Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208034
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113208034.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľky: T.. T. Y., B..:

XX.XX.XXXX, X. W., D. X. X, právne zastúpená : JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka, ulica Štúrova
číslo 20, Košice proti odporcovi: Slovenské technické múzeum Košice, ulica Hlavná 88, IČO: 31 29 71
11 v konaní o zaplatenie 3.443,40 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.04.2013, ktorý bol súdu doručený dňa 04.04.2013 domáhala, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3443,40 EUR. Zároveň požadovala náhradu všetkých trov

konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela dohodu na uspokojenie jej nárokov z neplatného
skončenia pracovného pomeru za obdobie od 10/2003 do 20.06.2006, nakoľko rozsudkom Okresného
súduKošiceIspisováznačka9C/82/2003,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachzo
dňa15.12.2009číslokonania3Co/316/2009súdurčil,ževýpoveďzpracovnéhopomerudanáodporcom
navrhovateľke dňa 24.03.2003 je neplatná. V tejto dohode sa dohodli, že odporca jej zaplatí náhradu

mzdy za obdobie 10/2003 - 20.06.2006 vo výške 435.499,- Sk, pričom odporca jej plnil mimo tejto
dohody aj odstupné vo výške 64.350,- Sk. Navrhovateľka ďalej uviedla, že počas konania o určenie
neplatnosti výpovede poberala sociálne dávky, ktoré jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ( ďalej len
ÚPSVaR)Košicevyplácalzaobdobie1.10.2004do30.06.2006vovýške1.707,83EUR,pričomsociálne
dávky mesačne predstavovali za obdobie október 2004 - august 2005 sumu 2.550,- Sk a od 09/2005
do 6/2006 sumu 600,- Sk. Odporca jej tieto dávky odpočítal z výšky mzdových nárokov, čo vyplýva aj z
podrobného rozpisu miezd, ktoré obdržala a ktoré sa stali aj súčasťou dohody o uspokojení nárokov z

neplatného skončenia pracovného pomeru. Odporca krátil mesačnú mzdu o výšku jednotlivých dávok,
ktoré jej štát vyplácal, pričom vyplatené sociálne dávky podľa navrhovateľky mal odporca poukázať
ÚPSVaRKošice,ktorýsivšaktútosvojupovinnosťnesplnil,čonáslednezistilaažzrozhodnutiaÚPSVaR
číslo KE1/SHN/Soc.2013/160636-001 zo dňa 28.01.2013. Na základe toho zistila, že odporca si výšku
vyplatených sociálnych dávok v plnej miere ponechal. Uviedla, že odporca podľa písomnej dohody,
ktorú uzavrela s ním dňa 06.05.2003 mal jej plniť náhradu mzdy za obdobie od 10/2003-20.06.2006
vo výške 435.499,- Sk, pričom z tejto sumy odpočítal už vyplatené odstupné vo výške 64.350,- Sk.

Nedoplatok je tak 371.149,- Sk, v prepočte 12.318,663 EUR, pričom z tejto sumy je potrebné odpočítať
aj daň z príjmov vo výške 1.686,23 EUR a ostáva 10.632,37 EUR. Odporca jej uhradil sumu 7.188,97
EUR a nedoplatok je teda 3.443,40 EUR z ktorých bude musieť zaplatiť sociálne dávky na ÚPSVaR
a pre Sociálnu poisťovňu. Navrhovateľka vyzvala odporcu prípisom zo dňa 04.02.2003 na zaplatenienedoplatku. Odporca jej však odpovedal, že jej nároky boli uspokojené prevodom finančnej čiastky vo
výške 7.188,97 EUR. Týmto návrhom si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.443,40 EUR, ktorá bola
v dohode dohodnutá, vyčíslená, ale odporca ju nepoukázal ÚPSVaR a táto mala tvoriť neoddeliteľnú

súčasť náhrady mzdy za žalované obdobie.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.10.2013 uviedol, že po právoplatnosti konania o
neplatnosť výpovede z pracovného pomeru dňa 08.02.2010 sa navrhovateľka na základe výzvy k
okamžitému nástupu do zamestnania dostavila do zamestnania so žiadosťou o ukončenie pracovného

pomeru dohodou k 08.02.2010, pričom v tento deň zároveň predložila svoje finančné požiadavky na
uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru mimosúdnou cestou. Požadovala
náhradu mzdy za obdobie október 2003 do 20.06.2009 zníženú o vyplatené odstupné v roku 2003
a za obdobie poberania sociálnej podpory náhradu vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi
dávkami do výšky platu. Na základe jej požiadaviek bola vyčíslená čiastka 7.188,97 EUR s tým, že
vyplatením tejto čiastky budú uspokojené všetky nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Úhrada bola vykonaná v máji roku 2010 a predmetom dohody nebola požiadavka navrhovateľky ani
záväzok zamestnávateľa uspokojiť záväzky navrhovateľky voči ÚPSVaR. Odporca v tomto podaní
vzniesol námietku premlčania, poukázal na to, že náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru ako aj mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne, po
uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje a premlčacia lehota začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej

náhrady mzdy za mesiac, za ktorú je požadovaná. Náhrada mzdy, ktorú navrhovateľka žiada vyplatiť sa
týkaobdobiaod10/2003do6/2009zčohovyplýva,žeuplatňovanýnárokjepremlčanýapretopožiadala,
aby súd zamietol návrh v plnom rozsahu.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k tomuto podaniu odporkyne zo dňa 11.12.2013 uviedla, že žalobu

podala ešte pred uplynutím premlčacej lehoty, vychádzala z podkladov, ktoré predstavovali čistý
mesačný príjem, pretože pri existujúcom pracovnom vzťahu, by všetky náležitosti týkajúce sa odvodov
do Sociálnej a zdravotnej poisťovne mal platiť zamestnávateľ, čo bolo pre ňu rozhodujúce, s týmto
úmyslom uzavrela aj zmluvu. Návrh podala na súde dňa 04.04.2003 a dohoda bola uzavretá dňa
06.05.2010.

Súd na prejedanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie prednesmi
účastníkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I číslo konania 9C/82/2003 - 237 zo dňa 24.06.2009 ( čl. 39 - 52

spisu ), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach číslo konania 3Co/316/2009-256
zo dňa 15.12.2009 ( čl. 53 - 55 spisu ), súd určil že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným -
Slovenské technické múzeum Košice žalobkyni, T.. T. Y. dňa 24.03.2003 je neplatná.

Z pripojeného osobného spisu navrhovateľky predloženého odporcom ( prílohová obálka na čl. 78 ) bolo

zistené,ženavrhovateľkapísomnedňa08.02.2010požiadalaoukončeniepracovnéhopomerudohodou
ku dňu 08.02.2010, pričom odporca súhlasil s ukončením pracovného pomeru ku dňu 08.02.2010.

Zo záznamu napísaného dňa 08.02.2010 v kancelárii JUDr. Žuffovej, právničky Slovenského
technického múzea v Košiciach zo dňa 08.02.2010 ( čl. 56 spisu ) je zrejmé, že dňa 08.02.2010

sa na základe výzvy na okamžitý nástup do zamestnania zo dňa 03.02.2010 J. T.. T. Y. za účelom
ukončenia pracovného pomeru dohodou k dňu 08.02.2010, pričom zmluvné strany sa dohodli na
ukončení pracovného pomeru dohodou k tomuto dňu. Zároveň T.. T. Y. požaduje nahradiť mzdu za
obdobie 20.06.2006 kedy odišla do dôchodku po odpočítaní vyplateného odstupného za rok 2003 a za
obdobie poberania sociálnej podpory - rozdiel do výšky platu.

Z Dohody o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.05.2010 ( čl.
6 spisu ) bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi Slovenským technickým múzeom a T.. T. Y. a jej
obsahom bolo uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer bol
ukončený dohodou ku dňu 08.02.2010. Z obsahu tejto dohody je zrejmé, že T.. T. Y. predložila svoje

požiadavky na uspokojenie nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru mimosúdnou cestou a
to: náhrada mzdy za obdobie od 10/2003 do 20.06.2006 po dopočítaní vypočítaného odstupného v roku
2003 a rozdiel medzi vyplateným sociálnymi dávkami a mzdou pričom na základe tohto jej boli vyčíslené
nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru nasledovne:- výška miezd za obdobie 10/2003 - 20.06.2006 v sume 435,499,- Sk,
- vyplatené odstupné 64.350,- Sk,
- vyplatené sociálne dávky 103.770,- Sk,

- rozdiel k výplate 267.376,- Sk, prepočet na eurá 8.875,26 EUR,
daň zo mzdy 19 % vo výške 1.686,29 EUR, k výplate 7.188,97 EUR.
Vdohodebolostanovené,žečiastkakvýplatebudeT..T.Y.vyplatenáprevodomnajejúčet vovýplatnom
termíne v mesiaci máj 2010.

Rozhodnutím ÚPSVaR Košice zo dňa 28.01.2013 číslo : KE1/SHN/SOC/2013/100636-001 ( čl. 4 - 5,
čl. 64 - 66 spisu ) uložil ÚPSVaR Košice navrhovateľke povinnosť vrátiť dávku a príspevky priznané
preddavkovo za obdobie od 01.10.2004 do 30.06.2006 v sume 1 707,83 Eur do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ÚPSVaR Košice. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené,
že navrhovateľka mala od 01.10.2004 poskytovanú dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi
preddavkovo podľa § 27 ods.1 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, z dôvodu začatého konania na súde vo veci neplatného skončenia pracovného
pomeru. Dňom 01.09.2006 ÚPSVaR odňal navrhovateľke dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi
z dôvodu priznania dôchodku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa 11.03.2010 bola
úradu doručená žiadosť Slovenského technického múzea o zaslanie potvrdenia o poberaní dávok v
hmotnej núdzi T.. T. Y. ako podkladu k výpočtu miezd z dôvodu neplatného skončenia pracovného

pomeru., pričom následne listom zo dňa 16.03.2010 úrad podal Slovenskému technickému múzeu
správu o vyplatených dávkach a požiadal o zúčtovanie vyplatenej dávky a príspevkov s náhradou mzdy
za obdobie od 01.10.2004 do 30.06.2006. O vrátení dávok rozhodol úrad podľa ust. § 27 ods.3 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi s tým, že náhrada mzdy za jednotlivé mesiace u navrhovateľky za obdobie
od 01.10.2004 do 30.06.2006 bola vo vyššej sume ako bol nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorý jej bol

poskytovaný preddavkovo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2013.

Potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2004, 2005 a 2006 ( čl. 72 - 74 spisu ) bolo súdu
preukázané, že navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi a to v roku 2004 jej bola vyplatená na
dávkach suma 7 650,- Sk, v roku 2005 suma 30 800,- Sk a v roku 2006 suma 21 500,- Sk, spolu tak

suma 54 050,- Sk teda 1 794,13 Eur.

Listom zo dňa 16.03.2010 ( čl. 71 spisu ) oznámila ÚPSVaR odporcovi, že výška vyplatených dávok
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006
predstavovala sumu 1 794,13 Eur. Listom zo dňa 30.11.2011 ( čl. 70 spisu ) vyzval ÚPSVaR odporcu na

úhradu pohľadávky vo výške vyplatených dávok v sume 1 794,13 Eur .

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo : 516 115 1280 zo dňa 06.12.2012 ( čl. 8 spisu ) bolo zistené,
že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške od 01.01.2013 290,50 Eur mesačne.

Z fotokópie výplatnej pásky navrhovateľky za obdobie 05/2010 ( čl. 9 spisu ) bolo zistené, že
navrhovateľke bola vyplatená na účet suma 7 188,97 Eur.

Podaním zo dňa 08.11.2013 oznámil odporca súdu splatnosť mzdy za obdobie od 10/2003 do 06/2006
s tým, že za každá mesiac tohto obdobia bola mzda splatná k 8. dňu nasledujúceho mesiaca ( čl. 77

spisu ).

Na pojednávaní dňa 23.10.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu a
uviedla, že nárok, ktorý si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní je titulom náhrady škody. Uviedla,
že navrhovateľka podklady pre uspokojenie nárokov na náhradu nárokov z neplatného skončenia

pracovného pomeru nepripravovala, tieto boli pripravované zo strany odporcu, ani sa k nim nemohla
vyjadriť,následnepodvochrokochbolozistené,ževtýchpodkladochchýbalamzdazaobdobiefebruára
2006, čo následne aj odporca uznal túto svoju chybu a dodatočne jej bola vyplatená mzda za mesiac
február 2006. Nesúhlasí s tvrdením odporcu o tom, že navrhovateľka sama predložila takýto návrh
na vysporiadanie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko bola dohoda taká, že

odporca za ňu vyplatí tie dávky, ktoré jej boli poskytované z ÚPSVaR, preto jej aj krátili túto mzdu.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 23.10.2014 uviedla, že tu ide o nárok na náhradu z neplatného
skončenia pracovného pomeru, a tento je premlčaný, všetky nároky boli spísané podľa toho, čopožadovala navrhovateľka a oni nemajú žiaden právny podklad pre úhradu tejto sumy v prospech
ÚPSVaR, čo uznal aj sám úrad. Odporca sa nezaviazal vyrovnať dlhy úradu. Uviedla, že v deň
vyzvania na dostavenie sa k odporcovi sa navrhovateľka dostavila k odporcovi za účelom skončenia

pracovného pomeru, pričom ona sama požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou, predložila
svoje požiadavky a sama požiadala odporcu, aby jej bol vyplatený rozdiel medzi náhradou mzdy a
dávkami a takisto aby z toho bol odrátaný rozdiel na odstupnom.

Na pojednávaní dňa 22.01.2015 zotrvali účastníci na svojich podaniach a prednesoch.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 17 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec
vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Podľa ust. § 32 Zákonníka práce účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných
nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

Podľa ust. § 60 ods.1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. § 1 ods.1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa ust. § 1 ods.4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení právo sa premlčí,

ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa ust. § 192 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá
vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom
pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa ust. § 192 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú

mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci
v jeho mene.

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona š. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dávka a príspevky s výnimkou aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 9 a 10 a
dávky podľa § 10 ods. 7 sa môžu priznať preddavkovo, ak sa začalo konanie o peňažnom príspevku

za opatrovanie, poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a
poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva,
konanie o výživnom, konanie o náhradnom výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru
alebo z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo služobného pomeru vrátane mzdových nárokov.

Podľa ust. § 27 ods. 3 zákona š. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad
rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní výšku peňažného príspevku za opatrovanie, priznanej
náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia,

dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti
alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku náhradného výživného, výšku
mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného
vzťahu, alebo zo služobného pomeru. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o
ich vrátení.

V konaní nebolo sporné to, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľke dňa
24.03.2003 je neplatná. Nesporné bola aj to, že navrhovateľka poberala v čase od 01.10.2004 do
30.06.2006 preddavkovo dávky v hmotnej núdzi. Takisto nebolo v konaní sporné to, že medzi účastníkmi
konania bola dňa 08.02.2010 uzavretá dohoda, ktorou bol ukončený pracovný pomer medzi účastníkmi

konania. Za nespornú skutočnosť súd považoval aj to, že účastníci konania medzi sebou uzavreli dňa
06.05.2010 dohodu o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Spornou v tomto konaní ostalo to, či je odporca povinný nahradiť navrhovateľke ňou požadovanú sumu
vo výške 3 443,40 Eur spolu s úrokom z omeškania.

Navrhovateľka túto sumu požadovala titulom náhrady škody, odporca popieral škodu a zotrval na tom,
že sa jedná o náhradu nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o náhradu škody, pre vznik povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke škodu je potrebné, aby

boli splnené zákonom stanovené všeobecné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto
predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Navrhovateľka súdu nepreukázala ani jeden predpoklad
pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a teda aj pre vznik jeho povinnosti nahradiť navrhovateľke
ňou požadovanú sumu a súd mal za to, že ohľadne tejto skutočnosti neuniesla dôkazné bremeno.

Keďže v návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy
3 443,40 Eur, ktorá bola v dohode dohodnutá a vyčíslená, súd ňou požadovaný nárok súd posúdil
vychádzajúc z obsahu dohody o uspokojení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru ako
nárok na náhradu nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Nakoľko odporca v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, bolo povinnosťou súdu sa na základe
zásady hospodárnosti konania zaoberať prednostne vznesenou námietkou premlčania a až následne
po jej posúdení samotným nárokom navrhovateľky.Právna úprava premlčania v pracovnoprávnych vzťahoch sa spravuje podporne ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o premlčaní ( s výnimkami ustanovenými v § 36 Zákonníka práce, podľa

ktorého ) a teda ustanoveniami § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd po posúdení všetkých
skutočností mal a to, že je nárok navrhovateľky premlčaný.

Súd predmetnú dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 08.05.2010 a označenú ako
Uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru posúdil v zmysle ust. § 32 Zákonníka

práce ako dohodu o sporných nárokoch. Predmetom dohody o sporných nárokoch je úprava pôvodných
nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ich nahradenie novými nárokmi. Účastníci konania
teda dohodou o skončení pracovného pomeru nahradili svoje pôvodné záväzky novými. Z obsahu
predmetnej dohody je zrejmé, že odporca ako bývalý zamestnávateľ sa zaviazal nahradiť navrhovateľke
sumu 7 188,97 Eur ako sumu náhrady mzdy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru s
tým, že táto mala byť navrhovateľke vyplatené prevodom na účet vo výplatnom termíne v mesiaci máj

2010 . Túto svoju povinnosť navrhovateľ splnil, čo je zrejmé z potvrdenia o výplate mzdy za mesiac
05/2010.Kvyplateniužiadnejinejsumysaodporcanezaviazal.Zároveňjezobsahutejtodohodyzrejmé,
že splnením nárokov vyplývajúcich z tejto dohody, budú účastníci konania považovať svoje vzájomné
nároky vyplývajúce z pracovného pomeru za uspokojené.
Uzavretím tejto dohody tak došlo k zániku nárokov navrhovateľky vyplývajúcich z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Súd však pokiaľ ide o časť dohody upravujúcej vyhlásenie navrhovateľky o tom,
že požaduje náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami a mzdou v tejto
časti súd považoval dohodu podľa ust. § 17 ods. 1 Zákonníka práce za neplatnú, pretože týmto sa
navrhovateľka vopred vzdala svojho práva na náhradu mzdy za obdobie poberania dávok v hmotnej
núdzi od 01.10.2004 do 30.06.2006. V čase uzavretia dohody o sporných nárokoch - dňa 06.05.2010

totižto navrhovateľka ešte nemala vedomosť o tom, že bude musieť vrátiť ÚPSVaR sumu 1 707,83
Eur ako preplatok rozdielu medzi náhradou mzdy a preddavkovo vyplatenými dávkami v hmotnej
núdzi po vykonanom zúčtovaní, nakoľko o tomto sa dozvedela až z rozhodnutia ÚPSVaR č KE1/
SHN/SOC/2013/100636-001 zo dňa 28.01.2013 po vykonanom zúčtovaní náhrady mzdy za jednotlivé
mesiace poberania dávok a výškou vyplatených dávok, aj keď na možnosť vzniku takejto situáciu bola

pravdepodobne upozornená v odôvodnení rozhodnutia ÚPSVaR, ktorým jej boli priznané preddavkovo
dávky v hmotnej núdzi z dôvodu začatého konania na súde vo veci neplatného skončenia pracovného
pomeru. Týmto mal súd za to, že navrhovateľka sa neplatne vzdala svojho nároku na náhradu mzdy vo
výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami a mzdou. Keďže však nárok na náhradu mzdy
je potrebné počítať odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných náhrad a za obdobie od 01.10.2003 do

01.06.2006 ( za ktoré sa vzdala náhrady mzdy ) boli náhrady mzdy za ten ktorý mesiac splatné vždy
k 8. dňu nasledujúceho mesiac, t.j. za 10/2003 - k 08.11.2003, za 11/2003 k 08.12.2003, za 12/2003 k
08.01.2004, za 01/2004 k 08.02.2004, za 02/2004 k 08.03.2004, za 03/2004 k 08.04.2004, za 04/2004
k 08.05.2004, za 05/2004 k 08.06.2004, za 06/2004 k 08.07.2004, za 07/2004 k 08.08.2004, za 08/2004
k 08.09.2004, za 09/2004 - 08.10.2004, za 10/2004 k 08.11.2004, za 11/2004 k 08.12.2004, za 12/2004

k 08.01.2005, za 01/2005 k 08.02.2005, za 02/2005 k 08.03.2005, za 03/2005 k 08.04.2005, za 03/2005
k 08.04.2005, za 04/2005 k 08.05.2005, za 05/2005 k 08.06.2005, za 06/2005 k 08.07.2005, za 07/2005
k 08.08.2005, za 08/2005 k 08.09.2005, za 09/2005 k 08.10.2005, za 10/2005 k 08.11.2005, za 11/2005
k 08.12.2005, za 12/2005 k 08.01.2006, za 01/2006 k 08.02.2006, za 02/2006 k 08.03.2006, za 03/2006
k 08.04.2006, za 04/2006 k 08.05.2006, za 05/2006 k 08.06.2006 a za 06/2006 k 08.07.2006, z čoho

vyplýva, že trojročná premlčacia doba pri týchto jednotlivých náhradách mzdy uplynula pri náhrade za
10/2003 - dňa 08.11.2006, za 11/2003 dňa 08.12.2006, za 12/2003 dňa 08.01.2007, za 01/2004 dňa
08.02.2007, za 02/2004 dňa 08.03.2007, za 03/2004 dňa 08.04.2007, za 04/2004 dňa 08.05.2007, za
05/2004 dňa 08.06.2007, za 06/2004 dňa 08.07.2007, za 07/2004 dňa 08.08.2007, za 08/2004 dňa
08.09.2007, za 09/2004 dňa 08.10.2007, za 10/2004 dňa 08.11.2007, za 11/2004 dňa 08.12.2007, za

12/2004 dňa 08.01.2008, za 01/2005 dňa 08.02.2008, za 02/2005 dňa 08.03.2008, za 03/2005 dňa
08.04.2008, za 03/2005 dňa 08.04.2008, za 04/2005 dňa 08.05.2008, za 05/2005 dňa 08.06.2008, za
06/2005 dňa 08.07.2008, za 07/2005 dňa 08.08.2008, za 08/2005 dňa 08.09.2008, za 09/2005 dňa
08.10.2008, za 10/2005 dňa 08.11.2008, za 11/2005 dňa 08.12.2008, za 12/2005 dňa 08.01.2008, za
01/2006 dňa 08.02.2009, za 02/2006 dňa 08.03.2009, za 03/2006 dňa 08.04.2009, za 04/2006 dňa

08.05.2009, za 05/2006 dňa 08.06.2009 a za 06/2006 dňa 08.07.2009 a nakoľko žaloba bola podaná na
súde dňa 04.04.2013, súd tento jej nárok považoval za premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku
odporcu s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka prihliadol na takto vznesenúnámietku premlčania a návrh zamietol. Vychádzajúc z tohto sa súd už preto ďalej nezaoberal výškou
ani dôvodnosťou samotného nároku navrhovateľky.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol úspešný odporca, ktorý však uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania, súd

preto o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).