Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230607
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114230607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná

úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, v zastúpení JUDr. Ing.
Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 30 794 501
proti odporcovi: W. D., bytom R. - S., H. XX/XXX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške
542,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy

vo výške 542,36 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcovi na základe zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky č. XXXXXXXX zo dňa 31.05.2004 poskytol úver vo výške 20.000,- Sk s úrokovou sadzbou
17,90% ročne.
Odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 506,53 Sk, s lehotou
splatnosti 60 mesiacov, pričom prvá splátka mala byť uhradená 30.06.2004 a posledná splátka dňa
30.05.2009. Výška úrokovej sadzby je stanovená podľa zmluvy a podľa predloženej vývesky úrokových
sadzieb platnej od 01.05.2004 na 17,90% ročne. V zmysle článku II. Bod 2 zmluvy sú Všeobecné

obchodné podmienky (ďalej len „V0P") neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na základe ustanovenia článku
III. Bodu 2 VOP. sa dlžník v prípade omeškania zaväzuje platiť úrok z omeškania vo výške +5% ročne
nad rámec základnej úrokovej sadzby vedenej v zmluve a výveske .
Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že zo strany dlžníka došlo k porušeniu zmluvou dohodnutých
podmienok. Dlžník neplnil svoj záväzok riadne a včas. Dňa 14.02.2013 uzavrel navrhovateľ s odporcom
Uznanie dlhu a dohodu o spôsobe úhrady dlhu .
Kudňuuznaniazáväzkupozostávalapohľadávkaveriteľazistinyvovýške542,36EURazpríslušenstva

vo výške 1.064,75 eur. Istina pohľadávky sa úročila 22,9 % úrokom ročne. Celková výška pohľadávky
predstavovala ku dňu 14.02.2013 sumu 1.607,11 EUR. Dlžník uznal svoj záväzok čo do výšky a dôvodia
Na základe dohody povolil veriteľ dlžníkovi splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške
100,- eur počnúc mesiacom február 2013 až do splatenia pohľadávky, a to vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca. Dlžník dohodu porušil. Odo dňa uzavretia dohody nepoukázal na úhradu pohľadávky.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, so

Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, s Uznaním dlhu a dohode o spôsobe úhrady, s výpisom
konta platieb odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 31.5.2004 Zmluvu o poskytnutí flexi pôžičky, na základe ktorej
bola odporcovi poskytnutá suma vo výške 20.000,- Sk, ktorú mal odporca splatiť v lehote 60 mesiacov,
počnúc prvou splátkou dňa 30.6.2004 a poslednou splátkou dňa 30.5.2009.

Odporca mal predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 506,53 Sk.
Odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 14.2.2013 Uznanie dlhu a dohodu o spôsobe úhrady, na základe
ktorej odporca uznal dlh do výšky 1.607,11 eur, predmetný dlh sa zaviazal spláca mesačne po 100,- eur,
počnúc prvou splátkou dňa 15.2.2013.
Z výpisu konta platieb odporcu bolo zistené, že odporca navrhovateľovi uhradil 14 krát po 506,53 Sk a

jeden krát 300,- Sk, čo predstavuje celkovú sumu vo výške 7.391,42 Sk.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby,
pôžičky,úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti,zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 31.5.2004 teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia,ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal, že poskytne za podmienok
dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník

sazaviazal,žeposkytnutépeňažnéprostriedkyvráti,zaplatíúroky,odplatuzaposkytnutiezaposkytnutie
úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy.

Medzi účastníkmi bola uzavretá Uznanie dlhu a dohoda o spôsobe úhrady dlhu čXX,X,XXXX, a to
dňa 14,2,2013, ktorú uzavrel odporca, pričom pri uzatváraní dohody bola prítomná spoločnosť Credit

Clearing center a.s., .
Na základe predmetnej dohody odporca uznal dlh čo do pravosti, dôvodu a výšky , ktorý sa zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne.

Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis

spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady
a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku
a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. Aj v danom prípade dohodu uznaní dlhu a spôsobe úhrady

dlhu treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa
vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku .Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov.
Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky
svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o

predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený
formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemožno ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola
iniciovaná odporcom ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršil svoje

postavenie.
Aj keď odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, je takáto dohoda
rozporná s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.
V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie navrhovateľa, spočívajúce v
nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke

premlčania a zamietnutia žaloby, inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez
podania vysvetlenia dlžníkovi.
Súd predmetnú dohodu považoval za neplatnú, uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 OZ , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu§
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať v prípade nároku uplatneného zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní, prednostne.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku
navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v
zmysle Občianskeho zákonníka.

Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia.
Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez

vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.V danom prípade na základe Zmluvy o poskytnutí flexi pôžičky zo dňa 31.5.2004 vznikla žalovanému
povinnosť uhrádzať titulom poskytnutej pôžičky jednotlivé mesačné splátky vo výške jednej splátky

506,53 Sk, v prepočte 16,81 € a to počnúc dňom 30.6.2004. Podľa Zmluvy poslednú splátku mal odporca
uhradiť dňa 30.5.2009.
Z predloženého výpisu konta platieb odporcu bolo zistené, že odporca poslednú splátku vo výške 506,53
uhradil dňa 2.9.2005.
Súd mal za to, že navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy mohol uplatniť na súde

nasledujúci deň po splatnosti predmetnej pôžičky a to dňa 1.6.2009, čiže nasledujúci deň po splatnosti
úveru si mohol podať žalobu na súd, pričom ide o trojročnú premlčaciu dobu a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od
"mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda
keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať

žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala
plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti úveru podľa zmluvy a to dňom 01.06.2009, pričom predmetná
žaloba bola podaná na súd po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 01.06.2012 a to až
dňa 21.10.2014, pričom v čase kedy tak žalobca učinil a taktiež keď došlo k podpísaniu Uznania dlhu a

dohody o spôsobe úhrady dlhu , predmetný nárok bol už premlčaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko bol súd povinný aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu
normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia v tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť

na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, pričom dospel k záveru,
že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto
tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud
hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr

v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak , že plne úspešnému odporcovi ich
náhradu nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.