozhodnom období dosahoval. V priebehu konania otec taktiež riadne nevydokladoval
svoj príjem, nepreukázal dôvody skončenia pracovného pomeru v J., nepreukázal ani či si v súčasnosti
hľadá prácu, či bude profesne pôsobiť na Slovensku alebo v zahraničí. Postoj otca považovala za

účelový, keď v priebehu konania o zvýšenie výživného ukončil pracovný pomer v J. dohodou, podal
protinávrh na striedavú osobnú starostlivosť aj napriek tomu, že s maloletým doposiaľ trávil minimum
času. K príjmu otca ešte poukázala na to, že od septembra 2014 do februára 2015 mal otec príjem
X.XXX,XX €, následne ukončil pracovný pomer dohodou, v máji 2015, keď už bol nezamestnaný
si zadovážil nehnuteľnosť - dvojgarzónku v Bratislave, študuje vysokú školu, za semester uhrádza

XXX €, navštevuje kurz mediácie. Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery ich ako rodičov sú
neporovnateľné v jej neprospech a v neprospech maloletého. Pokiaľ preto otec bol do mája 2015
schopný zarábať cca X.XXX €, zabezpečil si nehnuteľnosť, študuje na spoplatnenej vysokej škole, je v
rozpore so záujmami maloletého, aby otec s takýmto pracovným a záujmovým potenciálnom prispieval
na výživu svojho jediného syna iba sumou XXX € mesačne, keď priemerné mesačné náklady na

maloletého sú cca XXX € mesačne.

Otec svojim odvolaním navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol jeho návrh
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zmeniť v zmysle jeho návrhu. V prípade, že
odvolací súd dospeje k inému rozhodnutiu, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom

zmeniť, výživné na maloletého určiť sumou XXX € mesačne, súčasne žiadal zročné výživné, ktoré
vznikne, povoliť mu splácať v XX € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným. Pokiaľ ide o určenie
výšky výživného, podľa jeho názoru túto súd nesprávne posúdil. V rozhodnutí síce citoval ust. § 62 ods.
2 Zák. o rodine, vôbec ho však neaplikoval, ináč by nemohol dôjsť k záveru, že je v jeho možnostiachplatiť výživné vo výške XXX € mesačne, v čase, keď je poberateľom dávky v nezamestnanosti. Súd
nevyhodnotil ani jeho majetkové pomery, keďže nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, užíva byt,
za ktorý platí hypotéku vo výške XXX €, je aj užívateľ osobného motorového vozidla, ktorého plynú

benefity aj jeho synovi, snaží sa vzdelávať, zatiaľ je to pre neho len náklad a to vo výške X.XXX € za
školský rok. Uvedenú sumu mu požičali jeho rodičia, v jeho silách je t.č. platenie výživného len vo výške
XXX € mesačne. Pokiaľ ide o rozhodnutie o jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, v tejto časti súd nedostatočne zistil skutkový stav, uspokojil sa len s jediným dôkazom, a to
stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie v mieste bydliska matky. Kolízny opatrovník

vyjadril názor, že treba rešpektovať názor dieťaťa a súd sa s názorom kolízneho opatrovníka bez
ďalšieho stotožnil, ďalej neskúmal, či je zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti naozaj
v záujme dieťaťa. Názor dieťaťa a jeho najlepší záujem sú pojmy, ktoré sa nemusia vždy kryť. Do
akej miery mohol byť názor dieťaťa ovplyvnený názorom preferenčného rodiča - matky, to súd ďalším
dokazovaním nepreveril. Zdôraznil, že t.č. sa na výchove a opatere podieľajú skôr rodičia matky, ako
matka, on ako otec je tým značne obmedzovaný a práve inštitút striedavej starostlivosti by mohol

zabezpečiť, aby bolo rešpektované právo syna na rovnocenný a rovnoprávny vzťah s oboma rodičmi.
Vyjadril presvedčenie, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého, budú lepšie zaistené jeho
potreby, syn má citové väzby na oboch rodičov.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, k odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka

maloletého,vosvojichvyjadreniachzotrvalinasvojichprednesoch,stanoviskáchadôvodochuvedených
v ich odvolaniach.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením

rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné,
odvolanie otca dôvodné nie je.

Pokiaľ ide o výživné, tým že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na
maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine,

ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takúto v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov, alebo
maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku

výživného,vychádzajúczust.§62 ods.1až5a§75ods.1Zák. rodine,súdpriurčovanívýživnéhoberie
zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Spoukazomnauvedenékritériározhodnépreurčovanievýživného odvolacísúddospelkzáveru,žesúd

prvého stupňa postupoval vecne správne, ked zisťoval všetky skutočností podstatné pre rozhodnutie
o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb
maloletého,akoajzhľadiskaschopnostíamožnostírodičov,navýživuktorýchjemaloletýplneodkázaný
a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného

súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07.10.2008, č.k. 3P/128/2008-25.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého k zmene
pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného, odvolací súd sa však nestotožnil s výškou

výživného tak ako ju určil súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého táto je nesporná, keďže od posledného rozhodnutia o
výživnom v roku 2008 došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého v súvislosti s fyzickým vekom,
školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami, zmenila sa aj štruktúra jeho výdavkov vo vzťahu k plneniu

školskej dochádzky, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako objektívnu skutočnosť
zakladajúcu zmenu pomerov na strane maloletého. Tým, že výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane maloletého dieťaťa, jednak na strane rodičov, súd prvého stupňa správne v konaní
zisťoval zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a tieto vyhodnotil. Pokiaľ ide opríjem otca, v spise sa nachádza potvrdenie od zamestnávateľa otca, z ktorého je zrejmé, že za obdobie
od septembra 2013 do februára 2014 mal príjem X.XXX,XX €, v období od marca 2014 do augusta 2014
príjem X.XXX,XX € a v období od septembra 2014 do februára 2015 príjem X.XXX,XX €, otec pracovný

pomer skončil dohodou k 15.06.2015, od 16.06.2015 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce.
Vzhľadom na dôvod skončenia pracovného pomeru otca - dohoda, odvolací súd aplikujúc ust. § 75 ods.
1 veta druhá Zák. o rodine na následnú nezamestnanosť otca neprihliadal, keďže otec bez dôležitého
dôvodu sa vzdal nadštandardného príjmu. Tvrdenie otca v konaní, že keby nesúhlasil s dohodu, časom
by dostal výpoveď, odvolací súd vyhodnotil ako účelové, keďže otec u svojho zamestnávateľa podľa

potvrdenia pracoval minimálne od septembra 2013 a dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel
v priebehu konania o zvýšenie výživného, otcovi naviac bolo vyplatené odstupné. Z tohto pohľadu
námietka otca uvedená v odvolaní, že súd prvého stupňa síce pri určovaní výšky výživného citoval ust.
§ 62 ods. 2 Zák. o rodine, ale ho neaplikoval, keďže nezohľadnil jeho nezamestnanosť a skutočnosť,
že jediným zdrojom jeho príjmu sú dávky v nezamestnanosti je bez právneho významu, a to vo vzťahu k
aplikácii ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. Naviac na čo odvolací súd poukazuje je, že otec ani v

priebehukonanianasúdeprvéhostupňa,anivodvolanípodanomdňa19.01.2016,t.j.po7mesiacochod
skončenia pracovného pomeru, žiadnym dokladom nepreukázal, že by si vôbec akúkoľvek prácu hľadal,
teda mal snahu sa zamestnať. Rovnako nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu hľadaniu si
zamestnania, resp. zamestnaniu sa bránil. Pokiaľ ide o odvolanie otca, otec v tomto uvádza a vyčísľuje
len svoje výdavky, nie je však zrejmé, pokiaľ nepracuje, z čoho ich hradí. Pokiaľ ide o odvolací petit otca,

ktorý v prípade, že odvolací súd nevyhovie jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti žiadal znížiť výživné na sumu XXX € mesačne tvrdiac, že vyššie výživné nemá z čoho
platiť, odvolací súd poukazuje na to, že do 15.06.2014 otec dosahoval nadštandardný príjem, pričom na
výživu maloletého od roku 2008 prispieval iba sumou XX,XX €, čo na jeden deň predstavuje sumu X,XX
€, takže otec dlhodobo nepokrýva ani základné, nieto odôvodnené potreby maloletého.

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podľa § 220
O.s.p. zmenil, výšku výživného s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletého a vyhodnotenie
zárobkových možností a schopností otca, v zmysle § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o
rodine, určil sumou XXX € mesačne, majúc za to, že uvedená suma zodpovedá všetkým zákonným

kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny
pomerov, túto posúdil zhodne ako súd prvého stupňa, t.j. od 01.11.2014. Pokiaľ matka žiadala v návrhu
určiť výživné vo výške XXX € mesačne a v odvolaní vo výške XXX € mesačne, v tejto časti pokiaľ súd
prvého stupňa návrh matky zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd súčasne vyčíslil zročné výživné od 01.11.2014

do 30.06.2016 ( 20 mesiacov x XXX . € ) = X.XXX € - otcom zaplatené výživné vo výške X.XXX,XX €
= X.XXX,XX €, ktorú sumu odvolací súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v XXX €
mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

Pokiaľ ide o odvolanie otca proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa

zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ani v tomto smere
sa odvolací súd s dôvodmi uvedenými v odvolaní otca nestotožnil. Otec v odvolaní súdu prvého
stupňa vytkol nedostatočne zistený skutkový stav, keď sa uspokojil len so šetrením pomerov cestou
kolízneho opatrovníka, ktorý zisťoval aj názor maloletého, neskúmal však ďalej, či zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti je naozaj v záujme maloletého. Uvedené námietky otca odvolací

súd vyhodnotil ako účelové za situácie, že otec podľa obsahu spisu návrh na zverenie maloletého do
striedavejosobnejstarostlivostipodalvkonaníozvýšenievýživného,atovrámcivyjadreniakpodanému
návrhu matky na zvýšenie výživného, v ktorom vyjadrení podal protinávrh na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti, bez určenia vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Ako dôvod
uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a striedavá osobná starostlivosť bude

lepšie zabezpečovať potreby maloletého, ktorý má silné citové väzby na oboch rodičov. Pokiaľ otec
skutočne mal za to, že striedavá osobná starostlivosť bude lepšie zabezpečovať potreby maloletého,
mal možnosť od roku 2011, kedy bol na základe rodičovskej dohody naposledy upravovaný styk otca
s maloletým, návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podať. Bez ohľadu na
uvedené, súd prvého stupňa v konaní aj v tejto časti uplatneného návrhu zisťoval skutkový stav veci

a pokiaľ po vyjadrení rodičov, po oboznámení sa so správou o šetrení pomerov cestou ustanoveného
kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý vykonal aj pohovor s maloletým, rozhodol, jeho postup bol v
súlade s ust. § 120 ods. 1, 2, § 132 O.s.p. a jeho rozhodnutie v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zák. o rodine.S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.