Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211708
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112211708.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. M.

B., I. XX.XX.XXXX, X. R.. X. B., I. XX.XX.XXXX, T. Z. L. Č.. XX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., IČO: 47 247 959, so sídlom Rudnayovo námestie
č. 1, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Š., I. XX.XX.XXXX, L. XXX, zastúpený: JUDr. Danielom Pavelkom,
advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o vypratanie pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný vypratať pozemky navrhovateľov a to pozemky nachádzajúce sa v kat. území L.,
obec L., okres G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX W. a pozemok parc.č. XXXX o výmere
XXXXX m2 tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a

21 podľa znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom R.. Ľ. W., dňa XX.XX.XXXX v znení
doplnenia č. 1, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

IV. Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 456,61
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava.

V. Odporca j e povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 506,61 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom, doručeným súdu faxom dňa 6.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
vypratať pozemky navrhovateľov vrátane odstránenia ovocných stromov a oplotenia, a to pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území L., obec L., okres G., pozemok parcelné číslo XXXX o výmere

X.XXX W. a pozemok parcelné číslo XXXX o výmere XXXXX W.. Zároveň sa domáhal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom peňažnú sumu vo výške 20.231,64 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia a peňažnú sumu vo výške 13.335,09 eur z titulu náhrady škody a aby ho zaviazal aj na
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili tak, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
s podielom vo výške 1, nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres G. a
to pozemkov: parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere X.XXX W., druh: orná pôda a parcela
registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere 11.412 m2, druh: orná pôda, zapísaných na LV č. X vedeného

Okresným úradom G., katastrálnym odborom (predtým Správou katastra v G.). V roku 2001 odporca bez
akéhokoľvek právneho titulu zabral pozemky a začal ich neoprávnene užívať a to v rozsahu X.XXX W..
Na pozemkoch odporca bez súhlasu/vedomia navrhovateľov vysadil ovocné stromy a takto vybudovaný
ovocný sad aj oplotil. Výsadbou ovocných stromov na pozemkoch došlo zároveň k neoprávnenejzmene pôdnej kultúry pozemkov z ornej pôdy na sad, čo spôsobilo aj agresívnejšie vyčerpanie pôdy
a jej prechemizáciu. Neoprávnené užívanie pozemkov zo strany odporcu trvá bez prerušenia ku dňu
spísania návrhu, t.j. pozemky v uvedenom rozsahu naďalej užíva a zároveň berie z nich úžitky, a to bez

akéhokoľvek právneho titulu a i napriek upozorneniu navrhovateľov, čím sa neoprávnene a bezdôvodne
obohacuje. Opísaným konaním odporca súčasne bráni navrhovateľom ako vlastníkom pozemkov v ich
užívaní, ako aj braní úžitkov, čím spôsobuje vzhľadom na pôvodnú charakteristiku pozemkov ornej pôdy
navrhovateľom aj škodu v podobe ušlého zisku. Pri prvom nároku - vypratanie pozemkov poukázali
na ustanovenia § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka, pri bezdôvodnom obohatení poukázali na

ustanovenia § 451 ods. 1,2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka a pri náhrade škody na ustanovenia
§ 420 a § 442 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne a vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2013, doručenom súdu
dňa 15.03.2013 uviedol, že je súkromne hospodáriaci roľník a nie je pravdou, že by zabral pozemky

navrhovateľov bez akéhokoľvek právneho titulu. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, číslo A 2001/02350, zo dňa 21.01.2001, na
základe ktorého mu bolo schválené vytýčenie náhradných pozemkov za jeho pozemky, podľa § 15
ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a rozhodnutie Krajského pozemkového úradu
číslo KPUB 2006/00141 zo dňa 15.05.2006, ktorým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie R.. Š. B. a

bolo potvrdené pôvodné rozhodnutie Okresného úradu v G.. Na základe rozhodnutia Krajského úradu v
Trnave, ktoré iniciovali iné osoby ako navrhovatelia, v roku 2007 Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím
zrušil pôvodné rozhodnutie z roku 2001, ktorým mu boli pozemky vytýčené ako náhradný pozemok.
Na základe tejto skutočnosti s jednotlivými vlastníkmi pozemkov uzatvoril nájomné zmluvy, avšak sa
mu nepodarilo uzatvoriť nájomnú zmluvu s navrhovateľmi, napriek tomu, že im vypracovanú zmluvu

zaslal. Z vlastnej iniciatívy požiadal geodeta R.. Q. o vytýčenie pozemku, ktorý patrí navrhovateľom, za
účelom vyjasnenia právnych vzťahov a vyriešenie celého problému. Z vytyčovacieho návrhu vyplýva,
že výmera, ktorá patrí navrhovateľom a ktorá je súčasť plochy, ktorú užíva odporca predstavuje XXXX
W.. Viackrát kontaktoval odporcov a ponúkol im uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výmenu pozemkov,
avšak navrhovatelia na žiadnu alternatívu nepristúpili. O tom, že navrhovatelia sa domáhajú vypratania

dvoch pozemkov sa dozvedel až zo žaloby. Možnosť uvoľnenia pozemkov navrhovateľom ponúkal
už v roku 2009, avšak vtedy o to neprejavili záujem. Je kedykoľvek pripravený pozemky vypratať a
presunie aj oplotenie najneskôr do 30.04.2013 tak, aby pozemky navrhovateľov zostali voľné. Pokiaľ
ide o ďalšie nároky a to bezdôvodné obohatenie a náhradu škody, považuje žalobu za neodôvodnenú.
Navrhovatelia neuviedli žiadnu okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že zo strany odporcu došlo

k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov. A pri náhrade škody treba preukázať porušenie
povinnosti, pričom odporca voči navrhovateľom žiadnu povinnosť neporušil. Skutočnosť, že odporca na
pozemku navrhovateľov vybudoval na svoje náklady ovocný sad, zhodnotil pozemky navrhovateľov a
ním vysadené porasty patria vlastníkovi pozemku. Na záver poukázal na zákon č. 220/2004 Z.z., podľa
ktorého na výsadbu sadu nepotreboval žiadne povolenie.

Súd uznesením zo dňa 18.02.2015, č.k. 17C/68/2012-295 rozhodol tak, že pripustil zmenu návrhu v
časti konania o vypratanie nehnuteľnosti tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite: „Odporca je
povinný vypratať pozemky navrhovateľov a to pozemky nachádzajúce sa v kat.úz. L., obec L., okres

G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX W. a pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXXX W.
tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8,10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa
znaleckéhoposudkuč.7/2014,vypracovanéhoznalcomR..Ľ.W.,dňaXX.XX.XXXXvznenídoplneniač.
1, zo dňa XX.XX.XXXX; na svoje náklady z nich odstráni ovocné stromy (vrátane akéhokoľvek odpadu z
odstránenia ovocných stromov) a to v prvom období od 01.10. do 31.03. nasledujúcom po právoplatnosti

rozsudku a uvedie pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou ovocných stromov.“ Zároveň v druhom
výroku súd konanie v časti o zaplatenie 21480,42 eur zastavil. Súd takto rozhodol na základe návrhu
navrhovateľov a v zmysle § 95 ods. 1,2 a § 96 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd na pojednávaní konanom dňa 08.04.2015 uznesením vylúčil na samostatné konanie návrh
navrhovateľov, ktorým žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľom peňažnú
sumu vo výške 6.682,38 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a na povinnosť zaplatiť navrhovateľompeňažnú sumu vo výške 5.403,83 eur z titulu náhrady škody (sp.zn. 24C/178/2015). A tak predmetom
tohto konania sa stala žaloba o vypratanie.

Zároveň na pojednávaní pripustil zmenu návrhu tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite:
„Odporca je povinný vypratať pozemky navrhovateľov a to pozemky nachádzajúce sa v kat. území L.,
obec L.l, okres G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX W. a pozemok parc.č. XXXX o výmere
XXXXX W. tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných bodov č. 8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a

21 podľa znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom R.. Ľ. W., dňa XX.XX.XXXX v znení
doplneniač.1,zodňaXX.XX.XXXX,ktorýjesúčasťourozsudku;nasvojenákladyznichodstrániovocné
stromy (vrátane akéhokoľvek odpadu z odstránenia ovocných stromov) a to v prvom období od 01.10. do
31.03. nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a uvedie pozemky do pôvodného stavu pred výsadbou
ovocných stromov.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom a
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z výpisu z LV č. X vedeného Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie L.,
obec L. a okres G. vyplýva, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý s podielom vo výške
1, aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres G. a to pozemkov: parcela
registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere X.XXX W., druh: orná pôda a parcela registra „E“ parcelné
číslo XXXX o výmere XX.XXX W., druh: orná pôda, a titulom nadobudnutia u navrhovateľa 1 je kúpna

zmluva a u navrhovateľky 2 je to darovacia zmluva.

Z rozhodnutia Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 21.02.2001, č.j. A2001/02350 vyplýva, že tento schvaľuje

podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. vytýčenie náhradného pozemku,
por.č. 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., parc.č. N. XXXX/X za
pôvodné pozemky parc.č.XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/
X,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX v obhospodarovaní poľnohospodárskeho podniku L. M..L..T..
L. so sídlom v L..

Z rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v G. zo dňa 15.05.2006, KPÚ-B2006/00141 vyplýva,
že tento úrad podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie W.. S.
Z., S. Č.. W.. V. Q.N., N. T. F. R.. Š. B. zamieta a rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor

pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 21.02.2001, č.j. A2001/02350 potvrdil.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vlastníci počas konania nepreukázali záujem vstúpiť do
užívania im vlastnícky patriacim pozemkom. Konaním podľa § 15 zák. č. 330/1991 Zb. nie je obmedzené
vlastnícke právo, len užívacie právo a teda vlastník môže so svojím vlastníctvom voľne nakladať. Ľ.
Š. konal na základe právoplatného rozhodnutia, ktorú mu vyznačil Okresný úrad v Trnave v dobrej

viere, že pozemky mu boli pridelené do bezplatného náhradného užívania. Odvolací správny orgán
pri rozhodovaní prihliadol na to, že od vyznačenej právoplatnosti ubehlo viac ako 5 rokov a práva
nadobudnuté dobromyseľne by mali byť čo najmenej dotknuté.

Krajský súd v Trnave vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán zistil,
že pozemky, ktoré majú byť v predmetnom konaní vyčlenené navrhovateľovi nie sú v užívaní pôvodného
poľnohospodárskeho podniku, ale v užívaní spoločnosti L. M..L..T.. L., ktorá nie je právnym nástupcom
pôvodného poľnohospodárskeho podniku PPD L. a preto nemôže správny orgán vykonať urýchlené

usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v zmysle návrhu navrhovateľa (tu ako odporcu).Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v G. zo dňa 28.12.2007, číslo: K2007/00092 vyplýva, že
žiadosti odporcu vo veci vyčlenenia náhradného pozemku za pôvodné pozemky: XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v kat.

území L. v zmysle § 15 ods. 1 zákona z hospodárskeho obvodu L.-U. M..L..T.. L. nevyhovuje.

Z listu odporcu zo dňa 23.11.2009 adresovaným navrhovateľom vyplýva, že sa na základe neúspešných
rokovaní rozhodol ukončiť s navrhovateľmi akúkoľvek komunikáciu.

Z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 15.04.2009 vyplýva, že bola vytýčená hranica medzi
pozemkami č.p. XXXX F. XXXX v súbore E a XXXX,XXXX v súbore E.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2013 navrhovatelia uviedli, že odporca nikdy nemal právny titul na
užívanie ich pozemkov. A minimálne od rozhodnutia z roku 2007 muselo byť odporcovi zrejmé, že nemá
akýkoľvek právny titul na užívanie pozemkov a napriek tomu tieto pozemky naďalej užíva. Navrhovatelia
nemali žiadnu povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu. A keď navrhovatelia nájomnú zmluvu neuzatvorili,
bolo povinnosťou odporcu pozemok vypratať a vyprataný pozemok navrhovateľom odovzdať, čo však

odporca neurobil. A preto navrhovateľov prinútil podať návrh na vypratanie pozemku. Je zrejmé, že
odporca sa bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľov tým, že ich pozemky užíva, t.j. získava
majetkový prospech na ich úkor. Odporca porušil § 123 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľov
neoprávnene vylúčil z realizácie ich vlastníckych oprávnení. Navrhovatelia nemajú záujem o stromy,
ktoré odporca na ich pozemku vysadil bez ich súhlasu. Chcú pozemky využívať ako ornú pôdu,

predpokladom čoho je odstránenie starých stromov, ktoré sa na ich pozemku nachádzajú.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2013 uviedol, že realizuje prekládku oplotenia tak, aby
pozemky navrhovateľov boli ku dňu 30.04.2013 voľné a mohli si ich navrhovatelia prevziať. Q. R.. Q.

vykonal dňa 13.04.2013 vytýčenie pozemkov navrhovateľov v teréne, ktorý pozval navrhovateľku 2, aby
si prišla skontrolovať hranice vytýčených pozemkov tak ako ich určil v teréne, ktorá navrhovateľka mu
uviedla, že sa k vytýčeniu nedostaví, lebo vec je na súde.

Zo zápisnice z ohliadky konanej dňa 20.06.2013 v L., na parc.reg. E, parc.č. XXXX o výmere XXXX W.,
druh pozemku - orná pôda, č. XXXX o výmere XXXXX W., druh pozemku - orná pôda vyplýva, že po
pravej strane sporných parciel nie je plot, tento je presunutý ma ľavú stranu, na parcele č. XXXX sa
nachádzajú ovocné stromy v dvoch radoch, z pravej strany sú stromy - slivky a z ľavej strany sú stromy
- jablone. Po ukončení stromoradia jabĺk bolo ďalej nasadené viničie v dvoch radoch, pričom z pravej

strany sú nasadené aj pri viniči stromy sliviek. Po viniči nasleduje plocha, na ktorej sú zasadené jablká
v jednom rade a z ľavej strany pokračuje stromoradie sliviek. Po ploche, na ktorej boli zasadené stromy
jabĺk nasleduje voľná plocha zo strany ľavej, z pravej strany pokračuje stromoradie sliviek. Na ploche,
kde nie sú zasadené žiadne stromy z ľavej strany, boli zasadené broskyne, staré odstránili minulého
roku a tieto vyhĺbeniny, ktoré zostali, sú zasypané. Parcelu č. XXXX odporca neužíval celú, len po potok

a za ním to užíva spoločnosť L. M..L..T..

Zo znaleckého posudku č. 01/2014 R.. E. N., B.., znalkyne z odboru Ochrana životného prostredia,
odvetvie Ochrana prírody a krajiny vyplýva, že výrub porastov ovocných drevín na pozemkoch parcelné

číslo XXXX F. XXXX, parcely registra E, orná pôda, zapísaných na LV č. X Okresného úradu G.,
katastrálny odbor, okres G., obec L., katastrálne územie L. je možné v zmysle platných právnych
predpisov v oblasti ochrany prírody a krajiny uskutočniť v termíne od 01.10.2014 do 31.03.2015,
prípadne každý nasledujúci rok v termíne od 1.októrba do 31.marca.

Zo znaleckého posudku č. 7/2014 v znení doplnenia č. 1 R.. Ľ. W., znalkyne z odboru geodézia a
kartografia, odvetvie geodézia vyplýva, že presná výmera pozemku registra E č. XXXX vo vlastníctve
navrhovateľov v katastrálnom území L., ktorú užíval odporca pred preložením plotu predstavuje XXXXW. a presná výmera pozemku registra E č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov v katastrálnom území
Ružindol, ktorú užíval odporca pred preložením plotu predstavuje 904 m2. Ďalej z neho vyplýva, že
súčasný pletivový plot v teréne zameraný v priebehu podrobných bodov č. 93,94,95,96,97 a 98 sa

nachádza na vlastníckej hranici medzi pozemkami registra E parc.č. XXXX F. XXXX a túto hranicu do
pozemku navrhovateľov nepresahuje. Súčasný pletivový plot v teréne zameraný v priebehu podrobných
bodov č. 4, 6, 7, 12, 11, 9, 14, 17, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39,
40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67,
68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93 a 94

sa nachádza na hranici medzi pozemkami registra E parc.č. XXXX F. XXXX a túto hranicu do pozemku
navrhovateľov nepresahuje. Súčasný pletivový plot v teréne zameraný v priebehu podrobných bodov č.
8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 sa nenachádza na vlastníckej hranici medzi pozemkami registra E parc.č.
XXXX F. XXXX a túto hranicu vo výmere XX W..

K znaleckým posudkom sa odporca vyjadril tak, že navrhovatelia sa domáhali vypratania pozemkov vo
výmere XXXXX W., pričom znalec vyčíslil výmeru pozemkov na XXXX W.. Poukázal na to, že dovolená
odchýlka pre identické body predstavuje 24 cm a táto bola pri osadení nového oplotenia prekročená
minimálne. Taktiež rozdiel XX W., ktorý vyčíslil znalec je hlboko pod dovolenou odchýlkou, ktorá by pri
danej výmere mohla byť 60 až 90 m2. Pri dĺžke spornej hranici takmer 1000m - výmera 10 m2, ktorá

podľa znaleckého posudku patrí ešte navrhovateľom, predstavuje posunutie tejto hranice o 1 cm. Nie je
žiadnymi technickými prostriedkami možné, aby sa hranica ustálila na presnú výmeru, pretože je to dané
tvarom povrchu pozemku a podobne. Z tohto dôvodu sú aj pri vytyčovaní pozemku zákonom dovolené
odchýlky. Na záver uviedol, že stĺpy pre nové oplotenie boli vŕtané strojom s priemerom vrtáku 25 cm a
z toho titulu mohlo dôjsť k zisteným odchýlkam, ktoré však sú v rámci do zákonom stanovenej tolerancie

prípustné.

Navrhovatelia sa k znaleckým posudkom a k vyjadreniu odporcu k nim vyjadrili v písomnom podaní zo
dňa 11.12.2014 kde uviedli, že ostávajúci nezabratý pozemok v tvare nerovnomerného trojuholníka nie

je možné samostatne obhospodarovať poľnohospodárskymi mechanizmami. A preto si navrhovatelia
nárokujú na bezdôvodné obohatenie, náhradu škody z výmery celkom XX.XXX W.. Prepočet rozdielu 10
m2, ktorý robil právny zástupca odporcu na celú dĺžku pozemkov je irelevantný, pretože nielenže nie je
vypočítaný oprávnenou osobou, ale aj preto, pretože vo výmere 10 m2 je len posun plota mimo hranicu
nad povolenú toleranciu (teda 16% dĺžky pozemkov).

Vo vyjadrení navrhovateľov zo dňa 20.01.2015 sa uvádza, že navrhovatelia svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia opierajú o ustanovenie § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Domáhajú sa
teda vydania úžitkov, ktoré odporca získal bezdôvodným užívaním ich pozemkov a nakoľko z povahy

veci vyplýva, že odporca nemôže vydať to, čo hospodárením získal in natura, navrhovatelia sa domáhajú
peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o náhradu
škody vo vyjadrení je uvedené, že navrhovateľ 1 je samostatne hospodáriaci roľník a v dôsledku toho,
že odporca navrhovateľom protiprávne znemožnil užívať ich pozemky, znemožnil im dosahovať zisk.
Odporca porušil § 123 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľov neoprávnene vylúčil z realizácie

ich vlastníckych oprávnení, teda konal protiprávne.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaniach uviedol, že pozemky sú ornou pôdou a nebol by
hospodárne, aby na svoje náklady navrhovatelia odstraňovali z nich porasty. Odporcovi nič nebránilo,

aby v roku 2009 vypratal pozemky a odovzdal ich navrhovateľom. Trvalé porasty sú súčasťou pozemkov,
avšak tak ako pri vyprataní pozemku s neoprávnenou stavbou musí byť stavba odstránená, tak aj stromy
mali by byť odporcom odstránené, nakoľko s tým súvisia náklady a tieto by nemali znášať navrhovatelia,
nakoľko tieto porasty boli vysadené bez súhlasu navrhovateľov. Navrhovatelia spochybňujú, že hranica,
ktorábolavytýčenánažiadosťodporcujesprávnevytýčená.Tiežuviedol,ževýmerapozemkovuvedená

v petite návrhu je určená v súlade s výpisom z LV, čo však neznamená, že sa navrhovatelia domáhajú
vypratania pozemkov v takom rozsahu ako sa označuje rozloha pozemkov. V rámci záverečnej reči
uviedol, že je na mieste, aby odporca bol zaviazaný odstrániť oplotenie v zmysle znaleckého posudku a
tiež odstrániť ovocné stromy, pretože tieto bránia navrhovateľom v riadnom užívaní pozemkov. Pozemkysú ornou pôdou a navrhovatelia chcú tieto využívať na poľnohospodársku výrobu. Skutočnosť, že stromy
sú súčasťou pozemku je v tomto spore irelevantná, pretože stromy boli na pozemok navrhovateľov
umiestnené odporcom protiprávne. A pokiaľ odporca poukazuje na rozhodnutie, na základe ktorého

vysadil ovocný sad na pozemku navrhovateľov, toto rozhodnutie bolo zrušené a nikde v ňom nie je
uvedené, že na týchto pozemkoch má byť vybudovaný sad.

Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť v celom rozsahu. Navrhovatelia

sa domáhajú vypratania pozemkov vo výmere ako ich odporca nikdy neužíval. Pokiaľ ide o stromy,
ktoré odporca zasadil na pozemku navrhovateľov, tieto sú vo vlastníctve navrhovateľov. V roku 2013
odporca vypratal pozemok a navrhovatelia mali kedykoľvek možnosť začať užívať pozemky. Odporca
sadil stromy v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu.

Z výsluchu znalkyne vyplýva, že polohová odchýlka je povolená v rozsahu 14 cm, nakoľko meranie
bolo vykonávané prostredníctvom globálnych navigačných prístrojových systémov, satelitných prístrojov
GPS. Ďalej uviedla, že odporca by mal posunúť bod č. 8 o 16 cm s tým, že keď sa posunie o 4 až 5 cm
je tento bod v tolerancii odchýlky 14 cm, bod č. 10 o 16 cm, bod č. 15 o 32 cm, bod č. 16 o 21 cm s tým,
že aj tu je povolená odchýlka 14 cm, bod č. 18 o 21 cm, bod č. 19 o 22 cm, bod č. 20 o 29 cm a bod č.

21 o 17 cm. Keby došlo k premeraniu plotu teraz, mohlo by dôjsť k iným zisteniam, nakoľko zamerania
závisia aj od poveternostných podmienok a preto je povolená odchýlka 14 cm od určenia bodu merania
v teréne. Z jej výsluchu tiež vyplýva, že znalkyňa zistila aj body, ktoré uhýbajú opačným smerom (t.j. plot
je posunutý na pozemok odporcu), avšak i keď došlo k presnému zameraniu týchto bodov, nedošlo však
k zaznamenaniu presnej odchýlky do znaleckého posudku, nakoľko toto úlohou znalca nebolo. Pri plote

o dĺžke hranice takmer 1000 m je možné dosiahnuť odchýlku 0 technicky, avšak je to veľmi náročné
a odchýlka nikdy nebude 0. Držala sa záväzných geodetických podkladov a existujúcich vytyčovacích
náčrtov, pretože tieto sú záväzné a určili hranicu pozemkov.

Podľa § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody
nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 160 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do

troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Predmetom tohto konania je vypratanie pozemkov, ktoré patria navrhovateľom. Navrhovatelia sa
návrhom o vypratanie nehnuteľností domáhajú v tomto konaní ochrany svojho vlastníckeho práva proti
odporcovi, ktorý predmetné pozemky užíval.Z vykonaného dokazovania - z výpisu z listu vlastníctva č. X okres G., obec L., katastrálne územie
L., mal súd dostatočne preukázané, že navrhovatelia sú podielovým spoluvlastníkmi okrem iného aj

nehnuteľností - pozemkov: parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere X.XXX W., druh: orná
pôda a parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX W., druh: orná pôda, čím sú aktívne
vecne legitimovanými v tomto konaní.

Žaloba na vypratanie pozemku je osobitným druhom negatórnej žaloby, ktorá vychádza z ustanovenia
§ 126 Občianskeho zákonníka. Táto žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku
ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené hnuteľné veci, príp. užíva tento
pozemok. Vypratávacia žaloba sa nevzťahuje na veci, ktoré sa stali súčasťou nehnuteľnosti (§ 120
Občianskeho zákonníka), medzi ktoré možno zaradiť najmä trvalé porasty. Súčasť veci nie je spôsobilým
predmetom občianskeho právneho vzťahu, pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak. Vlastník pozemku

nemôže úspešne žalovať neoprávneného užívateľa na odpratanie ním vysadených trvalých porastov a
vybudovaného betónového schodišťa, vodovodnej prípojky, nádrže na vodu a oplotenia (do 100 cm),
sám sa totiž stal ich vlastníkom, pretože tvoria súčasť hlavnej veci. (R 4/1992).

Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že odporca užíval pozemky patriace
navrhovateľom od roku 2001 do 30.04.2013. Od roku 2001 tieto pozemky dostal do užívania
právoplatným rozhodnutím Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 21.02.2001, č.j. A2001/02350, ktoré však po tom ako sa dozvedel, že nie je
oprávnený ich užívať (najneskôr doručením rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v G. zo

dňa 28.12.2007, číslo: K2007/00092) ich naďalej užíval, čiže nebol dobromyseľným. Je zrejmé, že
rozhodnutie Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo
dňa 21.02.2001, č.j. A2001/02350 nadobudlo právoplatnosť a odporca mal za to, že tieto pozemky môže
užívať. Odporca však v konaní nepreukázal na základe čoho na pozemkoch - ornej pôde vybudoval
ovocný sad. Lebo pokiaľ tvrdí, že od 01.05.2004 nepotreboval na výsadbu žiadne povolenie, bolo

preukázané, že k výsadbe došlo v roku 2001. To však na posúdení nároku navrhovateľov nič nemení.

Podľa ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že

súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu. Je vždy vo vlastníctve vlastníka
veci hlavnej a zdieľa preto právny osud tejto veci. Pretože sa v dôsledku fyzického spojenia predtým
samostatnej veci, táto vec stane súčasťou veci hlavnej, nadobudne vlastnícke právo k súčasti veci
vlastník veci hlavnej a to i vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne náklady na získanie súčasti veci
vynaložila osoba rozdielna od vlastníka. Zákonným predpokladom súčasti veci je jej neoddeliteľnosť

bez súčasného znehodnotenia veci hlavnej; je pritom nerozhodné, či sa pri oddelení znehodnotí súčasť.
Znehodnotenie veci nemožno chápať len v úzkom slova zmysle, teda ako zničenie alebo aspoň
podstatné poškodenie veci hlavnej pri oddelení súčasti; oddelením súčasti pozemku sa pozemok ako
hlavnávecspravidlafyzickynepoškodí(neznehodnotí),aleznížisajehocena;znehodnotenietakmožno
chápať tiež v zmysle zníženej hodnoty a teda spravidla i ceny veci. Znehodnotenie môže znamenať i

to, že vec bude na nižšej úrovni plniť svoju funkciu (znehodnotenie funkčné), a tiež možno uvažovať o
znehodnotení z hľadiska vzhľadu veci (tzv. znehodnotenie estetické).

Trvalé porasty sú súčasťou pozemku v zmysle ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka a nemôžu

byť samostatným predmetom práv a povinností; okamihom fyzického spojenia so zemou sa stávajú
vlastníctvom vlastníka pozemku. Stromy teda nie sú po spojení so zemou samostatnou vecou a
nemôžu vlastnícky patriť niekomu inému ako vlastníkovi pozemku ako veci hlavnej; súčasťou pozemku
v zmysle ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka sú tiež oporné múry, dlažby a obruby, vodovodné a
kanalizačné prípojky, kvetinové jazierka, schody, ploty o výške menšej ako 100 cm atď. V tejto súvislosti

nie je významné, že trvalé porasty sú vždy samostatnou položkou pokiaľ ide o vyjadrenie ceny. Trvalé
porasty zvyšujú úžitkovú hodnotu pozemku a tým i jeho cenu. Pri prevode samostatnej záhrady platí
kupujúci cenu pozemku vrátane súčastí pozemku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu České republiky
z 31. 01. 1990, sp.zn. 3 Cz 3/90).Podľa názoru súdu v prejednávanej veci sa trvalé porasty stali okamihom ich spojenia so zemou

vlastníctvom navrhovateľov, či ich odporca vysadil bez ich súhlasu, alebo so súhlasom. Keďže
navrhovatelia sú vlastníkmi stromov, ktoré sa na ich pozemkoch nachádzajú, súd nemohol uložiť
odporcovi povinnosť odstrániť stromy a následne odpad z ich odstránenia. Preto súd návrh v tejto časti
zamietol (výrok II.)

Pokiaľ ide o vypratanie pozemku odstránením oplotenia je zrejmé, že ide o žalobu vypratávaciu. Počas
konania došlo k zmene tak, že odporca vypratal pozemok a oplotenie urobil podľa vytyčovacieho
návrhu geodeta R.. Q.. Navrhovatelia však naďalej trvali na pribratí znalca do konania a znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že súčasný pletivový plot v teréne zameraný v priebehu podrobných
bodov č. 93,94,95,96,97 a 98 sa nachádza na vlastníckej hranici medzi pozemkami registra E parc.č.

XXXXF.XXXXatútohranicudopozemkunavrhovateľovnepresahuje,tiežvpriebehupodrobnýchbodov
č. 4, 6, 7, 12, 11, 9, 14, 17, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42,
43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70,
71, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93 a 94 sa nachádza
na hranici medzi pozemkami registra E parc.č. XXXX F. XXXX a túto hranicu do pozemku navrhovateľov

nepresahuje, avšak súčasný pletivový plot v teréne zameraný v priebehu podrobných bodov č. 8, 10,
15, 16, 18, 19, 20 a 21 sa nenachádza na vlastníckej hranici medzi pozemkami registra E parc.č. XXXX
F. XXXX a túto hranicu vo výmere 10 m2 presahuje. V bode č. 8 presahuje o 16 cm, v bode č. 10 o 16
cm, v bode č. 15 o 32 cm, v bode č. 16 o 21 cm, v bode č. 18 o 21 cm, v bode č. 19 o 22 cm, v bode č.
20 o 29 cm a v bode č. 21 o 17 cm. Pri povolenej odchýlke +/- 14 cm, tak je potrebné posunúť pletivové

oplotenie v bode č. 8 minimálne o 2 cm, v bode č. 10 minimálne o 2 cm, v bode č. 15 minimálne o 18
cm, v bode č. 16 minimálne o 7 cm, v bode č. 18 minimálne o 7 cm, v bode č. 19 minimálne o 8 cm, v
bode č. 20 minimálne o 15 cm a v bode č. 21 o 3 cm.

Priebeh hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu v tomto konaní sporný nebol. Spornou
skutočnosťou zostalo, či oplotenie, ktoré vybudoval odporca a ktorý je jeho vlastníkom sa nachádza na
hranici medzi susednými pozemkami alebo zasahuje do pozemkov navrhovateľov. Vlastník pozemku je
oprávnený (nie povinný) svoj pozemok oplotiť. Oplotenie si vlastník pozemku môže urobiť bez súhlasu
suseda, avšak výlučne na svojom pozemku. Žiadna časť oplotenia nesmie bez súhlasu suseda stáť na

susedovom pozemku, teda za hranicou pozemku.

Vlastník alebo užívateľ pozemku má v zásade právo postaviť si vhodným a zákonom zodpovedajúcim
spôsobom ohradu, ak to považuje za potrebné a účelné, pokiaľ táto ohrada nepresahuje hranice

jeho pozemku a pokiaľ tým nezasahuje inak do práv vlastníka alebo osobného užívateľa susedného
pozemku, prípadne, pokiaľ by tým nevznikla hrozba škody pre susednú nehnuteľnosť (R 2/1981, s. 58
ods. 1).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a to v časti vypratania pozemkov navrhovateľov a to pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území L., obec L., okres G., pozemok parcelné č. XXXX o výmere XXXX W.
a pozemok parc.č. XXXX o výmere XXXXX W. tak, že odstráni z nich oplotenie v rozsahu podrobných
bodov č. 8, 10, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 podľa znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom

R.. Ľ. W., X. XX.XX.XXXX v znení doplnenia č. 1, zo dňa 29.07.2014. Oplotenie v aktuálnom stave
vyhotovené odporcom vo vyššie uvedených bodoch zasahuje do pozemkov navrhovateľov bez toho,
aby sa na tom účastníci dohodli. Odporca zabezpečil pred stavbou oplotenia, ktoré nie je stavbou
(nehnuteľnosťou) v zmysle Občianskeho zákonníka vytýčenie hranice medzi pozemkami parc.č. XXXX
F. XXXX registra „E“ a parc.č. XXXX F. XXXX registra „E“ (č.l. 41 spisu), avšak oplotenie sa na tejto

hranici nenachádza, čo má za následok, že oplotenie z časti zasahuje do pozemku navrhovateľov.
Oplotenie je zvyčajne realizované po dohode strán, inak má byť realizované v šírke, ktorá nepresahuje
do susediaceho pozemku.Súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania spočívajúceho v uložení povinnosti znalkyni určiť výmeru
pozemkov, ktorá je v prospech navrhovateľov pokiaľ ide o skutočnosť, že oplotenie sa nachádza na

pozemku odporcu a nie na hranici susedných pozemkov, súd zamietol, nakoľko podľa jeho názoru
ide o dôkaz nadbytočný. Odporca môže postaviť plot, resp. oplotenie na svojom pozemku, nie však
na pozemku navrhovateľov a preto výsledok takéhoto znaleckého dokazovania je pre toto konanie
irelevantný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovatelia a odporca boli v konaní úspešní rovnako, pretože súd návrh v časti vyhovel a v časti návrh
zamietol. A keďže je úspech účastníkov konania rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

O trovách štátu súd rozhodol tak, že navrhovateľa spoločne a nerozdielne a odporcu zaviazal na ich
zaplatenie v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa výsledku konania (rovnakým
dielom), nakoľko štátu vznikli trovy za vyplatené znalečné za znalecký posudok R.. E. N., B.. vo výške
123,44 eur a znalecký posudok R.. Ľ. W. vo výške 763,60 eur (150 eur bolo hradených z preddavkov
účastníkov konania, 50 eur zo strany odporcu a 100 eur zo strany navrhovateľov) a tiež za znalečné

v sume 43,16 eur (uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 15.04.2015, č.k. 17C/68/2012-315) a v
sume 33,02 eur (uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 17C/68/2012), t.j. spolu
963,22 eur, čo po zohľadnení zaplatených preddavkov (963,22 eur + 150 eur /2 = 556,61 eur) je odporca
povinný zaplatiť 506,61 eur (506,61 eur + 50 eur preddavok = 556,61 eur) a navrhovatelia spoločne a
nerozdielne 456,61 eur (456,61 eur + 100 eur zaplatený preddavok = 556,61 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.