Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209827
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114209827.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. K. XXX/XX, T., zast.

H. M., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, T. T., proti odporcom: 1. Tatra banka, a.s. , IČO: 00 686 930,
so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, 2. Dražby a reality - PAMAŠA, s.r.o., IČO: 36 706 655, so
sídlom Kpt. Nálepku 3009/31, Levice, zast. Mgr. Mária Ághová, bytom Kpt. J. Nálepku 3009/31, Levice,
3. E. G., nar.XX.X.XXXX, bytom F. E. XXX/XX, F., 4. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX/XX, F.,
zast. E. G., bytom F. E. XXX/XX, F., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 494,57
eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyni v 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni v 4. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 27.3.2014 domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby konanej dňa 20.3.2014 v zmysle oznámenia o dražbe č. A 56/2013 dražobníka Dražby
realita PAMAŠA, s.r.o., uverejnenom v Notárskom centrálnom registri dražieb pod sp.zn. NCRdr číslo
1299/2014, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 188/2014, Nz 10930/2014, NCRls
11127/2014 zo dňa 20.3.2014, spísanou notárkou JUDr. Y. U., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. T., obec T., okres F. - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc.

KN č. XXXX/XX s príslušenstvom - pozemky: parcela registra "C", prac. č. XXXX/XX, druh pozemku-
zastavené plochy a nádvoria o výmere 605 m2, parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku
- záhrady 140 m2, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky v podiele 1/1 a ktoré za nápadne nízku cenu
vydražila odporkyňa v 3. rade.

V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 29.9.2014
doplnila petitu návrh o druhý výrok, ktorým žiadala, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa

nachádzajú v k.ú. T., obec T., okres F. - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc. KN č.
XXXX/XXspríslušenstvom-pozemky:parcelaregistra"C",prac.č.XXXX/XX,druhpozemku-zastavené
plochy a nádvoria o výmere 605 m2, parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - záhrady140 m2 sú vlastníctvom vo veľkosti vlastníckeho podielu 1/1 navrhovateľky : C. A. , nar. XX.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, rodená P., občan SR, trvale bytom F. ulica č. XXX/XX, XXX XX T.."

Svojnávrhodôvodnilatým,žedražbajeneplatnázdôvodu určeniavzdialeného miesta,konaniadražby,
namietala cenu vydražených nehnuteľností, podala námietky proti dražbe, namietala znalecký posudok,
ktorým boli nehnuteľnosti ocenené, boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. , návrh na
vykonanie dražby podala neoprávnená osoba - záložný veriteľ na základe neplatnej Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ďalej je neplatná Zmluvy o splátkovom bezúčelovom úvere.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje
celý rad neplatných ustanovení, napríklad ustanovenie o účtovaní si poplatkov ešte pred poskytnutím
úveru, účtovanie mesačných poplatkov za vedenie účtu , aj iné poplatky, ktoré slúžia dodávateľovi a
odberateľovi za ne nie je poskytnutá žiadna služba. Neplatné sú ustanovenia, ktoré obsahujú sankčné
dojednania. Neplatný je článok 5.1 úverovej zmluvy, podľa ktorej si banka môže preúčtovať úroky a

pokuty na iný druh pohľadávky, istinu v presne neurčenom čase a tým vlastne môže požadovať úrok
z úroku. Záložná zmluva obsahuje ustanovenia ohľadne zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná 15% z
poskytnutého úveru bez ohľadu na to aký je nesplatený dlh. Súbor týchto neplatných ustanovení má za
následok, že úverová zmluva nie je úročená sadzbou deklarovanou v zmluve. Je nepravdivo uvedená
úroková sadzba, preto je úver bezúročný a bezodplatný. Čo sa týka sankčných poplatkov, Ústavný

súd viackrát rozhodol, že súbeh úroku z omeškania s úrokom a pokutami je neprijateľný a šikanózny.
Keďže dodávateľ si môže preúčtovať úroky a pokuty na iný druh pohľadávky, istiny, v bližšie neurčenom
čase, zmluva je z tohto dôvodu neurčitá, pretože nie je možné dopredu vypočítať aký dlh vznikne v
prípade omeškania dlžníka. Preto sú zmluvy absolútne neplatné. V čase poskytnutia úveru bola cena
nehnuteľnosti 149.000 eur, plnenie bolo poskytnuté vo výške 75.000 eur, resp. ručenie bolo maximálne

do výšky 75.000 eur. V prípade hypotekárnych úverov môže prevyšovať hodnota nehnuteľnosti oproti
hodnote úveru 43%, v prípade zabezpečovacieho prevodu o 20%. Dražba je neplatná z dôvodov miesta
a času konania dražby a ceny. Miesto konania dražby malo negatívny vplyv na priebeh konania dražby,
na účastníkov konania ktorí by inak prišli a vydražili by nehnuteľnosť. Malo to vplyv na výťažok z
predaja. Dražba sa konala v inom okrese, v inom kat. území, vo vzdialenej obci, záujemcovia, ktorí

by inak prišli na dražbu, neprišli, pretože boli poučení o tom, že ak sa dražby konajú v inom mieste
súdy ich vyhlasujú za neplatné. Namietal aj cenu nehnuteľnosti. Znalecký posudok nebol urobený s
požiadavkou zákona. Cena nehnuteľnosti bola podhodnotená, dražby sa nezúčastnili ľudia, ktorí chceli
nehnuteľnosť v inej cene a bonite. To, že cena nehnuteľnosti bola podhodnotená, vyradilo množstvo
záujemcov o dražbu a nehnuteľnosť, ktorí sa zaujímajú o nehnuteľnosť v hodnote 150.000 eur. Veriteľ

vyčíslil pohľadávku z neplatných zmlúv, neuplatnil si skutočný dlh. Uplatňoval si úrok z úroku. Nebola
splnená podmienka pravosti pohľadávky. Navrhovateľka keď odkupovala naspäť nehnuteľnosť od pána
T., ktorý ju vydražil, zaplatila mu kúpnu cenu 75.000 eur čo bol úver z Tatrabanky a 18.500 eur na
základe zmluvy o pôžičke a 6.500 eur, čo odpracoval manžel navrhovateľky na stavbách p. T. a 50.000
eur od nich vymáha v exekúcii ako doplatok ku kúpnej cene na základe fiktívnych pôžičiek. Celkovo

takto majú zaplatiť 150.000 eur. Navrhovateľka potrebovala sumu 150.000 eur, banka jej poskytla úver
len vo výške 50% z ceny nehnuteľnosti. Bola využitá tieseň navrhovateľky, o ktorej p. T. s agentom z
banky vedel. Oni dohodli dojednania v zmluve. Prinútili ju takto zmluvu podpísať. Banka nedojednáva
individuálne podmienky zmluvy. Čo sa týka 15% zmluvnej pokuty táto je dojednaná pri jednom type
porušenia zmluvy pričom klient za každý typ porušenia zaplatí 15%. Je to upravené vo viacerých

bodoch pri jednom porušení. Banka vytvorila záložné právo na celej nehnuteľnosti hoci to nebolo nutné.
Znemožnila tak navrhovateľke čerpať ďalší úver. V čase keď navrhovateľka brala úver, bol úrok 9%, dnes
by navrhovateľka mohla dostať úrok 2,5%, to chce banka zmariť, znemožniť navrhovateľke čerpať iný
úver. Navrhovateľka nepýtala od banky 75.000 eur, ale celú sumu 150.000 eur, prišla na pobočku zmluvu
len podpísať, tá už bola pripravená, zmluvu dojednal agent. Neplatný znalecký posudok spôsobuje

neplatnosť dražby. Dva dni pred dražobou bola vyhláška zvesená, vyhláška musí byť vyvesená od
konania dražby predchádzajúcich 15 dní a v druhom kole 10 dní. Ako jeden z dôvodov neplatnosti
dražby uvádzal miesto konania dražby, treba skúmať či zvolené miesto malo vplyv na účasť na dražbe.
Zohľadniť kultúrnu, etnickú otázku. T. a A. sú veľmi kultúrne vzdialená oblasť. Je to iná dolina, iný sútok
rieky,nevediepriamaštátnacesta,jetuzvlnenýterén.A.vždypatrilikmaďarskémuúzemiu.Jepotrebné

sazaoberaťotázkoučimiestodražbyúplnenevylúčilozáujemcov.MiestniobyvateliatomalidoA.ďaleko
a z A. by sa nikto nechcel presťahovať do obce T.. Keďže sa jedná o rodinný dom, je potrebné skúmať
aj motiváciu kupujúceho. Cesta autobusom trvá 2 a pol hodiny. Neexistuje priame spojenie, je potrebné
prestupovanie.Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že už raz o dom prišla v prvej dražbe, ktorá bola v roku 2009,
vtedy dom kúpil Ing. A. T.. Nepamätala sa za koľko ho kúpil ani za koľko im ho predal. Vtedy on vybavoval

prostredníctvom zástupcu úver v Tatrabanke, brala si úver 75.000 eur. Nepamätala si v akej výške boli
dojednané úroky. Mesačná splátka bola 800 eur. Pred rokom a pol prestala splátky splácať, na pol
roka v Tatrabanke znížili splátky na 600 eur. Potom sa splátky vrátili na pôvodnú výšku. Išla som
za riaditeľkou Tatrabanky, tá jej povedala, že do dvoch týždňov sa bude musieť vysťahovať že taký
je postup, že prídu a zapečatia dom. Hľadala si podnájom ešte pred dražbou. Prišla na dražbu, dala

námietky. Dražba sa konala v A., má vodičský preukaz ale nemá auto, priviezol ju bývalý manžel. Čo
sa týka ceny nehnuteľnosti pri prvej dražbe v r. 2009 bola určená cena nehnuteľnosti 149.000 eur, teraz
o tri roky neskôr bola cena nehnuteľnosti určená na 74.000 eur. Z poskytnutého úveru zaplatila asi
30.000 eur, nadhodnoteniu pohľadávky nerozumie. Výzva o začatí výkonu záložného práva, výzva na
sprístupnenie nehnuteľnosti, znalecký posudok, oznámenie o dražbe jej boli doručené. Vedela, že keď
založila nehnuteľnosť, mohla ňou disponovať. Splácanie úveru riešila tak, že si požičiavala peniaze od

známych, od rodiny. Žiadosť o poskytnutie úveru banke nedávala, vypracoval to p. Z., externý pracovník
banky. Prišla len niečo podpísať čo už bolo hotové, vypracované. Všetko dojednávali p. T. a p. Z..

Zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že úverová
a záložná zmluva sú neplatné. Zmluva bola podpisovaná na pobočke v banke, na navrhovateľku zo

strany banky nebol vyvíjaný žiadny nátlak s podpísaním zmluvy. Ak majú účastníci pripomienky, tieto
posudzujú. Nie je pravda, že navrhovateľka nemala možnosť zmluvu si prečítať. Namietal že by bol
hrubý nepomer medzi poskytnutým úverom a nehnuteľnosťou. Navrhovateľka predložila kúpnu zmluvu
na sumu 75.000 eur. V takejto výške jej bol poskytnutý aj úver. Iné zmluvy navrhovateľka nepredkladala.
Banka nevyžaduje konkrétnu nehnuteľnosť, ktorá má byť založená. Navrhovateľka v žiadosti uviedla

akú nehnuteľnosť chce založiť. Banka prihliada na to, aby 75% hodnoty nehnuteľnosti bolo do výšky
úveru. V tomto prípade nie je možné hovoriť o hrubom nepomere. Navrhovateľka namietala nesprávne
vypočítané RPMN. Banka nebola povinná tento údaj uvádzať, pretože s poukazom na v tom čase platný
zák. č. 258/2001 nie je spotrebiteľským úverom úver nad sumu 20.000 eur. Nie je pravdivé tvrdenie,
že navrhovateľke bol vyplatený úver v nižšej sume na akú bola úverová zmluva uzatvorená, že si

banka odpočítala vopred poplatok za úver. Navrhovateľke bol vyplatený úver v plnej výške tak ako bolo
uvedené v zmluve, na účet prišla suma 75.000 eur. Poplatok bol započítaný ako súčasť odplaty za úver.
Upravený bol v čl. 1 zmluvy. Od mája 2013 úverové poplatky neúčtujú. Navrhovateľka o poplatkoch
vedela.Bolitransparentnéúčtovanévsúladesozákonom.Čosatýkakapitalizáciepohľadávky,vzmluve
je upravené, že sa to účtuje ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru, takže je určený moment splatnosti

pohľadávky. Reálne po zosplatnení úveru úroky neúčtujú. Poukazoval na rozhodnutie NS SR 4Obo
143/98, podľa ktorého veriteľ môže požadovať úroky z omeškania zo splatných úrokov. Čo sa týka
zmluvnej pokuty uvádzanej v záložnej zmluve, táto je upravená pre prípadné nedodržanie vyhlásení.
Banka neúčtuje zmluvnú pokutu bezdôvodne, v tomto prípade zmluvná pokuta nebola uplatnená.
Navyše je dohodnutá v takej výške ktorá nespôsobuje jej neplatnosť. Splatnosť úveru bola vyhlásená

ku dňu 15.7.2013, od tohto dátumu banka neúčtovala žiadne úroky, ani poplatky, ani úroky z omeškania.

Navrhovateľka uviedla banku do omylu, keď uviedla výšku záväzku 75.000 eur. Čo sa týka uzatvárania
zmluvy a donútenia navrhovateľky uzavrieť zmluvu, zmluvy sú uzatvárané na pobočke, externý
spolupracovník nedohaduje zmluvu, len donesie klienta a zmluva sa uzatvára na pobočke. Čo sa týka

hrubého nepomeru, klient môže aj predčasne splatiť úver mimo splátkového kalendára takže sa tu nedá
hovoriť o hrubom nepomere. Nie je pravda, že sa nedá predvídať čas zosplatnenia úveru, pretože ten
nastáva ak je klient v omeškaní so splácaním úveru 3 mesiace, čo vyplýva aj zo zákona. Takže toto závisí
od správania sa klienta. Nasleduje proces, kontaktujeme klienta. Vyhlási sa mimoriadna splatnosť. V
tomto prípade banka zmluvnú pokutu neúčtovala. Navrhovateľka sa dopustila trestného činu úverového

podvodu, zatajila ďalšie záväzky, ktoré mala voči p. T., keby toto banka vedela, možno by navrhovateľka
ani úver nedostala. Predložila kúpnu zmluvu, v ktorej bola uvedená suma 75.000 eur, jednalo sa o
účelový úver. Nevie si v praxi predstaviť zriadenie záložného práva k polovici domu. Nevie kto by na
dražbe kúpil polovicu nehnuteľnosti. Hodnota takejto nehnuteľnosti by bola na dražbe nula, pretože
by to nikto nekúpil. Navrhovateľka mala dojednaný úrok 7,59 %, fixované na dva roky. Mohla každé

dva roky predčasne bez poplatkov splatiť úver. Čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žiadna
banka nevyhlási mimoriadnu splatnosť na štvrtý mesiac, pretože to trvá minimálne pol roka, prebieha
komunikácia. Prvoradý záujem banky je aby sa splácal úver. Výška splátky bola 620 eur.Zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní trvala na svojom písomnom vyjadrení k podanému
návrhu. Pri zriadení záložného práva k nehnuteľnosti má záložné právo zabezpečovaciu funkciu, nemá
funkciu plnenia, neobmedzuje vlastníka s nakladaním majetku. Nie je to neprimerané plnenie. Zástupca

navrhovateľky spochybňuje znalecký posudok, pričom ho nevie sám odborne posúdiť. Rozhodnutie
spomínané v návrhu nesúvisí s podaným návrhom, pretože rozhodnutie sa týkalo dražby, ktorá
bola neplatná, lebo nebolo doručované oznámenie o dražbe a znalecký posudok. Oceňovala sa iná
nehnuteľnosť. V predmetnej veci bolo všetko riadne doručené a dodržané boli lehoty. Spolu s vyjadrením
to preukázali aj inými dôkazmi. Miesto konania dražby bolo okresné mesto, cesta autom trvala 49

minút. Na dražbu nechodia len záujemcovia z F., T. ale aj z T. T., P.. Cena bola stanovená s
odbornou starostlivosťou. V tomto prípade sa jedná o starý dom, ktorý má azbestovú strechu, sú veľké
náklady s odstránením azbestu. Nie je jej záujem dražiť nehnuteľnosti pod cenu, pretože jej odmena
závisí od výšky výťažku. V rámci procesu, ktorý predchádzal dražbe, s navrhovateľkou nič neriešili,
nepodala žiadne výhrady k znaleckému posudku. Poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/183/2005, ktoré hovorí o tom, že bol dostatočný čas na napadnutie znaleckého posudku. V

súčasnostizáložnéprávoužneexistuje,zaniklodňompríklepu.Novelazákonaodobrovoľnýchdražbách
zaviedla možnosť pripomienkovať znalecký posudok do 10 dní, pred touto novelou to bolo do dňa
dražby. Cena bola určená znaleckým posudkom. Aj keby bola nesprávne určená výška pohľadávky,
nie je to dôvod na vyhlásenie neplatnosti dražby. Vyhláška o dražbe bola zverejnená, má potvrdenie z
obce T., obec T. potvrdila, že vyhláška bola vyhlásená a zverejnená v období od 3.3.2014 do 18.3.2014.

Miestnosť bola riadne označená, otvorená, sprístupnená verejnosti. Zabezpečená bola aj ochrana
finančnýchprostriedkovpreprípadakjeskladanázábezpeka.Miestnosťsazamykákeďnotárkaoznámi,
že sa začína dražba, aby nedošlo k narušovaniu priebehu dražby.

Zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v návrhu sú popísané nezmysly, neporušili

vymenované ustanovenia zákona, sú tam spomínané rozhodnutia, ktoré sa na danú vec nevzťahujú.
Návrh, ktorý je vo veci podaný, je nacyklostylovaný, podávaný bol opakovane v iných veciach po celom
Slovensku. Navrhovateľka mala k dispozícii znalecký posudok viac ako 5 mesiacov, nevyjadrovala
sa k nemu. Ich spoločnosť je jedna z najstarších dražobných spoločností, nemali ani jednu neplatnú
dražbu. Pristupujú k dražbe s opatrnosťou a odbornou starostlivosťou. Dom navrhovateľky videl, nie je

dobre dispozične riešený, má azbestovú strechu. Snažil sa a hľadal záujemcov o túto nehnuteľnosť.
O problémoch so vzdialenosťou nemôže byť reč. Rovnako nebolo pravdivé tvrdenie, že znaleckým
posudkom bola stanovená cena 74.000 eur, bola stanovená na 84 .000 eur. Aký je vzťah medzi
navrhovateľkou a p. T. nesúvisí s týmto konaním, to je ich osobná vec. Navrhovateľky sa pýtal prečo
v nehnuteľnosti nebýva, povedala mu že je sama, že býva u priateľky v F., že jej je tam zima. Dom

bol prázdny, vyprataný. Čo sa týka Tatrabanky, vyše 70% sa návrhy na dražby nerealizujú, upúšťajú od
dražby, pretože Tatrabanka od nej upustí. Je to seriózna banka. Chce sa s klientom dohodnúť, robí nový
splátkový kalendár. Fotografie nerobí dodatočne, vždy ich robí pri ohliadke. Sám lepil vyhlášku o dražbe
na dom, čo bolo 3.3.2014. Ak má niekto záujem o nehnuteľnosť, na každom oznámení je napísané,
že záujem sa hlási u dražobníka, nie u dlžníka. Nikto z obce T. ani P. sa neprihlásil. Bol na ohliadke

3.3.2014 so záujemcami z F. a z P.. Ďalšia ohliadka bola 13.3., na ktorej bola p. G. s kolegyňou a p.
T.. Navrhovateľka mohla aj počas toho ako prebiehala dražba sama nehnuteľnosť predať, keď tvrdí, že
mala záujemcu. A. sú mesto kde žijú aj Slováci aj Maďari.

Odporkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že sa zúčastnila dražby, bola to opakovaná dražba,

prebehla normálne. Na prvej dražbe nebola prítomná, na druhej bola jediná. Pýtala sa či je všetko v
poriadku po právnej stránke. Bolo jej povedané že všetko bolo spravené ako má byť. Nevedela, že
navrhovateľka bude namietať neplatnosť dražby. Nehnuteľnosť previedla na mamu, pretože nechcela,
aby bolo uvedené, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá v dražbe. Hľadala si nehnuteľnosti na internete.
Pracovala v realitnej kancelárii, je to jej práca. Mala záujem o nehnuteľnosť, má známych, ktorí sa pýtajú,

či nevie o nejakých nehnuteľnostiach. O tejto nehnuteľnosti sa dozvedela ešte keď sa mala konať prvá
dražba, dozvedela sa o nej z internetu. Potom sa dozvedela o druhej dražbe, bola si nehnuteľnosť
pozrieť, ukazovala jej ju navrhovateľka, druhýkrát jej manžel. Momentálne je nehnuteľnosť prázdna.
Zatiaľ s ňou nič neplánuje. Pôvodne to bolo tak, že sa páčila mame, chcela sa tam presťahovať aj spolu s
otcom, lenže medzičasom sa situácia zmenila. Nehnuteľnosť doteraz nebola odovzdaná, navrhovateľka

nebola ochotná ju odovzdať.Odporkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že do nehnuteľnosti chcela ísť spolu s manželom bývať,
lenže jej manžel zomrel. Teraz nepripadá do úvahy, aby sa do domu presťahovala sama. Čo bude s
domom ďalej nevie, všetko nechala na dcéru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
a to návrhom, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.2.2014, úradným záznamom
z notárskeho centrálneho registra dražieb, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 31.10.2013,
zaslaním znaleckého posudku a oznámenie o dražbe, detailmi dražby, výpisom z LV č. XXXX, notárskou

zápisnicou N 188/2014, Nz 10930/2014 zo dňa 20.3.2014, námietkami proti opakovanej dražbe,
znaleckým posudkom č. 79/2009, vyjadrením odporcu v 2. rade spolu s prílohami, zmluvou o pôžičke
zo dňa 24.11.2010, spismi zo Správy katastra Nitra, vyjadrením odporkyne v 4. rade k návrhu zo
dňa 22.9.2014, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 29.9.2014, doplnením vyjadrenia odporcu v 2. rade,
vyjadrením navrhovateľky zo dňa 20.10.2014, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami, zmluvou o
záložnompráve,dodatkomč.1kzmluveozáložnompráve,žiadosťouoposkytnutiehypotéky,žiadosťou

o zmenu úverovej zmluvy, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čestnými prehláseniami,
prehľadom výdavkov klienta, rozsudkom o rozvode manželstva navrhovateľky, kúpnou zmluvou z
5.5.2009, vyjadrením odporkyne v 3. rade, vyjadrením odporcu v 2. rade, uznesením sp. zn. Er/4339/02,
podrobným popisom exekúcie a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka bola evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností v nachádzajúce sa v kat.úz. T., obec T.,
okres F. - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX s príslušenstvom - pozemky:
parcela registra "C", parc. č. XXXX/XX, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria o výmere 605 m2,
parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - záhrady 140 m2 v podiele 1/1 zapísané na
LV č. XXXX.

Uvedené nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2009, ktorej
vklad bol povolený pod V 2186/09-58/09. predávajúcim bol Ing. A. T. a dohodli sa na kúpnej cene 75.000
eur.

Na liste vlastníctva č. XXXX boli v časti C : Ťarchy zapísané okrem iných pod por.č. 1 Záložné právo v
prospech Tatrabanky, a.s. podľa V 2172/09 zo dňa 2.6.2009 na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XX s domom
s.č. XXX.

Navrhovateľka uzatvorila s odporcom v 1. rade dňa 29.4.2009 Zmluvu o účelovom splátkovom úvere

č. 2009015400, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 75.000 eur a Zmluvu o záložnom
práva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 5.5.2009 spolu s Dodatkom č. 1 k Zmluve o záložnom
práve zo13.5.2009. Zmluva o úvere bola uzatváraná na základe žiadosti navrhovateľky, ktorá úver na
kúpu rodinného domu na bývanie, žiadala úver vo výške 79.666 eur, hodnota investičného zámeru bola
v žiadosti uvedená suma 86.304 eur, vlastné zdroje navrhovateľky vo výške 6.638 eur. K žiadosti o

poskytnutie úveru navrhovateľka predložila okrem iných požadovaných dokladov aj kúpnu zmluvu zo
dňa 5.5.2009 na predmetné nehnuteľnosti, kde bola uvedená kúpna cena 75.000 eur.

Pre nesplácanie úveru, odporca v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 9.7.2013.
Výška pohľadávky z úveru k 8.7.2013 bola 77.305,60 eura, z toho istina bola 69.641,15 eura, úroky

6.894,69 eura, úroky z omeškania 55,85 eura, poplatky 17,50 eura, poplatok za predčasné splatenie
696,41 eura. Následne odporca v 1. rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva a to predajom
nehnuteľnosti na dražbe.

Dražba sa konala dňa 20.3.2014. Jednalo sa o opakovanú dražbu, ktorá sa podľa Oznámenia o

opakovanej dobrovoľnej dražbe č. A 56/2013 zverejneného v zmysle § 17 zák.č. 527/2002 Z.z. mala
konať 20.3.2014 o 10.45 hod. v A.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v nachádzajúce sa v kat.úz.
T., obec T., okres F. - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX s príslušenstvom -
pozemky: parcela registra "C", parc. č. XXXX/XX, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria o výmere
605 m2, parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - záhrady 140 m2 zapísané na LV

č. XXXX. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe obsahovalo opis predmetu dražby, všeobecná
hodnota bola podľa ZP č. 119/2013 zo dňa 1.10.2013 stanovená na 84.100 eur. Prvá dražba sa konala
6.12.2013, nikto sa jej nezúčastnil.Predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom č. 119/2013 zo dňa 1.10.2013 vyhotoveným
znaleckou organizáciou - spoločnosťou Znalectvo, s r.o., so sídlom Šaľa, SNP 939/25na sumu 84.100
eur.

Znalecký posudok ako aj oznámenie o dražbe boli navrhovateľke odporcom v 2. rade zaslané listom zo
dňa 31.10.2013. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk dňa
11.3.2014 ako vyplýva z predloženej doručenky.

Odporcav2.radeakodražobníkpredmetdražbyoznačilvsúladesozákonom nadveráchnehnuteľnosti
ako vyplýva z predloženej fotografie, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené ako
vyplýva z listinných dôkazov v denníku Nový čas, vyhlásením v miestnom rozhlase obce T., za čo bola
odporcovi v 2. rade vystavená faktúra na sumu 6,64 eura, na úradnej tabuli obce T. v období od 3.3.2014
do 18.3.2014, čo potvrdil starosta obce JUDr. L. G., aj v Notárskom centrálnom registri dražieb ako
vyplýva z úradného výpisu.

Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom - odporcom v 2. rade na
návrh navrhovateľa dražby - odporcu v 1. rade bolo spísané do Notárskej zápisnice N 188/2014, Nz
10930/2014, NCRls 11127/2014 zo dňa 20.3.2014 notárskou JUDr. Y. U.. Z notárskej zápisnice vyplýva,
že na dražbe sa zúčastnil jeden účastník - odporkyňa v 3. rade, zúčastnila sa jej aj navrhovateľka

ako vlastníčka nehnuteľností, ktorá podal písomné námietky proti konaniu dražby, ktoré sú súčasťou
notárskejzápisnice,vnichnamietalamiestokonaniadražby,cenunehnuteľností,ktorámalabyť149.000
eur, namietala, že návrh na vykonanie dražby podala neoprávnená osoba, že vyhláška o dražbe nebola
zverejnená. Keďže licitátor nevzhliadol v podaných námietkach opodstatnenie a porušenie zákona, ktoré
by bránilo pokračovať v dražbe, držba pokračovala a nehnuteľnosti vydražila odporkyňa v 3. rade za

cenu 63.080 eur.

Odporkyňav3.radepreviedlakúpnouzmluvouzodňa1.4.2014vydraženénehnuteľnostinasvojumatku
odporkyňu v 4. rade, ktorej vklad bol povolený pod V 2206/14.

Danú vec súd posúdil po právnej stránke podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v
znení účinnom ku dňu konania dobrovoľnej dražby k 20.3.2014.

Podľa § 2 písm. a / cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a)dražbouverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu

dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie,

Podľa § 7 ods. 1 cit. zák., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona. 9)

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné

dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zák., písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,

ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zák., miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zák., ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.

Podľa § 11 ods. 5 cit. zák., dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní
pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet
dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby
je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

Podľa § 12 ods. 1 cit. zák., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak
je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena
predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa § 12 ods. 4 cit. zák., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 16 ods. 3 cit. zák., ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí
ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak
je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 16 ods. 6 cit. zák., vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Podľa § 21 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

Podľa § 21 ods. 4 cit. zák., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zák., opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,

ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak
má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní
opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby.

Podľa § 22 ods. 4 cit. zák., ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník
oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb
najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej

dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V
lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej
dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.Ten, kto bol dotknutý porušením zákona pri dobrovoľnej dražbe, sa môže domáhať na súde určenia
jej neplatnosti podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľka
takýto návrh podala a zdôvodňovala neplatnosť dražby porušením ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách § 2 písm. a/, § 7 ods. 2, § 16 ods. 4, § 21 ods. 2,4,5 , § 10 ods. 1, § 12 ods. 1,2,3,4 zákona.
Tvrdila, že zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva sú absolútne neplatné právne úkony.

Okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby bol určený s poukazom na § 21 ods. 4 zákona č.527/2002
Z.z., podľa ktorého sú účastníkmi konania navrhovateľ dražby - odporca v 1. rade, dražobník - odporca

v 2. rade, vydražiteľ - odporkyňa v 3. rade, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba - navrhovateľka.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v 4. rade ako súčasná vlastníčka vydražených nehnuteľností nie
je v konaní pasívne legitimovaná, pretože v jej prípade sa nejedná ani o navrhovateľa dražby, ani o
dražobníka, ani o vydražiteľa, ani o predchádzajúceho vlastníka a ani o dotknutú osobu na svojich
právach podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.

Súd sa v konaní zaoberal námietkami navrhovateľky vznesenými proti dobrovoľnej dražbe a čo sa týka
miesta, dátumu a času začatia dražby, súd dospel k záveru, že ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách porušené nebolo, pretože opakovaná dražba sa konala o 10.45 hod v bežný
pracovný deň - vo štvrtok dňa 20.3.2014, tu súd nevidel žiadne pochybenia čo sa týka dňa a
času začatia dražby a konala sa v okresnom meste A.. Súd sa nestotožnil s argumentmi zástupcu

navrhovateľky o tom, že miesto konania dražby zmarilo účasť možným záujemcom o nehnuteľnosť.
Jeho tvrdenia miestami súd považoval až za absurdné a dokazovať výsluchom starostu obce T., či
sa niekto chce presťahovať do A. je bezpredmetné, rovnako za neopodstatnené súd považoval jeho
vyjadrenia o kultúrnej rozdielnosti obce T. a mesta A.. Vzdialenosť 50 km v dnešnej modernej dobe
nie je žiadna prekážka, mnohí ľudia takúto vzdialenosť prekonávajú denne do zamestnania. Súd je

toho názoru, že miesto konania dražby bolo v poriadku, obec T. a A. sú od seba vzdialené podľa
údajov z internetu 46,8 km a cesta autom trvá približne 50 minút, toto nie sú žiadne neprekonateľné
prekážkyatakévzdialenosti,ktorébynebolomožnébezväčšíchproblémovprekonať.Dražbasanemusí
konať v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Zákon vo svojom ustanovení § 11 ods. 1 uvádza, že
miesto má byť určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Taký záujemca, ktorý

má záujem vydražiť nehnuteľnosť sa zúčastní dražby aj v mieste vzdialenom 46,8 km od miesta kde
sa nachádza nehnuteľnosť, čo dokladuje aj tá skutočnosť, že nehnuteľnosť vydražila odporkyňa v 3.
rade , ktorá má miesto trvalého bydliska v F.. Obmedzením možnosti účasti na dražbe podľa názoru
súdu mal zákonodarca na mysli z hľadiska určeného miesta tak, aby toto miesto bolo bežne dostupné
účastníkom dražby, a aby im nijakým spôsobom nebolo znemožnené dostaviť sa na túto dražbu, a

to napr. tým, že by museli prekonať nejakú prekážku týkajúcu sa uzamknutia vchodu do budovy, kde
sa má konať dražba, prípadne dvora a pod. V tomto prípade také skutočnosti zistené neboli. Súd je
toho názoru, že A. sú dostupné mesto komukoľvek dopravným prostriedkom aký si zvolí, a nemôže sa
v tomto prípade jednať o obmedzenie možnosti účasti na dražbe z hľadiska vzdialenosti od draženej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka navrhla v konaní vypočuť ako svedkov E. A. a Q. J., ktorí sa v dôsledku

vzdialeného miesta konania dražby na dražbe nezúčastnili, tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd
zamietol, pretože výpovede svedkov by nič nezmenili na stanovisku a názore súdu, že miesto konania
dražby bolo určené v súlade s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. To, že sa Q. J. nemohol
zúčastniť na dražbe, pretože mal na ceste defekt, nemôže vyvolať neplatnosť dražby. Súd skúmal aj
úmysel dražobníka a k tomu sa vyjadrila odporkyňa v 3. rade a odporkyňa v 4. rade, ktoré uviedli, že

nehnuteľnosť sa páčila odporkyni v 4. rade, chcela sa do nej spolu s manželom nasťahovať, lenže
situácia sa zmenila, pretože v priebehu tohto konania manžel odporkyne v 4. rade zomrel.

Čo sa týka ďalších námietok navrhovateľky ohľadne ocenenia predmetu dražby, podľa § 12 zákona
o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste

a čase konania dražby. V tomto prípade sa jedná o nehnuteľnosť a vtedy musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.
Znalec stanovil cenu nehnuteľností takú, za ktorú by sa dali nehnuteľnosti predať v čase vypracovania
znaleckéhoposudkuvdanommieste. Navrhovateľkabolanespokojnáscenounehnuteľnosti,namietala
cenu nehnuteľností, poukazovala na znalecký posudok č. 79/2009 vyhotovený znalcom Ing. O. Z.,

ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na 149.000 eur. Touto sumou však boli ocenené ku
dňu 18.3.2009, čo je s poukazom na uplynutie doby 4 rokov už neaktuálna cena a nie je možné
z nej vychádzať a porovnávať ju s cenou podľa znaleckého posudku z októbra 2013, sám zákon o
dobrovoľných dražbách hovorí o tom, že znalecký posudok nesmie byť starší ako 6 mesiacov. Súdnemal dôvod pochybovať o pravdivosti a hodnovernosti znaleckého posudku č.119/2013 vyhotoveného
znaleckou organizáciou Znalectvo, s r.o., takže ani tu súd nevidel dôvod vyhlásiť dražbu za neplatnú
podľa § 21 zákona za neplatnú, pretože v danej veci bola splnená zákonná podmienka, keď predmetom

dražby bola nehnuteľnosť, ktorá bola ocenená znaleckým posudkom, znalecký posudok bol riadne
doručený navrhovateľke dňa 8.11.2013 a opakovaná dražba sa konala dňa 20.3.2014, cenu stanovenú
znaleckým posudkom však navrhovateľka namietala až v námietkach proti opakovanej dražbe, ktoré
sú súčasťou notárskej zápisnice /20.3.2014/ a v tomto návrhu doručenom súdu 27.3.2014, otázne je,
pre čo cenu nenamietala už skôr po doručení znaleckého posudku, ale až po 5 mesiacoch od doručenia

znaleckého posudku. Preto súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktorým navrhovateľka
navrhovala znalecké dokazovanie na ocenenie dražených nehnuteľností. Znaleckým posudkom bola
stanovená cena na 84.100 eur, najnižšie podanie bolo stanovené na 75.700 eur, nebolo porušené
ustanovenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého najnižšie podanie nemôže byť
nižšie ako ? - iny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Ďalejnavrhovateľkanamietala,ženehnuteľnosťnebolaoznačenádražobnouvyhláškouaženaohliadke
sa nezúčastnil nikto z dražobnej spoločnosti. Navrhované dokazovanie výsluchom poslancov obce
T., starostu obce J. Q. ohľadne tejto námietky súd považoval za nadbytočné s poukazom na dôkazy
nachádzajúce sa v spise , z ktorých jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že dražobník predmet
dražby označil v súlade so zákonom na dverách nehnuteľnosti ako vyplýva z predloženej fotografie,

oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené ako vyplýva z listinných dôkazov v
denníku F. čas, vyhlásením v miestnom rozhlase obce T., na úradnej tabuli obce T. v období od 3.3.2014
do 18.3.2014, čo potvrdil starosta obce JUDr. L. G., aj v Notárskom centrálnom registri dražieb ako
vyplýva z úradného výpisu. Ohliadky sa uskutočnili v termínoch 3.3.2014 a 13.3.2014 podľa vyjadrenia
zástupcu odporcu v 2. rade, na ktorej bola prítomná aj odporkyňa v 3. rade a p. T., potvrdila svojou

výpoveďou aj odporkyňa v 3. rade.

Navrhovateľka ďalej namietala, že návrh na vykonanie dražby nepodal vlastník, ale domnelý záložný
veriteľ, návrh teda podala neoprávnená osoba a preto je dražba neplatná. Súd sa zaoberal ako
predbežnou otázkou platnosťou Zmluvy o účelovom splátkovom úvere a platnosťou Zmluvy o záložnom

práve a dospel k názoru, že obe zmluvy sú platné právne úkony nestotožnil sa s názorom navrhovateľky,
že sa jedná o absolútne neplatné právne úkony a preto návrh na vykonanie dražby nepodal podľa
tvrdenia domnelý záložný veriteľ, ale záložný veriteľ - odporca v 1. rade. Zmluva bola podpisovaná na
pobočke v banke, navrhovateľka v konaní nepreukázala ani netvrdila, že zo strany banky by bol vyvíjaný
na ňu nejaký nátlak s uzavretím zmluvy. Navrhovateľka mala možnosť zmluvu si prečítať. Nie je hrubý

nepomermedziposkytnutýmúveromanehnuteľnosťou.Navrhovateľkapredložilakúpnuzmluvu,vktorej
bolauvedenákúpnacenanehnuteľností 75.000eur.Vtakejtovýškejejbolposkytnutýajúver.Inézmluvy
navrhovateľka nepredložila. Navrhovateľka v žiadosti uviedla akú nehnuteľnosť chce založiť. V čase
uzatvárania zmluvy banka nebola povinná uvádzať údaj - RPMN, pretože sa nejednalo o spotrebiteľský
úver, keďže bola poskytovaná suma nad 20.000 eur. Navrhovateľke bol vyplatený úver v plnej výške

tak ako bolo uvedené v zmluve, na účet jej prišla suma 75.000 eur. Poplatok bol započítaný ako súčasť
odplaty za úver. Aj keby dojednanie poplatkov nebolo v súlade so zákonom, dalo by sa hovoriť len o
prípadne čiastočnej neplatnosti konkrétneho ustanovenia zmluvy upravujúceho dojednanie poplatkov,
nespôsobovalo by to absolútnu neplatnosť celej zmluvy a ostatné jej ustanovenia sú a boli by aj naďalej
platné. Pohľadávka bola vyčíslená ku dňu 8.7.2013 ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,

takto je určený moment splatnosti pohľadávky. Po zosplatnení úveru sa úroky neúčtujú. Zmluvná pokuta
bankou v tomto prípade nebola uplatnená nebola.

Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom notárky JUDr. U. súd zamietol, nakoľko v konaní nie je
sporné, že nehnuteľnosť vydražila odporkyňa v 3. rade a túto skutočnosť nie je v konaní potrebné

dokazovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, pretože v konaní neboli zistené a preukázané žiadne porušenia
zákona o dobrovoľných dražbách, vo vzťahu k odporkyni v 4. rade pre jej nedostatok pasívnej

legitimácie, vo vzťahu k druhému výroku, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou
predmetnýchnehnuteľnostínávrhzamietol,pretožetakýtovýroksúdubybolnadbytočnývprípade,akby
súd návrhu o neplatnosť dražby vyhovel , už z tohto výroku by bolo zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností
by zostala navrhovateľka atak be nebolo potrebné o tomto rozhodovať ešte aj výrokom súdu.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešným odporcom
v 1., 3. a 4 . rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnili a odporcovi v 2.

rade súd priznal náhradu trov konania vo výške 494,57 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 26,25 eur,
čo sú hotové výdavky za predloženie dôkazov v predmetnom konaní za doručenky do vlastných rúk,
fotokópie doručeniek, podacieho hárku zo dňa 28.2.2014, inzerátu, označenej nehnuteľnosti, faktúra za
vyhlásenie v obecnom rozhlase, potvrdením obce T., oznámením o zverejnení opakovanej dobrovoľnej
dražby, úradným výpisom z NCRdr, zo sumy 98,52 eura, čo je cestovné za tri cesty A. -F. a späť na

pojednávanie dňa 7.7.2014, 29.9.2014, 6.5.2015 a zo sumy 371,80 eura, čo je náhrad za stratu času
za tri cesty Levice - Nitra a späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.