Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815211088
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815211088.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa Raiffeisenbank, a.s., ul. Hvězdova č. 1716/2b, Praha
4, IČO: 42940901, zast. Havel, Holásek & PARTNERS, s.r.o., advokátka kancelária, ul. Mlynské Nivy
č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, substitučne zastúpený JUDr. Romanom Hojerom, advokátom, ul.
Bzovícka č. 22, Bratislava proti odporkyni Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. A. č. XXX/XXX, O. 8, o
zaplatenie 228.426,18 CZK, takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 495,80 eur.

U p r a v u j e Slovenskú poštu, a. s, CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 41 Košice, aby súdny poplatok
z návrhu 495,80 eur vrátila navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 25.5.2015, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporkyni zaplatenia 228.426,18.- CZK s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že 23.10.2013 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere Optimálna
splátka č. XXXXXXX, predmetom ktorej bol jeho záväzok ako veriteľa poskytnúť odporkyni peňažné
prostriedky vo výške 209.609,- CZK a záväzok odporkyne ako dlžníka uhradiť úver v pravidelných
mesačných splátkach po 5.937,- CZK. Odporkyňa mesačné splátky riadne a včas neplatila, preto ku dňu
3.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať

na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.Podľa čl. 18 citovaného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.
dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých,
ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom
zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom
štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je

v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

Podľa čl. 26 ods. 1 citovaného nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa čl. 26 ods. 2 citovaného nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je
žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd
pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve
namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

Podľa čl. 28 ods. 1 citovaného nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení č. 1215/2012 je koncipovaný tak, že všeobecné
pravidlo uvedené v čl. 5 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca

bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na území iného členského štátu
iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia). Ochranu slabšej strany pritom garantujú špeciálne
obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri poistných zmluvách, spotrebiteľských zmluvách, atď.
Vo výnimočných prípadoch sa uplatní výlučná právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu
na bydlisko odporcu (čl. 24). Účastníci si môžu právomoc súdu určitého členského štátu explicitne

zvoliť (čl. 19), resp. implicitne sa takejto právomoci podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 26). Pri
začatí konania má súd skúmať svoju právomoc podľa Nariadenia č. 1215/2012 iba v tom smere, či jeho
právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu. Ak súd zistí, že neexistuje iný súd, ktorý by mal
výlučnú právomoc, musí konať vo veci samej. Nemôže teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej
právomoci z dôvodov nedodržania ostatných pravidiel pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu,

ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom štáte žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto
členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc inak (čl. 26).

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporkyňou s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej
republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporkyňa v zmluve nie je identifikovaná ako podnikateľ.

Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie č. 1215/2012 ponecháva na národnom práve
súdu konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.

Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,

že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú
predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj
uznesenie Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 239/2010 z 22.6.2010).

Odporkyňa podľa správy poštového doručovateľa je na adrese ul. Dúbravská č. 938/15, Prievidza
neznáma. Následne súd dostupnými prostriedkami zisťoval jej aktuálnu adresu bydliska. V Registri
obyvateľov má evidovanú adresu ul. J. Matušku č. 762/16, Prievidza. Podľa vyjadrenia Obvodnéhooddelenia PZ Prievidza na uvedenej adrese býva matka odporkyne. Šetrením miesto pobytu odporkyne
nezistili. Dňa 24.5.2016 odporkyňa oznámila, že býva na adrese: ul. Sokolovská č. 142/274, Praha 8.

Odporkyňa si dňa 3.6.2016 na adrese ul. Sokolovská č. 142/274, Praha 8 prevzala žalobný návrh s
prílohami, s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila a s poučením podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012.

Odporkyňa má hlásený trvalý pobyt na adrese ul. Matušku č. 762/16, Prievidza, ktorú adresu nie
je možné stotožniť s jej bydliskom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by mala bydlisko

na území Slovenskej republiky. V registri Sociálnej poisťovne nie je ani evidovaná ako zamestnanec
zamestnávateľa so sídlom na Slovensku. Keďže doručované zásielky si preberá na adrese ul.
Sokolovská č. 142/274, Praha 8 je možné vyvodiť, že jej úmysel trvale sa zdržiavať, je na tomto mieste.

Ako to už bolo uvedené, podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporkyne je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom
podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 daná právomoc súdu Českej republiky. S poukazom na čl. 26
tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporkyňa zúčastnila konania.

Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporkyňa zúčastní konania, len aby namietla absenciu
resp. nedostatok právomoci tunajšieho súdu.

Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 možno
prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na odporkyni,

či právomoc štátu fóra príjme.

Dňa 3.6.2016 bola odporkyni na adresu ul. Sokolovská č. 142/274, Praha 8 doručená výzva s obsahom,
že k pripojenému návrhu má možnosť sa vyjadriť, súčasne bola poučená podľa čl. 26 ods. 2. Odporkyňa
sa k návrhu nevyjadrila. Je odporkyňou nezúčastnenou na konaní.

Neúčasť odporkyne na konaní (nevyjadrila sa k návrhu - mlčanie) neznamená konkludentnú voľbu
právomoci (porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu Rady ES č. 44/2001 a následne
č. 1215/2012).

Keďže odporkyňa sa k meritu veci vecne nevyjadrila, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012, t. j. dobrovoľným
podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania.

Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 28
ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo vzťahu
k navrhovateľovi k odňatiu práva domôcť sa uspokojenia pohľadávky v konaní pred súdom, keďže
skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko

nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..

Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho poplatku

z návrhu 495,80.- eur, ktorý mu bude vrátený Slovenskou poštou, a.s..

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bolpodaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky,
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).