Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200640
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012200640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci
navrhovateľky: E. Z., bytom I. XXXX/XX, K. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX z 22. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 27.
februára 2012, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.
5Sd/97/2012-76 z 19. februára 2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/97/2012-76 z 19.

februára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 22. decembra 2011 v
spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX X. X z 27. februára 2012 z r u š u j e a vec v r a
c i a odporkyni na nové konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 (ďalej len „prvé rozhodnutie“) odporkyňa
podľa § 65 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

priznala navrhovateľke od 28. októbra 2011 starobný dôchodok v sume 282,90 eur mesačne, zvýšený od
1. januára 2012 na sumu 292,30 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a)
a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2012 (ďalej len „druhé rozhodnutie“)
odporkyňapozmenilaprvérozhodnutievčastivýrokutak,žepodľa§65ods.1a§82zákonač.461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 28. októbra 2011 priznala starobný
dôchodok v sume 282,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 292,30 eur mesačne a
zároveň pozmenila prvé rozhodnutie aj v dôvodovej časti.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania je nesporné,
že sídlo zamestnávateľa navrhovateľky Československých štátnych dráh - Správa prepravných tržieb

bolo ku dňu 31.12.1992 na území Českej republiky, a preto je nutné pri stanovení príslušnosti
nositeľa poistenia vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej úniedňom 1.5.2004 bolo potrebné posudzovať nároky súvisiace so starobným dôchodkom aj v súlade s
nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike platnosť
od 1.5.2004. Súd poukazuje na to, že aj podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES)

č. 1408/71 sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení naďalej uplatňoval, nakoľko bol uvedený v prílohe III. nariadenia. Súd ďalej konštatoval,
že dňa 1.5.2010 vstúpili do platnosti nové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
a 987/2009, ktoré nahradili nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 a 574/72. Podľa článku 8 a prílohy
II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia naďalej ostávajú v platnosti články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a podľa článku 9 a prílohy I
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16
Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení na účely článku 20 zmluvy z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého

pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V
tejto súvislosti súd vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľky konštatoval, že odporkyňa správne
aplikovala ustanovenia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a článok 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľka

mala zamestnávateľa k 31.12.1992 so sídlom na území Českej republiky, a preto obdobie do 31.12.1992
v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
je jednoznačne obdobím získaným podľa právnych predpisov Českej republiky, na zhodnotenie ktorého
je príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha v Českej republike a nie odporkyňa. Česká
správa sociálneho zabezpečenia dňa 13.4.2012 predložila odporkyni formulár E 205 CZ, z ktorého

vyplýva, že navrhovateľka získala do 31.12.1992 v českom systéme sociálneho zabezpečenia 9 104
dní dôchodkového poistenia. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXX/XXX zo dňa 24.5.2012 Česká správa
sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od X.XX.XXXX starobný dôchodok v sume 6 788,- Kč
mesačne.

Krajský súd konštatoval, že odporkyňa správne postupovala, keď navrhovateľke zhodnotila iba dobu
dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľka získala po 1.1.1993 na území Slovenskej republiky v
zmysle hore uvedených platných predpisov Európskej únie ako aj v súlade so stále platným článkom
20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou

republikou o sociálnom zabezpečení, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Navrhovateľka nepreukázala, že by voči ostaným zamestnancom
bývalého zamestnávateľa Československé štátne dráhy, ktorým bol starobný dôchodok priznaný po
konečnom určení sídla Československých štátnych dráh v Českej republike sa postupovalo iným
spôsobom ako v jej prípade, a preto na námietku navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie neprihliadol.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie 7.5.2014 v ktorom uviedla, že „nie
vlastnou vinou sa dostala do situácie, že jej odporkyňa priznala prepočítaný zvýšený starobný dôchodok
už celý slovenský, ale len s účinnosťou od 22.8.2013 a nie od 28.10.2011, ako to požadovala v
pôvodnom návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne. Predmetom odvolania proti

rozsudku krajského súdu je požiadavka priznania a dopočítania rozdielu aj za ostatné obdobia, t. j.
od nástupu do starobného dôchodku od 28.10.2011 do 21.8.2013“. Na vysvetlenie svojho odvolania
navrhovateľka uviedla, že dňa 2.4.2014, teda až po súdnom pojednávaní na krajskom súde, (ktoré bolo
19.2.2014) sa pri vybavovaní potvrdenia o žití na SP Bratislava dozvedela o Dohode medzi ČR a SR
z 22.8.2013 (ďalej len „ Dohoda“), ktorú neskôr získala na MPSVR a v prílohe pripojila k odvolaniu.

Uvedená Dohoda rieši okrem iného spornú problematiku, t. j. určenie miesta sídla zamestnávateľa,
ktorým bola v jej prípade ČSD Správa prepravných tržieb. Dňa 5.5.2014 prevzala na SP Bratislava
rozhodnutieostarobnomdôchodkuč.XXXXXXXXXXX-T..zo14.4.2014(ďalejlen„tretierozhodnutie“),
ktorým jej bol priznaný od 22.8.2013 starobný dôchodok len z poistenia v SR, čo je dôkazom toho, že
jej požiadavka na priznanie starobného dôchodku len podľa právnych predpisov SR bola oprávnená.

Pre navrhovateľku sa javí nepochopiteľné, že ju odporkyňa ako spolutvorca uvedenej Dohody o nej
neinformovala a nenavrhla jej usporiadanie jej dôchodkových nárokov v jej zmysle už na súdnom
pojednávaní, keďže Dohoda bola už v tom čase účinná. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol o priznaní
a doplatení rozdielu dôchodku od 28.10.2011 do 21.8.2013.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že suma starobného dôchodku bola navrhovateľke zvýšená rozhodnutím II zo

14.4.2014 (tretie rozhodnutie) od 22.8.2013 po zhodnotení doby zabezpečenia získanej do 31.12.1992
vzhľadom na Dohodu, platnú od 22.8.2013 na sumu 630,10 Eur a od 1.1.2014 na sumu 638,90 Eur. K
námietke navrhovateľky, že dôvodom jej odvolania je len požiadavka priznania a dopočítania rozdielu
na dôchodku od nástupu na starobný dôchodok od 28.10.2011 do 21.8.2013 odporkyňa uviedla, že
dohoda ministrov práce a sociálnych vecí SR a ČR umožňuje bývalým zamestnancom v danom prípade

zamestnancom ČSD požiadať o prepočítanie dôchodku v súlade s určením príslušnosti na hodnotenie
dôbzamestnaniapred1.1.1993podľaDohodyministrovatonajskôrododňaplatnostiDohody,t.j.od22.
augusta 2013. Vzhľadom na uvedené podľa odporkyne nie je možné námietke navrhovateľky vyhovieť.

Najvyšší súd v súlade s ustanovením § 492 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015
Z. z.) ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu je dôvodné.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku
ku dňu 28.10.2011. Rozhodnutím z 22.12.2011 (prvé rozhodnutie) jej bol priznaný starobný dôchodok len
za roky odpracované u zamestnávateľa so sídlom v SR po 1.1.1993. Nesporné je aj to, že navrhovateľke

bol Českou správou sociálneho zabezpečenia priznaný starobný dôchodok 24.5.2012 na základe dôb
odpracovaných do 31.12.1992 u zamestnávateľa ČSD Správa prepravných tržieb Bratislava.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku proti prvému rozhodnutiu žiadala , aby jej bol odporkyňou
priznaný starobný dôchodok za celé obdobie zamestnania na území Slovenskej republiky, pričom

uviedla, že sídlom jej zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR bola Slovenská republika, a to Správa
prepravných tržieb ako samostatná organizačná jednotka ČSD. Rozdelenie doby zabezpečenia a
poberanie dôchodku z dvoch zdrojov považuje za zaťažujúce a diskriminačné už len tým, že musí
preukazovať nositeľovi poistenia v ČR „potvrdenia o životnosti“.

Odporkyňa v priebehu konania na súde rozhodnutím z 27.2.2012 (druhým rozhodnutím) v zásade
len doplnila a zmenila dôvody prvého rozhodnutia, avšak zotrvala na rozhodnutí podľa ktorého doby
zamestnania do 31.12.1992 započíta pre dôchodkové účely orgán sociálneho zabezpečenia ČR a doby
po 1.1.1993 odporkyňa v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení. Ani uvedeným v poradí druhým rozhodnutím teda nebolo navrhovateľke

vyhovené v celom rozsahu a preto sa stalo predmetom súdneho prieskumu v konaní začatom na základe
opravného prostriedku podaného proti prvému rozhodnutiu.

Krajský súd rozsudkom z 19.2.2014 opravným prostriedkom napadnuté prvé a druhé rozhodnutie
odporkyne potvrdil z dôvodov už vyššie uvedených. Na ústnom pojednávaní poverená zástupkyňa

odporkyne uviedla, že navrhovateľke bola Českou správou sociálneho zabezpečenia hodnotená doba
do 31.12.1992, preto nie je možné navrhovateľke priznať dôchodok duplicitne.

Odvolací súd konštatuje, že na ústnom pojednávaní a ani vo vyjadreniach odporkyne do rozhodnutia
krajského súdu nie je zmienka o zavŕšení rokovaní medzi zainteresovanými orgánmi ČR a SR vo veciach

starobných dôchodkov niektorých zamestnancov býv. ČSD prijatím dohody ministrov práce a sociálnych
vecí ČR a SR z 22.8.2013, teda pred rozhodnutím súdu o podanom opravnom prostriedku. Predmetnú
korešpondenciu ministrov navrhovateľka pripojila k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu spolu aj s
následným rozhodnutím odporkyne zo 14.4.2014 (tretie rozhodnutie), ktorým bola suma jej starobného
dôchodku zvýšená odo dňa 22.8.2013 na sumu 630,10 Eur a od 1.1.2014 na sumu 638,90 Eur. Podľa

dôvodov uvedeného rozhodnutia k zvýšeniu došlo na základe žiadosti navrhovateľky z 2.4.2014 a
po zhodnotení dôb zabezpečenia získaných do 31.12.1992 vzhľadom na skutočnosť, že SR a ČR
vyriešili spory v určení sídla bývalého zamestnávateľa navrhovateľky ČSD - Správa prepravných tržieb
Bratislava, ku dňu rozdelenia ČSFR a zhodli sa na sídle zamestnávateľa v Slovenskej republike.

Odporkyňa v rozhodnutí zo 14.4.2014 uvádza, že „ Za účelom prijatia definitívneho riešenia
vo veci určenia príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných do 31.12.1992 bývalými
zamestnancamiČeskoslovenskýchštátnychdráh,SprávyprepravnýchtržiebBratislavabolauzatvorená
dohoda ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ministra práce a sociálnych vecíČeskej republiky , podľa ktorej je s platnosťou od 22. augusta 2013 na účely aplikácie článku 20 ods.
1 Zmluvy na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa ČSD
príslušná Slovenská republika . V súlade so záverom vyplývajúcim z dohody je inštitúciou príslušnou

na priznanie ....dôchodku za doby zabezpečenia do 31.12.1992 Sociálna poisťovňa, ústredie. ........
Sumu starobného dôchodku ....zvyšujeme od 22.8.2013 vhľadom na skutočnosť, že dohoda nadobudla
platnosť 22.8.2013.“

Odvolací súd konštatuje, že žiadosti navrhovateľky a jej opravnému prostriedku vo veci starobného
dôchodku nebolo ani rozhodnutím zo 14.4.2014 úplne vyhovené, keďže starobný dôchodok v sume
zodpovedajúcej dobe poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky bol navrhovateľke priznaný až od
22.8.2013.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodnutie odporkyne vychádza zo znenia Dohody ministrov

s platnosťou od 22.8.2013, je dôvodné sa uvedenou dohodou, ako novou skutočnosťou, rozhodujúcou
pre určenie dôchodkového nároku navrhovateľky, zaoberať v plnom rozsahu. Súčasne odvolací súd
poznamenáva, že predmetná dohoda vlastne pozostáva z návrhu, ktorý je obsahom listu ministra práce
a sociálnych vecí ČR zo 7.8.2013 č. j 2013/51005.701 a z odpovede listom ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny SR z 22.8.2013 č. 35658/2013.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom akceptačnom liste z 22.8.2013 k návrhu ministra ČR
v bode „1. súhlasil s tým, že na účely aplikácie článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 20. októbra 1992 obe strany po vzájomnej dohode
považujú za miesto sídla zamestnávateľa

- Českú republiku u zamestnancov Kompresorovej stanice č. 4 Ivanka pri Nitre,
- Slovenskú republiku u zamestnancov ČSD - Správa prepravných tržieb, Bratislava
a
podľa bodu 2 „sa ustanovenie bodu 1 o určenie miesta sídla zamestnávateľa uplatní len na prípady
-ktorénebolidoposiaľdefinitívnerozhodnuté(t.j.nanovéžiadostiodôchodokanadôchodkypredbežne

priznané) a tiež na prípady
- ak osoba s už riadne priznaným dôchodkom požiada o aplikáciu citovaného ustanovenia, t. j. o revíziu
príslušnosti k poskytovaniu dôchodku v súlade s touto dohodou (ak tak neurobí, budú priznané dôchodky
naďalej vyplácané doterajším spôsobom).“

Podľa ďalšieho obsahu listu minister „súhlasí s tým, aby v uvedených prípadoch žiadna strana nežiadala
vyrovnanie za dávky už priznané a vyplácané od dohodnutých pravidiel s výnimkou tých pohľadávok,
ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť v bežných prípadoch, ak z dôvodu zmeny príslušnosti k poskytovaniu
dôchodku jedna strana prizná dôchodok od určitého dátumu a druhá strana svoj dôchodok zastaví s
menším oneskorením.“

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom vyššie uvedených písomností (posudzovanej ako Dohoda
ministrov), ktoré súdu ako už bolo uvedené predložila vo fotokópii síce navrhovateľka, avšak odporkyňa
sa na obsah dohody ministrov odvoláva v rozhodnutí zo 14.4.2014 (tretie rozhodnutie), nemá dôvod
pochybovať o ich autenticite.

Podľa bodu 1 Dohody po vzájomnej dohode obe strany považujú za miesto sídla zamestnávateľa
navrhovateľky Slovenskú republiku na účely aplikácie článku 20 ods. 1 Zmluvy. Podľa názoru súdu z
obsahu bodu 1 nevyplýva, že by sa určenie miesta sídla zamestnávateľa navrhovateľky v SR viazalo
na dátum 22.8.2013, pretože určenie miesta sídla daného zamestnávateľa je viazané na účel aplikácie

Zmluvy z 29. októbra 1992. Skutočnosť, že uvedeným dňom 22.8.2013, ktorým je datovaný list ministra,
došlo konečne k naplneniu cieľa rokovaní o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov niektorých
federálnych podnikov nemôže mať iný význam, než ten, že bod 1 uzatvoril pretrvávajúcu neistotu v
otázke sídla dvoch federálnych podnikov k 31.12.1992 pre účely dôchodkové.

Keďže navrhovateľka od samého začiatku konania žiadala o priznanie dôchodku tak, akoby všetky doby
jej poistenia boli získané podľa právnych predpisov SR, skutočnosť, že k dohode o sídle zamestnávateľa
došloaždohodouministrov,nemôžebyťtátoskutočnosťnaúkornárokovžiadateľaodôchodkovúdávku.
Keďže prvé a druhé rozhodnutie, o priznaní dávky sa ešte nestali právoplatnými a boli predmetomsúdneho konania o preskúmanie ich zákonnosti, odporkyňa po 22.8.2013 mala a mohla v rámci
autoremedúry poňať v poradí tretie rozhodnutie zo 14.3.2013 ako rozhodnutie, ktorým na základe
opravného prostriedku vyhovie navrhovateľke v plnom rozsahu práve na základe bodu 1 Dohody, ktorá

vyriešila otázku príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných do 31.12.1992.

Pokiaľ odporkyňa vychádzala z toho, že navrhovateľka požiadala o prepočítanie dôchodku, a z toho
dôvodu jej zvýšenie dôchodku patrí odo dňa Dohody, odvolací súd upriamuje pozornosť práve na tú
skutočnosť, že o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté

a ani rozhodnutím zo 14.4.2014 jej opravnému prostriedku nebolo v plnom rozsahu vyhovené.

Podľa prvej al. bodu 2 Dohody sa bod 1 uplatní na prípady, ktoré neboli doposiaľ definitívne rozhodnuté.
Odporkyňa teda mala po 22.8.2013 konať v zmysle Dohody bez zreteľa na to, či navrhovateľka podá
prípadne žiadosť o prepočítanie dôchodku, pričom nemožno prehliadnuť, že na existenciu Dohody nebol
upozornený ani konajúci krajský súd. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať žiadosť z 2.4.2014,

spísanú do úradného záznamu na SP - ústredie za dôvod začatia samostatného konania o prepočítanie
dôchodku v zmysle bodu 2 druhej al. Dohody, ale za súčasť konania o priznanie starobného dôchodku
od 28.10.2011.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1

písm. h) v spojitosti s § 246ods. 1 OSP s poukazom na § 492 SSP tak, že zrušil rozhodnutia odporkyne
z 22.12.2011 a 27.2.2012 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní zohľadní už
priznaný nárok na starobný dôchodok podľa rozhodnutia zo 14.4.2014 t. j. od 22.8.2013 a rozhodne o
jehopriznaníododňa,odktoréhonavrhovateľkažiadalaopriznaniestarobnéhodôchodkuavpotrebnom
rozsahu zmení aj rozhodnutie zo 14.4.2014. V záujme zachovania nároku navrhovateľky na už priznanú

výšku starobného dôchodku od 22.8.2013 sa odvolací súd nedotkol uvedeného rozhodnutia. Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné stanovisko odporkyne, podľa ktorého by tým došlo k duplicite v
priznávaní dôchodku, ako to uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky. Otázka započítania
už vyplatených súm a vzájomného vyporiadania medzi orgánmi dôchodkového zabezpečenia ČR a SR
nie je vecou, ktorá by mala brániť priznaniu starobného dôchodku odo dňa, ako o to navrhovateľka

požiadala.

Právnym názorom najvyššieho súdu je odporkyňa viazaná podľa § 250ja ods. 4 a § 250l ods. 2 OSP
v spojitosti s § 432 SSP.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a
§ 151 ods. 1 a 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľka mala úspech vo veci, náhradu trov konania si
neuplatnila, odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.