Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614200848.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. B. X,
XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec proti odporcovi V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX
XX J., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na základe odvolania

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/8/2014-231 zo dňa 30. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zo dňa 30. 06. 2015 zmenil rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 8C/93/2005-26 zo dňa
28. 11. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 01. 2006 v časti týkajúcej sa výšky

výživného na plnoletú dcéru S. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že výšku výživného zvýšil zo sumy 59,75
Eur na sumu 90 Eur mesačne, počnúc dňom 28. 01. 2014. Takto určené výživné zaviazal otca platiť k
rukám navrhovateľky vždy mesačne vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca (prvý výrok). Zmeškané
výživné za obdobie od 28. 01. 2014 do 30. 06. 2015 vo výške 521,96 Eur uložil odporcovi povinnosť
platiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur, počnúc mesiacom júl
2015 do vyrovnania zmeškaného výživného (druhý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok). O

náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (štvrtý výrok).
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Od
12. 02. 2014 študuje na W. R.S. Z. W. U. R. G. na základe individuálneho študijného plánu. V období
od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 poberala sociálne štipendium. V období od 02. 07. 2014 do 08.
01. 2015 mala prerušené štúdium. Navrhovateľka vykonáva brigádnickú činnosť na základe dohôd o

brigádnickej práci študenta. Odporca tvrdil, že jeho príjem je cca 400,- Eur, špecifikoval výdavky s
platením nájomného, výživného na maloletú P. S.. Na základe neprávoplatného rozsudku okresný súd
zistil, že matka navrhovateľky (ďalej len „matka“) je poberateľkou invalidného dôchodku od 15. 10. 2013
vo výške 103,60 Eur mesačne. Matka podniká v oblasti V.. Z jej daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva základ dane vo výške 950,87 Eur. Okresný súd mal preukázané,
že pomery navrhovateľky sa zmenili pomery, pretože navrhovateľka má zvýšené výdavky súvisiace

so štúdiom, zdravotným stavom (diagnóza D. D.), s ubytovaním, cestovným, P. stravou. Za neúčelné
výdavkynavrhovateľkyokresnýsúdpovažovalvýdavkysúvisiacesjejbývanímvtrojizbovombyte.Podľa
názoru okresného súdu sú majetkové pomery rodičov navrhovateľky rovnaké. U odporcu nebolo zistené
„zlepšenie“ majetkových pomerov, tieto zostávajú na rovnakej úrovni, resp. mierne klesajú. Odporca
deklaroval svoj príjem cca 400 Eur mesačne. Vznikajú mu výdavky v súvislosti s jeho bývaním cca 150
Eur mesačne, s platením zvýšeného výživného na maloletú dcéru P. (na základe rozsudku okresného

súdu, ktoré nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť) v sume 120,- Eur mesačne. Podľa názoru okresného
súdu „určenie výživného na sumu 90,- Eur“ je dôvodné aopodstatnené s prihliadnutím na majetkovépomery rodičov a možnosti a schopnosti navrhovateľky samostatne sa živiť. Následne okresný súd
špecifikoval výpočet zročného zvýšeného výživného za obdobie od 28. 01. 2014 do júna 2015, súhrnne
vo výške 521,96 Eur.

O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu odporca podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p.. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového

súdu je nedôvodné, neopodstatnené, vychádzajúce z nesprávne posúdeného a vyhodnoteného
skutkového a právneho stavu veci. Rozsudok prvostupňového súdu nie je riadne odôvodnený, je
nepreskúmateľný, a teda konanie i rozhodnutie trpí tzv. inou vadou. Okresný súd jasne a preskúmateľne
v rozsudku neodôvodnil, z akého konkrétneho titulu je schopný a povinný prispievať na výživu
navrhovateľky zvýšeným výživným, aké úvahy súd viedli k ustáleniu potreby uvedeného rozsahu
výživného, aké konkrétne pravidelné výdavky znáša navrhovateľka, či tieto sú nevyhnutné a účelné, či

má možnosť navrhovateľka získať finančné prostriedky prostredníctvom brigádnickej činnosti. Okresný
súd neprihliadol na to, že okrem výživného, ktorým jej prispieva na výživu, jej prispievajú na výživu
matka a starí rodičia z jeho strany. Prvostupňový súd taktiež neskúmal jeho aktuálne reálne zárobkové
možnosti. Neprihliadol na jeho príjem za rozhodujúci rok - rok 2014. Okrem vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke má vyživovaciu povinnosť i k maloletej P. (prvostupňové konanie o zvýšení výživného

je vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7P/5/2014, ktoré nie je právoplatne skončené).
V konaní bolo preukázané, že jeho príjmy v roku 2013 boli vo výške 400 Eur mesačne, v roku
2014 vo výške 305 Eur mesačne, a teda okresný súd mal prihliadať i na jeho výdavky. Skutočnosť,
že dňa 03. 02. 2015, 27. 02. 2015, 04. 05. 2015zaslal navrhovateľke 3 x 100 Eur, okresný súd
vyhodnotil,žejevjehoschopnostiachplatiťvýživnévovýške90Eur,hocivýnimočneprispievalnavýživu

navrhovateľky sumou 50 a 60 Eur a zvyšok zo sumy 100 Eur zaplatili starí rodičia z jeho strany. Podľa
jeho názoru sa od predchádzajúcej úpravy výživného jeho príjmy nezvýšili, naopak došlo k ich poklesu.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala zákonom predpokladanú zmenu pomerov ohľadne nárastu jej
výdavkov. Navrhovateľka je zárobkovo činnou osobou, pracuje v oblasti poskytovania V. U. Y. W., jej
zdravotný stav je ustálený, nevyžadujúci si osobitné zvýšené náklady. Býva s priateľom na priváte

vo G., študuje externe a väčšinu času pracuje. Podľa jeho názoru plnením vyživovacej povinnosti v
doteraz určenom rozsahu boli a sú uspokojené všetky náklady a potreby vo vzťahu k navrhovateľke
s prihliadnutím na jej vek, zdravie, duševnú a fyzickú vyspelosť, jej schopnosti, možnosti privyrábať
si popri štúdiu, jej záujmy. I jej jednorazové výdavky je možné kryť nielen doterajším výživným z jeho
strany, ale aj výživným zo strany matky, ktorá má taktiež vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Na

výdavky navrhovateľky vplýva i jej pobyt u starých rodičov. Podľa jeho názoru je z procesného hľadiska
postup a rozhodnutie okresného súdu nepredvídateľné, pretože okresný súd si nesplnil svoju procesnú
povinnosť podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) a to z týchto dôvodov:

Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných

skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a
následnej aplikácii na zistený skutkový stav.
Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157
ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil.

Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej
významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre

záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré
by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady,
kedy sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom

súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená
požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov
možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase
predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v

čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania (R 72/1965).

Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd opomenul porovnať okolnosti
dôležité pre určenie výživného v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia,

týkajúce sa navrhovateľky, odporcu a matky navrhovateľky. Z odôvodnenia rozhodnutia absentuje
porovnanie pomerov na strane navrhovateľky v čase predchádzajúcej úpravy výživného s aktuálnymi
pomermi. Nie je zrejmé, v čase predchádzajúcej úpravy výživného, či navrhovateľka bola žiačkou
základnej školy, resp. študentkou, jej vek, aké výdavky vznikali v súvislosti s jej potrebami, a teda
nie je možné zistiť z akých právne relevantných skutočností prvostupňový súd ustálil, že na strane

navrhovateľky došlo k zmene pomerov.

Okresný súd ďalej neporovnal pomery u odporcu, matky navrhovateľky v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s aktuálnymi pomermi. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ani aký je aktuálny príjem odporcu, akésú jeho majetkové pomery. Strohé konštatovanie prvostupňového súdu ohľadne porovnania pomerov:
„U otca nebolo zistené zlepšenie majetkových pomerov, tieto zostávajú na rovnakej úrovni, resp. mierne
klesajú a pokiaľ on uvádza mesačný príjem cca 400 Eur, v konaní predložil ako dôkazový materiál

nákladysúvisiacesbývanímaslužbamispojenýmisbývanímcca150Eurmesačne,pričomplatívýživné
na druhú dcéru P. vo výške 39,83 Eur, kde z neprávoplatného rozsudku Okresného súdu v Lučenci, že
toto bolo výživné bolo zvýšené na 120 Eur mesačne. Toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť“, nie
je možné považovať za odôvodnenie rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil, keď k súdnemu spisu nepripojil spisy
týkajúce sa predchádzajúcich úprav výživného pre navrhovateľku, a teda nie je možné ani zistiť, aké
boli predchádzajúce pomery účastníkov, matky navrhovateľky a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že v spise chýbajú dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne
preukazovali komplexné majetkové pomery účastníkov (napr. potvrdenie Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR ohľadne vlastníctva k nehnuteľnostiam, vlastníctvo hnuteľných vecí väčšej hodnoty,

výpisy z účtov účastníkov), hoci skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov je z hľadiska
rozhodovania súdu o zvýšení výživného pre plnoleté dieťa zásadnou okolnosťou, a teda je potrebné
túto zásadnú skutočnosť preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.

Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že jednak nedostatočne

zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci a taktiež, že jeho rozhodnutie
je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.

Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (uvedeného objektívneho zistenia
majetkových pomerov navrhovateľky, odporcu), čo presahuje rozsah odvolacieho konania a vzhľadom

na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania je potrebné, aby dokazovanie v
naznačenom smere vykonal prvostupňový súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom
konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť dôvody, na

ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom
postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný
zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze
konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť.

Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221
ods. 2 O. s. p. ).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.