Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. júl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201739
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816201739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému Š. I., C.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX, XXX XX M., D. Č. B. X, XXX XX
U.X., o zaplatenie 268,61 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j ežalovaného zaplatiť žalobcovi 69,61 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne: zo sumy 4,25 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,- Eur od 26.04.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne: zo sumy 31,79 Eur od 26.05.2013 do
zaplatenia, zo sumy 26,57 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia žalobcovi 268,61
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne: zo sumy 4,25 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, zo
sumy 7,00 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne: zo sumy
31,79 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 26,57 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 199,00 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania od žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28,
81762Bratislava,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014postúpilanažalobcupohľadávku
voči žalovanému v žalovanej výške. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uzavrel dňa 12.02.2013
s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu č. 106249731Z112
a právny predchodca žalobcu sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za
podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami, za čo sa
žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Na základe zmluvy poskytoval právny

predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému plnenie riadne a včas. Právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č.7302485885 na sumu 4,25 Eur, ktorá bola splatná
dňa 25.03.2013, faktúru č. 7303591064 na sumu 07,00 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.04.2013, faktúru
č. 7304729680 na sumu 31,79 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.05.2013, faktúru č. 7305865339 na sumu
26,57 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.06.2013 a faktúru č. 7401436867 na sumu 199,00 Eur, ktorá
bola splatná dňa 25.02.2014, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávky.

Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal vo vzťahu k žalobcovi v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca
uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžných súm.3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bolo doručené uznesenie o procesných
poučeniach dňa 25.06.2016, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 219 ods. 3 Zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďževdanomprípadesajednáopohľadávkuvovýške268,61Eur,súdprejednalvecbeznariadenia
pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.02.2013 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní
služby“) vyplýva, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. - a žalovaným, pričom jej obsahom bol dohodnutý program služieb Podľa Seba 1 Naj N
a boli mu aktivované služby od 12.02.2013.

9. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby zo dňa 15.02.2013, vyplýva, že jeho predmetom bolo
poskytnutie zľavy na využívanie programu služieb Podľa Seba 1 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Z
obsahu Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 199,00 Eur. Z bodu 4 predmetného dodatku k zmluve vyplýva, že v prípade
porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k

následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku.
10. Z faktúry č.7302485885 zo dňa 08.03.2013, splatnej dňa 25.03.2013 vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanému sumu 4,25 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7303591064 zo dňa
08.04.2013, splatnej dňa 25.04.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 7,00 Eur z titulu

mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7304729680 zo dňa 08.05.2013, splatnej dňa 25.05.2013,
vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 31,79 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby.
Z faktúry č. 7305865339 zo dňa 08.06.2013, splatnej dňa 25.06.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanému sumu 26,57 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7401436867 zo dňa
08.02.2014, splatnej dňa 25.02.2014, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 199,00 Eur z

titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti
uhradenia poplatkov za služby, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto
časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu
žalobcu v tejto časti zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby sa opiera o Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb, faktúr za poskytnuté služby a o ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“).
12. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

13. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa

podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.
14. Podľa ust. § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.
15. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej

žalobca poskytoval žalovanému mobilné hlasové služby, avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote
splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal
žalobcovi plnenie vo výške istiny 4,25 Eur, istiny 7,00 Eur, istiny 31,79 Eur a istiny 26,57 Eur, t.j. spolu
sumu 69,61 Eur.

16. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

19. Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 199,00 Eur s príslušenstvom (s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.02.2014 do zaplatenia)
žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

20. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, t.j.
v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

21. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

22. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012.23. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

24. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské

štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného

poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

25. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú

podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).
Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu

zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane
práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je

uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval
(§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho

zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej
podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso
facto.Akexistujezákonnápovinnosťzdržaťsaprotiprávnehokonania(vpodobepoužívanianeprijateľnej
zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej

zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k
hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s
dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

26. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zostrany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

27. Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,00
Eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo vyplýva

aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny
predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách,
výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy
sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli
zmluvné podmienky individuálne dojednané.

28. Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku zaviazal
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 199,00 Eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného,
pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil
ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť,

čo spôsobuje jej neplatnosť. Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť
zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v
posledný deň viazanosti. Zmluvné pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v plnej výške pri
hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti.
Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca

teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval spolu vo výške 199,00 Eur, keďže
si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

29. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú
zmluvu, kde zmluvné pokuty boli zapracované v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný

vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvné podmienky, a to zmluvné pokuty, neboli
individuálne dojednané. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty postihovali žalovaného vždy pri porušení
zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné,
a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej

výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality.
Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že

spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho
nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách
totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej

forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ
predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.

30. Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník

poruší akúkoľvek z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu
v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať
niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do
tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho
vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá

poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

31. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda strán sporu o zmluvnej
pokute v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka, a pretoje podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
199,00 Eur z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s
ustanovením § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. V prejednávanej veci úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si náhradu trov
neuplatnil, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).