Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513219898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513219898.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. F. F. I. F. J., A. U. út XX., XXXX A., F., IČ.: XX-XX-
XXXXXX, zast. P.. P. Z., advokátom, G. 5, A., proti žalovanej: V. A., X. 4, G., IČO: XXXXXXXX, zast.
P.. P. A., advokátom, F. XX, A., o zaplatenie 46.940,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Cb/10/2014 - 76 zo dňa 7.8.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímvyslovil,ženiejemedzinárodnepríslušnýakonaniezastavil;
vrátil žalobcovi súdny poplatok 2.787,84 eur do rúk jeho právneho zástupcu prostredníctvom príslušného
daňového úradu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvéhostupňauviedol,ževprejednávanejobchodno-právnej
veci sa žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v Maďarskej republike domáha voči žalovanej
zaplatenia sumy 46.940,59 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Konštatoval, že
žalovaná dňa 5.8.2014 doručila súdu originál Dohody o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012 spolu s
úradným prekladom, z obsahu ktorej súd zistil, že v čl. II. bod 3 si strany dohodli, „že zmluvné strany

ohľadne hocakého právneho sporu, v závislosti s kompetenciou určujú výlučnú právomoc pre U. V. B.
(F. súd F. U.), alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.).“ V bode 4 tohto článku si dohodli, „že ohľadne
tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných strán smerodajné sú výlučne maďarské právne
predpisy.“

Citujúc ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., súd v prvom rade skúmal v zmysle Nariadenia B. I (Nariadenie
Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000), či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky o veci konať a
skonštatoval, že medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Maďarskej republike a
svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR; z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej
pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich
možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku); splnená je napokon aj podmienka

časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov
(SR i MR) do platnosti dňom, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ; splnená bola aj podmienka vecnej
pôsobnosti, pretože ide o spor z obchodnej zmluvy, ktorá je typickým obchodným kontraktom.

S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že v prejednávanej veci niet sporu o tom, že sa jedná o právnu

vec s medzinárodným prvkom, keďže žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a vzájomný právny
vzťah bol založený kúpnou zmluvou o kúpe tovaru.Poukazujúc na čl. (14) preambuly cit. Nariadenia, v zmysle ktorého, okrem zmlúv poistných,

spotrebiteľských či pracovných, v ktorých je voľnosť účastníkov zmluvy dojednať si právomoc súdov
obmedzená, sa zmluvná voľnosť účastníkov musí rešpektovať, s výnimkou kritérií výlučnej právomoci
upravených týmto nariadením.

Ďalej poukázal na čl. 5 cit. Nariadenia (osobitná právomoc), podľa ktorého osobu s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:
a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby a pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal
alebo mal dodať; pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli

alebo mali poskytnúť.

Podľa Článku 23 bod 1 písm. a), ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko
v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré

vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd
alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe
právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená.

Vychádzajúc zo zistenia, že písomnou dohodou zo dňa 12.1.2012 si účastníci ohľadom riešenia sporov
vzniknutých z ich obchodného vzťahu ustanovili, že sa budú riešiť výlučne na U. városi B. (Mestský súd
F. U.), alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.), založili tým právomoc súdov Maďarskej republiky a
to tak pre konanie prvej ako aj druhej inštancie.

Dohodou, uvedenou v bode 4 tohto článku dohody zároveň určili tiež rozhodné právo (hmotné) pre
riešenie ich sporov, keď si dohodli, že ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných
strán smerodajné sú výlučne maďarské právne predpisy.

Prvostupňový súd zastával názor, a to vychádzajúc zo znenia článku 23 Nariadenia Rady (ES) č.
44/2000, že dohodou zo dňa 12.1.2012 bola založená výlučná právomoc súdov Maďarskej republiky,
preto súd vyslovil svoju medzinárodnú nepríslušnosť a v súlade s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil, pričom zdôraznil, že táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť podania žaloby na súde v

Maďarskej republike.

Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil prvostupňový súd ust. § 11 ods. 3 veta
prvá, § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací dôvod
zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., keď uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa pri posúdení svojej právomoci vychádzal z úradného prekladu
predloženého žalobcom, označeného v slovenskom jazyku ako „Dohoda o usporiadaní dlžoby“ zo dňa12.1.2012, ktorý bol vyhotovený prekladateľkou Mgr. P. F.. V preklade žalovanej v čl. II. ods. 3 a 4 Dohody
o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012 sú uvedené nasledujúce ustanovenia, na ktoré sa odvoláva aj
súd prvého stupňa, a to ods. 3, podľa ktorého „Zmluvné strany ohľadne hocakého právneho sporu, v

závislosti s kompetenciou určujú výlučnú právomoc pre U. V. B. (Mestský súd Mesta U.), alebo U.-F.-
Q. F. B. (Župný súd Župy U.-F.-Q.)“ a v ods. 4 je uvedené, že „Ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne
právneho vzťahu zmluvných strán smerodajné sú výlučne maďarské právne predpisy.“

Uviedol, že žalobca si rovnako nechal vypracovať úradný preklad dokumentov v slovenskom jazyku
označovaných ako Dohoda o vysporiadaní dlhu, ktorý úradný preklad bol vyhotovený prekladateľkou
JUDr. I. F. dňa 13.9.2014. Zastával názor, že ust. čl. II. ods. 3 a 4 Dohody o urovnaní dlhu zo dňa
12.1.2012 sú preložené odlišne, keď podľa tohto ustanovenia vyplýva, že „Pre prípad akéhokoľvek
právneho sporu vyplývajúceho z tejto zmluvy si strany v závislosti od právomoci vyhradzujú výlučnú
príslušnosť Mestského súdu v U. (U. V. B.) respektíve župného súdu (U.-F.-Q.n F. B.)“ a podľa ods. 4

„Pre túto zmluvu, ako aj pre celkový právny vzťah medzi stranami, bude smerodajné výlučne maďarské
právo.“ Zastával názor, že práve rozpor medzi prekladom žalovanej a prekladom žalobcu je významný
a je spôsobilý vyvolať zásadné rozdiely v následnom posúdení právomoci a príslušnosti súdu.

Mal za to, že z prekladu žalobcu je totiž zrejmé, že podľa bodu 3 Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa
12.1.2012 je právomoc uvedeného maďarského súdu daná v prípade, ak daný súdny spor bude vyplývať
výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012. V tomto konaní však súdny spor vyplýva z
porušenia povinnosti žalovanej v rámci obchodno-právneho vzťahu (teda kúpnej zmluvy) ako celku a nie
z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu. Uviedol, že v tejto súvislosti je nevyhnutné správne posúdiť

aj prejav vôle, ktorý smeroval k uzavretiu Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 a to najmä z
hľadiska jeho obsahu a určením, čo ním chceli zmluvné strany dosiahnuť.

Úmysel účastníkov Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 je potrebné vykladať tak, že účastníci

chceli odlišne upraviť otázku právomoci a príslušnosti súdu od rozhodného práva. Zatiaľ čo v bode
3 dohody zo dňa 12.1.2012 je právomoc a príslušnosť maďarského súdu založená len pre prípadný
spor vyplývajúci výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, v bode 4, na rozdiel od
toho, sa hovorí o maďarskom hmotnom práve ako o rozhodnom práve pre celý právny vzťah - teda
nielen právny vzťah založený Dohodou o vysporiadaní dlhu, ale celý právny vzťah založený kúpnou

zmluvou. Z uvedeného vyvodil, že ak by chceli účastníci Dohody o vysporiadaní dlhu založiť právomoc
a príslušnosť maďarského súdu nielen ohľadne sporu vyplývajúceho z Dohody o vysporiadaní dlhu, ale
ohľadne celého obchodno-právneho vzťahu, teda kúpnej zmluvy, uviedli by to aj v samotnej Dohode o
vysporiadaní.

Prejav vôle žalobcu ohľadne určenia právomoci a príslušnosti súdu a význam, ktorý mu žalobca prikladá,
je zrejmý aj v tom, že žalobca mal o existencii Dohody o vysporiadaní dlhu vedomosť už pred podaním
návrhu na začatie konania, avšak aj v zmysle vyššie uvedených dôvodov zvolil si Okresný súd Košice -
okolie ako súd, ktorý má právomoc rozhodovať o celom právnom vzťahu, nie o Dohode a vysporiadaní.

Zastával názor, že Dohodou o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 nedošlo k novácií záväzku ale len
k odloženiu jeho splatnosti, následkom čoho pôvodný (celý) záväzok ako taký trvá naďalej. V tomto
prípade sa teda nejedná o dohodu o urovnaní s účinkami podľa slovenského právneho poriadku, hoci

názvysúpodobné,obsahovositietoinštitútynemožnozamieňať.Tentoprejavvôležalobcujednoznačne
smeroval len k umožneniu platenia dlhu v splátkach. Z uvedeného vyvodil, že strany Dohody o
vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 chceli dosiahnuť to, aby založili právomoc vyššie špecifikovaného
maďarského súdu len pre spory vyplývajúce výlučne z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa
12.1.2012, ale nie celého právneho vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli.

Ďalejuviedol,žepredmetomtohtosúdnehokonaniavšakniejesporvyplývajúcizDohodyovysporiadaní
dlhu zo dňa 12.1.2012, ale nezaplatenie určenej sumy vyplývajúcej z obchodno-právneho vzťahu akocelku - kúpnej zmluvy, ktorá však nie je predmetnou Dohodou o vysporiadaní dlhu dotknutá, a teda
určenie právomoci a príslušnosti maďarského súdu podľa Dohody o vysporiadaní dlhu neprichádza do
úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa
síce správne aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, avšak nesprávne

právne posúdil vec a túto subsumoval pod čl. 23 Nariadenia. Mal za to, že daný spor je potrebné
posudzovať podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, podľa ktorého je založená právomoc slovenského súdu
rozhodovať tento spor a v zmysle ktorého vyplýva, že „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.“

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom žiadala, aby odvolací súd zamietol odvolanie
žalobcu v celom rozsahu a priznal jej trovy odvolacieho konania. Zastávala názor, že žalobcom podané
odvolanie je účelové, ktoré nemá oporu v zákone. Účelovosť podaného odvolania videla v tom, že
právny zástupca žalobcu od počiatku ignoruje uzavretú dohodu medzi účastníkmi zo dňa 12.1.2012,

ktorá zásadným spôsobom modifikuje jej dlh voči žalobcovi a to v zmysle čl. I bod I dohody tak, že
dlh špecifikovaný na poslednej strane dohody zaplatí v sume 46.940,59 eur v mesačných splátkach vo
výške 5.000,00 eur do posledného dňa toho ktorého mesiaca od 1.2.2012, najneskôr do 31.12.2012.
Ignoráciu predmetnej dohody vykonal právny zástupca žalobcu účelovo preto, lebo z obsahu dohody
by bolo zrejmé, že miestne príslušný súd podľa dohody účastníkov je v Maďarskej republike. Samotný

žalobca však rešpektoval dohody, keď návrh na platobný rozkaz bol podaný na súd až 15.11.2013.
Účastníci tým, že modifikovali splatnosť jednotlivých faktúr v dohode a určili miestne príslušným súdom
iný súd ako súd žalovanej, len využili svoje vzájomné právo na dohodu v zmysle zákona. Ako vyplýva
zo znenia samotnej dohody, účastníci zmenili dohodou právny stav trvania dlhu, ktorý ako vyplýva zo
špecifikácie splatnosti jednotlivých faktúr, nastal a po márnom uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr, teda

neskorším právnym úkonom účastníci zmenili pôvodný stav dlhu, čo zákon jednoznačne pripúšťa.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia, v celom rozsahu sa s
ním stotožňuje a na dôvody napadnutého uznesenia poukazuje. Súd prvého stupňa na daný skutkový

stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze
použitého právneho predpisu. Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k
odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalobca opiera svoje odvolanie o tvrdenie, že práve rozpor medzi prekladom žalovanej a prekladom
žalobcu (ohľadne Dohody o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012) je významným a je spôsobilý
vyvolať zásadné rozdiely v posúdení právomoci a príslušnosti súdu, keď zároveň tvrdí, že z prekladu
navrhovateľa podľa bodu 3 dohody zo dňa 12.1.2012 je právomoc maďarského súdu daná v prípade,
ak daný súdny spor bude vyplývať výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, pričom v

prejednávanej veci súdny spor vyplýva z porušenia povinnosti žalovanej v rámci obchodno-právneho
vzťahu (teda kúpnej zmluvy) ako celku a nie z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu, a preto odvolací
dôvod zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazoch k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná ako aj ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa § 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZPMSaP“), ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
keďže Slovenská republika a Maďarsko sú členskými štátmi Európskej únie, a preto je ho potrebné
aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR.

Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), nariadenie sa uplatní v
občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na
daňové, colné a správne veci (predmet úpravy). Z vecnej pôsobnosti nariadenia sú vyňaté konkrétne
statusové veci, rozhodcovské konanie, sociálne zabezpečenie, konkurzy a podobné konania ako aj

niektoré majetkové veci súvisiace s rodinnoprávnymi vzťahmi.

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto

kapitoly.

Podľa čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí
majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie

sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má
právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.
Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť a) písomná alebo písomne potvrdená.

Možnosť sporových strán uzavrieť výslovnú dohodu zakladajúcu právomoc konkrétneho súdu nahrádza
všetky ostatné pravidlá o určovaní právomoci s výnimkou čl. 22 a 24 nariadenia. Ak je dohoda platná a
nie je v nej ustanovené inak, ňou založená právomoc je právomocou výlučnou a má prednosť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci sa jedná o právnu vec s
medzinárodným prvkom, keďže žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a vzájomný právny vzťah je
založený kúpnou zmluvou o kúpe tovaru ako aj, že písomnou dohodou zo dňa 12.1.2012 si účastníci
ohľadom riešenia sporov vzniknutých z ich obchodného vzťahu ustanovili, že sa budú riešiť výlučne na
U. V. B. (Mestský súd Mesta U.) alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.), čím založili právomoc súdov

Maďarskej republiky (bod 3 uvedenej dohody) a zároveň dohodou uvedenou v bode 4 tohto článku určili
tiež rozhodné právo pre riešenie ich sporov, keď si dohodli, že ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne
právneho vzťahu zmluvných strán sú smerodajné výlučne maďarské právne predpisy.

S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo znenia čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2000 bolo

teda dohodou zo dňa 12.1.2012 založená výlučná právomoc súdov Maďarskej republiky, a preto správne
rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ konanie vo veci zastavil (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p.). V nadväznosti
na to správne a v súlade s platnou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, vrátane
trov konania.Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa, že žalobcom predložený preklad Dohody zo

dňa 12.1.2012 a preklad predložený žalovanou, sú rozdielne, obsahovo sú totožné a zároveň dodáva,
že Dohoda o vysporiadaní dlhu sa týka obchodnoprávneho vzťahu (kúpnej zmluvy), čo je nesporné,
keďže žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že by existoval ešte nejaký iný obchodnoprávny vzťah medzi
účastníkmi konania. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa a to vychádzajúc z
obsahu tejto dohody, ktorá vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania (z kúpnej

zmluvy), že by účastníci chceli odlišne upraviť otázku právomoci (opak nie je preukázaný) a príslušnosti
súdu od rozhodného práva. Práve uvedenou dohodou si účastníci ohľadom riešenia sporov vzniknutých
zichobchodnéhovzťahuustanovili,žesabudúriešiťvýlučnenasúdochMaďarskejrepubliky,čímzaložili
právomoc súdov Maďarskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca, ako odvolateľ, nebol v
odvolacom konaní úspešný a žalovaný, aj keď bol v konaní úspešný trovy právneho zastúpenia v súlade
s platnou právnou úpravou nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.