Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814010498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov

JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2016,
v trestnej veci obžalovaného J. H., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.08.2015, sp. zn. XXT/XXX/
XXXX, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému J. H., nar. XX.XX.XXXX vo L. nad
B., trvale bytom V. X.
č. XXX, okr. L. nad B.,

u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v spojení s ust. § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto)
hodín.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. v spojení s ust. § 55 ods. 1 Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich síl a schopností spoločne a nerozdielne s už odsúdenou J. Q.
spôsobenú škodu vo výške 4 (štyri) eurá a 34 (tridsaťštyri) centov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného J. H. vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

spolu s už právoplatne odsúdenou J. Q. v presne nezistený deň a v presne nezistenom čase, v dobe
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, neoprávnene napojili elektroinštaláciu rodinného domu popisné číslo
XXX v obci V. X., okr. L. nad B. tak, že zviedli priamo z distribučnej siete vodič CY - 2,5 po betónovom
stĺpe, ktorý je umiestnený na dvore rodinného domu, pripojili ho k ističu na múre rodinného domu a

odtiaľ napojili elektroinštaláciu domu a takto spoločne neoprávnene odoberali elektrickú energiu, ktorá
podliehaspoplatneniunazákladeosobitnéhopredpisu,čímtaktosvojímkonanímpreVýchodoslovenskú
distribučnú, a. s., Košice, spôsobili škodu vo výške 14,34 Eur.Za to mu uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. h/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenému
Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, škodu vo výške 7,17 eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občiansko-súdne konanie
alebo konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal
obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj v krátkosti odôvodnil. V písomných dôvodoch
svojho odvolania namietal, že uložený trest je, podľa jeho názoru, neprimerane vysoký. Poukázal na to,
že poškodenej spoločnosti spôsobil škodu len vo výške 14,34 eur, ktorú aj uhradil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok
o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je v zásade dôvodné.

Pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu prihliadal potom krajský súd na jednotlivé hľadiská ukladania

trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie

morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a
ochranu spoločnosti nie je nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, preto napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám o treste obžalovaného rozhodol.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený skôr pozitívne s tým, že má minimálne deväť detí,
stará sa o dve deti so zdravotnými ťažkosťami, taktiež o svoju 70-ročnú mamu, aj keď je nezamestnaný,
pracuje v rámci obecných služieb, pričom do práce chodí načas a vzorne si plní svoje povinnosti, má
určenú vyživovaciu povinnosť voči jeho ďalším siedmim maloletým deťom, nebol riešený komisiou pre
verejný poriadok.

V odpise registra trestov má obžalovaný deväť záznamov, čo znamená, že v deviatich prípadoch sa
už trestného činu dopustil, a to aj keď v piatich prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený,
pretože fikcia neodsúdenia sa z hľadiska hodnotenia jeho osoby na skutočnosť, že aj v tomto prípade
sa trestného činu dopustil, nevzťahuje, z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný

sa opakovane dopúšťal aj priestupkov a to najmä na úseku dopravy, čo znamená, že obžalovaný
má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel
správania. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 22.10.2008, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov so

zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že trest
vykonal 09.03.2009, čo znamená, že obžalovanému priťažovalo, že za trestný čin už bol odsúdený (§
37 písm. m/ Tr. zák.).

Obžalovanému aj napriek záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu,

poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.), keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 06.08.2015, ako to vyplýva zo zápisnice
o tomto úkone, urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda k spáchaniu
trestného činu sa priznal a jeho spáchanie tak na spomínanom hlavnom pojednávaní, ako aj naverejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní, oľutoval. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru,
že obžalovanému poľahčovalo, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, majúc pritom na zreteli, že obžalovaný sa stará o početnú

rodinu, ktorej príjem nepostačuje na uspokojovanie základných životných potrieb, k tomu je nutné uviesť,
že pri takomto dôvode je priliehavejšie použitie ustanovenia § 36 písm. g/ Tr. zák., podľa ktorého
poľahčujúcou okolnosťou je aj to, že páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám
nespôsobil, pretože práve núdzou Trestný zákon rozumie situáciu, keď páchateľ nedisponuje dostatkom
finančných prostriedkov pre zabezpečenie svojich životných potrieb s tým, že tiesnivými osobnými alebo

rodinnými pomermi sa rozumie iná situácia ako je núdza, teda nedostatok finančných prostriedkov, ako
je napr. choroba či už samotného obžalovaného, rodinných príslušníkov, nezavinený rozpad manželstva
a pod.

Avšak pre spoľahlivý záver, že obžalovaný konal v dôsledku núdze, niet v spise dostatok dôkazov,
pretože pre takýto záver nie je možné vychádzať len z vyjadrení obžalovaného, prípadne charakteristiky

obce. V spise sa totiž nenachádza žiaden oficiálny doklad o skutočnom počte detí obžalovaného,
rozsudky súdov ukladajúce povinnosť obžalovaného platiť maloletým deťom výživné, doklady o výške
rodičovského príspevku, ktorý mala poberať družka obžalovaného, o tom, či obžalovaný nepoberal
dávky sociálnej pomoci, potvrdenie zamestnávateľa obžalovaného o výške jeho príjme, keďže podľa
jeho vyjadrenia, mal byť zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, doklady o tom, či nebol

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak áno a bol z nej vyradený, z akého dôvodu sa tak
stalo, ak bol zamestnaný a došlo k ukončeniu jeho pracovnej činnosti, taktiež, z akého dôvodu k tejto
skutočnosti došlo a pod., pretože pokiaľ by sa obžalovaný bezdôvodne vzdal zamestnania, bezdôvodne
nespolupracoval s úradom práce a z tohto dôvodu bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený,
nešlo by o situáciu, ktorú by si sám nespôsobil. Vzhľadom na to, že obžalovaný už v prípravnom konaní

tvrdil, že žije v stave hmotnej núdzi, bolo potrebné, aby tieto skutočnosti už v prípravnom konaní objasnili
orgány činné v trestnom konaní, pretože vychádzajúc z ust. § 2 ods. 10 štvrtá veta Tr. poriadku, orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako
aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vzhľadom ale na to, že krajský súd dospel k záveru, že sú
splnenépodmienkypreukladaniealternatívnehotrestu,nepovažovalzaefektívnevtomtoštádiukonania

dopĺňať v tomto smere dokazovanie a nahrádzať tak činnosť orgánov činných v trestnom konaní.

Hodnotiac potom jednotlivé vyššie uvedené hľadiská ukladania trestu a v rámci toho aj možnosti
nápravy obžalovaného, v neprospech priaznivej prognózy nápravy obžalovaného vyznieva skutočnosť,
že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, opakovane sa teda dopúšťal trestných činov

a priestupkov. V smere ale posúdenia jeho prognózy nápravy ako priaznivej vyznieva skutočnosť, že po
dobu cca piatich rokov po poslednom výkone trestu odňatia slobody viedol riadny život, nedopúšťal sa
trestnej činnosti, čo odôvodňuje predpoklad, že aj v budúcnosti by mohol viesť riadny život a spáchanie
trestnej činnosti stíhanej v prejednávanej veci bolo len ojedinelým zlyhaním vo vedení už inak riadneho
života. Prognóza nápravy obžalovaného potom pri úvahách o treste výrazným spôsobom nevyznieva

ani v prospech, ale ani v neprospech obžalovaného. Posudzujúc ale ďalšie hľadiská ukladania trestov
výrazne v prospech obžalovaného pri úvahách o ukladaní trestu vyznieva spôsobený následok, keďže
malo ísť len o sumu vo výške 14,34 eur, z ktorej obžalovaný navyše 10,- eur uhradil. V prospech
obžalovaného potom ešte vyznieva aj pohnútka, ktorá viedla k spáchaniu trestného činu, pretože ňou,
podľa vyjadrenia obžalovaného, pričom opak v prejednávanej veci zistený nebol, mala byť snaha

zabezpečiť základné životné potreby jeho rodiny. Vyrovnané priťažujúce a poľahčujúce okolnosti potom
výrazným spôsobom nevyznievajú ani v prospech ani v neprospech obžalovaného. Za takejto situácie
potom bolo, podľa názoru krajského súdu, namieste ukladanie alternatívneho trestu nespojeného s
odňatím slobody, teda trestu povinnej práce v hornej tretine zákonom stanovenej trestnej sadzby vo
výmere 200 hodín. Napokon na obžalovaného doposiaľ, aj napriek jeho početným záznamom v odpise

registra trestov, takýmto trestom ešte pôsobené nebolo, preto je, podľa názoru krajského súdu, keďže
ani hrozba trestom odňatia slobody k náprave obžalovaného neviedla, namieste pôsobiť naňho iným
druhom trestu a to práve trestom povinnej práce.

Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že vychádzajúc z ust. § 55 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný

vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu a
počasvýkonutohtotrestu musíviesťriadnyživot,tedanedopúšťaťsaprotiprávnychkonaní,t.j.trestných
činov, ale ani priestupkov, pretože takýmto spôsobom by mohol zavdať príčinu pre premenu uloženéhotrestu povinnej práce, a to každých dvoch hodín nevykonanej práce na jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Na posilnenie účinku uloženého trestu povinnej práce uložil krajský súd obžalovanému aj povinnosť
uhradiť spoločne a nerozdielne s už odsúdenou J. Q., podľa svojich síl a schopností, zvyšok neuhradenej
škody a to v sume 4,34 eur.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.