Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207615.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému X. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. X. XXXX/X, XXX XX J., t.č. neznámeho pobytu, zastúpeného opatrovníčkou H.. H.
Z., zamestnankyňou Okresného súdu Žiar nad Hronom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6506/14, o
vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 10Er/331/2014-28 zo dňa 31. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 31. 07. 2014 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR 02857/12 zo dňa 11. 07. 2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 20. 04. 2011 Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o
úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút
spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
„Dohodu o vyplnení zmeniek“ obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú
súčasťou Zmluvy o úvere vyhodnotil exekučný súd ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých
v spotrebiteľskej zmluve. Predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako
remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Na základe uvedeného

zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. K vyplneniu zmenky veriteľom,
a tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku, však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením
záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom
individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 04. 11. 2011, teda odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej
súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvnýchzáväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho
vzťahu podľa názoru exekučného súdu považovať toto zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru exekučného
súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluve.
Ďalej exekučný súd uviedol, že v zmysle § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným je zakázané splniť dlh alebo zabezpečiť

jeho splnenie zmenkou alebo šekom. V zmysle uvedeného mal exekučný súd za to, že je v priamom
rozpore s citovaným ustanovení, keď oprávnený prijal od povinného v súvislosti s predmetnou zmluvou
o úvere zmenku, či už na účely splnenia záväzku povinného, alebo na účely zabezpečenia splnenia jeho
záväzku, a navyše keď bol v zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne.
K plynutiu zmenkového úroku nedochádza automaticky, pokiaľ dlžník - spotrebiteľ plní svoje záväzky
obsiahnuté v zmluve o úvere, ale v zmysle dohody o vyplnení zmenky až vtedy, keď dlžník neplní včas

a/alebo riadne. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na
základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej
v SR od 15. 01. 2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (resp. od 01. 02.
2013 podľa ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka) platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25%
denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia
zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v uvedenej neprimeranej výške. Avšak sankčné plnenie
v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o

ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá
je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym
úkonom obchádzajúcim zákon (§ 369 ods. 1, resp. súčasný ods. 3 Obchodného zákonníka), ktorý je
teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

Ďalej okresný súd poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN), pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych
náležitostízmluvyoúvere,ktorejúčastníkomjespotrebiteľazákonsankcionujeabsenciutejtonáležitosti
tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere

exekučný súd zistil, že dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom
rozpore so znením zákona o spotrebiteľských úveroch.
Záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho zákon platí podľa názoru exekučného
súdu aj pre rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola v prejednávanej veci z hľadiska formy uzatvorená na

samostatnej listine. Napriek tomu však išlo v prípade tejto rozhodcovskej zmluvy v zmysle terminológie
smernice 93/13/EHS (čl. 3 ods. 2) o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je
adhézna,tedaspotrebiteľjumoholprijaťbuďakocelok,aleboodmietnuť.Vopredpripravenéformulárové
zmluvné ustanovenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru priamo predpokladá rozhodcovské
konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru exekučného súdu, aj keď by dodávateľ a

spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej
zmluvy a jej previazanosť s vopred stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu
nenasvedčujú, aj v takom prípade by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať
len k dojednaniu náležitostí a obsahu rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona o
rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. Je však vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím

rozhodcovskej zmluvy (v tomto prípade spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva
na spravodlivý proces. V uvedenom prípade však bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania
práve to, že konajúci rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia v zjavnom rozpore s právnymi
predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice
93/13/EHS a smernice 2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané
plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych noriem
o ochrane spotrebiteľa. Uvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej zmluvy sú teda z hľadiska
predmetných noriem nežiadúce, nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútuprávom dovoleného a predvídaného (rozhodcovskej zmluvy) došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu
výsledku právom zakázanému. Podľa názoru exekučného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva
dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim

zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
Na základe uvedeného exekučný súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností
uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora
dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým úrokom

0,25 % denne, je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu,
že oprávnenému ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi
vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže exekučný súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok na jej základe vydaný nemôže spĺňať
a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným

titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného potom exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) a podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa
nesprávne. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý
mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd aplikoval aj § 45 ZoRK, a tým na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny

predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu
exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku

rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZoRK.
Ďalej oprávnený poukázal, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným
uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK na samostatnej listine. V niektorých prípadoch

je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre
zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozhodnúť
spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZoRK ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. V danej
veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) O.s.p. (v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní), poukazuje oprávnený na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Na základe uvedených odvolacích námietok oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 16. 02. 2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný do zápisnice návrh oprávneného

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnému X. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. X. XXXX/X, XXX. XX J., a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave, sp. zn. SR 02857/12 zo dňa 11. 07. 2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský
súd vyhovel návrhu oprávneného, ktorý si uplatnil na základe Zmluvy o úvere zo dňa 20. 04. 2011
uzavretej medzi oprávneným a povinným a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

(oprávnenému) sumu vo výške 1127,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy1127,01Eurod04.11.2011dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy1127,01
Eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia, vychádzajúc z neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 20.
04. 2011 povinným v pozícii vystaviteľa, vyplnenej oprávneným dňa 16. 12. 2011 na základe Dohody o
vyplnení zmenky. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená
dňa 29. 05. 2014. Dňa 02. 02. 2016 bolo okresnému súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01.
2016).

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho a

únijného práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,
pričom vyhodnocoval základný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako aj exekučný titul
vydaný rozhodcovským súdom z hľadiska uvedených predpisov. Vyhodnotenie základného zmluvného
vzťahu (z ktorého nárok je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského
a následnú tomu zodpovedajúcu aplikáciu ochrany spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a

nijako nespochybňoval. Oprávnený exekučnému súdu vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti a neúplne zistil skutkový stav veci.

Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd za
podstatnétie,ktorésatýkajúvyhodnoteniazmluvnéhovzťahumedzioprávnenýmapovinnouakovzťahu

spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným
súdom a poukazovanie na to, že exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, táto nie

je dôvodná, pretože prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na oprávneným uvádzané ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní neodkazoval, a teda podľa nich pri svojom rozhodovaní nepostupoval.

Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavacej činnosti zverenej exekučnému súdu
Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,
ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo

146/2011zodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo122/2011zodňa09.02.2012).Čiideorozhodnutieformálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z
aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 01. 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,

vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou (doložkou)
obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený

nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (doložka). Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z §
3 zákona ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo

niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská
zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je
právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná rozhodcovskou zmluvou (č.l. 15 spisu). Exekučný súd
má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle

vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva
(doložka) bola medzi oprávneným a povinnou vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinnou ide, ako už bolo uvedené,
o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp
„vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú
zmluvu skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. OZ vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj
ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o
právomocirozhodcovskéhosúdunetvorilasúčasťzmluvyoúverealebosúčasťVšeobecnýchpodmienok

poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného
pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen
zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V
predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého

bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto
prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh nazačatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po
tomto výbere sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 OZ je len demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné zmluvné podmienky
konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu
formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o úvere a

Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho, aby bol dostatočne informovaný o povahe,
zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda informovaný súhlas povinného.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.