Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/673/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212219
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Turoková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313212219.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:31 320 155, zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD.,
proti povinnému V. B., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 617,56 € s
príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.8.2013 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
19.7.2013 oprávneného spísaného vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu.
Oprávnený sa týmto návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému vymoženia sumy 617,56

€ s príslušenstvom, trov konania a náhrady trov exekučného konania. Exekučným titulom v tomto konaní
je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.5.2007, sp. zn. II/2007-251 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2007 a stal sa vykonateľným
dňa 21.6.2007. Oprávnený na základe výzvy súdu predložil Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
21.2,2005 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba
rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno

vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,
ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Z predloženej Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21.2.2005 vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 20.000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 24-och mesačných splátkach po
1.007,20 Sk, pričom celkovo zaplatiť sumu 25.882,80 Sk. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy,
súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je
fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj označenia povinného v nej
(povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje
i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej

sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej

výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro

c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá

možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.Z článku II. bodu 5 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21.2.2005 vyplýva, že banka uzavretím
zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v

rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.

V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami,

ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho § 53 odsek 3 zahrnuté ako neprijateľné
také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou Občianskeho
zákonníka uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008. To však neznamená, že v
čase uzavretia zmluvy (21.2.2005) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku.
Umožňovalo to ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“). Ustanovenie § 53 odsek 3
v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 ods. 4) obsahuje indikatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok (použité slovo „najmä“). Pri výklade generálnej klauzuly súd
čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú
podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného
sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej

zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský
súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej

zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal
takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne poučený
o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku
zmluvného vzťahu. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi
bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/

EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval jediný rozhodca zvolený
oprávneným. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oprávnený mal v zmysle ustanovenia § 93b odsek

1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy povinnosť ponúknuť
klientovi (povinnému) neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom,
a to najneskôr pri uzatváraní obchodu, pričom klient v zmysle ustanovenia § 93b odsek 2 zákonao bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je povinný návrh prijať, pričom v prípade
jeho neprijatia prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. Takýmto neodvolateľným návrhom však môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi

(spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných
mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného
obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak
bankanávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvyzačlenímedziinézmluvnépodmienky.Zároveňvčlánku
II. bodu 5 zmluvy už vopred bol stanovený súhlas dlžníka s návrhom banky na riešení sporov stálym

rozhodcovským súdom. Túto skutočnosť možno považovať za ďalší dôvod, pre ktorý treba považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
zmluve o poskytnutí flexipôžičky je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s vyššie citovanými

ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň takto
dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd preto
v zmysle citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Humenné (§ 374 odsek 4 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.