Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212202269
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3212202269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: W. W. und Q. U., s.r.o. so
sídlom T. XXXX, XXX XX X., IČO 44 343 205, práv. zast. JD., advokátom,
so sídlom V., pôvodne T.L, a.s., so sídlom V., IČO: 36 429 716, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Y. proti žalovanému: L. s miestom podnikania U., IČO: 37 456 636, o zaplatenie 474,10 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
6Cb/2/2013-80
zo dňa 11. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi - pôvodne
T. - G. a.s., sumu 474,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 474,10
Eur od 30.04.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 125,99 Eur (z toho 28 Eur ako
náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh a 97,99 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia),
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný

si faxom odoslaným z telefónneho čísla XXX XXXXXXX objednal u T. - G., a.s. ubytovanie v ubytovni
T. od 12.03.2009 do 02.04.2009. Podľa súpisu ubytovaných vyhotoveného žalobcom dňa 03.04.2009
boli v mesiaci marec 2009 v zariadení T. za firmu L. X., U. XXX/X, X. nad X., ubytovaní T. K., L. X., Y.
K. a Y. R., každý z nich 20 nocí. Žalobca dňa 15.04.2009 vystavil žalovanému faktúru č. 09VF00063 na
sumu 474,10 Eur s DPH za ubytovanie v ubytovni T. B. - počet nocí 80, cena za 1 noc/1 osoba 4,98
Eur bez DPH. Faktúra bola splatná 29.04.2009. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. §
754 ods. 1, 2, § 759 ods. 1 Obč. zák. a podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. a dospel k záveru, že

žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Objednávkou žalovaného a jej akceptovaním zo strany žalobcu
došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o ubytovaní. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi cenu za ubytovanie. Žalovaný si u žalobcu objednal ubytovanie od 12.03.2009 do 02.04.2009,
teda na 20 nocí. Napriek tvrdeniu, že v ubytovni sa zdržiavali len sedem dní a nie dvadsať, žalovaný
nepreukázal odstúpenie od zmluvy o ubytovaní, preto ho súd zaviazal uhradiť cenu za ubytovanie za
celé objednané obdobie 20 nocí. Súd nepovažoval žiadosť žalovaného o expertízu podpisu na súpiske
ubytovacieho zariadenia za relevantnú, pretože na súpiske ubytovaných založenej v spise zjavne žiaden

podpis žalovaného nie je - je na nej len podpis zamestnanca žalobcu. Pretože žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou faktúry
č. 09VF00063 dňom 30.04.2009, k tomuto dňu, bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky 1,25 %, preto je zákonná výška úroku z omeškania (keďže žiadna iná výška úroku zomeškania nebola medzi účastníkmi dohodnutá) 9,25 % ročne. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Uznesením zo dňa 07.04.2014
č. k. 6Cb/2/2013-100, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, súd prvého stupňa postupom

podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu T.-G., a.s., so sídlom
V. nám. XXX, XXX XX B., IČO:
36 429 716, vstúpila spoločnosť W. W. uB. s.r.o. so sídlom T. XXXX, XXX XX X., IČO 44 343 205.
Rozhodol tak na základe skutočnosti, že dňa 16.08.2013 podala spoločnosť W.: W. D. Q. U., s.r.o. na
tamojší súd poddlžnícku žalobu, (doplnenú podaním z 23.09.2013) proti tomu istému žalovanému, ktorú

odôvodnila tým, že má na základe notárskej zápisnice exekučný titul voči spoločnosti
T.-G., a.s., na základe ktorého sa začalo exekučné konanie u súdneho exekútora
JUDr. Bohumila Kubáta so sídlom Štúrova 6/13, 811 02 Bratislava, pod
č. EX 406/2013, a v tomto exekučnom konaní bolo zistené, že spoločnosť T.-G., a.s. má viacero dlžníkov,
medzi inými aj žalovaného v tomto konaní. Súdny exekútor vydal dňa 25.03.2013 príkaz na začatie
exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť na adresu

uvedenú v živnostenskom registri, preto sa príkaz považoval za doručený fikciou. Súd prvého stupňa
v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 109 ods. 1 Ex. por., v zmysle ktorého ak dlžník povinného
nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol,
pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka
splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom

súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť
na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže
započítaťanisvojuvlastnúpohľadávku,ktorúmávočioprávnenémuapozistení,žežalobanavyplatenie
pohľadávky povinného (pôvodného žalobcu T. - G., a.s.) bola už na súde uvedenou spoločnosťou
podaná, vyhodnotil podanie poddlžníckej žaloby spoločnosťou W.: W. D. Q. U., s.r.o. podľa jej obsahu

za návrh na vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu - spoločnosti T. - G., a.s.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že tvrdenia
uvedené v žalobe a predložené dôkazy, z ktorých prvostupňový súd vychádzal, sa nezakladajú na
pravde, a že on ubytovanie neobjednal ani faxom, a ani iným spôsobom a že jeho podpis nie je na

žiadnom z dokladov. V tom čase to vybavoval T. K. ml., teraz zamestnanec T. - G., a.s.,. V ubytovni T.
prespali cca 8 nocí. Faktúra, ktorú firme vystavil, bola za vykonané práce, a nie za ubytovanie. Po ôsmich
dňoch boli práce zastavené, preto sa v ubytovni už nezdržiavali a odcestovali domov. Zdôraznil, že
nepodpisovali žiadne zmluvy a dohody, a že pri ústnom pohovore im bolo povedané, že firma ubytovanie
zaplatí. Žalobu preto považoval za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a

že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca T. - G., a.s. (pred tým, než došlo v zmysle § 92 ods.
2, 3 O.s.p. k jeho zmene) si podanou žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie ceny za
ubytovanie v ubytovni T. za 20 nocí za 4 osoby v cene 4,98 Eur bez DPH za noc na osobu, ktorú

žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 09VF00063 zo dňa 15.04.2009. V žalobe uviedol, že ubytovanie
objednal žalovaný a predložil kópiu faxovej objednávky žalovaného z telefónneho čísla XXX XXXXXXX
a súpisu ubytovaných za mesiac marec 2009, podľa ktorého boli v ubytovacom zariadení T. v B. za firmu
žalovaného L. X. ubytovaní: T. K., Y. K., L. X. a Y. R., každý z nich 20 nocí.

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že vo firme T.- G., a.s. nepracoval, že v ubytovni
prenocovali len cca 8 nocí, že on žiadne listiny nepodpisoval
a firme vystavil faktúru za odvedenú prácu, a nie za ubytovanie a že všetko vybavoval T. K. mladší.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom vyhodnotil tvrdenia žalovaného o tom, že on žiadne

ubytovanie neobjednal, a že nebol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou T. - G., a.s., ale veci zariaďoval
T. K. mladší, za ničím nepodložené, a teda za nepreukázané. Žalovaný totiž nepredložil žiadne dôkazy
o tom, že v mesiaci marec sa v B. údajne zdržiaval cca len 8 nocí, a že ubytovanie mal vybaviť T. K.
mladší,ažeubytovaniemalahradiťfirma,anitakédokazovanienenavrholvykonať.Akoneopodstatnenúa nelogickú odvolací súd tiež vyhodnotil jeho námietku, že on spoločnosti T. - G., a.s., nefakturoval za
ubytovanie, ale za odvedenú prácu. Z obsahu žaloby totiž žiadne také tvrdenie žalobcu nevyplýva - je
z nej bezpochyby zrejmé, že cenu za ubytovanie fakturovala spoločnosť T. - G., a.s. žalovanému, a nie

naopak.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam o existencii záväzkového vzťahu
medzi spoločnosťou T. - G., a.s. a žalovaným zo zmluvy o ubytovaní v zmysle § 754 ods. 1, 2 Obč. zák.

a o omeškaní žalovaného so splnením záväzku zaplatiť cenu za ubytovanie podľa § 365 Obch. zák.,
preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, hoci podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalobca si však ich náhradu
neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú

(§ 151 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.