Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114205142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci Q. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., K I.
XX, proti odporcovi O. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. - R. C., C. XX, zastúpeného v konaní JUDr.
Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, za účasti matky R. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N., K I. XX, o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, o zmenu striedavej
osobnej starostlivosti, o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 27P/62/2014-268 zo dňa 16.03.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom a o náhrade trov konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol nasledovne:

„mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 36 P 99/2011-214 zo dňa 26.4.2012 vo výroku XII. o
určení výživného tak, že:

odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 250 Eur mesačne, ktoré bude

poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 24.2.2014 do
budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 24.2.2014 do 31.3.2016 pre navrhovateľa v celkovej výške 1 258,93 Eur
povoľuje súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu,

konanie o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a o zmenu úpravy styku z a s t a v u j e ,

konanie o zmenu striedavej osobnej starostlivosti z a s t a v u j e ,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

Rozhodnutie odôvodnil podľa § 96 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 62 ods. 1 a
ž 4, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods. , § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.V odôvodnení rozhodnutia uviedol cit.: „Matka navrhovateľa návrhom podaným na tunajší súd dňa
24.2.2014 žiadala zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu ohľadom striedavej osobnej starostlivosti tak, že
žiadala zveriť vtedy ešte maloletého navrhovateľa do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s

maloletým tak, že sa budú stretávať posledný víkend v mesiaci od soboty od 16.00 hod. do 18.00 hod.
a v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Okrem toho sa budú stretávať každý párny rok dňa 24.12. od
16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 14.00 hod. a
každý nepárny rok počas letných prázdnin od 1.8. do 14.8.. Zároveň žiadala zvýšiť výživné zo strany
odporcu pre vtedy ešte maloletého Q. zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 400 Eur mesačne, počnúc

dňom 1.9.2013 do budúcna.

Na pojednávaní dňa 24.2.2016 matka pozmenila svoj návrh na zvýšenie výživného tak, že súhlasila s
navýšením výživného na sumu 250 až 300 Eur mesačne. Výživné aj naďalej žiadala zvýšiť od 1.9.2013.

Navrhovateľ v priebehu konania dovŕšil plnoletosť a na pojednávaní dňa 24.2.2016 predniesol návrh

na zvýšenie výživného zo strany odporcu na sumu 250 Eur mesačne, počnúc dňom 29.8.2015, dňom
dovŕšenia svojej plnoletosti.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v priebehu konania nadobudol
navrhovateľ plnoletosť. Z tohto dôvodu súd zastavil konanie o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti

a o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Zároveň zastavil konanie o zmenu striedavej osobnej
starostlivosti, keďže odporca svoj návrh na zmenu striedavej osobnej starostlivosti na rovnocennú
striedavú osobnú starostlivosť zobral späť a žiadal konanie zastaviť. V súlade s ustanovením § 96 ods.
1 preto súd konania o časti návrhu matky a o návrhu odporcu zastavil.

Pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd z porovnania pomerov, ktoré boli na strane
účastníkov konania pri poslednej úprave výživného s ich súčasnými pomermi. Pri poslednej úprave
výživného bol navrhovať maloletý, navštevoval 8. ročník základnej školy, jeho výdavky boli primerané
tomuto veku. Obaja jeho rodičia v tom čase podnikali, matka ako samostatne zárobkovo činná osoba so
základom dane 4 627,81 Eur a otec bol konateľom spoločnosti N. s.r.o., ako aj samostatne zárobkovo

činnou osobou. Jeho príjem zo živnosti bol vo výške 280,52 Eur mesačne.

V súčasnom období navrhovateľ navštevuje už 3. ročník gymnázia a je nepochybné, že za obdobie
necelých štyroch rokov došlo k podstatnému navýšeniu jeho výdavkov týkajúcich sa najmä zakúpenia

učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež zvýšené výdavky na stravu, keďže navrhovateľ prešiel
obdobím puberty, podrástol a došlo k navýšeniu výdavkov aj na zakupovanie oblečenia a obuvi
v pánskych číslach a veľkostiach. V priebehu tohto obdobia začal navrhovateľ navštevovať kožnú
ambulanciu z dôvodu zhoršenia stavu pleti, s čím má zvýšené výdavky na kúpu liekov, rôznych krémov
a mastí a aj naďalej nosí okuliare, ktoré si pravidelne vymieňa. Rozšírili sa jeho záujmy, mimoškolské

aktivity, keďže sa venuje písaniu športových článkov. Za týmto účelom navštevuje rôzne športové
podujatia, najmä hokejové, s čím sú zvýšené výdavky na cestovné a stravné. Aj naďalej sa venuje
jazykom, začal navštevovať súkromnú školu, ktorú mu v súčasnej dobe začal platiť odporca. Matke
navrhovateľa pribudli výdavky aj na pravidelnú zbierku na stužkovú. V súvislosti so štúdiom na strednej
škole mu bola nútená zakúpiť notebook. Tiež sa mu zvýšili výdavky na platbu internetu, ktorý má

navrhovateľ aj v mobilnom telefóne. Z našetrených prostriedkov absolvoval jazykový kurz v zahraničí v
sume 4 000 Eur, kde sa zdokonalil v anglickom jazyku a na ktorý mu vreckovým prispel aj otec.

Nauvedenýchzvýšenýchvýdavkochsapravidelneodporcanepodieľal,čoodôvodňovaltým,žemaloletý
odmietal byť v jeho osobnej starostlivosti v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade, že by maloletý trávil

u neho jeden týždeň v mesiaci v súlade s rozhodnutím súdu ohľadom striedavej osobnej starostlivosti,
časť týchto výdavkov by mu platil. Aj zavinením matky, ktorá adekvátne nepripravovala navrhovateľa
na stretnutie so svojím otcom, takto znemožnila odporcovi podieľať sa na zvýšených výdavkoch svojho
syna.

V priebehu konania odporca preukázal skutočný záujem zabezpečovať starostlivosť svojmu synovi, za
tým účelom žiadal, aby sa navrhovateľ podrobil znaleckému dokazovaniu, znalcom z odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých s cieľom preukázať, že navrhovateľ ako maloleté dieťa bol ovplyvňovaný
svojou matkou, z tohto dôvodu odmietal byť v jeho osobnej starostlivosti.Pri posudzovaní zmeny výšky výživného súd vychádza nielen z odôvodnených potrieb dieťaťa, ale
tiež z možností a schopností na strane jeho rodičov. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene

zamestnania u oboch rodičov. Matka navrhovateľa je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou,
ktorá vykrýva potreby svojej rodiny a celej domácnosti z podnikateľských finančných prostriedkov. Z
tohto dôvodu je momentálne v strate vo svojich podnikateľských aktivitách.

Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil zdravotné problémy, ktoré odporcovi pribudli od poslednej

úpravy výživného, a ktoré súdu riadne preukázal lekárskym potvrdením, aj faktúrami za lieky, ktoré
užíva. Zohľadnil tiež jeho tvrdenia, že v prípade potreby prispeje svojmu synovi aj nad rámec bežného
výživného, pričom tak vždy urobil, pokiaľ ho o to syn požiadal. Poukázal na to, že mu prispel aj na
jazykový kurz a v súčasnom období mu platí poplatok za jazykovú školu. Okrem týchto skutočností vzal
súd do úvahy aj majetkové pomery na strane odporcu, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Ide
o chatu, ktorú využíva pre svoje osobné potreby, tiež o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce,

ktorých je podielovým spoluvlastníkom, tiež zohľadnil úsporu na platbách internetu a mobilného telefónu,
ktoré mu hradí firma, ako aj skutočnosť, že okrem navrhovateľa nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu považoval súd navýšenie výživného zo strany odporcu

pre navrhovateľa za dôvodné. Súd navýšil výživné pre navrhovateľa za obdobie, keď bol maloletý, a
to od podania návrhu jeho matkou, to je od 24.2.2014, nakoľko podľa názoru súdu v tomto období už
navštevoval strednú školu, jeho výdavky sa podstatným spôsobom navýšili a tieto navýšené výdavky
zvládala matka iba na pokraji svojich finančných možností. Odporca odmietol platiť zvýšené výživné
spätne,nakoľkotakútosituáciusiprivodilamatkasama,pretoženeumožňovala,resp.bránilastretnutiam

maloletého s otcom. V priebehu konania mal súd preukázané výpoveďou navrhovateľa, že k stretávaniu
sa s otcom nedochádzalo z dôvodov nie na strane matky, ale na jeho strane. Matka ho žiadnym
spôsobom v tomto smere neovplyvňovala, dokonca ho upozorňovala, že môže vzniknúť problém z
dôvodu, že nie je týždeň v otcovej osobnej starostlivosti.

Napriek tomu, že navrhovateľ nebol v osobnej starostlivosti svojho otca, podľa rozhodnutia súdu
sa mal odporca podieľať na jeho výdavkoch tak, ako keby ho vo svojej osobnej starostlivosti mal.
Nástupom na strednú školu bola nútená matka zabezpečiť vtedy maloletému navrhovateľovi všetky
učebné pomôcky a školské potreby, musela mu uhradiť všetky nepredvídateľné výdavky, na ktorých
sa reálne odporca nepodieľal, napriek tomu, že tvrdí, že sa osobnou starostlivosťou o svojho syna

podieľať chcel. Preto súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné aj v tomto období. Zároveň odporca
tvrdil, že matka nepotrebovala navýšiť výživné, nakoľko celé výživné, ktoré jej prispieval, odkladala na
účet navrhovateľa, finančné prostriedky mu sporila, pričom súd nemal preukázané, že na sporenie išli
práve finančné prostriedky a výživné, ktorým otec svojmu synovi prispieval. Okrem toho tieto finančné
prostriedky už boli spotrebované na jazykový pobyt navrhovateľa v zahraničí, takže momentálne tieto

finančné prostriedky nie sú nasporené na účte a boli použité v jeho prospech pre jeho vzdelávanie. Takto
sa otec svojim výživným podieľal na úhrade výdavkov pre syna, ktoré vznikli v minulosti, pričom nešlo
o navýšené platby zo strany odporcu.

Pri určovaní sumy zvýšeného výživného vychádzal súd z preukázaných zvýšených výdavkov u

navrhovateľa, z jeho schopnosti privyrobiť si v minulom období, ale aj z príjmov, majetkových pomerov
a zdravotného stavu u odporcu a zvýšenie výživného zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 250 Eur
mesačne považoval za primerané. Zvýšenie výživného o 50 Eur je podľa názoru súdu finančná suma,
ktorou bol odporca schopný prispievať na výživu syna v období, keď bol maloletý, aj keď ho nemal v
osobnej starostlivosti, pretože mu nemohol zabezpečovať výdavky a potreby, ktoré by mu vznikli počas

týždňa, kedy by sa o neho staral.

Keďže navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo strany odporcu od dovŕšenia svojej plnoletosti, to je od
29.8.2015 do budúcna na sumu 250 Eur mesačne s tým, že sa vie so svojím otcom dohodnúť na úhrade
ďalších výdavkov, ktoré mu vzniknú nad rámec bežného výživného, považoval súd za primerané výživné

v sume 250 Eur mesačne aj od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa do budúcna.

Takto vznikol odporcovi dlho na výživnom za obdobie od 24.2.2014 do 31.3.2014 v celkovej výške 1
258,95 Eur, (to je 1,79 Eur x 5 dní v mesiaci február 2014 + 10 mesiacov x 50 Eur v roku 2014 + 12mesiacov x 50 Eur v roku 2015 + 3 mesiace x 50 Eur v roku 2016). Uvedené dlžné výživné povolil súd
odporcovi splatiť v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
až do úplného vyrovnania dlhu, v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p..

Keďže matka žiadala zvýšiť výživné od 1.9.2013, súd jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol ako
nedôvodný, keďže za rozhodné obdobie pre zvýšenie výživného považoval deň podania návrhu matkou
na súd. V tomto období podľa názoru súdu matka finančne nezvládala zabezpečiť potreby navrhovateľa
a nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo nepodala návrh už v septembri, resp.

októbri 2013, keďže uvádzala, že už v tomto období sa výdavky pre navrhovateľa podstatne zvýšili.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca.

Namietal, že súd v odôvodnení rozhodnutia bezdôvodne spochybnil celkom jednoznačné tvrdenie
matky navrhovateľa, že bežné výživné vo výške 200 eur uhrádzané odporcom za čas jeho maloletosti
nebolo matkou využívané na zabezpečovanie bežných potrieb navrhovateľa, ale bolo v plnej výške
ukladané na sporenie a následne použité na zahraničný jazykový pobyt navrhovateľa v lete 2015.
Matka navrhovateľa tak musela disponovať dostatočným množstvom prostriedkov na to, aby uhrádzala

náklady na navrhovateľa z vlastných zdrojov. Ak by rešpektovala rozsudok OS Prešov 36P/99/2011-214
zo dňa 26.04.2012 vo veci nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, nevznikli by jej žiadne zvýšené
výdavky s jeho výživou. Odporca nepovažuje niektoré z výdavkov navrhovateľa za opodstatnené.
Vzhľadom na zárobkovú činnosť a príjmy matky navrhovateľa a tiež jej majetkové pomery nadobudnuté
po vyporiadaní BSM je nelogické, aby 83 % nákladov navrhovateľa znášal odporca a matka iba 17 %.

Súd zároveň nesprávne interpretoval účtovné údaje obsiahnuté v peňažnom denníku odporcu. Celkové
príjmy odporcu možno vyčítať výlučne z jeho daňového priznania ako rozdiel príjmov a výdavkov,
teda z peňažného denníka za rok 2015 ide o sumu 2339,32 eur , t.j. 194,94 Eur mesačne. Počet
spolupracovníkov sa vo firme nezmenil od roku 2000, avšak príjmy z podnikania za posledné roky
neustále klesajú. Zdravotný stav odporcu ho za posledné roky donútil uberať z pracovného tempa, čo

sa odrazilo aj na hospodárskych výsledkoch spoločnosti N., s.r.o.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že návrh na zmenu výživného zo strany odporcu pre navrhovateľa od 24.02.2014 nad sumu
200 eur mesačne zamietne.

Matka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, z akých zdrojov bola nútená pokryť

náklady na chod domácnosti a aj firmy, nakoľko táto je vedná na fyzickú osobu, ktorá ručí celým svojím
majetkom na rozdiel od spoločnosti s.r.o., ktoré ručia iba majetkom firmy. Ak by odporca nedisponoval
dostatočnými finančnými prostriedkami, nedal by vypracovať znalecký posudok vo výške cca 500 Eur.
Odporca nemal záujem o maloletého. Záujem prejavoval len pre potreby dokladovania súdu. Suma 250
Eur mesačne predstavuje doplatenie dní, kedy sa odporca nestaral o maloletého. V zmysle záznamov z

internetu odporca nie je v strate a vykazuje za rok 2015 zisk vo výške 11 851 Eur. Výživné vo výške 200
Eur bolo v čase, keď navrhovateľ mal 14 rokov a navštevoval základnú školu, v súčasnosti navštevuje
gymnázium a má výdaje na stravu, oblečenie a vzdelávanie podstatne vyššie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na stravu minie mesačne sumu cez 150 Eur, minimálne

dvakrát ročne si potrebuje kúpiť oblečenie a obuv. Za mobil si platí paušál 10 Eur mesačne, zišiel by sa
mu aj vyšší. Matka musí okrem toho platiť všetky výdaje spojené s chodom domácnosti, stále nemajú
dokončený dom ani dvor. Výživné vo výške 250 Eur je po zohľadnení pomerov rodičov spravodlivé.
Matka má vlastnú firmu, je však v prenajatých priestoroch, má jedno auto a firma má jednu dodávku.
Väčšinu pozemkov, ktoré nadobudla, musela predať. Otec má firmu vo vlastných priestoroch, kde aj

býva, má chatu, chodí na dvoch autách, jeho firma má okrem toho ešte jedno ďalšie auto a dodávku.
Otec v zime chodí na lyže, v lete na chatu, do zahraničia chodí za pracovnými účelmi. Matka chodí v zime
aj v lete akurát tak do práce a domov, lyžovať túto zimu neboli ani raz, na dovolenke boli naposledy v roku
2013. Samozrejme, je potrebné brať do úvahy aj zdravotné problémy otca, no aj matka by potrebovala
oddych, ktorý si ale nemôže dovoliť, keďže musí zabezpečiť v prvom rade chod domácnosti.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli súdu ako aj na jeho internetovej stránke.

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že odvolanie otca je nedôvodné a prvostupňový rozsudok v
napadnutej časti je vecne správny.

Po podaní návrhu matkou v priebehu konania Q. W. dosiahol plnoletosť.

Podľa § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možný návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležité dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť (§ 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine).
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine).

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase
vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto
zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo na strane povinnej osoby.

Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho

zmenu.

Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch
rodičov, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľa v čase poslednej úpravy a v súčasnosti.

Na strane navrhovateľa nepochybne došlo k zmene pomerov. Naposledy bolo výživné navrhovateľa
súdom určené v čase, keď navrhovateľ navštevoval ešte 8. ročník základnej školy. V čase konania
prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia navrhovateľ navštevoval
3. ročník gymnázia a je nepochybné, že na jeho strane došlo k nárastu výdajov neporovnateľnému s
dobou, kedy naposledy výživné určené bolo. Nárast výdajov súvisí nielen s nástupom na strednú školu,

ale aj tým, že v nasledujúcom školskom roku navrhovateľ nastúpi maturitný ročník strednej školy. Okrem
toho navrhovateľ prešiel obdobím puberty, podrástol, čo rovnako spôsobuje navýšenie výdajov jednak
na zakúpenie oblečenia, stravy ako aj bežné výdavky na koníčky súvisiace s vekom navrhovateľa a pod.Prvostupňový súd správne zhodnotil aj možnosti a schopnosti povinného otca pri určení výšky navýšenia
výživného ako aj obdobia, za ktoré prvostupňový súd výživné navýšil, prvostupňový súd vzal do úvahy
pokles príjmov otca v jeho podnikateľských aktivitách ako aj zhoršenie jeho zdravotného stavu.

Prvostupňový súd vzal správne do úvahy aj to, že na týchto zvýšených výdavkoch sa odporca pravidelne
nepodieľal. Odporca túto skutočnosť odôvodňoval tým, že maloletý odmietal byť v jeho osobnej
starostlivosti v súvislosti s rozhodnutím súdu, čo je ale v tomto kontexte irelevantné.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil aj obdobie pred dovŕšením plnoletosti navrhovateľa v uvedenom
kontexte. Odvolací súd tu poukazuje na vyjadrenie samotného syna k odvolaniu odporcu, kde uvádza,
že sa snažil zohľadniť argumenty oboch rodičov, a preto navrhol, aby súd zvýšil výživné o 50 eur
mesačne so spätnou splatnosťou, čo sa mu zdalo ako najsprávnejšie riešenie, keďže jeho matka
pôvodne požadovala zvýšenie výživného na výšku 400 eur a otec žiadal ponechať výživné v sume
200 eur mesačne. Odporca mu svojim odvolaním spôsobuje len ďalší stres, ktorého si už z riešenia

problémov medzi rodičmi a vláčenia po psychológoch, psychiatroch užil dosť. Poukazuje na schopnosti
a možnosti oboch rodičov, kde otec v zime chodil lyžovať, v lete na chatu, pričom matka chodí celoročne
len do práce a domov, lyžovať v zime neboli vôbec a na dovolenke boli naposledy v roku 2013.

Na základe uvedeného vzhľadom na vecné dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu

v napadnutej časti ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 224 os. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p., pričom navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania nežiadal a odporca právo
na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.