Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213399
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712213399.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CBA Slovakia,
s.r.o., IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zastúpeného JUDr.
Alexandrom Filom, advokátom so sídlom Dr. Herza č. 12, 984 01 Lučenec proti žalovanému Q. S., H..
XX. XX. XXXX, C. Z., Z. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom Martin, M. R.
Štefánika 25, v konaní o zaplatenie 15.740,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 15 740,12 € s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od
20. 12. 2011 do zaplatenia, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II.Žalovanýježalobcovipovinnýnahradiťtrovykonaniavsume4175,32€,ztohonáhradutrovprávneho
zastúpenia v sume 3 231,32 € a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 944 € na účet právneho
zástupcu žalobcu číslo P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXX, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa12.09.2012sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy15740,12€s9%úrokomzomeškaniaročneod20.12.2011dozaplateniaanáhradytrovkonania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný bol jeho zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa

30. 10. 2008 a od 11. 11. 2008 vykonával funkciu vedúceho predajne potravín CBA Discont v Martine,
na Sučianskej ceste č. 31 (hospodárske stredisko č. 7304). Žalovanému pri výkone dojednanej práce
boli zverované hodnoty, ktoré boli povinný vyúčtovať a preto 11. 11. 2008 žalobca ako zamestnávateľ
uzavrel so žalovaným ako zamestnancom aj dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti. Žalovaný vzal na vedomie aj konkrétne príkazy zamestnávateľa a ostatné
podmienky vyplývajúce jednak z písomného podpisu pracovnej činnosti vedúceho predajne ale aj z

písomného príkazu na dodržanie podmienok v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008. Pracovný
pomer žalovaného u žalobcu skončil uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru 29. 10.
2011. Žalobca pojal podozrenia o neúplnom odvádzaní tržieb z predajne pri kontrole odvodu tržieb, ktorá
bola vykonaná v predajni 26. 10. 2011, kedy inventúrna komisia, iba podľa vtedy na mieste samom
dostupných, čiže neúplných podkladov po prepočítaní finančnej hotovosti (tržba, bezhotovostné úhrady
cez POS terminály a stravných poukazov) na predajni zistila, že nie sú odvedené stravné poukazy v

nominálnej hodnote spolu za 15 716,05 €. Uvedenú skutočnosť žalovaný potvrdil podpisom písomného
vyhlásenia zo dňa 26. 10. 2011, v ktorom uznal zistený rozdiel iba na stravných poukazoch v tejto
hodnote a zaviazal sa, že uvedenú chýbajúcu čiastku fyzicky vráti do 28. 10. 2011. Následne bola
vykonaná celková inventúra v predajni dňa 28. 10. 2011, na ktorú sa už žalovaný osobne nedostavil,
hoci o nej vedel. Rovnako žalovaný nepriniesol ani neposlal chýbajúce stravné poukazy v hodnote 15
716,05 €, o ktorých ešte pri prvej kontrole tržieb dňa 26. 10. 2011 tvrdil, že ich má doma, a že ich

fyzicky vráti do 28. 10. 2011. Pri celkovej inventúre dňa 28. 10. 2011 bol zistený tovarový schodok, ktorýnie je predmetom žaloby ale bol zistený schodok aj na finančných prostriedkoch, čiže peňažné manko
spočívajúce v chýbajúcej tržbe a v chýbajúcich stravných poukazoch v celkovej hodnote 16 457,27 €.

3. Keďže vzniklo podozrenie z trestnej činnosti spáchanej žalovaným, podal žalobca trestné oznámenie
polícii. Konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-817/OEK-MT-2011 zo 04. 11. 2011. Neskôr bolo
žalovanému vznesené aj obvinenie z podozrenia zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.. Žalovaný sa najneskôr pri svojom výsluchu ako obvineného, na polícii v
Martine, dňa 12. 12. 2011 musel nepochybne dozvedieť, že žalobca požaduje od neho náhradu škody

na chýbajúcich stravných poukazoch a neodvedenej tržbe vo výške 16 457,27 €, ale bránil sa tým, že
predmetné stravné poukazy údajne odcudzil z jeho auta neznámy páchateľ. Pri tomto výsluchu sľúbil,
že chýbajúcu tržbu v hotovosti v sume 741,22 € vráti v krátkom čase.

4. Neskôr v predmetnej predajni bola vykonaná celková inventúra za dlhšie obdobie, a to za obdobie
od poslednej inventarizácie, čiže od 27. 10. 2010 do 28. 10. 2011, ktorá sa týkala iba odvodov tržieb

v hotovosti, tržieb cez POS terminály, stravných poukazov a pod., a touto opakovanou inventarizáciou
odvodu tržieb z danej predajne, iba na neodvedených tržbách za celé obdobie bolo zistené manko, čiže
schodok vo výške 16 481,34 €. Žalovaný z celkovej zistenej hodnoty tohto manka 16 481,34 € doteraz
žalobcovi nahradil len 741,22 €, preto žalobcovi dlhuje zvyšnú hodnotu manka, čiže náhradu škody
spočívajúcu v schodku, v sume 15 740,12 €, so zaplatením ktorej je v omeškaní od 20. 12. 2011, čo

je 8. deň odo dňa jeho výsluchu na polícii, ktorý bol konaný 12. 12. 2011. Preto žalobca požadoval z
istiny aj úroky z omeškania.

5. Žalovaný ako vedúci predajne dňa 11. 11. 2008 písomne vzal na vedomie aj tie príkazy
zamestnávateľa, ktorými mu uložil zodpovednosť na ochranu majetkových hodnôt pred ich

znehodnotením, poškodením a odcudzením, ako aj uložil povinnosť, že odvod tržby do peňažného
ústavu v hodnote prevyšujúcej 1 660 € smie vykonať len v doprovode ďalšej hmotne zodpovednej osoby.

6. Žalobca svoje nároky opieral o ust. § 189 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého mal hmotne
zodpovedný zamestnanec uhrádzať schodok podľa miery svojho zavinenia, ak sa zistí, že predmetný

schodok zavinil len niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. V tomto prípade to bol
iba samotný žalovaný, pretože iba on spôsobil svojou nedbanlivosťou a nedôsledným dodržiavaním
zamestnávateľom jemu uložených príkazov, celé predmetné manko, čiže škodu a preto žalobca
oprávnene požaduje náhradu nedoplatku 15 740,12 € od žalovaného. Neodvedené, opečiatkované, čiže
znehodnotené stravné poukazy žalobca nemohol predložiť svojim zmluvným partnerom, ktorí potom

žalobcovi ich hodnotu samozrejme nepreplatili, čím žalobcovi vznikla škoda.

7. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

8. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol a do spisu pripojil žalobca listinné dôkazy, predovšetkým

pracovnoprávne dohody so žalovaným, dohodu o hmotnej zodpovednosti, popis jeho pracovnej činnosti,
príkaz na dodržiavanie podmienok v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008, oznámenie žalobcu
žalovanému o skončení jeho pracovného pomeru k 29. 10. 2011 uplynutím doby trvania pracovného
pomeru dojednaného na dobu určitú, kópiu zápisu z kontroly vykonanej dňa 26. 10. 2011 spolu s
vyhlásením žalovaného, predložil kópie zápisnice z polície z vyššie uvádzaného vyšetrovacieho spisu,

prehľadnú tabuľku o mesačných sumách odvodov tržieb za obdobie od 27. 10. 2010 do 28. 10. 2011,
prehľadnú tabuľku všetkých tržieb za obdobie od 26. 10. 2010 do 31. 12. 2010 a tržieb za obdobie od
01. 01. 2011 do 28. 10. 2011 a navrhol vo veci vypočuť viacerých svedkov.

9.Súdvovecirozhodolnajskôrvydanímplatobnéhorozkazu,vočiktorémužalovanýpodalodpor,ktorým

prvýkrát zaujal stanovisko k žalobe.

10. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaný namietal dôvodnosť žaloby, potvrdil síce, že v žalobe
uvedenom čase bol zamestnancom žalobcu a uviedol, že dňa 05. 09. 2011 mu niekto nabúral jeho
osobnémotorovévozidloQ.Z.G..Č..Z.-XXX/BAasodstupomčasu,popárdňochzistil,žepridiaľkovom

zamykaní vozidla sa mu v dôsledku vyššie spomenutej kolízie automaticky neuzamknú ľavé zadné
dvere. Čo sa týka vyúčtovania a kontroly množstva stravných lístkov, v spoločnosti zamestnávateľa bolo
nepísaným pravidlom akceptovaným zo strany zamestnávateľa, že poverený zamestnanec si z dôvodu
časovej náročnosti počítania lístkov mohol tieto stravné lístky zobrať fyzicky mimo predajne, teda napr.domov a tam ich spočítať. Koncom mesiaca október 2011, kedy chcel žalovaný opäť spočítať lístky a
ušetriť pracovný čas, šiel domov z práce a zastavil sa na nákup, lístky mal pri sebe a nakladal s nimi
z vedomím svojho zamestnávateľa, a jeho zamestnávateľ svojim prístupom podľa názoru žalovaného

tiež zavinil, že ku škode došlo. Preto je jeho zodpovednosť limitovaná zákonom a spoluvinou žalobcu.
Podľa jeho názoru tiež nebolo dokázané, že výška škody uplatnená v návrhu je dôvodná, a že táto suma
lístkov skutočne na prevádzke bola vybratá a za túto má viesť zodpovednosť. Uvedené lístky mu boli
odcudzené cez ľavé zadné dvere motorového vozidla z tašky, v ktorej sa nachádzali predmetné stravné
lístky. Nakoľko mu predmetné stravné lístky boli odcudzené ešte pred časom ich fyzického prepočítania,

nemôže súhlasiť a stotožniť sa s výškou škody, ktorá údajne mala vzniknúť spoločnosti CBA Slovakia
s.r.o.. Preto žalovaný tvrdil, že suma škody, resp. suma, ktorej sa žalobca domáha nie je ustálená a
žiadal, aby súd vo veci vykonal dokazovanie.

11. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že k havárii, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu jeho
motorového vozidla došlo v septembri 2011 a nefunkčnosť zadných dverí zistil až pri krádeži stravných

lístkov. Skutočnosť, že mu boli stravné lístky odcudzené neohlásil polícii, pretože bol v šoku a bál sa, že
by od zamestnávateľa dostal výpoveď a z toho dôvodu sa rozhodol, že schodok uhradí. Tvrdil, že nemal
vedomosť o tom, kedy mu končí pracovný pomer a preto ani zamestnávateľovi, ani polícii neoznámil,
že mu boli stravné lístky odcudzené. Domnieval sa, že sa mu pracovný pomer automaticky zmení na
dobu neurčitú, že si vybaví pôžičku a peniaze vráti. Rozhodol sa nahradiť tie finančné prostriedky, ktoré

nesporne podľa neho chýbali. Podľa jeho výpovede každý jeden inšpektor a zamestnávateľ vedel, že
sa stravné lístky počítali nie len na predajni ale aj doma, kde sa nosili, a zamestnávateľ takýto postup
toleroval. Neskôr vyslovil dohad, že z centrály firmy žalobcu bolo možné zasahovať do počítačov a
pokladní na jednotlivých prevádzkach. Skutočnosť, že dňa 26. 10. 2011 podpísal, že súhlasí so sumou,
ktorá bola zistená ako chýbajúca pri kontrole, a že túto sumu vráti sa snažil vysvetlil tým, že nevie

prečo takéto vyhlásenie podpísal, nechcel sa handrkovať s kolegyňami a keď zápisnicu podpisoval ani
si poriadne neobzrel sumu, ktorá mala chýbať.

12. Okrem čítania listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, a to aj v priebehu konania, ktorý do
spisu ešte pripojil (č. l. 97 - 122 spisu - mesačné uzávierky pokladnice) medzi 30. 10. 2010 až 28.

10. 2011) prehľad mesačnej uzávierky odvedených tržieb a zistených rozdielov, a výpisy pohybov na
analytickom účte č. 26 104, súd na návrh žalobcu vykonal aj dokazovanie výsluchmi svedkov Ž. N., M.
X., F. U. B. P.. K. K., a oboznámil sa aj s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva policajného
zboru Martin, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-817/OEK-MT-2011.

13. Svedkyňa Ž. N., vedúca maloobchodu žalobcu, uviedla, že bola zodpovedná za zúčtovacie vzťahy v
prevádzke, ktorú viedol žalovaný a pri kontrole v mesiaci október 2011 bolo zistené, že neboli odvedené
istésumyzdosiahnutýchtržieb.Svedkyňasinepamätala,čibolaajfyzickyprikontrole,alemechanizmus
zistenia manka sa robí tak, že sa uzávierka pokladne, kde sú vyčíslené celkové dosiahnuté tržby za daný
mesiac v položke „obrat celkom“ porovnávajú s jednotlivými položkami v rámci pokladne a takto zistené

dosiahnuté tržby sa porovnajú s odvedenými tržbami za dané obdobie. Žalovaný bol raz týždenne
povinný stravné lístky zaslať žalobcovi so súpisom podľa jednotlivých stravovacích spoločností a v
súpise vyčísliť aj hodnotu stravných lístkov jednotlivo aj v sumári. Rovnako mal každý mesiac zasielať
do centra spoločnosti tržby podľa foriem úhrady. Z mesačného prehľadu odvedených úhrad je potom
zrejmé, koľko žalovaný v prevádzke, ktorú viedol, dosiahol tržieb a koľko v rámci stravných lístkov, a za

celésledovacieobdobie.Svedkyňapotompredložilafotokópiedokladovsvedčiacioúčtovanýchtržbách.
K listinám, ktoré žalujúca strana na pojednávaní dňa 11. 02. 2014 založila do súdneho spisu, svedkyňa
uviedla, že mesačné uzávierky pokladnice sú vytlačené v danej prevádzke kde pracoval žalovaný a
obsahujú pečiatku prevádzky, neboli urobené z centra obchodnej spoločnosti.

14. Svedkyňa M. X., inšpektorka maloobchodných predajní, v októbri 2011 vykonávala kontrolu odvodu
tržieb a vyúčtovania stravných lístkov aj v prevádzke, ktorú viedol žalovaný, a to s kolegyňou E.Q.. O
výsledkoch kontroly bol spísaný záznam, bolo pri nej zistené, že chýbajú stravné poukážky v hodnote
okolo 15 000 €. Žalovaný jej tento fakt odôvodňoval skutočnosťou, že stravné lístky má doma a keď mu
navrhla, že pôjdu za ním domov jej autom, začal uvádzať, že nemá kľúče a, že lístky donesie na druhý

deň. Keď ho na druhý deň kontaktovala, neprišiel do práce a nedvíhal telefón. Uviedla, že o výsledkoch
kontroly bol spísaný záznam a žalovaný sa hneď v deň spísania musel do tohto záznamu vyjadriť, a
fyzicky napísal svoje vyjadrenie do zápisnice.15. Svedkyňa F. U., zástupkyňa žalovaného, teda zástupkyňa vedúceho predajne, ktorú viedol žalovaný,
uviedla, že ohľadne manka a chýbajúcich stravných lístkov už bola vypovedať na kriminálnej polícii. Dňa
26. 10. 2011 bola v prevádzke vykonaná kontrola stravných lístkov a bolo zistené manko. Pokiaľ ide

o manipuláciu so stravnými lístkami, ona stravné lístky mohla preberať od zákazníkov ale vyslovene
len žalovaný ich zúčtovával v podniku a len on odovzdával tržby. Ona žalovanému, ako vedúcemu
a svojmu nadriadenému, vyúčtovala tržbu z pokladne, avšak odvody z pokladne na účet vykonával
žalovaný. Pri kontrole dňa 26. 10. 2011 bola, nebola však pri prejednaní jej záverov a zistení. V kancelárii
v prítomnosti kontrolórov sa nachádzal len žalovaný. Mala však vedomosť, že žalovaný na druhý deň do

práce neprišiel a vôbec sa neohlásil. Asi po týždni telefonicky volal do prevádzky, že mu z auta ukradli
stravné lístky, konkrétne však nič viac nehovoril. Uviedla, že stravné lístky žalovanému odovzdávala tak,
že každý jeden lístok vždy opečiatkovaním znehodnotila a tak ho žalovanému odovzdala.

XX. P.. K. K., riaditeľ úseku informačných technológií u žalobcu, v roku 2011 zabezpečoval u žalobcu
činnosti súvisiace s informačnými technológiami vrátane pokladničných systémov a počítačového

vybavenia, a to nie len v centrále žalobcu ale aj na jednotlivých prevádzkach a predajniach žalobcu
na celom území Slovenskej republiky. Všetky prevádzky žalobcu sú zapojené do tzv. širšej informačnej
siete WAN, aby bola efektívne vykonávaná podpora týchto systémov. Samotné údaje o tovare, resp.
operácií, ktoré sa mali vykonávať na danom počítači v každej jednotlivej prevádzke v súvislosti s nejakou
evidenciou tovaru a pod. sú chránené menom a heslom tak, aby bolo zistené kto do programu vstupoval.

Každá operácia v systéme vykonávaná je sprevádzaná nejakým dokladom a na základe dokladu sa
mení stav tovaru a zásob. Skladová evidencia, resp. zásoby v jednotlivých prevádzkach je zabezpečená
tým spôsobom, že neexistuje, aby nastal nejaký pohyb na zásobách bez toho, aby k tomu existoval
doklad, resp. aby existoval doklad bez toho, aby došlo k pohybu zásob. Evidencia zásob na prevádzke v
počítači je presne taká, aký stav zásob bol tam navedený pracovníkmi v prevádzke na základe dokladov,

ktoré mali k dispozícii, teda ak žalovaný ako vedúci prevádzky mal prístup k počítaču v predajni, čo mal,
tak sa mohli v databáze zjaviť len tie údaje, ktoré tam nahodil.

17. Z výpovede svedka vyplynulo, že žiadne údaje, ktoré poslal do prevádzok cez informačné systémy v
centrále nemodifikujú doklady, podľa ktorých sa mení stav zásob a nemodifikujú ani stav zásob ako taký.

Tým svedok vyvracal tvrdenia žalovaného z pojednávania zo dňa 06. 11. 2013, podľa názoru ktorého
mohla centrála spoločnosti zasahovať do jedného z dvoch počítačov v prevádzke a meniť stav zásob
evidovaný na prevádzke.

18. Súd sa oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin,

odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-817/OEK-MT-2011 a tam pripojenými výpoveďami svedkov a
obvineného - žalovaného.

19. Už zo sťažnosti, ktorú podal žalovaný v trestnom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené pod vyššie
uvádzaným číslom vyšetrovacieho spisu, proti uzneseniu o vznesení obvinenia, konštatoval, že finančnú

hotovosť vo výške 741,22 € neodviedol do banky a nestihol ju odovzdať v deň inventúry, nakoľko
mal zdravotné problémy, a musel vyhľadať lekára. Práve zdravotné problémy boli dôvodom neúčasti
na inventúre zo dňa 28. 10. 2011 a danú sumu nespreneveril. Finančné prostriedky mal vo svojej
dispozícii a hneď po ukončení práceneschopnosti je pripravený zamestnávateľovi ich odovzdať, pre
práceneschopnosť to nebolo uskutočnené do dnešného dňa, teda do dňa spísania sťažnosti (05. 12.

2011). Žalovaný v sťažnosti tiež uviedol, že nie je pravdou, že by si prisvojil stravné lístky v hodnote 15
716,05 €, pretože sa jednalo o stravné lístky v počte 5 000 lístkov a keďže prepočítanie týchto lístkov
bolo v zamestnaní náročné, zobral si ich domov v plátennej taške a pri preprave tašku s lístkami nechal
vo vozidle a neskôr zistil, že mu bola odcudzená. Bolo to v súvislosti s poškodením zadných dverí pri
dopravnej nehode.

20. Pri svojom výsluchu 12. 12. 2011 uviedol, že dopravnou nehodou došlo k poškodeniu jeho
motorového vozidla dňa 05. 09. 2011 a až neskôr po nehode zistil, že pri diaľkovom zamykaní vozidla
sa automaticky nezamknú ľavé zadne dvere. Tvrdil, že nepísaným pravidlom bolo a zamestnávateľ to
akceptoval, že si mohol stravné lístky vziať domov a doma ich prepočítať. Predmetné stravné lístky v

objeme cca 5 000 kusov, predajňa nazbierala približne za dva týždne a on sa rozhodol spočítať ich doma
a odovzdať na prepravu. S odstupom času, už nevie uviesť kedy to bolo, ako išiel z práce domov a so
stravnými lístkami sa zastavil na nákup, stravné lístky nechal v taške na zadnom sedadle, avšak počas
nakupovania mu niekto cez zadné ľavé dvere motorového vozidla odcudzil zo sedadla tašku, v ktorejmal stravné lístky. Skutočnosť neohlásil polícii z dôvodu, že stravné lístky boli znehodnotené lebo na
druhejstranestravnéholístkasanachádzalapečiatkažalobcu,telefónnečíslospolusadresou.Žalovaný
uviedol, že je pre neho nesporné, že takýmto konaní jeho osoby došlo ku vzniku škody vo výške vyššie

uvedenej a túto má záujem uhradiť v splátkach, nestotožňuje sa však so záverom, že spreneveril stravné
lístky. K finančnej hotovosti vo výške 741,22 € uviedol, že peniaze mienil odovzdať banke, avšak v deň
keď ich chcel odviesť na účet v banke v podvečer mu prišlo tak zle, že vyhľadal lekársku pomoc a od
vtedy je práceneschopný. Po ukončení práceneschopnosti finančnú hotovosť vráti.

21. Takto vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázaný skutkový stav v žalobe tvrdený
žalobcom.

22. Súd z pracovnej zmluvy žalovaného, doplnku k nej a z dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej
medzižalobcomažalovanýmdňa11.11.2008malnepochybnepreukázané,ževkritickomobdobírokov
2010, 2011 žalovaný pracoval u žalobcu vo funkcii vedúceho prevádzky potravín na Sučianskej ceste č.

7304. Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 11. 11. 2008 prebral hmotnú zodpovednosť za prevzaté
hodnoty, ceniny, tovar a zásoby podľa inventúrneho súpisu zo dňa 11. 11. 2008, ktoré bol povinný
vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka práce, ako aj zodpovednosť za všetky iné hodnoty, ktoré v čase trvania
pracovného pomeru zo zamestnávateľom mu budú zverené na vyúčtovanie a preberá v plnom rozsahu
zodpovednosť za schodok, ktorý vznikne na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Ak bude

vykonávať prácu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej
zodpovednosti za vzniknutý schodok bude zodpovedať spoločne s nimi. V prípade vzniku schodku pri
spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel na
jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo

spoločne zodpovedných zamestnancov, hradí schodok alebo jeho časť tento zamestnanec podľa miery
svojho zavinenia, zvyšok schodku hradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi podľa bodu
4 dohody.

23. Podľa popisu pracovnej činnosti, žalovaný bol povinný viesť riadnu evidenciu príjmu tovarov,

presunov medzi predajňami a vlastnými skladmi, riadnu evidenciu tržieb a včasný odvod tržieb. Jeho
povinnosťou bolo aj zabezpečiť potrebné uchovanie peňažných prostriedkov počas prevádzky až
do ich odovzdania do peňažného ústavu prípadne iným dohodnutým spôsobom. Ako doklad mal
priložiť potvrdenku z peňažného ústavu, resp. ústrižok poštovej poukážky. Mal zabezpečiť aj ochranu
majetkových hodnôt pred zneužitím, odcudzením a poškodením najmä tovaru a tržieb, zariadenia a

vybavenia predajne a vlastného objektu predajne.

24. Súčasťou pracovných podmienok žalovaného, s ktorými sa oboznámil bol aj príkaz na dodržanie
podmienok v zmysle poistnej zmluvy (č. l. 8 spisu), podľa ktorého bol žalovaný z dôvodu nového
zmluvného dojednania poistných podmienok zo Slovenskou poisťovňou upozornený na povinnosť

dodržať v tomto príkaze uvedené podmienky, najmä bez meškania oznámiť príslušným orgánom
činným v trestnom konaní škodu na majetku, ktorá vznikla za okolností vzbudzujúcich podozrenie z
protiprávneho konania, ak spôsobená škoda bola vyššia ako 1 000 Sk. Odvod tržby do peňažného
ústavu od 50 001 Sk do 100 000 Sk smel žalovaný vykonať len v doprovode ďalšej osoby.

25. Zo zápisu o kontrole vykonanej v prevádzke žalobcu dňa 26. 10. 2011 súd zistil, že touto kontrolou
bolo zistené, že chýbajú v čase kontroly stravné poukážky najmenej v hodnote 15 716,05 €. Za obdobie
od 27. 10. 2010 do 28. 10. 2011 bola vykonaná podrobná inventarizácia iba odvodov tržieb v hotovosti,
tržieb cez POS terminály a stravných poukazov a touto opakovanou, definitívnou inventarizáciou odvodu
tržieb z predajne, iba na neodvedených tržbách za celé obdobie bolo zistené manko, čiže schodok vo

výške 16 481,34 € z čoho na neodvedené stravné poukazy pripadá suma 15 716,05 €, zvyšok pripadá
na neodvedenú finančnú hotovosť. Nepochybné medzi stranami bolo, že žalovaný z celkovo zistenej
škody vo výške 16 481,34 € nakoniec približne polroka po zistení škody zaplatil žalobcovi sumu 741,22
€ a preto rozdiel na schodku predstavuje sumu 15 740,12 € tak, ako tvrdil žalobca v žalobe.

26. Majúc preukázané tieto skutočnosti a vykonaným dokazovaním nesporne skutkový stav tvrdený
žalobcom súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.27. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.), ak zamestnanec prevzal na základe
dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý

schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú
s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

28. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,

inak je neplatná.

29. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

30. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach

zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý
zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

31. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

32. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

33. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok

je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

34. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými

podľa odsekov 2 a 3.

35. Vykonaným dokazovaním súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný prebral na základe platne
uzavretej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, zodpovednosť za hodnoty, ktoré mu boli zverené
na vyúčtovanie, teda aj za stravovacie poukazy, ktorými platili zákazníci v predajni a za prijaté tržby.

Len jeho úlohou, ako vedúceho predajne, bolo stravovacie preukazy prepočítať, urobiť ich súpis,
vyhodnotenie a odoslať ich do centrály žalobcu, resp. rovnako odviesť prijatú tržbu z pokladne na
účet obchodnej spoločnosti - žalobcu, pritom bol povinný v zmysle Zákonníka práce popisu svojej
pracovnej funkcie ale aj príkazu na dodržanie podmienok v zmysle poistnej zmluvy povinný tieto hodnoty
ochraňovať a robiť oznámenia o prípadnom podozrení zo spáchania trestného činu.

36. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný porušil hneď niekoľko svojich
povinností a totiž, že porušil vyššie citovaný príkaz, keď stravné poukazy vo vyššie uvádzanej hodnote
zobral vo svojom motorovom vozidle domov, nechal ich voľne položené na sedadle v taške, teda
bez dozoru počas nákupu tak, že mu následne boli odcudzené, o tomto odcudzení neurobil žiadne

oznámenie polícii, teda nevykonal žiadne úkony k tomu, aby sa zistil prípadný páchateľ tohto skutku a
odcudzené poukazy sa mohli jeho zamestnávateľovi vrátiť, a to napriek tomu, že mal na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti prísnu zodpovednosť tieto hodnoty ochraňovať a svojmu zamestnávateľovi
ich vyúčtovať. Žalovaný podľa presvedčenia súdu, flagrantným spôsobom porušil pravidlá bezpečnosti
a ochrany majetku svojho zamestnávateľa, ak si počínal vyššie uvedeným spôsobom a preto schodok

nesporne na stravovacích poukazoch výlučne zavinil on sám. O jeho výške súd nemal

37. Rovnako podľa presvedčenia súdu zavinil schodok na tržbách finančnej hotovosti za dané obdobie,
nakoľko z vykonaného dokazovania výsluchu jeho zástupkyne a ďalších svedkov bolo zrejmé, žežalovaný bol výlučnou osobou v prevádzke, ktorá prijímala tržby z pokladne, a to každý deň, ktorej
povinnosťou bolo prepočítať tržbu a porovnať jej fyzický stav s uzávierkou pokladne v ten, ktorý deň a
následne tržbu odviesť zamestnávateľovi. Schodok na tržbách pôvodne vo výške 765,29 € potom tvoril

spolu s chýbajúcim stravnými preukazmi manko, ktoré bolo zistené pri inventarizácii za obdobie jedného
roka, počas ktorého žalovaný bol zodpovedným vedúcim v danej prevádzke žalobcu. Ak žalovaný z
tejto sumy nahradil žalobcovi sumu 741,22 €, tak pri celkovom schodku v sume 16 481,34 € rozdiel
predstavuje istinu, k zaplateniu ktorej súd žalovaného zaviazal v súlade s vyššie citovaným ust. § 189
ods. 1 Zákonníka práce v spojení s ust. § 189 ods. 4 Zákonníka práce.

38. V súlade s ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 % bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

39. Súd sa stotožnil s názorom žalujúcej strany, že dňa 12. 12. 2011 bol žalovaný vypočúvaný na polícii a
už z jeho vyjadrenia pri výsluchu bolo zrejmé, že vie, že jeho zamestnávateľ voči nemu uplatňuje škodu
vo vyššie uvádzanom rozsahu a, že je ochotný mu túto škodu nahradiť.

40. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym
predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich
dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

41. Vedomosť žalovaného pri výsluchu dňa 12. 12. 2011 o skutočnosti, že žalobca proti nemu uplatňuje

nárok na náhradu škody v rozsahu minimálne 16 457,27 € ako to vyplynula zo zápisnice o trestnom
oznámení P.. M. N. zo dňa 04. 11. 2011, teda uskutočneného pred výsluchom žalovaného a znamenala,
že žalovaný mohol žalobcovi v zmysle ust. § 33 os. 3 Zákonníka práce poskytnúť plnenie, teda nahradiť
škodu do 7 dní, čiže do 19. 12. 2011 a dňom 20. 12. 2011 sa dostal do omeškania s náhradou škody
žalobcovi, preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca požadoval úroky z omeškania dôvodne, v čase

keď žalovaný v omeškaní bol s náhradou škody žalobcovi a v sadzbe, ktorá zodpovedala citovaným
právnym predpisom uvedeným vyššie.

42. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

43. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Žalobca
bolvkonaníplneúspešnýapretomáprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania.Trovyžalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 944 € a z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa vyhlášky č. 644/2005 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho

zástupcu žalobcu za 6 úkonov právnych služieb po 320,34 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
žaloby, účasť na pojednávaní dňa 06. 11. 2013, 11. 02. 2014, 28. 04. 2016 a 26. 05. 2016) a odmenou
za účasť na pojednávaní dňa 26. 03. 2014 vo výške 80,09 € (25 % odmeny), ďalej sú tvorené režijným
paušálom za prvé dva úkony právnych služieb po 7,63 €, režijným paušálom vo výške 7,81 € za účasť
na pojednávaní v roku 2013, režijným paušálom po 8,04 € za účasť na pojednávaniach v roku 2014

a režijným paušálom po 8,58 € za účasť na pojednávaniach súdu vykonaných v roku 2016. K trovám
právneho zastúpenia patria aj náhrady cestovných výdavkov pri ceste právneho zástupcu žalobcu z
Lučenca do Martina a späť, ktoré pri počte 270 km, základnej náhrade za 1 kilometer 0,183 €, priemernej
spotrebe paliva na 100 kilometrov 5,5 litra, prihliadnutím na cenu za 1 liter palica, ktorá kolísala pri
jednotlivých cestách od 1,071 € po 1,379 € (v roku 2013) predstavuje spolu 229 €. Právnemu zástupcovi

žalobcu patrí aj náhrada za stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a späť, čo pri počte
9 polhodín a 5 cestách pri náhradách 13,02 € v roku 2013, 13,40 € v roku 2014 a 14,30 € v roku 2016
predstavuje spolu 405,33 €. Spolu s 20 % DPH potom celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 3 231,32 €.

44. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právny zástupca žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že v
dňoch 26. 03. 2014 a 26. 05. 2016 sa zúčastňoval dvoch pojednávaní na Okresnom súde Martin vo veci
svojho klienta a dňa 28. 04. 2016 dokonca troch pojednávaní vo rôznych veciach žalobcu na Okresnomsúde Martin, účtoval za tieto dni len 50 % nákladov na cestovné výdavky a stratu času, resp. jednu
tretinu týchto nákladov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.